Iné

Pripravuje sa v NR SR – Návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach

  • Vydanie: ULC PRO BONO 8/2015

Cieľom návrhu predmetného nového zákona je transpozícia niektorých právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré by mali posilniť a zlepšiť ochranu osôb voči trestným činom, ktoré môžu ohroziť ich život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, čo sa má dosiahnuť prostredníctvom vzájomného uznávania vymedzených ochranných opatrení. V našom článku Vám návrh nového zákona rámcovo predstavíme.

Dňa 14. júla 2015 bol do Národnej rady SR doručený návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon“), ktorý má transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (ďalej len „Smernica 2011/99/EÚ“) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (ďalej len „Smernica 2013/40/EÚ“).

V prípade, ak Národná rada SR návrh nového zákona schváli, mal by nadobudnúť účinnosť dňa 1. januára 2016.

Návrh nového zákona upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri (1) vydávaní európskeho ochranného príkazu na jeho uznanie v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a (2) uznávaní európskeho ochranného príkazu vydaného súdom alebo iným justičným orgánom členského štátu v trestnom konaní a prijatí následného opatrenia na území Slovenskej republiky.

V zmysle ust. § 2 návrhu nového zákona je ochranným príkazom rozhodnutie vydané v trestnom konaní súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo justičným orgánom členského štátu, ktorým sa na účely zabezpečenia ochrany fyzickej osoby pred protiprávnym konaním majúcim charakter trestného činu, ktoré môže ohroziť jej život, telesnú integritu alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, ukladá obvinenému alebo odsúdenému jeden alebo viacero z týchto zákazov alebo obmedzení (ďalej len „obmedzujúce opatrenie“), a to: (1) zákaz vstupovať do určených miest alebo do určených oblastí, kde má chránená osoba pobyt alebo ktoré navštevuje, (2) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo (3) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

Ide o taxatívny výpočet obmedzujúcich opatrení, ktoré môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu. Ako uvádza dôvodová správa, v podmienkach Slovenskej republiky pôjde v teoretickej rovine o všetky rozhodnutia, u ktorých je možné podľa Trestného zákona alebo Trestného poriadku súčasne uložiť vyššie uvedené obmedzujúce opatrenia.

Európskym ochranným príkazom je rozhodnutie vydané v trestnom konaní na základe ochranného príkazu súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo justičným orgánom členského štátu na účely zabezpečenia ochrany fyzickej osoby na území iného členského štátu.

Z ďalších pojmov je vhodné uviesť, že (1) chránenou osobou je fyzická osoba, na ktorej ochranu bol vydaný ochranný príkaz, (2) ohrozujúcou osobou je fyzická osoba, proti ktorej bol vydaný ochranný príkaz, (3) štátom pôvodu členský štát, v ktorom bol vydaný európsky ochranný príkaz a (4) vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom má byť rozhodnuté o uznaní európskeho ochranného príkazu a o prijatí následného opatrenia.

Ustanovenie § 3 zakotvuje rozsah pôsobnosti nového zákona definovaním všeobecných podmienok pre vydanie európskeho ochranného príkazu na území Slovenskej republiky. Európsky ochranný príkaz bude možné vydať ak (1) v trestnom konaní podľa Trestného poriadku bolo vydané rozhodnutie, ktoré je ochranným príkazom podľa ust. § 2 písm. a) návrhu nového zákona, (2) chránená osoba plánuje alebo má pobyt na území iného členského štátu a (3) ak chránená osoba požiada o jeho vydanie.

Európsky ochranný príkaz možno v Slovenskej republike uznať, ak (1) bol v trestnom konaní vedenom v inom členskom štáte vydaný ochranný príkaz, ktorým sa ukladá jedno alebo viacero obmedzujúcich opatrení podľa § 2 písm. a) nového zákona, a (2) chránená osoba sa zdržiava alebo má pobyt alebo sa plánuje zdržiavať alebo mať pobyt na území Slovenskej republiky.

Bude povinnosťou orgánov Slovenskej republiky, aby rozhodovali bez zbytočného odkladu, pričom zohľadnia všetky osobitné okolnosti danej veci vrátane jej naliehavosti, predpokladaného príchodu chránenej osoby na územie Slovenskej republiky alebo členského štátu, veku chránenej osoby a stupňa ohrozenia chránenej osoby, a dbali na to, aby sa ohrozujúca osoba nedozvedela miesto, kde sa zdržiava chránená osoba ani iné údaje umožňujúce ju kontaktovať; to neplatí ak je uvedenie takýchto údajov nevyhnutné na účely vymedzenia následného opatrenia, ktoré sa ukladá ohrozujúcej osobe na základe uznaného európskeho ochranného príkazu.

Druhá časť návrhu nového zákona komplexne upravuje postup slovenských orgánov ako justičných orgánov štátu pôvodu.

Na vydanie európskeho ochranného príkazu má byť príslušný súd alebo prokurátor, ktorý vydal ochranný príkaz. Európsky ochranný príkaz sa vydá na základe žiadosti chránenej osoby. Ak je chránená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, o vydanie európskeho ochranného príkazu môže požiadať jej zákonný zástupca alebo opatrovník.

Pri rozhodovaní o vydaní európskeho ochranného príkazu sa má zohľadniť najmä miera ohrozenia chránenej osoby a čas, ako dlho chránená osoba zamýšľa mať pobyt alebo zdržiavať sa v inom členskom štáte. Ak súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz nevydá, rozhodne o zamietnutí žiadosti chránenej osoby.

Európsky ochranný príkaz sa má vyhotoviť na formulári, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 návrhu nového zákona.

Európsky ochranný príkaz alebo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti chránenej osoby sa doručí chránenej osobe. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadostí chránenej osoby má byť prípustná sťažnosť.

Pred vydaním európskeho ochranného príkazu sa má ohrozujúcej osobe umožniť uplatniť právo byť vypočutá a právo podať opravný prostriedok proti ochrannému príkazu, ak nemohla tieto práva uplatniť v konaní, ktoré viedlo k jeho vydaniu.

V ust. § 6 návrhu sa upravuje postup pri zaslaní európskeho ochranného príkazu do vykonávajúceho štátu

Na účely uznania európskeho ochranného príkazu a prijatia následného opatrenia vo vykonávajúcom štáte súd alebo prokurátor, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, zašle európsky ochranný príkaz justičnému orgánu vykonávajúceho štátu, v ktorom sa chránená osoba zdržiava alebo má pobyt alebo zamýšľa sa zdržiavať alebo mať pobyt.

Zaslaním európskeho ochranného príkazu do iného členského štátu nedochádza k odovzdaniu jeho samotného výkonu, ale len k rozšíreniu jeho aplikácie na územie iného členského štátu; ochranný príkaz ostáva na území Slovenskej republiky po uznaní európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte naďalej v platnosti.

Ak v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky podľa Trestného poriadku súd napríklad nahradí väzbu obvineného a súčasne uloží jedno z obmedzujúcich opatrení podľa § 82 Trestného poriadku, ktoré vymenúva návrh zákona (napr. zákaz priblížiť sa k poškodenému na určenú vzdialenosť), vydanie a uznanie európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte má mať za následok, že obvinený má tento zákaz naďalej platný vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky ako aj k územiu iného členského štátu, ktorý ho uznal. Porušenie zákazu či už na území Slovenskej republiky alebo na území vykonávajúceho štátu má mať rovnaký následok – vzatie obvineného do väzby z dôvodu porušenia zákazu udeleného pri nahradení väzby podľa Trestného poriadku.

V zmysle návrhu nového zákona je tiež možná zmena, späťvzatie a zrušenie európskeho ochrannému príkazu po jeho zaslaní a uznaní v inom členskom štáte. Justičný orgán, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, vykoná zmenu európskeho ochranného príkazu ak v trestnom konaní dôjde k zmene ochranného príkazu, na základe ktorého bol vydaný; o tejto zmene vyrozumie chránenú osobu a súčasne nový zmenený európsky ochranný príkaz zašle príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.

Európsky ochranný príkaz súd alebo prokurátor vezme späť, ak dôjde k zrušeniu ochranného príkazu v trestnom konaní, na základe ktorého bol európsky ochranný príkaz vydaný.

Súd alebo prokurátor, ktorí vydali európsky ochranný príkaz budú musieť v zmysle ust. § 10 bezodkladne vyrozumieť justičný orgán vykonávajúceho štátu o akomkoľvek rozhodnutí, opatrení alebo skutočnostiach, v dôsledku ktorých nemožno pokračovať vo výkone následného opatrenia prijatého na základe uznaného európskeho ochranného príkazu vo vykonávajúcom štáte.

Tretia časť návrhu nového zákona komplexne upravuje postup v prípade, ak budú slovenské orgány v pozícii vykonávajúcich justičných orgánov.

Podľa ust. § 11 je na konanie o uznaní európskeho ochranného príkazu príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje alebo má pobyt chránená osoba. Ak sa chránená osoba na území Slovenskej republiky nezdržuje alebo nemá pobyt na jej území, príslušný je okresný súd, v ktorého obvode sa chránená osoba plánuje zdržiavať alebo mať pobyt. Ak je daná príslušnosť viacerých súdov, konanie vykonáva ten okresný súd, ktorému bol doručený európsky ochranný príkaz alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom. Na zmenu rozhodných skutočností pre určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.

Ak bude európsky ochranný príkaz doručený justičným orgánom štátu pôvodu súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie, súd postúpi vec bezodkladne súdu príslušnému, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu. Ak nebude založená právomoc slovenských súdov na uznanie európskeho ochranného príkazu podľa tohto zákona, súd vráti európsky ochranný príkaz justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia s uvedením dôvodu takého postupu.

Súd o doručení európskeho ochranného príkazu justičným orgánom štátu pôvodu informuje ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópiu európskeho ochranného príkazu.

V ust. § 12 sa upravuje postup pre rozhodnutie súdu o uznaní a výkone európskeho ochranného príkazu. Okresný súd rozhodne uznesením po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí. Uznesenie sa vždy doručí chránenej osobe a prokurátorovi. Ak súd rozhodne, že európsky ochranný príkaz uzná, uznesenie sa doručuje aj ohrozujúcej osobe.

Ustanovenie § 13 v súlade so smernicou taxatívne vymedzuje obligatórne dôvody pre odmietnutie uznania európskeho ochranného príkazu na území Slovenskej republiky.

Ak dôjde podľa ust. § 14 návrhu nového zákona k uznaniu európskeho ochranného príkazu, súd vo svojom rozhodnutí, ktorým rozhodol o jeho uznaní, súčasne uloží ohrozujúcej osobe tzv. následné opatrenie vo forme obmedzujúceho opatrenia, ktoré svojou povahou najviac zodpovedá obmedzujúcemu opatreniu uvedenému v európskom ochrannom príkaze. Ako uvádza dôvodová správa, v praxi pôjde o uloženie takého opatrenia, ktoré je uvedené v európskom ochrannom príkaze, teda jedno alebo viacero obmedzujúcich opatrení, ktoré v zmysle smernice môžu byť predmetom európskeho ochranného príkazu a ktoré sú uvedené v § 2 písm. a) bod 1 až 3 návrhu zákona.

Plnenie a kontrolu následného opatrenia má vykonávať súdom určený probačný a mediačný úradník. Ak ohrozujúca osoba poruší následné opatrenie na území Slovenskej republiky, súd jej bude môcť uložiť poriadkovú pokutu do 1.650 Eur.

Súd bez zbytočného odkladu má oznámiť justičnému orgánu štátu pôvodu každé porušenie následného opatrenia prijatého na základe európskeho ochranného príkazu; oznámenie sa zašle prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 návrhu nového zákona.

Ak bolo Slovenskej republike súčasne zaslané rozhodnutie na účely jeho uznania a výkonu podľa zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, obsahujúce obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom ochrannom príkaze a súd sa o tejto skutočnosti dozvie skôr, ako vydá rozhodnutie o uznaní európskeho ochranného príkazu, rozhodnutie odloží, kým sa právoplatne nerozhodne o uznaní a výkone rozhodnutia podľa uvedeného osobitného zákona

Ako uvádza dôvodová správa, úprava súbehu konaní je riešená tým spôsobom, aby nedošlo k prerušeniu zabezpečenia ochrany chránenej osoby na území Slovenskej republiky, pričom platí prednosť konaní o uznaní o výkone rozhodnutí podľa osobitných predpisov (zákona č. 533/2011 a zákona č. 131/2013), v zmysle uvedeného, ak dôjde k uznaniu a nariadeniu výkonu rozhodnutia podľa označených osobitných predpisov, následné opatrenie uložené na základe uznaného európskeho ochranného príkazu sa zruší.

Štvrtá časť návrhu nového zákona upravuje spoločné a záverečné ustanovenia, pre účely tohto článku si dovolíme uviesť podľa nás tie najdôležitejšie.

Pokiaľ ide o jazykový režim, európsky ochranný príkaz a oznámenie podľa ust. § 14 ods. 3 návrhu nového zákona sa má zasielať vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením umožnil prijatie európskeho ochranného príkazu aj v inom jazyku, možno vyhotoviť preklad aj do iného jazyka.

Európsky ochranný príkaz adresovaný orgánom Slovenskej republiky možno na ďalšie konanie prijať, ak je vyhotovený v štátnom jazyku.

Ako uvádza dôvodová správa, preklad ostatných písomnosti spojených s konaním o európskom ochrannom príkaze sa v zmysle smernice nevyžaduje (napr. samotného ochranného príkazu, na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz); justičné orgány môžu komunikovať vo svojich úradných jazykoch. V prípade potreby si preklad týchto písomností zabezpečuje daný justičný orgán na vlastné náklady.

Ustanovenie § 21 upravuje poskytovanie súčinnosti pri zisťovaní potrebných informácií.

Ministerstvo na žiadosť súdu a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na žiadosť prokurátora poskytnú súčinnosť pri zisťovaní potrebných informácií v konaní podľa nového zákona, najmä pri zisťovaní príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu, ktorému má byť zaslaný európsky ochranný príkaz, alebo pri overení podmienok podľa právneho poriadku tohto členského štátu na uznanie európskeho ochranného príkazu a prijatie následného opatrenia. Rovnakú súčinnosť poskytne ministerstvo na žiadosť orgánu iného členského štátu pri zistení potrebných informácií, pokiaľ ide o príslušné orgány Slovenskej republiky alebo o overenie podmienok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu možno požiadať o súčinnosť aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.

V ust. § 22 návrhu nového zákona sa upravuje sa vzťah novej právnej úpravy a všeobecného procesného predpisu, t.j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o vydaní a uznávaní európskeho ochranného príkazu a prijatím následného opatrenia. Ak nový zákon neustanoví inak, použije sa Trestný poriadok.

V súvislosti s novým zákonom sa navrhuje sprievodná novelizácia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení, ktorou sa, okrem iného, majú zaviesť nové skutkové podstaty nových trestných činov, a to (1) neoprávnený zásah do počítačového systému, (2) neoprávnený zásah do počítačového údaja, (3) neoprávnené zachytávanie počítačových údajov a (4) výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.

V nadväznosti na návrh nového zákona by sa mal parciálne novelizovať aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....