Iné

Zmeny v podávaní sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2014

Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu je nástrojom ochrany práva pre jednotlivcov, právnické osoby a niektoré ďalšie subjekty, ktorým sa môžu domáhať svojho práva na nadnárodnej úrovni. V našom článku Vám predstavíme základný rámec problematiky podávania sťažností na Európsky súd pre ľudské práva, spolu so zmenami súvisiacimi priamo s ich podávaním.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je súd na medzinárodnej úrovni preskúmavajúci sťažnosti osôb, organizácií a spoločností namietajúcich porušenie ich práv zaručených Európskym dohovorom o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“). Dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorou sa veľký počet európskych štátov (ďalej len „Vysoké zmluvné strany“) zaviazal zaručiť niektoré základné práva.

Súd sa nemôže zaoberať akoukoľvek sťažnosťou. Materiálna stránka sťažnosti musí byť v súlade s porušením tých práv, ktoré sú obsiahnuté v Dohovore, ktorého signatárom je spomedzi ďalších štátov aj Slovenská republika.

Sťažnosť na ESĽP možno podať výlučne po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov ochrany práva. To znamená, že podať sťažnosť možno po konečnom rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni, proti ktorému už nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V podmienkach Slovenskej republiky ide o vyčerpanie poslednej možnosti domáhania sa práva, a to sťažnosti na Ústavný súd SR podľa článku 127 Ústavy SR. Sťažnosť na ESĽP je potrebné podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia uvedeného konečného rozhodnutia.

Subjekt, ktorý namieta porušenie práva, je sťažovateľ. Podľa článku 34 Dohovoru ním môže byť ktorýkoľvek jednotlivec, teda fyzická osoba alebo právnická osoba, mimovládna organizácia, ale aj skupina osôb. Uvedené subjekty musia byť priamymi obeťami porušenia práva, ktorého sa dopustil niektorý zo štátov viazaných Dohovorom. Sťažovateľ musí byť v postavení poškodenej osoby. Sťažovať sa možno len na porušenie práv a záruk priznaných Dohovorom. Nie je prípustné vzniesť všeobecnú sťažnosť proti právnej norme alebo rozhodnutiu vnútroštátneho orgánu napríklad z dôvodu, že ho sťažovateľ považuje za nespravodlivé.

Podanie sťažnosti nie je obligatórne viazané na zastúpenie advokátom. Sťažovateľ môže sťažnosť podať aj sám. Ak však ESĽP sťažnosť prijme a notifikuje ju štátu, proti ktorému sťažnosť smeruje, sťažovateľ, ktorý podanie vykonal sám, musí byť v ďalšom konaní zastúpený advokátom s oprávnením na výkon advokátskej činnosti v ktoromkoľvek zmluvnom štáte a s trvalým pobytom v tomto štáte.

Sťažnosť musí smerovať vždy proti jednému alebo proti viacerým štátom, ktoré sú viazané Dohovorom a svojou aktivitou alebo pasivitou porušili práva a záruky, ktoré sa zaviazali ratifikáciou Dohovoru rešpektovať. Sťažovateľ sa môže sťažovať aj na štát, ktorého nie je štátnym príslušníkom. Hoci k porušeniu práva dôjde činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej moci, sťažnosť smeruje proti štátu. Štát zodpovedá za činnosť všetkých svojich orgánov – zákonodarných, výkonných aj súdnych, pričom rovnako zodpovedá za činnosť ďalších subjektov, ktorým zveril výkon určitých právomocí, a ktoré sú spôsobilé pri svojej činnosti zasahovať do ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov (napr. verejnoprávne korporácie, profesijné samosprávne združenia – advokátska a lekárska komora a podobne).

Od 1. januára 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie pravidla 47 Rokovacieho poriadku ESĽP, ktorým boli zavedené prísnejšie podmienky pre podávanie sťažnosti na ESĽP.

Prvá dôležitá zmena sa týka formulára sťažnosti, ktorého zjednodušená verzia je zverejnená na webovom sídle Súdu a je voľne stiahnuteľná v elektronickej podobe. Formulár v slovenskom jazyku je prístupný na nasledovnom webovom linku: http://www.echr.coe.int/Documents/Application_Form_2014_1_SLK.pdf. Každý formulár zaslaný Súdu musí byť podľa nových pravidiel úplne vyplnený a sprevádzaný kópiami relevantných podporných dokumentov. Neúplná sťažnosť bude zamietnutá.

Druhá veľká zmena sa týka posudzovania dodržania lehoty, v ktorej musí byť sťažnosť podaná ESĽP. Vo všeobecnosti je lehota šesť mesiacov od konečného rozhodnutia najvyššieho príslušného vnútroštátneho súdu. Dátum konečného rozhodnutia je potrebné pre účely sťažnosti na ESĽP ponímať v zmysle dátumu vydania takého rozhodnutia, o čom sa výslovne zmieňuje Dohovor. Pokiaľ má byť lehota šiestich mesiacov počítaná od dátumu doručenia konečného rozhodnutia sťažovateľovi, prípadne jeho právnemu zástupcovi, sťažovateľ tento dátum musí preukázať tak, ako sa o tomto úkone zmieňuje dokument „Notes for filling in the Application Form“. Kým doposiaľ stačilo, aby v tejto lehote sťažovateľ adresoval ESĽP podanie, z ktorého bol zrejmý predmet sťažnosti, od 1. januára 2014 je potrebné, aby v danej lehote bol ESĽP zaslaný vyplnený vyššie uvedený formulár spĺňajúci všetky predpísané náležitosti, to znamená vrátane sprievodných dokumentov. Neúplné sťažnosti už viac nebudú posudzované. Z hľadiska požiadavky dodržania lehoty, je dátumom predloženia sťažnosti dátum, kedy bol ESĽP odoslaný formulár sťažnosti spĺňajúci požiadavky, pričom za dátum odoslania sa považuje dátum uvedený na poštovej pečiatke. Lehota šiestich mesiacov uplynie posledným dňom šiesteho mesiaca, bez ohľadu na charakter dňa, teda môže ísť aj o deň pracovného pokoja a podobne.

Cieľom zmien je zvýšenie efektívnosti činnosti ESĽP a zrýchlenie procesu preskúmavania sťažností. Novela Rokovacieho poriadku teda prináša spomenuté dve zásadné zmeny, ktoré budú mať vplyv na rozhodnutie, či sťažnosť bude odmietnutá alebo prijatá na ďalšie preskúmanie.

Sťažnosť môže byť napísaná v anglickom alebo francúzskom jazyku, ktoré sú oficiálnymi úradnými jazykmi Súdu. Sťažnosť tiež možno napísať aj v oficiálnom jazyku štátu, ktorý je viazaný Dohovorom, avšak pokiaľ ESĽP vyzve príslušný štát na vyjadrenie k sťažnosti prostredníctvom písomného stanoviska, korešpondencia bude od uvedeného momentu zasielaná v anglickom alebo francúzskom jazyku.

Sťažnosť musí byť podaná písomne, na predpísanom formulári, poskytnutom Kanceláriou Súdu, pokiaľ Súd nerozhodne inak. Alternatíva podania sťažnosti vo forme listu sa už neakceptuje. Sťažnosť nesmie byť anonymná. Každá sťažnosť musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti, ktorými sú (1) údaje o sťažovateľovi, teda meno, dátum narodenia, štátna príslušnosť a adresa sťažovateľa; ak je sťažovateľom právnická osoba, jej úplný názov, dátum založenia alebo vzniku, prípadné identifikačné číslo a oficiálnu adresu; (2) pokiaľ je sťažovateľ zastúpený, je potrebné uviesť meno, povolanie, adresu, telefónne čísla, faxové číslo a e-mailovú adresu zástupcu, (3) uvedenie zmluvnej strany alebo strán Dohovoru, proti ktorým smeruje sťažnosť, (4) stručné a čitateľné zhrnutie skutkového stavu, (5) stručné a čitateľné popísanie namietaného jedného alebo viacerých porušení Dohovoru spolu s uvedením argumentov na podporu predmetných tvrdení a (6) vyhlásenie o vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy spolu s ich špecifikovaním.

Predmetné skutočnosti musia byť uvedené v príslušných častiach formulára tak, aby umožnili Súdu určiť predmet sťažnosti bez potreby oboznamovať sa s ďalšími dokumentmi.

Datovaný a sťažovateľom podpísaný formulár sťažnosti je potrebné doplniť o kópie dokumentov súvisiacich s namietanými rozhodnutiami alebo opatreniami súdov alebo iných orgánov, napríklad rozsudky, uznesenia a podobne. Ďalej je nevyhnutné predložiť, respektíve pripojiť aj kópie dokumentov a rozhodnutí preukazujúcich, že sťažovateľ splnil podmienku vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov a dodržal lehotu šiestich mesiacov. V prípade, že sťažovateľ podal sťažnosť prostredníctvom zástupcu a bude v konaní pred ESĽP zastúpený, je povinnosť priložiť aj sťažovateľom podpísaný originál plnomocenstva. Dokumenty predložené na podporu sťažnosti musia byť uvedené v zozname v chronologickom poradí, očíslované podľa ich poradia a zreteľne označené.

Sťažovateľ však môže predložiť aj doplňujúce informácie. Informácie predmetného charakteru musia byť predložené vo forme prílohy k formuláru sťažnosti s uvedením ďalších podrobností ohľadne faktov a namietaných porušení Dohovoru, ako i argumentov na podporu sťažnosti. Takéto doplňujúce informácie musia byť v rozsahu maximálne 20 strán.

Nové pravidlo 47 Rokovacieho poriadku ESĽP prináša sťažovateľom možnosť, aby ich totožnosť nebola zverejnená. Túto skutočnosť, v prípade ak si to želajú, je potrebné uviesť spolu s dôvodmi, pre ktoré má dôjsť k utajeniu totožnosti sťažovateľa a tým k vybočeniu z praxe umožňujúcej verejný prístup k informáciám v konaní pred ESĽP.

ESĽP nebude posudzovať predloženú individuálnu sťažnosť, pokiaľ je (1) anonymná alebo (2) v podstate rovnaká ako sťažnosť už predtým posudzovaná Súdom, alebo ktorá je už predmetom iného medzinárodného vyšetrovacieho alebo zmierovacieho konania a neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti.

Takisto nebude posudzovať sťažnosť, ktorá neobsahuje vyššie uvedené náležitosti, až do momentu, keď (1) sťažovateľ dodatočne odôvodnil nesplnenie formálnych požiadaviek, (2) sťažnosť sa týka návrhu na vydanie predbežného opatrenia alebo (3) ak tak ESĽP rozhodne na základe vlastnej iniciatívy alebo žiadosti sťažovateľa.

ESĽP je oprávnený každú predloženú individuálnu sťažnosť vyhlásiť za neprijateľnú, ak dospeje k záveru, že (1) sťažnosť je nezlučiteľná s ustanoveniami Dohovoru alebo jeho protokolov, (2) je zjavne nepodložená alebo je zneužitím práva podať sťažnosť; alebo (3) sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu s výnimkou prípadov, keď dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi vyžaduje preskúmanie podstaty sťažnosti, a za predpokladu, že žiaden prípad nemôže byť odmietnutý z uvedeného dôvodu, ak nebol riadne preskúmaný domácim súdom.

V zmysle článku 37 Dohovoru existuje možnosť vyčiarknutia sťažnosti. ESĽP môže v ktoromkoľvek štádiu konania rozhodnúť o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu prípadov, pokiaľ už sťažovateľ nemieni zotrvávať na svojej sťažnosti, vec už bola vyriešená alebo pre akýkoľvek iný, Súdom zistený dôvod, nie je ďalej potrebné pokračovať v posudzovaní sťažnosti. Z pohľadu záujmu na dodržiavaní ľudských práv ESĽP môže v sťažnosti pokračovať aj napriek uvedeným dôvodom.

Nakoľko sťažnosť smeruje proti štátu alebo viacerým štátom, podľa článku 36 Dohovoru sa predpokladá účasť Vysokej zmluvnej strany aj účasť tretej strany. Vysoká zmluvná strana, občanom ktorej je sťažovateľ, má právo predložiť písomné vyjadrenie a zúčastniť sa pojednávania vo všetkých prejednávaných prípadoch. Predseda súdu môže v záujme riadneho výkonu spravodlivosti vyzvať ktorúkoľvek Vysokú zmluvnú stranu, ktorá nie je stranou v konaní alebo ktorúkoľvek zainteresovanú osobu, inú ako sťažovateľ, aby predložili písomné vyjadrenie alebo sa zúčastnili na pojednávaniach. Súd prejedná vec spolu so zástupcami strán a v prípade potreby pristúpi k vyšetrovaniu, pre efektívne vykonanie ktorého mu zainteresované Vysoké zmluvné strany poskytnú potrebnú súčinnosť.

Podľa zásady verejnosti je v zmysle článku 40 Dohovoru zabezpečené právo na verejné pojednávanie a prístup k dokumentom. Pojednávania sú verejné, pokiaľ Súd, vo výnimočných prípadoch, nerozhodne inak. Dokumentácia k sťažnostiam predložená stranou sporu je tiež prístupná verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom. Sprístupnenie listín verejnosti môže byť obmedzené z podnetu Súdu alebo na odôvodnenú žiadosť niektorej zo strán alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby. O uvedenej žiadosti rozhoduje Súd. Spisy uložené u tajomníka Súdu sú prístupné verejnosti, pokiaľ predseda Súdu nerozhodne inak.

Obmedzenie zásady verejnosti v zmysle voľného prístupu k dokumentom je prípustné v záujme morálky, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo ak je to v záujme maloletých alebo ochrany súkromného života strán, alebo v rozsahu nevyhnutnom podľa názoru predsedu v osobitných prípadoch, kedy by zverejnenie mohlo byť na ujmu spravodlivosti.

Výsledkom konania na ESĽP je rozsudok, ktorý vynáša Komora. Rozsudok Komory sa stane právoplatným ak strany vyhlásia, že nepožiadajú o predloženie veci Veľkej komore; alebo po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa vynesenia rozsudku, pokiaľ strany nepožiadali o predloženie veci Veľkej komore; alebo ak porota sudcov Veľkej komory odmietne žiadosť o predloženie veci Veľkej komore podanú v súlade s článkom 43. Právoplatný rozsudok sa zverejní.

Predmetný článok 43 Dohovoru oprávňuje sťažovateľa na predloženie veci Veľkej komore ESĽP. Ide o formu opravného prostriedku voči rozhodnutiu Komory. V lehote troch mesiacov odo dňa vynesenia rozsudku Komorou môže vo výnimočných prípadoch každá zo zúčastnených strán požiadať o predloženie veci Veľkej komore. Porota piatich sudcov Veľkej komory prijme takúto žiadosť, ak prípad vyvoláva závažné otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru alebo jeho protokolov alebo závažnú otázku všeobecného významu. Ak porota žiadosť prijme, Veľká komora rozhodne vo veci rozsudkom. Rozsudok Veľkej komory je právoplatný. Rozsudky Komory aj Veľkej komory musia obligatórne obsahovať odôvodnenie.

Podľa článku 41 Dohovoru, ak Súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu Dohovoru alebo jeho protokolov a v prípade, že vnútroštátne právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočnú nápravu, Súd prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie.

Rozsudok je záväzný pre Vysoké zmluvné strany. Prostredníctvom článku 46 Dohovoru sa Vysoké zmluvné strany zaväzujú, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom ESĽP vo všetkých prípadoch, ktorých sú stranami. Vykonateľnosť právoplatných rozsudkov podlieha dohľadu Výboru ministrov.

Konanie na ESĽP nepodlieha žiadnej poplatkovej povinnosti.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....