Iné

Pripravuje sa – Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2014

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh zákona, ktorý by mal ochraňovať oznamovateľov korupcie a iného protispoločenského správania. Predmetný návrh zákona počíta aj s protihodnotou spočívajúcou v možnosti finančného odmeňovania pre občanov, ktorí protispoločenskú činnosť oznámia. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie špecifické ustanovenia. Dovoľte, aby sme Vám prostredníctvom nášho článku prezentovali základný rámec návrhu uvedeného zákona.

Ministerstvo vnútra predložilo koncom marca 2014 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti (ďalej len „zákon“). Podľa dôvodovej správy, zo záujmu spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, vyplýva potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a majú vôľu ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov. Z takéhoto spoločensky prospešného konania však môžu plynúť pre ich aktérov rôzne hrozby od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované.

Predmetom úpravy návrhu zákona je vytvorenie právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby, ktorá prispela k odhaleniu protispoločenskej činnosti. Okrem toho návrh zákona upravuje povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní podaní o protispoločenskej činnosti a ochranu zamestnancov, ak by boli v súvislosti s oznámením takýchto podaní postihovaní. Pojem protispoločenská činnosť v súvislosti s predmetom návrhu zákona sa odvíja od úpravy zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

Ustanovenie § 2 prináša definičné vymedzenie pojmov pre účely zákona. Závažnou protispoločenskou činnosťou by malo byť protiprávne konanie, ktoré je (1) niektorým z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „TZ“), niektorým z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti TZ, alebo ktoré je trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa ust. § 261 až 263 TZ, (2) trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo (3) správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške najmenej 50.000 Eur.

Oznamovateľom by sa mala rozumieť fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie príslušnému orgánu o závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie; za oznamovateľa by sa mala považovať aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi.

Oznámenie by sa malo ponímať ako uvedenie skutočností, ktoré môžu významnou mierou prispieť, alebo prispeli, k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa. Podnetom bude možné rozumieť každé oznámenie vrátane anonymného oznámenia a iné neanonymné podanie fyzickej osoby o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, a ktoré nie je oznámením.

Je vhodné spomenúť aj pojem dobrá viera, ktorú zákon charakterizuje ako presvedčenie osoby o pravdivosti uvádzaných skutočností s prihliadnutím na okolnosti a vedomosti, ktoré sú jej známe v čase oznámenia; v pochybnostiach sa konanie v dobrej viere považuje za zachované, kým sa nepreukáže opak. Nemalo by ísť o objektívnu vedomosť o pravdivosti tvrdení osoby, ale o jej presvedčenie o pravdivosti s prihliadnutím na všetky jej známe skutočnosti.

Návrh zákona upravuje ochranu fyzickej osoby oznamujúcej protispoločenské konanie v rámci (1) trestného konania alebo (2) v rámci konania o správnom delikte. Pokiaľ je oznamovaná protispoločenská činnosť trestný čin, žiadosť o poskytnutie ochrany obsahujúca identifikačné údaje oznamovateľa sa podáva v priebehu trestného konania písomne alebo ústne do zápisnice, v prípravnom konaní prokurátorovi a v konaní pred súdom, súdu, ktorý koná vo veci.

Ak je oznamovaná protispoločenská činnosť správnym deliktom, pre žiadosť platia obdobné podmienky, podáva sa však na príslušnom správnom orgáne, ktorý koná o správnom delikte.
Žiadosť o poskytnutie ochrany bude vnímaná ako výlučné dispozičné právo zamestnanca, ktorý ohlási existenciu alebo spáchanie protispoločenskej činnosti.

Ako uvádza dôvodová správa, vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chránenej osoby je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Podľa ust. § 7 môže zamestnávateľ robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných pracovných vzťahoch (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenej osobe, na ktoré sa nevyžaduje jej súhlas iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce, v opačnom prípade bude pracovnoprávny úkon neplatný. Súhlas inšpektorátu práce by sa tak mal stať imanentnou súčasťou ochrany chránenej osoby.

Ak zamestnávateľ bude chcieť vykonať právny úkon, ktorý sa vzťahuje na chránenú osobu, bude musieť podať žiadosť o predchádzajúci súhlas inšpektorátu práce s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými sú označenie chránenej osoby, označenie právneho úkonu a odôvodnenie jeho potreby. Pred vydaním rozhodnutia inšpektorát práce vyžiada stanovisko aj od chránenej osoby.

Stanovisko zamestnávateľa bude tiež kľúčové, nakoľko on bude povinný preukázať, že medzi ním chystaným právnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti zo strany zamestnanca nejestvuje príčinná súvislosť. Ak zamestnávateľ presvedčí úrad a tento považuje za preukázané, že medzi právnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti urobeným chránenou osobou nie je príčinná súvislosť, udelí súhlas s právnym úkonom.

Návrh zákona počíta v ust. § 8 so šiestimi formami zániku ochrany chránenej osoby, a to (1) doručením písomného oznámenia chránenej osoby o vzdaní sa ochrany inšpektorátu práce, (2) zánikom pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, (3) skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu, (4) odsúdením chránenej osoby za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s podaním oznámenia, (5) odmietnutím chránenej osoby vypovedať alebo jej podstatnou zmenou výpovede v súvislosti s oznámením, alebo (6) ak sa preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. Bod 1 bude potrebné vykladať takisto ako plne dispozičné právo zamestnanca, a teda výlučne ako jeho oprávnenie podať písomnú žiadosť o zánik ochrany, ktorú bude povinný doručiť inšpektorátu práce. Dňom jej doručenia ochrana zanikne; pričom inšpektorát práce o tejto skutočnosti bezodkladne upovedomí zamestnávateľa, príslušného prokurátora alebo príslušný súd.

Z bodu 5 nepriamo vyplýva skutočnosť, že oznámením o významných skutočnostiach nasvedčujúcich protispoločenskej činnosti sa trestné konanie nekončí a od chránenej osoby, teda zamestnanca ako oznamovateľa, sa očakáva, že bude v trestnom konaní naďalej aktívny. Odmietnutie vypovedať o vybranom trestnom čine alebo zásadná zmena výpovede, budú dôvody pre ukončenie poskytovania ochrany.

Ako uvádza dôvodová správa, návrh zákona vytvára právne podmienky na ochranu chránenej osoby výlučne za predpokladu, že chránená osoba je vnútorne a úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave v zmysle súčasného znenia návrhu zákona nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Účelom navrhovaného zákona však podľa dôvodovej správy nie je ochrana zamestnanca, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Vtedy naopak pôjde o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona.

V ďalších ustanoveniach, konkrétne v ust. § 9 a § 10, návrh zákona počíta so zriadením osobitnej organizačnej zložky alebo osoby, ktoré budú zodpovedné za vnútorný systém vybavovania podnetov. Uvedené bude platiť pre (1) orgány verejnej moci a (2) iných zamestnávateľov s najmenej 50-timi zamestnancami. Tieto subjekty by mali byť povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s podnetmi súvisiacimi s protispoločenskou činnosťou. Odsek 5 ust. § 9 špecifikuje povinnosť, aby spôsoby podávania podnetov boli zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom. Dôvodová správa uvádza ako motív spomenutej povinnosti zabezpečenie istej formy verejnej kontroly nad tým, aby sa nahlásené podnety aj skutočne preverovali.

Zamestnávateľovi sa podľa návrhu zákona určuje povinnosť vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o (1) podávaní podnetov, (2) oprávneniach zodpovednej osoby v rámci zamestnávateľa pri preverovaní podnetov, (3) preverovaní podnetov, (4) evidovaní podnetov a ich vybaveniach, (5) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti a (6) oboznamovaní zamestnancov s predmetom podnetov a výsledkami ich preverenia. Okrem toho bude zamestnávateľ povinný viesť aj evidenciu podnetov v rozsahu základných údajov o podanom podnete a identifikačných údajov oznamovateľa, ak nepôjde o anonymný podnet.

Ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti rieši ust. § 11 návrhu zákona. Pokiaľ sa podávateľ podnetu (oznamovateľ, zamestnanec) domnieva, že zamestnávateľ z dôvodu podania takého podnetu urobil pracovnoprávny úkon v súvislosti s podaním podnetu, ktorým je zamestnanec postihovaný, má tento právo požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, aby pozastavil účinnosť tohto pracovnoprávneho úkonu.

Inšpektorát práce poskytne dočasnú ochranu v trvaní 14 dní, ktorej pokračovanie, respektíve predĺženie, bude viazané na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd s tým, že ak dôjde k podaniu návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ochrana sa predĺži a bude trvať až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. O možnosti podať návrh na vydanie predbežného opatrenia a lehotách inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí o dočasnej ochrane, respektíve dočasnom pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu oznamovateľa (zamestnanca, ktorý dal podnet, teda chránenú osobu) poučí.

Návrh zákona ustanovuje v súvislosti s oznámenou protispoločenskou činnosťou aj istú protihodnotu, ktorá by mala byť vo forme finančnej odmeny. Ide o právnu možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu. Odmena by mala byť nenárokovateľnou odmenou, ktorá nemá byť podľa dôvodovej správy len motivačným faktorom na podávanie oznámení o významných skutočnostiach, ale svojim mechanizmom priznávania má vyjadriť aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prípade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, či už ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby.

Odmenu by malo poskytovať Ministerstvo spravodlivosti (ďalej len „ministerstvo“) maximálne do výšky 50 – násobku minimálnej mzdy. Ako uvádza odsek 1 ust. § 13, odmenu bude možné poskytnúť na základe žiadosti od oznamovateľa a vo väzbe na druhú časť odseku 1 iba v prípade existencie právoplatného rozhodnutia, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu alebo sa v správnom konaní rozhodlo o spáchaní správneho deliktu. Za týmto účelom je povinný súd alebo správny orgán zaslať oznamovateľovi ním vydané právoplatné rozhodnutie. Informáciu o tom, že v konaní vystupuje oznamovateľ, získa súd alebo správny orgán zo spisu.

Podanie žiadosti s príslušnými identifikačnými údajmi bude viazané na osobitné tlačivo, ktoré bude neskôr zverejnené na webovom sídle ministerstva. Odsek 3 ust. § 13 návrhu zákona určuje ako kritérium pre podanie žiadosti lehotu 6 mesiacov od dňa doručenia oznámenia o rozhodnutí vo veci trestného činu alebo správneho deliktu oznamovateľovi, v ktorej je potrebné žiadosť ministerstvu doručiť. Návrh zákona ustanovuje ministerstvu lehotu na rozhodnutie v trvaní 6 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny. Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi by nemal byť právny nárok, ministerstvo, ako rozhodovací orgán, musí v zmysle znenia navrhovaného ustanovenia zohľadniť návrhom zákona ustanovené kritériá, ktorými sú miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku.

Návrh zákona tiež ustanovuje sankcie vo forme pokuty od 1.000 Eur do 50.000 Eur za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov, ktoré budú vybraní zamestnávatelia povinní podľa tohto zákona zaviesť. Výška pokuty sa bude odvíjať od závažnosti, následkov, času trvania porušenia povinnosti podľa tohto zákona a od prípadného opakovaného porušenia povinností podľa tohto zákona.

Záverečné ustanovenia určujú, že na postupy podľa tohto nového zákona sa všeobecný predpis, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nebude uplatňovať.

Prechodné ustanovenie určuje, že ochrana podľa nového zákona sa poskytne aj fyzickej osobe, ktorá urobí oznámenie pred jeho účinnosťou, ale žiadosť o poskytnutie ochrany podá až po účinnosti. Tým sa umožní ochrana aj osobám, ktoré podajú oznámenie pred účinnosťou navrhovaného zákona. Návrhom zákona by z dôvodu potreby legislatívnej úpravy malo dôjsť k sprievodnej, čiastkovej novelizácii viacerých právnych predpisov práve v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, napríklad Zákonníka práce, Trestného zákona, antidiskriminačného zákona a niektorých ďalších.

Po štandardnom postupe v medzirezortnom pripomienkovom konaní, Vláde Slovenskej republiky a po prípadnom schválení zákona v Národnej rade, sa navrhuje jeho účinnosť odo dňa 1. novembra 2014.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....