Iné

Novela zákona o rozhodcovskom konaní

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2009

Novelizáciou právnej úpravy rozhodcovského konania boli so spätnou účinnosťou v rámci rozhodcovského konania zakotvené viaceré zmeny, ambíciou ktorých bolo v prvom rade posilniť ochranu spotrebiteľov. O príprave tejto novely Vás informovalo októbrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO a po zavŕšení legislatívneho procesu Vám bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO prezentuje aj schválené znenie tejto novely, a to vrátane nepriamej novelizácie zákona o súdnych poplatkoch, ktorá ňou bola vykonaná.

Dňa 1. júla 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 71/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z. a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela zákona o rozhodcovskom konaní“ alebo len „novela“). Tak, ako sa predpokladalo už v návrhu novely zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý bol predložený na prerokovanie do NR SR, aj novela zakotvila vykonanie tejto novelizácie so spätnou účinnosťou.

Návrh novely pôvodne predpokladal rozšírenie znenia § 34 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, upravujúceho náležitosti rozhodcovského rozsudku, ktoré sa v zmysle návrhu novely mali v poučení o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozšíriť o poučenie, v akej lehote je možné túto žalobu podať. Táto úprava však nebola schválená. Rozdiel je aj v pôvodne predpokladanej účinnosti tejto právnej úpravy, keďže návrh novely zákona o rozhodcovskom konaní pôvodne predpokladal, že novela nadobudne účinnosť už odo dňa 1. marca 2009. Návrh novely zákona o rozhodcovskom konaní sme Vám predstavili už v októbrovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.

Novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo len „zákon“) zakotvila v zákone o rozhodcovskom konaní viaceré zmeny, napríklad (1) zakotvila, že žaloba a rozhodcovský rozsudok sa účastníkom konania musia vždy doručiť do vlastných rúk, (2) umožnila, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy vždy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, (3) po novom je rozhodcovský súd povinný prihliadať na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Zo znenia nového ustanovenia § 6a zákona o rozhodcovskom konaní po novele vyplýva, že kto príjme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.

Novela ďalej v zákone o rozhodcovskom konaní rozšírila ustanovenie § 25 o nový odsek 4, ktorý upravuje spôsob doručenia žaloby a rozhodcovského rozsudku, tieto sa po novom účastníkom musia doručovať vždy do vlastných rúk s odkazom na ustanovenie § 45 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Občiansky súdny poriadok“ alebo len „OSP“), pričom dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú v zmysle predmetného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní výslovne neprípustné.

V tejto súvislosti si Vám dovoľujeme dať do pozornosti, že text poznámky pod čiarou k odkazu 9a, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR, nesprávne odkazuje na neexistujúce ustanovenie § 45a OSP.

Podľa novelou upraveného znenia § 31 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský súd naďalej povinnosť rozhodovať v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, tiež povinnosť vziať do úvahy (1) obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, (2) zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov, a po novom má aj rozhodcovský súd povinnosť rovnako ako súd použiť ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, a to tak v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, ako aj v rámci záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva, má teda rozhodca povinnosť prihliadať ex lege. Medzi ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa patria napríklad (1) ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom (2) demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsahuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, (3) ďalšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sú obsiahnuté aj v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov alebo (4) v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov, avšak (5) je potrebné uviesť napríklad aj článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 zo dňa 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v platnom znení, ktoré vymedzuje pojem právne predpisy na ochranu záujmov spotrebiteľov, a to tak, že nimi treba rozumieť „smernice tak, ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov a nariadenia uvedené v prílohe“, prílohou tohto nariadenia je totiž taxatívny výpočet všetkých právnych predpisov prijatých v rámci Európskeho spoločenstva na ochranu záujmov spotrebiteľov.

Novela doplnila aj znenie § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého naďalej vyplýva, že rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania, nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov a naďalej platí i to, že rozhodcovským rozsudkom nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Podľa predmetného ustanovenia zákona po novom platí, že rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (o týchto ustanoveniach sme sa zmienili v predchádzajúcom texte), najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na základe § 33 ods. 2 zákona ďalej po novele platí, že ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu a ďalej platí, že pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika (§ 7 až 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Na základe doplnenia § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní o nové písmeno j) sa účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde aj v prípade, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, o ktorých sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte.

Okrem vyššie spomínaných zmien a doplnení zákona o rozhodcovskom konaní vykonala novela aj zmeny v poznámkach pod čiarou k odkazu 7, 9 a 10, v ktorých nahradila odkaz na neúčinnú právnu úpravu odkazom na účinnú právnu úpravu a v poznámkach pod čiarou k odkazu 15 a 16 novela vypustila odkazy na už neúčinné právne úpravy.

Do znenia zákona o rozhodcovskom konaní novela zakotvila prechodné ustanovenie, ktoré je obsiahnuté v novom § 54a zákona a na základe ktorého sa nová právna úprava vzťahuje aj na konania začaté pred nadobudnutím jej účinnosti, teda pred 1. júlom 2009.


NEPRIAMA NOVELA ZÁKONA O SÚDNYCH POPLATKOCH

Prostredníctvom článku II novely zákona o rozhodcovskom konaní bola s účinnosťou odo dňa vyhlásenia novely, teda s účinnosťou odo dňa 5. marca 2009 vykonaná aj nepriama novelizácia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o súdnych poplatkoch“), ktorá sa týkala doplnenia § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, na základe ktorého bola zakotvená výnimka pri platení poplatkov vo veciach obchodného registra, pri ktorých je po novom možné súdne poplatky uhradiť kolkovými známkami alebo v hotovosti aj vtedy, ak poplatok prevyšuje sumu 300 eur. Nepriama novelizácia zákona o súdnych poplatkoch tak obnovila právny stav z obdobia pred zavedením eura v SR.

Cieľom tejto právnej úpravy bolo odstránenie komplikácií pri podávaní návrhov na zápis do obchodného registra vyvolaných nadobudnutím účinnosti zákona č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý súdne poplatky umožňuje platiť kolkami alebo v hotovosti do pokladne súdu len vtedy, ak ich výška neprevyšuje sumu 300 eur (9 037,80 Sk), čo komplikovalo platenie poplatkov za podávanie návrhov na zápis do obchodného registra, napríklad pri prvozápisoch spoločností s ručením obmedzeným, keď bolo potrebné uhradiť súdny poplatok v sume 331,50 eur (9 986,80 Sk).

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....