Podnikatelia

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2014

Prijatá novela zmení nielen zákon o dani z pridanej hodnoty, ale aj ďalšie zákony. Zmeny zákona o pridanej hodnoty sa týkajú predovšetkým rozšírenia pôsobnosti osobitnej úpravy uplatňovania dane na telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania. Ďalšie zmeny sa dotknú zákonov ako zákona po registračnej pokladnici alebo zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Zákonom č. 218/2014 Z. z. (ďalej len „novela“), bol zmenený a doplnený zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).Účelom novely je predovšetkým implementovať smernicu Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Novela nadobudne účinnosť dňom 1. októbra 2014 okrem čl. I bodov 1. až 13. a 16., čl. II bodov 18. až 25., § 41 ods. 1 písm. p) v bode 26., bodov 28., 29. a 31., čl. III bodov 1., 2. a 7., čl. IV bodov 1., 2., 4. až 7. a 9., ktoré nadobudnú účinnosť dňom 1. januára 2015, a čl. I bodov 14. a 15. a čl. IV bodu 3., ktoré nadobudnú účinnosť dňom 1. júla 2015.

Podľa novelizovaného ust. § 16 ods. 14 sa zmení určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Po novom už nebude miestom dodania členský štát EU (ďalej len „členský štát“), v ktorom má poskytovateľ uvedených služieb (ďalej len „poskytovateľ“) sídlo alebo prevádzkareň tak ako v súčasnosti. Podľa súčasného znenia ust. § 16 ods. 14 a 15 uvedené určenie miesta dodania platí len, ak uvedené služby nezdaniteľným osobám poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v Európskej únii. Po novom bude miestom dodania štát, v ktorom má nezdaniteľná osoba – príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Novelou zákona o DPH sa rozširuje vecná a personálna pôsobnosť osobitnej úpravy tzv. one-stop-shop. Ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane, ktorá sa podľa súčasnej právnej úpravy vzťahuje len na elektronické služby poskytované poskytovateľmi neusadenými na území Európskej únie. Novela jej pôsobnosť rozšíri aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania, a to doplnením ust. § 68a až 68c. Pôjde o dve osobitné úpravy, a to (1) osobitnú úpravu uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie podľa ust. § 68a a (2) osobitnú úpravu uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby usadené na území Európskej únie, ale neusadené v členskom štáte spotreby, podľa ust. § 68b. Využívanie uvedenej osobitnej úpravy bude dobrovoľné. Poskytovateľ si bude môcť zvoliť uvedenú osobitnú úpravu, alebo zvoliť všeobecnú úpravu. Výhodou osobitnej úpravy je zníženie administratívnej záťaže. Osobitná úprava umožní realizovať daňovú povinnosť podaním jedného daňového priznania elektronickými prostriedkami v členskom štáte, kde sa poskytovateľ identifikuje pre využívanie osobitnej úpravy (členský štát identifikácie). Tým poskytovateľom odpadne povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch, kde sú usadení ich zákazníci, teda kde je miesto dodania týchto služieb.

Zvolenie Slovenskej republiky ako štátu identifikácie bude závisieť od toho, či má v tuzemsku sídlo. Ak má poskytovateľ sídlo v tuzemsku, je povinný si ho zvoliť za štát identifikácie. Ak má sídlo v niektorom inom členskom štáte, je povinný zvoliť si tento štát za štát identifikácie. Ak však nemá sídlo v niektorom členskom štáte, môže si zvoliť ktorýkoľvek štát, v ktorom má prevádzkareň. Pri využití uvedenej osobitnej úpravy je poskytovateľ povinný zdaniť podľa osobitnej úpravy všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré zákazníkom na území Európskej únie poskytne. Ak však poskytuje služby v tuzemsku a zároveň má v tuzemsku sídlo alebo prevádzkareň, musí zdanenie týchto služieb zahrnúť do riadneho daňového priznania, ktoré podá v tuzemsku. Na zdanenie pri poskytnutí takýchto služieb nemôže aplikovať osobitnú úpravu. Služby poskytované v inom členskom štáte potom zdaní podľa osobitnej úpravy. Poskytovatelia, ktorí nemajú na území Európskej únie sídlo alebo prevádzkareň musia, ak si zvolia ako štát identifikácie Slovenskú republiku, zdaniť podľa osobitnej úpravy všetky poskytované služby, aj služby poskytované v tuzemsku.

Uvedená osobitná právna úprava uplatňovania dane zakotvuje len určenie miesta poskytovania služieb. Podrobné postupy využívania uvedenej osobitnej úpravy zakotvuje (1) nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, (2) nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám a (3) vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám.

Po novom budú poskytovatelia, ak si zvolia osobitnú úpravu zdanenia telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania, podávať daňové priznanie štvrťročne, a to do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty bude tento deň. Slovenská republika, ako štát identifikácie, následne zašle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému daň patrí.

Uplatnenie nároku na vrátenie DPH bude podľa novely prebiehať dvoma spôsobmi. Poskytovatelia usadení v Európskej únii budú postupovať pri žiadostiach o vrátenie dane pre služby dodané v členskom štáte spotreby cez tzv. refundačný mechanizmus vrátenia dane a poskytovatelia neusadení v Európskej únii tak budú robiť cez existujúci systém vrátenia dane pre osoby z tretích štátov.

Novelou sa tiež skráti lehota na registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane z 30 dní na 21 dní. Skrátenie lehoty bude zavedené zmenou ust. § 4 ods. 3. Zmenou ust. § 79 ods. 6 a ods. 7 sa umožní vrátenie tzv. časti nadmerného odpočtu dane pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. Časť nadmerného odpočtu sa vráti do 10 dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu o kontrole. Po skončení kontroly nadmerného odpočtu daňový úrad vráti rozdiel medzi časťou vráteného nadmerného odpočtu a nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom. Uvedený postup sa bude uplatňovať najmä v prípadoch, ak bude v priebehu kontroly zistené, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene a časť nadmerného odpočtu je potrebné ešte musí preveriť.

Novela tiež zjemní ukladanie pokuty, ak bol nadmerný odpočet vrátený na základe nepravdivých údajov. Podľa nového znenia ust. § 79 ods. 8 bude daňový úrad ukladať pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a nie vo výške 1,3 %, ako zakotvuje súčasná právna úprava.

Výšky hodnoty tovarov ako podmienka výnimky z povinného mesačného podávania súhrnných výkazov sa podľa ust. § 80 ods. 1 písm. a), b) c) zníži. Platiteľ bude po novele môcť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa ust. § 80 ods. 1 písm. a)  c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50.000 Eur, v súčasnej dobe je uvedená suma nastavená na 100.000 Eur.

Novela mení a dopĺňa aj ďalšie zákony. Ide o zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.

Novela zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov zavedie niektoré zmeny týkajúce sa kontrolných známok, povinností odberateľov kontrolných známok a prevádzkovateľa daňového skladu. Objednávanie kontrolných známok bude po novom prebiehať prostredníctvom informačného systému, správcom informačného systému bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Colný úrad bude podľa doplneného ust. § 22a môcť dočasne pozastaviť na daňovom území prístup do elektronického systému, ak bude mať odôvodnené podozrenie, že daňový subjekt porušuje daňové prepisy, je ohrozená vymožiteľnosť dane a vybratie dane. Ak uvedené porušenie pominie, colný úrad bude musieť bezodkladne umožniť daňovému subjektu prístup do elektronického systému. Ust. § 44o novela dopĺňa o ods. 24, podľa ktorého odberateľ kontrolných známok, ktorý chce kontrolnou známkou označovať spotrebiteľské balenie cigariet, bude môcť o vydanie nových kontrolných známok podľa ust. § 9b ods. 6 požiadať najskôr odo dňa 1. novembra 2014.

Doplnením 19. bodu do ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zavedie povinnosť používať registračnú pokladnicu, ktorá bude umožňovať on-line pripojenie s informačnými systémami finančnej správy. Elektronickú registračnú pokladnicu, ktorú podnikateľ používal pred dňom 1. januárom 2015, bude môže používať aj naďalej s tým, že pri jej výmene za novú bude povinný ju vymeniť len za elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá spĺňa požiadavky upravené novelou. Podmienky on-line pripojenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Predmetný zákon novým znením ust. § 16b ods. 6 písmeno b) umožní aplikovať inštitút návrhu na zrušenie živnostenského oprávnenia len vtedy, ak bude colným úradom alebo daňovým úradom spoľahlivo preukázané, že došlo k takému porušeniu zákona, následkom ktorého je krátenie prijatých tržieb. Ak takéto krátenie nebude spoľahlivo zistené, nebude sa môcť inštitút návrhu na zrušenie živnostenského oprávnenia využiť.

Novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) prinesie niekoľko zmien. Pôjde napríklad o zavedenie inštitútu čiastkového protokolu doplneným ust. § 47a, alebo zavedenie povinnosti ministerstva na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam daňových subjektov s výškou ich splatnej dane podľa doplneného ust. § 52 ods. 9. Uvedený zoznam bude ministerstvo viesť podľa výšky dane zostupne. Novela tiež posunie účinnosť ustanovení o elektronickej komunikácii správcu dane na rok 2016.

Ďalší zákon, ktorý novela zmení je zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Novela v predmetnom zákone upraví predovšetkým ustanovenia týkajúce sa kontrolných známok a nakladania s nimiUstanovenie § 73 sa doplní ods. 24 a 25, podľa ktorých odberateľ kontrolných známok bude môcť o vydanie kontrolných známok podľa ust. § 53 ods. 6 požiadať najskôr odo dňa 1. novembra 2014. Spotrebiteľské balenie označené kontrolnou známkou vyhotovenou podľa ust. § 51 v znení účinnom odo dňa 1. októbra 2014 možno predávať alebo inak vydávať odo dňa 1. januára 2015.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....