Iné

Novela zákona o rozhodcovskom konaní

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2014

Účelom prijatej novely je posilniť práva občanov na včasné súdne rozhodnutia najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi. Zmení sa systematika zákona, posilní sa zmluvná voľnosť strán a novým spôsobom sa definuje arbitrabilita.

Novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „novela“) bola prijatá v NR SR dňa 21. októbra 2014, účinnosť nadobudne dňom 1. január 2015. Nakoľko spotrebiteľské veci bude po novom upravovať samostatný zákon, zákon o rozhodcovskom konaní bude po účinnosti novely upravovať len nespotrebiteľské veci. Umožní to viac liberalizovať rozhodcovské konanie a prispôsobiť ho modelovému zákonu UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration (ďalej len „Modelový zákon“).

Novela novým spôsobom upraví arbitrabilitu konania. Kým podľa súčasného znenia ust. § 1 ods. 1 písm. a) sa konanie vzťahuje len na majetkové spory, po novom sa pôsobnosť zákona bude vzťahovať na všetky, teda na majetkové aj nemajetkové spory. Podmienkou však bude, že ohľadne predmetných sporov bude možné uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Režim predbežných opatrení novela spresňuje. Podľa súčasného znenia ust. § 2 ods. 2 môže účastník požadovať vydanie predbežného opatrenia súdom len pred začatím rozhodcovského konania. Po novom tak bude môcť žiadať aj po začatí konania, a to do ustanovenia rozhodcu. Súčasne bude môcť žiadať od súdu nariadenie predbežného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je stranou rozhodcovskej zmluvy, a to aj po ustanovení rozhodcu.

Úprava predbežných opatrení ustanovených § 22 sa novelou rozšíri. Po novom budú dva druhy predbežných opatrení, a to (1) predbežné opatrenie s možnosťou účasti a vyjadrenia druhej strany a (2) predbežné opatrenie vydané ex parte, teda bez účasti druhej strany.

Prvý druh predbežného opatrenia bude exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, druhý druh opatrenia takýto právny účinok nebude mať. Nové znenie ust. § 22 ods. 2 demonštratívne vymenováva, čo môže byť predbežným opatrením nariadené. Pôjde o nariadenie (1) zloženia peňažnej sumy alebo veci do úschovy na súde, (2) nenakladania s určitými vecami alebo právami, (3) vykonania niečoho, zdržania sa niečoho alebo znášania niečoho, alebo (4) zabezpečenia dôkazného prostriedku. Súčasná právna úprava explicitne nevymedzuje aké povinnosti môžu byť predbežným opatrením nariadené.

Spresnené bude aj nástupníctvo strán rozhodcovskej zmluvy. Nové znenie ust. § 3 ods. 2 upresňuje, že rozhodcovská zmluva sa bude vzťahovať na právnych nástupcov strán aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Ustanovenie § 3 bude súčasne doplnené o ods. 3, podľa ktorého sa za súčasť rozhodcovskej dohody budú považovať aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré dohoda odkazuje.

Kedy bude možné považovať rozhodcovskú zmluvu za písomnú upravia doplnené odseky 3 až 5 a 7 do ust. § 4. Podľa uvedených ustanovení bude písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná aj (1) ak bude rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán, (2) ak bude rozhodcovská zmluva uzatvorená elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila, (3) pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku, (4) v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku a (5) ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa podľa doplneného ust. § 4 ods. 3 bude považovať za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

Zmeny nastanú aj v zriadení stáleho rozhodcovského súdu. Podľa nového znenia ust. § 12 bude môcť byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu len (1) záujmové združenie právnických osôb, (2) národný športový zväz, (3) Slovenský olympijský výbor, (4) Slovenský paralympijský výbor, alebo (5) komora zriadená zákonom.

Zriadenie stáleho rozhodcovského súdu obchodnou spoločnosťou, ako je upravené v súčasnej právnej úprave, po novom nebude možné.

Zriaďovateľovi súčasne pribudne povinnosť do dňa 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka zverejniť na svojom webovom sídle správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Novela tiež zruší inštitút pobočky stáleho rozhodcovského súdu.

Zavedie sa koncentrácia námietok v konaní, a to doplneným ust. § 17a. Koncentrácia sa bude týkať námietok na porušenie ustanovení zákona vo vzťahu k dispozitívnym alebo dohodnutým pravidlám. Na uvedené porušenia sa bude prihliadať len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote, ak lehota nebola určená, tak bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel. Ak námietky nebudú uplatnené v uvedených lehotách, súd v konaní o žalobe proti rozhodcovskému rozsudku na tieto námietky neprihliadne. Uvedený postup súdu upravuje nové znenie ust. § 40 ods. 4.

Väčšia zmluvná voľnosť bude zavedená v otázkach určenia rozhodného práva. Zmeny ust. § 31 umožnia stranám v sporoch z medzinárodného obchodného styku vybrať si pravidlá práva, napríklad Princípy UNIDROIT, bez určenia práva konkrétneho štátu. Súčasná právna úprava naproti tomu striktne vyžaduje dohodu na konkrétnom právnom poriadku, nestačí dohoda o pravidlách práva. Pri tuzemských právnych vzťahoch si strany budú po novom môcť ako rozhodné právo zvoliť aj právo iného štátu.

Rozsudok bude musieť mať po novom len listinnú podobu. Súčasné znenie ust. § 34 ods. 1 upravuje, že rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme. Nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma, novela explicitne uvádza, že rozsudok musí byť vydaný v listinnej forme. Po novom teda nebude stačiť elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov ako písomná forma, bude sa striktne vyžadovať rozhodnutie vo forme listiny.

Nanovo sú formulované dôvody na podanie žaloby upravené v ust. § 40. Nové znenie ust. § 40 sa pri definovaní dôvodov, na základe ktorých je možné požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku, snaží do najvyššej možnej miery reflektovať ustanovenia Modelového zákona a Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (tzv. Newyorský dohovor). Obsahovo oproti súčasnej právnej úprave pribudne nový dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom, a to rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Novela naopak vypúšťa ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom dôvody, pre ktoré by bola v konaní pred súdom na mieste obnova konania.

Novela predĺži niektoré lehoty. V ust. § 36 ods. 1 predĺži lehotu na žiadosť o opravu rozhodcovského rozsudku zo súčasných 30 dní na 60 dníLehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa zmenou ust. § 41 ods. 1 predĺži zo súčasných 30 dní na 60 dní.

Prechodné ustanovenia upravujú, že ustanovenia novely sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 bude musieť do troch mesiacov po 1. januári 2015 splniť podmienky ustanovené novelou pre stále rozhodcovské súdy.

Novelou bude zmenený aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Podľa nového ust. § 14e budú rozhodovať rozhodcovskú agendu len určené súdy. Príslušné na rozhodovanie uvedenej agendy budú Okresný súd Bratislava V, Okresný súd Banská bystrica a Okresný súd Košice I. Odvolacími súdmi proti rozhodnutiam uvedených súdov v rozhodcovskej agende budú Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....