Iné

Omyl v písaní kúpnej ceny

  • Vydanie: ULC PRO BONO 4/2015

Pri písaní ceny v kúpnej zmluve uzavretej podľa Občianskeho zákonníka môže dôjsť k omylu. Omyl v písaní kúpnej ceny môže byť napríklad pri rozdielnom uvedení kúpnej ceny číslom a slovne, alebo vo výške kúpnej ceny. Omyl v písaní kúpnej ceny však sám osebe nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy.

Kúpna cena je jedným z pojmových znakov kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva je typom zmluvy, ktorá môže by uzavretá podľa ustanovení § 588 až 610 Občianskeho zákonníka alebo podľa ustanovení § 109 až 170 Obchodného zákonníka. V našom článku sa zameriame na kúpnu cenu, ktorá je dohodnutá v kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka. Najprv zadefinujeme kúpnu cenu a potom uvedieme, ako postupovať pri omyle v písaní kúpnej ceny.

Kúpna cena je odplata za predmet kúpy, pričom môže byť stanovená uvedením peňažnej sumy, alebo iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť. Omyl v určení výšky kúpnej ceny nie je primárne dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Absencia dohodnutia kúpnej ceny, ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, však podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka už zakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Uvedené je však platné len v prípade kúpnej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka. Ak je kúpna zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a nie je v nej dohodnutá cena alebo spôsob jej dodatočného určenia, predávajúci môže podľa ustanovenia § 448 Obchodného zákonníka požadovať zaplatenie obvyklej kúpnej ceny.

Aby mohla byť kúpna zmluva platne uzavretá, musí byť kúpna cena (1) skutočná, (2) určitá a (3) spravodlivá. Pri posudzovaní, či je kúpna cena skutočná musíme brať do úvahy výšku ceny vo vzťahu k predmetu zmluvy. O skutočnej cene nemožno hovoriť, ak ju kúpna cena nepomerne nízka vo vzťahu k predmetu kúpy. V takom prípade totiž možno pochybovať, či ide o kúpu, alebo o darovanie. Takáto kúpna zmluva by totiž mohla byť považovaná za zastretý právny úkon podľa ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a zmluva by sa mohla považovať za darovaciu zmluvu.

Ďalšou vlastnosťou kúpnej ceny je jej určitosť. Kúpna cena musí byť dojednaná v súlade so zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách a s vykonávacou vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996 Z. z. Podľa uvedených právnych predpisov možno kúpnu cenu určiť nielen dohodou o výške ceny ale aj dohodou o spôsobe určenia výšky kúpnej ceny.

Kúpna cena musí spĺňať aj podmienku spravodlivosti. Na rozdiel od posúdenia podmienky skutočnosti ceny sa pri posúdení spravodlivosti posudzuje, či výška ceny nepresahuje hodnotu predmetu kúpnej zmluvy. Pri dohodnutí neprimerane vysokej ceny by podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka mohla byť kúpna zmluva považovaná za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi, čo by zakladalo neplatnosť kúpnej zmluvy.

Uvedené podmienky kúpnej ceny musí spĺňať každá kúpna zmluva. Pri nesplnení čo len jednej z nich bude kúpna zmluva neplatná. Môže však nastať situácia, že uvedené podmienky sú splnené, avšak pri písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy nastala chyba. V takom prípade nie je kúpna zmluva neplatná. Ako sme už uviedli, kúpna zmluva by bola neplatná, len ak by v nej nebola vôbec dojednaná kúpna cena, alebo nebol určený spôsob jej určenia.

Ak je v písaní kúpnej ceny chyba, pričom z vôle strán jednoznačne vyplýva, že kúpnu cenu dohodli v inej výške, možno kúpnu cenu opraviť dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve. Dodatok k zmluve alebo doložka na zmluve musia byť uzavreté v písomnej forme. Dodatok k zmluve, ako aj doložka k zmluve sú dvojstranné právne úkony, preto musia byť podpísané oboma stranami kúpnej zmluvy. Samotná kúpna zmluva nie je z dôvodu chybného uvedenia kúpnej ceny neplatná, nakoľko ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje, že právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Ak však jedna zo strán tvrdí, že nejde o chybu v písaní, ale kúpna cena bola dohodnutá vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, má druhá strana možnosť žalovať neplatnosť zmluvy na súde. V uvedenom prípade bude na zistení súdu, či je zmluva platná alebo nie. Súd musí skúmať vôľu strán pri uzavretí zmluvy a na základe jej zistenia rozhodne. Súd by mal postupovať tak, ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, spis. zn. 5 Cdo 205/2008 zo dňa 16. apríla 2009: „Tým je výklad právneho úkonu podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Najskôr tak musí byť v zmysle § 266 Obchodného zákonníka zistený úmysel toho, kto konal, v danom prípade účastníkov konania. Pokiaľ ho nie je možné zistiť, alebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú, potom je nutné vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladal a ďalej z toho, aký význam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Pri nemožnosti zistenia hľadiska subjektívneho (úmysle konajúcich), potom prichádza do úvahy hľadisko objektívne. Vždy sa však, ako z hľadiska subjektívneho tak aj objektívneho, musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, praxe, ktorú, medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj následné správanie sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa.“

Chyba v písaní kúpnej zmluvy samozrejme prichádza do úvahy len pri kúpnych zmluvách uzavretých v písomnej forme. Ak je kúpna zmluva uzavretá v ústnej forme, chyba v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy neprichádza do úvahy. Avšak aj v tomto prípade môže prísť k sporu ohľadne výšky dohodnutej kúpnej ceny. V prípadnom súdnom spore je potom len na dokázaní strán, v akej výške bola kúpna cena dohodnutá.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....