Iné

Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2012

Už s účinnosťou od 1. októbra 2012 nastávajú zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Novela prináša rôzne zmeny napríklad v oblasti zdaňovacieho obdobia, registrácie a jej zrušenia daňovým úradom, vystavovania faktúr či v oblasti zabezpečenia dane.

Jedným z prvých zákonov, ktoré boli vo volebnom období 2012 – 2016 prijaté, je novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Novela sa dotýka aj ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Novela nadobudne účinnosť dňa 1. októbra 2012 s výnimkou niektorých ustanovení.

Zámerom novely je zaviesť také opatrenia, ktoré pomôžu efektívne potlačiť možnosti podvodných aktivít, zabrániť ich ďalšiemu opakovaniu, či pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty a v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Jedným z prostriedkov podporujúcich podnikanie má byť úprava používania elektronickej fakturácie. Vzhľadom na transpozíciu Smernice Rady 2010/45/EÚ boli ustanovenia § 71 – § 76 upravujúce fakturáciu pri nadobudnutí tovarov, resp. prijatí služieb, ako aj pri ich dodaní zadefinované nanovo. Ich cieľom je, okrem iného, dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie medzi elektronickou a papierovou faktúrou. Elektronická faktúra na rozdiel od papierovej podlieha súhlasu zo strany príjemcu. Vierohodnosť pôvodu faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c) novelizovaného zákona o DPH znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale aj príjemca tovaru alebo služby. Ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodávateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.

V zmysle nového ust. § 72 je osobou povinnou vyhotoviť faktúru (1) platiteľ pri (a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, (b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca, (c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, (d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, (e) dodaní tovaru oslobodeného od dane, (f) prijatí platby pred dodaním tovarov v zmysle písmen a) až d), a (g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). Faktúru ďalej vyhotovuje (2) zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby, (3) každá osoba, ktorá dodáva nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu. V mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby môže vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba.

Pokiaľ bude faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, platiteľ ako aj zdaniteľná osoba, ktorá platiteľom nie je, budú na požiadanie daňového úradu povinní na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka.

Faktúry v zmysle ust. § 76 ods. 1 až 3 novelizovaného zákona o DPH sa musia uchovávať v pôvodnej forme, v akej sa poslali alebo sprístupnili. Zdaniteľná osoba, ktorá ich uchováva elektronicky, je povinná daňovému úradu na účel kontroly umožniť prístup k takým faktúram, ako aj ich sťahovanie a používanie. Elektronickým uchovávaním faktúr rozumieme podľa nového ust. § 76 ods. 6 uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie, vrátane digitálnej kompresie, a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.

Novela sprísňuje podmienky pre registráciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu. Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES vychádza nové ust. § 4c zákona o DPH upravujúce tzv. zábezpeku na daňPovinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou na obdobie 12 mesiacov sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali o dobrovoľnú registráciu na daň z pridanej hodnoty a na fyzické i právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu z dôvodu dosiahnutia stanoveného obratu, ak sú splnené podmienky na zloženie finančnej zábezpeky. Jedná sa o prípady, ak žiadateľ alebo spoločník žiadateľa participuje alebo v minulosti participoval ako konateľ alebo spoločník v spoločnostiach, ktoré mali alebo majú v čase registrácie nedoplatky na dani z pridanej hodnoty najmenej vo výške 1.000 Eur, alebo ktorým bola zrušená registrácia z dôvodu, že platiteľ opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie, opakovane nezaplatí v kalendárnom roku vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, alebo z dôvodu, ak opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Výška zábezpeky na daň je určená dolnou hranicou v sume 1.000 Eur a hornou hranicou v sume 500.000 Eur. Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky môže žiadateľ o registráciu podať do 8 dní od doručenia odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok. Zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. O použití zábezpeky na daň alebo jej časti daňový úrad vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, odvolanie nemá odkladný účinok. Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň.

Na základe čl. 2 Smernice Rady 2008/8/ES nastali zmeny určenia miesta poskytovania služieb. Uvedené zmeny sa dotknú určenia miesta dodania krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov. Podľa účinnej právnej úpravy sa ním rozumie miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii samotnému zákazníkovi, pričom pod pojmom krátkodobý nájom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Prijatá zmena sa dotýka dlhodobého nájmu dopravného prostriedku. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, bude miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v uvedenom mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Z kontrolnej činnosti daňových úradov vyplynulo, že najväčšie podvody v oblasti cezhraničných dodávok tovaru sa vyskytujú v prípadoch, ak prepravu tovaru zabezpečuje sám dodávateľ alebo odberateľ tovaru. Z toho dôvodu bude zavedená povinnosť potvrdzovania prijatia tovaru odberateľom. Potvrdenie o prijatí tovaru s povinnými náležitosťami, ako sú napríklad identifikácia odberateľa, množstvo tovaru, dátum a miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte, dátum a miesto ukončenia prepravy a identifikácia vodiča a použitého dopravného prostriedku, bude predstavovať povinný dôkazný prostriedok na uznanie oslobodenia od dane.

V záujme eliminácie rizika nezdanenia tovaru v členskom štáte dovozu tovaru a nezdanenia tovaru v členskom štáte určenia tovaru do zákona pribudne nové ust. § 48b o zabezpečení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, kedy miesto dovozu tovaru je v Slovenskej republike. Podľa nového ustanovenia môže colný úrad žiadať zabezpečenie dane pri dovoze takého tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, a to pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, ak by sa neuplatňovalo oslobodenie od dane, a to vo výške, ktorú by bola povinná platiť, keby sa oslobodenie od dane neuplatnilo. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Colný úrad bude rozhodnutím určovať výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nebude možné podať odvolanie. Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich (10) dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem prípadu, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte a jeho pravdivosť pri overovaní nebude potvrdená.

Pokiaľ osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, vyššie uvedený doklad o prevzatí tovaru colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5 zákona o DPH, t.j. zahraničná osoba registrovaná za platiteľa dane, ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň je ten, kto dodáva tovar alebo službu v tuzemsku. Uvedená zahraničná osoba má však právo na podanie žiadosti o vrátenie dane podľa ust. § 55 a nasl. zákona o DPH.

Na základe článku 199 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty boli do zákona o DPH pridané ďalšie prípady uskutočneného zdaniteľného plnenia, pri ktorom sa povinnosť platiť DPH prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia (tzv. tuzemské samozdanenie), ktorý má postavenie platiteľa dane. Jedná sa o doplnenie predaja nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH a jedná sa o predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a daňového exekučného konania. Okrem uvedených prípadov sa prenos povinnosti platiť DPH na kupujúceho bude uplatňovať aj na prípady výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva. V zmysle doplneného ust. § 69 ods. 12 tak je platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na (1) dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku, (2) prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu v tuzemsku, (3) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol podľa ust. § 38 ods. 1. zdaniť, (4) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji, (5) dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky.

Podmienky ručenia za daň novela sprecizovala. Ručenie možno uplatniť, ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu podmienok u dodávateľa aj u odberateľa. Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že (1) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, (2) platiteľ pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, alebo (3) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

Platiteľ vedie osobitne záznamy o tovare podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a o tovare podľa § 11 ods. 8 zákona o DPH, ktorý bol odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu. Takto formulovaná povinnosť viesť záznamy platí len do 31. augusta 2012. S účinnosťou od 1. septembra 2012 vznikne platiteľovi povinnosť viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o (1) dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, (2) premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 písm. f), g) a h) z tuzemska do iného štátu a (3) dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a ods. 3.

Nové odseky 6 až 8 v ust. § 70 zákona o DPH ustanovujú povinnosť viesť a doručiť záznamy o každom ojazdenom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte. Uvedená povinnosť sa dotýka nie len platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj všetkých platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH s cieľom ďalšieho predaja.

Zároveň novela prináša i zmenu v definovaní zdaňovacieho obdobia na účely zákona o DPH. V súčasnosti platí úprava, v zmysle ktorej je zdaňovacím obdobím jeden mesiac, ak zákon neustanovuje inak. Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 331.939,19 Eur, automaticky sa zdaňovacím obdobím rozumie kalendárny štvrťrok. Po novom sa platiteľ bude môcť rozhodnúť, že jeho zdaňovacím obdobím bude jeden kalendárny štvrťrok za podmienky, že uplynulo viac ako 12 mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100.000 Eur. Uvedenú zmenu bude platiteľ povinný daňovému úradu oznámiť do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili podmienky na využitie dlhšieho zdaňovacieho obdobia. Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po mesiaci, v ktorom platiteľ vyššie uvedené podmienky splnil.

Platiteľ, ktorý má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, môže pokračovať v danom zdaňovacom období, avšak najviac do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť podmienky podľa nového ust. § 77 ods. 2 zákona o DPH.

Daň z každého zdaniteľného obchodu je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Výsledok daňového priznania, ktorým je vlastná daňová povinnosť, tak znamená len platobnú povinnosť platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, ktorá sa vypočíta tak, že od splatnej dane platiteľ dane odpočíta daň z prijatých tovarov a služieb.

Zmeny a doplnenia v ust. § 81 zákona o DPH majú viesť k spresneniu situácií, v ktorých daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľa dane. Platiteľ registrovaný podľa § 4 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 49.790 Eur. Platitelia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, započítavajú do obratu svoje obraty a obrat zo spoločného podnikania. Platiteľ môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Od 1. septembra 2012 v poslednom uvedenom prípade sa možnosť žiadať zrušenie registrácie mení na povinnosť platiteľa. Okrem toho právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, bude povinná danú skutočnosť oznámiť daňovému úradu ešte pred svojím zánikom.

V zmysle ust. § 81 ods. 4 zákona o DPH daňový úrad nezruší, ale len bude môcť zrušiť registráciu pre daň (1) na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 až 3 predmetného ustanovenia, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie, (2) ak nie sú dôvody na registráciu, a to ak platiteľ (a) nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 zákona o DPH, alebo (b) opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....