Iné

Omeškanie dlžníka

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2011

Povinnosťou dlžníka v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch je plniť záväzok riadne a včas. Dlžník splní záväzok riadne, ak splní všetko, čo splniť má, napríklad prevezme vec a zaplatí veriteľovi kúpnu cenu. Ak dlžník splní záväzok včas, avšak nesplní ho riadne, dostáva sa do omeškania. Viac informácií o uvedenej problematike Vám prinášame v úplnom znení tohto článku.

Omeškanie dlžníka vzniká nesplnením povinnosti plniť riadne a včas. Čas plnenia je zväčša dohodnutý v zmluve, ale môže sa jednať aj o čas ustanovený napríklad rozsudkom súdu, právnym predpisom a podobne. Dlžník je povinný splniť obidve podmienky zániku záväzku súčasne, teda je povinný splniť záväzok aj riadne, aj včas, inak sa dostane do omeškania. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má za následok zmenu obsahu záväzkovoprávneho vzťahu. Namiesto primárneho záväzkového vzťahu mu vzniká sekundárny záväzkový vzťah – zodpovednosť za omeškanie.

Omeškanie dlžníka v občianskoprávnych vzťahoch je upravené najmä v ust. § 517 až 521 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Veriteľ môže v občianskoprávnom vzťahu poskytnúť dlžníkovi v omeškaní dodatočnú primeranú lehotu na plnenie. Ak dlžník ani v dodatočnej lehote záväzok nesplní, má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa týkať aj len jednotlivých plnení. K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ neprijme včas a riadne ponúknuté plnenie alebo dlžníkovi neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je veriteľ oprávnený od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania, avšak len ak dlžník nie je povinný platiť poplatok z omeškania napríklad podľa § 697 alebo podľa § 723 Občianskeho zákonníka. S výpočtom výšky úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania sme Vás oboznámili v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 11/2010. Ak sa jedná o omeškanie s nepeňažným plnením, dlžník zodpovedá za stratu veci, jej zničenie a poškodenie, ale len ak k škode došlo výhradne jeho zavinením. Ak je v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá, inak sa zmluva od začiatku zrušuje. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo na náhradu škody, ale len ak škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.

Dlžník, ktorý je v omeškaní, je v omeškaní až do doby, pokiaľ záväzok nezanikne. Záväzok zanikne (1) splnením, (2) uložením do úradnej úschovy, (3) dohodou o novácii, (4) dohodou o zrušení zmluvy, (5) dohodou o vzdaní sa práva, (6) dohodou o odpustení dlhu, (7) ak je plnenie nemožné, (8) uplynutím času, (9) smrťou dlžníka alebo veriteľa, (10) započítaním vzájomných pohľadávok, (11) výpoveďou zmluvy, (12) neuplatnením práva v určenom čase, (13) splynutím pohľadávky so záväzkom, alebo (14) urovnaním.

Veriteľ môže omeškaniu dlžníkov predchádzať využitím prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ako sú napr. zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, záložná zmluva a pod. V súvislosti s uvedenou zmluvnou pokutou považujeme za potrebné uviesť, že Občiansky zákonník nevylučuje súčasný nárok na zmluvnú pokutu aj na úroky z omeškania alebo poplatky z omeškania. Veriteľ môže okrem uvedených zabezpečovacích prostriedkov riešiť omeškanie dlžníka aj uzatvorením dohody s dlžníkom o plnení v splátkach. V splátkach možno plniť nielen dlh, ale aj úroky z omeškania, musí to však byť výslovne dohodnuté.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) upravuje omeškanie dlžníka najmä v ustanoveniach § 365 až § 369. K omeškaniu dlžníka dôjde, ak nesplní svoj záväzok riadne a včas. Ak omeškaním dlžníka vznikne škoda, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody podľa § 373 až 386 Obchodného zákonníka, náhradu škody však nemôže požadovať, ak je škoda krytá úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania možno, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, dohodnúť v zmluve. Ich výška nie je zákonom stanovená, ale musí zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku. Výnimku tvorí výška úrokov z omeškania dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve, ak dlžníkom je spotrebiteľ, v ktorej musí byť výška úrokov z omeškania dohodnutá najviac vo výške podľa úpravy občianskeho práva. Ak si veriteľ s dlžníkom v zmluve nedohodli úroky z omeškania, má veriteľ v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na úroky z omeškania vo výške podľa úpravy občianskeho práva.

Počas omeškania prechádza na dlžníka nebezpečenstvo škody na veci, ak je v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci. Uvedené nebezpečenstvo na neho prechádza, aj keď ho neznášal pred omeškaním. Ak počas omeškania dlžníka vznikne škoda na veci, je dlžník povinný ju nahradiť veriteľovi, ibaže by škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka.

Ak omeškanie dlžníka predstavuje podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, je veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak to dlžníkovi oznámi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení dozvedel. Porušenie zmluvy je podstatné, ak dlžník v čase uzavretia zmluvy vedel alebo v uvedenom čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, že veriteľ pri takom porušení zmluvy nebude mať záujem na plnení povinností. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak však veriteľ dlžníkovi oznámi, že na plnení trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy, je oprávnený odstúpiť od zmluvy len pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Ak pre dodatočné plnenie určil veriteľ lehotu, veriteľovi vzniká právo odstúpiť od zmluvy až po uplynutí predmetnej lehoty. Ak omeškanie dlžníka znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže veriteľ odstúpiť od zmluvy len v prípade, že dlžník nesplní svoju povinnosť ani v poskytnutej dodatočnej primeranej lehote. Ak dlžník vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže veriteľ odstúpiť od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

Ak je dlžník v omeškaní, môže veriteľ pohľadávku vymôcť viacerými spôsobmi. Jedná sa predovšetkým o využitie zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú aj uhradzujúcu funkciu, napr. ručenie. Možno ich však použiť len pri peňažných pohľadávkach. Ak pohľadávka nie je zabezpečená, veriteľ môže podať na súd žiadosť o vydanie platobného rozkazu alebo v prípade nepeňažných pohľadávok o vydanie rozkazu na plnenie.

S omeškaním dlžníka sa tiež viaže oprávnenie veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní. Podmienkou je omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku voči veriteľovi a predpoklad platobnej neschopnosti dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno predpokladať, ak je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, ak bol veriteľmi písomne vyzvaný na ich zaplatenie.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....