Iné

Európska úprava sociálnych vecí

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2010

Sociálne veci tvoria dôležitú súčasť európskeho práva. Najdôležitejšími oblasťami sociálnych vecí na európskej úrovni je sociálne zabezpečenie, dôchodkové zabezpečenie, ale aj úprava materskej dovolenky. Radi by sme Vás preto oboznámili s najnovším právnym stavom v uvedených oblastiach.

Oblasť sociálnych vecí patrí na úrovni Európskej únie (ďalej len „EÚ“) do práv vyplývajúcich zo základných slobôd EÚ. Jednou z najdôležitejších oblastí sociálnych vecí je právo na sociálne zabezpečenie. Keďže predmetné právo je v každom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) upravené vnútroštátnymi predpismi, v prípade pobytu občana EÚ a prípadného vykonávania zárobkovej činnosti v domovskom štáte je aplikácia vnútroštátnych právnych predpisov zrejmá. V prípade cezhraničného prvku, keď pobyt osoby a činnosť, na vykonávanie ktorej by sa mal vzťahovať vnútroštátny právny predpis upravujúci sociálne zabezpečenie, sa nachádzajú v rôznych členských krajinách EÚ, je postup upravený Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra 2009 (ďalej len „nariadenie“ alebo „nariadenie o sociálnom zabezpečení“) a vykonávacím Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Predmetné nariadenia nadobudli platnosť dňa 1. mája 2010.

Účelom nariadenia je predovšetkým určiť pôsobnosť príslušného právneho poriadku členského štátu tak, aby nedochádzalo k nedoriešeným kolíznym situáciám s európskym prvkom. Nariadenie sa z pohľadu vecnej pôsobnosti vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú (1) nemocenských dávok, (2) dávok v materstve a rovnocenných dávok v otcovstve, (3) dávok v invalidite, (4) dávok v starobe, (5) pozostalostných dávok, (6) dávok v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, (7) podpôr pri úmrtí, (8) dávok v nezamestnanosti, (9) preddôchodkových dávok a (10) rodinných dávok. Naopak, nariadenie sa nevzťahuje na sociálnu a zdravotnú pomoc alebo systémy dávok obetiam vojny alebo jej dôsledkov. Personálne sa nariadenie vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých a na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi členského štátu alebo osobami bez štátnej príslušnosti, alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.

Okrem vecnej a personálnej pôsobnosti vymedzuje nariadenie aj všeobecné a osobitné pravidlá určenia príslušnosti právneho poriadku členského štátu. Medzi najdôležitejšie všeobecné pravidlo patrí ustanovenie, že osoby môžu podliehať len právnym predpisom jedného členského štátu. Ďalším všeobecným pravidlom je určenie právneho poriadku členského štátu nasledovne: (1) osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu, (2) štátny zamestnanec podlieha právnym predpisom členského štátu, ktorého štátna správa ho zamestnáva, (3) osoba, ktorá mala bydlisko v inom členskom štáte a ktorá prijíma dávku v nezamestnanosti, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu, (4) osoba povolaná alebo opätovne povolaná na výkon služby v ozbrojených silách alebo výkon civilnej služby členského štátu podlieha právnym predpisom tohto členského štátu a (5) iná osoba, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia bodov 1 až 4, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.

Osobitné pravidlá ustanovené v článku 12 nariadenia upravujú výnimky zo všeobecnej zásady, pričom sa vzťahujú na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré dočasne vykonávajú svoju činnosť v inom členskom štáte. Ak bol zamestnanec vyslaný zamestnávateľom do iného členského štátu na vykonávanie práce a očakávané trvanie práce zamestnanca v tomto inom členskom štáte nepresahuje 24 mesiacov, pričom zamestnanec tam nie je vyslaný, aby nahradil inú osobu, takýto zamestnanec naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu. Za rovnakých podmienok bude právnym predpisom podliehať samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykonáva podobnú činnosť v inom členskom štáte.

Okrem uvedených pravidiel upravuje nariadenie v hlave III nárok na osobitné dávky, napr. nemocenské dávky, dávky v materstve, dôchodok a pod., pričom upravuje postup určenia právneho poriadku členského štátu, ktorý sa na uvedené dávky a ich vyplácanie vzťahuje. Základnými kritériami sú predovšetkým (1) bydlisko oprávnenej osoby a (2) prechodný pobyt oprávnenej osoby v inom členskom štáte mimo bydliska. Okrem uvedených otázok nariadenie o sociálnom zabezpečení upravuje napríklad aj otázky spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ochranu osobných údajov. Konkrétnu aplikáciu ustanovení nariadenia ako aj precizovanie niektorých ustanovení nariadenia upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa určuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Oblasť dôchodkového zabezpečenia je v slovenskom právnom poriadku upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôchodkový systém na Slovensku sa skladá z troch pilierov: (1) prvý pilier – priebežný, (2) druhý pilier – starobné dôchodkové sporenie, (3) tretí pilier – doplnkové dôchodkové sporenie. Dôchodkové zabezpečenie ako aj dôchodkový systém sú v kompetencii jednotlivých členských štátov, EÚ do nich nezasahuje. Nakoľko však finančná a hospodárska kríza nepriamo zasiahla aj oblasť dôchodkového zabezpečenia, Európska komisia vydala dňa 7. júla 2010 tzv. Zelenú knihu s podtitulom „Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“. Európska komisia v Zelenej knihe konštatuje, že vplyv výdavkov na dôchodky má vplyv aj na verejné financie, pričom negatívny vplyv na jeden členský štát môže mať vážne následky aj pre iné členské štáty.

Podľa vyjadrenia Európskej komisie sa Zelenou knihou otvorila európska debata vo forme rozsiahlej a včasnej diskusie o kľúčových výzvach, ktorým čelia jednotlivé dôchodkové systémy a o tom, ako EÚ môže podporiť členské štáty v ich úsilí o poskytovanie primeraných a trvalo udržateľných dôchodkov. Európska komisia sa v Zelenej knihe zameriava na hlavné témy, ktorými sú (1) starnutie obyvateľstva, (2) zmeny v dôchodkových systémoch a (3) dosah finančnej a hospodárskej krízy. Európska komisia tiež konštatovala dlhodobejší vplyv finančnej a hospodárskej krízy na dôchodkové systémy, čo by mohlo ovplyvniť aj reformné dôchodkové programy. V dôsledku krízy sa objavili ďalšie problémy, ktoré si vyžadujú riešenie, a to (1) potreba reforiem, ktoré zlepšia trvalú udržateľnosť verejných financií, (2) väčší dôraz na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, (3) revízia regulácie kapitalizačných dôchodkových systémov a (4) potreba zabezpečiť účinnú a inteligentnú reguláciu finančného trhu vzhľadom na narastajúci význam dôchodkových fondov.

Zelená kniha určila priority pre potrebnú modernizáciu politiky dôchodkového zabezpečenia. Za najdôležitejšie otázky modernizácie považuje (1) primeranosť a trvalú udržateľnosť dôchodkov, (2) dosiahnutie trvalo udržateľnej rovnováhy medzi časom stráveným v práci a na dôchodku, (3) odstránenie prekážok pri mobilite v rámci EÚ, (4) bezpečnejšie a transparentnejšie dôchodky a lepšiu informovanosť. Najdôležitejším návrhom Európskej komisie je predovšetkým zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Európska komisia považuje súčasný systém dohľadu EÚ nad dôchodkovými systémami členských štátov za roztrieštený a nekompletný. Nevylučuje pritom, že navrhne harmonizáciu dôchodkových systémov v celej EÚ. Zelená kniha nie je pre členské krajiny právne záväzná, tvorí však podklad pre rozprúdenie diskusie na tému dôchodkových systémov na úrovni EÚ. Po vyvodení záverov z diskusií môže Európska komisia vydať Bielu knihu, ktorá už bude obsahovať konkrétne návrhy pre uvedenú oblasť.

Právo žien na materskú dovolenku je na európskej úrovni upravené Smernicou Rady 92/85/EHS zo dňa 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Dňa 20. októbra 2010 bol Európskym parlamentom v prvom čítaní schválený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa predmetná smernica mení a dopĺňa. Najdôležitejšou navrhovanou zmenou je predĺženie minimálnej doby materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, čo je pre matky priaznivejšie než Európskou komisiou pôvodne navrhovaných 18 týždňov. Počas celej materskej dovolenky by mala byť matkám hradená dávka vo výške poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mesačnej mzdy, pričom členské štáty by mohli určiť obdobie, za ktoré sa priemerná mesačná mzda vypočítava. Z celkovej dĺžky materskej dovolenky si matka povinne musí vybrať 6 týždňov po narodení dieťaťa, zvyšok materskej dovolenky si môže vybrať pred alebo po pôrode. V krajinách, v ktorých je uplatňovaná rodičovská dovolenka, sa 4 týždne z rodičovskej dovolenky môžu chápať ako materská dovolenka, pričom dávka za rodičovskú dovolenku by mala byť minimálne vo výške 75% poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mesačnej mzdy.

Návrh smernice tiež počíta so zavedením otcovskej dovolenky. Mala by trvať minimálne 2 týždne, čerpať by sa mala počas materskej dovolenky matky dieťaťa. Smernicou by sa tiež mali upraviť niektoré zamestnanecké práva žien.

Prepúšťanie tehotných žien zo zamestnania by malo byť zakázané po dobu od začiatku tehotenstva do minimálne 6 mesiacov po skončení materskej dovolenky. Žena, ktorá sa po materskej dovolenke vráti do zamestnania, má mať právo vrátiť sa na predchádzajúce pracovné zaradenie alebo na ekvivalentný post s rovnakým platovým ohodnotením, rovnakou pracovnou kategóriou a rovnakými pracovnými povinnosťami, ako mala pred materskou dovolenkou. Tehotným pracovníčkam nesmie byť 10 týždňov pred termínom pôrodu nariadená práca v nočnej zmene ani práca nadčas. Uvedené má platiť aj (1) počas obdobia po pôrode, (2) počas obdobia, keď matka dieťa kojí a (3) v prípade zdravotných problémov matky alebo nenarodeného dieťaťa. Zmeny prijaté Európskym parlamentom sú pre matky priaznivejšie ako pôvodný návrh Európskej komisie. Schválený návrh smernice ešte nie je platný, musí ho schváliť Rada EÚ.

O zmenách v oblasti sociálnych vecí pripravovaných na pôde NR SR sme Vás informovali v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 09/2010.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....