Iné

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2014

Ďalšia novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa priniesla do predmetného zákona niekoľko drobných parciálnych zmien, ktoré sú však v praxi pre spotrebiteľa veľmi dôležité. Spolu s ním došlo k zmenám v zákone o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach, a tiež v zákone o reklame. O všetkých doplneniach Vás oboznámime v našom článku.

Hlavným motívom opätovnej novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení bolo formálne oznámenie Európskej komisie, ktorým vytkla Slovenskej republike nedostatočnú transpozíciu európskej legislatívy do nášho právneho poriadku. Ako uvádza dôvodová správa, prispeje sa k zvýšenej právnej istote pre spotrebiteľa. Novelizované zákony nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, teda dňa 17. júla 2014.

Precizovala sa jedna z povinností predávajúceho v ust. § 4 ods. 8. Tak ako doteraz, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Po novom však týmto ustanovením nie sú dotknuté ust. § 7 až 9, teda nekalé obchodné praktiky, klamlivé konanie a klamlivé opomenutie a agresívna obchodná praktika. Upravila sa teda definícia inštitútu zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi tak, aby sa jednoznačne určil vzťah medzi týmto inštitútom a zákazom používania nekalých obchodných praktík.

Pripomeňme si, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k (1) existencii produktu alebo k povahe produktu, (2) hlavným znakom produktu, (3) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, (4) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, (5) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, (6) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, alebo (7) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa (1) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, a (2) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

Po novom sa obchodná praktika tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa sa dotkla aj ukladania sankcií a rozšírili sa kompetencie orgánov dozoru uložiť sankciu za porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík aj osobe, ktorá vo vlastnom alebo cudzom mene vymáha pohľadávku od spotrebiteľa.

V zmysle ust. § 24 odsek 1 až 3 za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi, osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo osobe podnikajúcej bez oprávnenia, pokutu do 66.400 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000 Eur.

Orgán dozoru uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej podnikajúcej bez oprávnenia, ktorá vyrobila, predala, doviezla alebo dodala výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 332.000 Eur. Rovnakú pokutu uloží tomu, kto takú ujmu spôsobil vadným poskytnutím služby. Pokutu nemožno uložiť osobe, ktorá preukáže, že ujme nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej bolo možné požadovať.

Výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo osobe podnikajúcej bez oprávnenia, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon dozoru, prípadne nesplní záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov a vykonanie nevyhnutných opatrení a určiť lehotu na podanie správy o ich splnení,, uloží orgán dozoru poriadkovú pokutu do 1.660 Eur, a to aj opakovane.

Súčasťou novely zákona o ochrane spotrebiteľa je tiež zmena v zákone č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa novelizovaného ust. § 9 ods. 1 sa v obci môžu ambulantne predávať (1) knihy, periodická tlač, originály alebo rozmnoženiny audiovizuálnych diel alebo iných diel, (2) drobné umelecké predmety a drobné remeselné výrobky, (3) spotrebné výrobky; ustanovenie § 7 ods. 2 tým nie je dotknuté, (4) jedlá a nápoje určené na priamu konzumáciu na mieste, (5) balená zmrzlina, (6) ovocie a zelenina, (7) potraviny v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 7 ods. 1, (8) kvetiny a (9) žreby okamžitých lotérií a žrebových vecných lotérií.

Vypustilo sa obmedzenie, ktoré neumožňovalo ambulantný predaj potravín v obciach, na území ktorých je umiestnená maloobchodná predajňa potravín. Obmedzenie bránilo plnému využitiu rôznych nových foriem ambulantného predaja, napr. predaj z dvora, predaj z automatov alebo tzv. farmárske trhy.

Podľa dôvodovej správy sa predmetným ustanovením zabezpečila možnosť predávať na tzv. farmárskych trhoch a prostredníctvom iných foriem ambulantného predaja využívaných predovšetkým malými domácimi chovateľmi, pestovateľmi a výrobcami poľnohospodárskych produktov.

Sprievodná novelizácia zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov precizovala ustanovenie ohľadom všeobecných požiadaviek na reklamu. Novým znením ust. § 3 sa vypúšťajú ustanovenia zakazujúce určité formy reklamy, ktoré vo vzťahu k spotrebiteľovi sú zakázané z titulu zákazu používania nekalých obchodných praktík podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Osobitná úprava v zákone o reklame predstavovala duplicitnú úpravu a preto sa v záujme právnej istoty predmetné ustanovenie skrátilo a zjednodušilo.

Pripomeňme si preto, aké sú podľa aktuálneho právneho stavu v zmysle ust. § 3 všeobecné požiadavky na reklamu. Reklama nesmie (1) obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu, (2) propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas, (3) prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom, (4) prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín bez toho, aby sa na škodlivosť výslovne a zreteľne neupozornilo, (5) ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana, (6) prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov, (7) využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie), (8) obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, (9) odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, (10) zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu, (11) zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, alebo zobrazovať ich v nebezpečných situáciách.

Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta. Reklama sa nesmie šíriť, ak je v rozpore s dobrými mravmi, prezentuje produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, alebo ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.

Podobne ako pri zákone o ochrane spotrebiteľa, došlo aj v zákone o reklame k upraveniu sankcií, ktoré sa po novom pohybujú v rozmedzí od 3.320 Eur do 166.000 Eur podľa dôvodu a závažnosti porušenia. Okrem toho môžu príslušné orgány zakázať ďalšie šírenie reklamy.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....