Podnikatelia

Novela zákona o sociálnom fonde

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2008

Jednou z mnohých právnych úprav, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1. januára 2008, je novela zákona o sociálnom fonde, o ktorej Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO prinášame podrobnejšie informácie. Novela zákona o sociálnom fonde prináša zmeny vo výpočte a prídeloch do sociálneho fondu ako i zmeny súvisiace s jeho tvorbou, čerpaním a použitím.
Dňa 1. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 591/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela zákona o sociálnom fonde“ alebo len „novela“). Novela priniesla zmenu vo výpočte výšky povinného prídelu do sociálneho fondu, v určovaní základu prídelov do sociálneho fondu, upravila tvorbu, čerpanie ako aj použitie sociálneho fondu.
Zamestnávateľ (ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a prídely zo sociálneho fondu sú súčasťou jeho nákladov), ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1% zo základu na určenie prídelu do fondu. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v predchádzajúcej vete, tvorí povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6% zo základu na určenie prídelu do fondu.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie prídelu do sociálneho fondu u zamestnancov, ktorých plat je zložený z časti v slovenskej mene a z časti v cudzej mene, a u štátnych zamestnancov, ktorým sa poskytuje zahraničný príspevok počas ich pôsobenia v zahraničí podľa osobitného predpisu (napríklad podľa zákona o štátnej službe príslušníkov PZ SR, SIS, ZVaJS SR a Železničnej polície, zákona o štátnej službe colníkov, zákona o štátnej službe či zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), je súhrn funkčných platov určených v slovenskej mene pred ich rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu.

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Sociálny fond sa tvorí v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa pritom musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do dňa 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa a v prípade, ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na (1) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napríklad Zákonníkom práce), (2) dopravu do zamestnania a späť, (3) účasť na kultúrnych a športových podujatiach, (4) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, (5) zdravotnú starostlivosť, (6) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky, (7) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení, a príspevok na (8) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevok zo sociálneho fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi dôchodku (a to starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku), ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do tohto dôchodku, pričom pod pojmom rodinný príslušník je treba rozumieť manžela (manželku) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok zo sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, pričom celková suma prostriedkov sociálneho fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. Ak sa prostriedky sociálneho fondu dohodnuté v kolektívnej zmluve na účely podľa predchádzajúcej vety v bežnom roku nevyčerpajú v dohodnutej sume, nevyčerpaná časť týchto prostriedkov môže byť použitá v nasledujúcom kalendárnom roku. Použitie a výšku príspevku zo sociálneho fondu určeného na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom možno dohodnúť len v kolektívnej zmluve.

Tvorbu, výšku a použitie sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona o sociálnom fonde, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou, a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Novela výslovne určuje, že poskytovanie príspevku podľa predchádzajúcej vety nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť aj z povinného prídelu do sociálneho fondu. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Tento príspevok je zamestnávateľ povinný poskytovať najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok a je taktiež povinný viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch na kompenzáciu výdavkov spojených s dopravou zamestnanca. Novela zákona o sociálnom fonde explicitne zakotvuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov a zákaz pre zamestnávateľa poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....