Iné

Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2015

Nový zákon upravuje pôsobnosť Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.

Dňa 11. novembra 2015 bol v Národnej rade Slovenskej republike schválený zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon“ alebo „zákon“). Nový zákon bol prijatý z dôvodu povinnosti Slovenskej republiky transponovať do právneho poriadku SR smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.

Cieľom zákona je prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovania písomností a oznamovania rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a pri vynucovaní rozhodnutia členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie, ustanoviť administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu; pričom tieto požiadavky podľa dôvodovej správy prispejú aj k zabráneniu zneužívania vyslania na obchádzanie pracovného práva aplikovaného na území Slovenskej republiky a k ochrane práv zamestnancov, ktoré im patria pri vyslaní na územie Slovenskej republiky.

Nový zákon nadobudne účinnosť 18. júna 2016.


Predmetom nového zákona je cezhraničná spolupráca príslušného orgánu SR, ktorým je Národný inšpektorát práce, s príslušnými orgánmi iných členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore pri kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na poskytovanie služieb a s tým súvisiace povinnosti inšpektorátov práce; niektoré povinnosti vysielajúceho zamestnávateľa pri vysielaní zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Tento zákon sa nevzťahuje na vymáhanie pokút, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy.

Nový zákon v ustanovení § 2 vymedzuje základné pojmy.

Príslušným orgánom iného členského štátu sa na účel nového zákona rozumie orgán oprávnený podľa práva iného členského štátu poskytovať cezhraničnú spoluprácu alebo požadovať cezhraničnú spoluprácu pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania, pri identifikácii vyslania alebo pri vymáhaní pokút.

Pravidlami vyslania sú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa osobitného predpisu a povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu. Ide o minimálne podmienky uplatniteľné v oblasti vysielania podľa ust. § 5 Zákonníka práce; administratívne povinnosti (povinnosti podľa článku I § 4 zákona), ktoré musí zamestnávateľ vysielajúcich zamestnancov na územie SR splniť, aby inšpektoráty práce mohli účinne vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, povinnosť podľa návrhu ustanovenia § 5 ods. 10 Zákonníka práce.

Pokutou sa rozumie peňažná administratívna sankcia vrátane jej príslušenstva za porušenie pravidiel vyslania uložená v inom členskom štáte domácemu zamestnávateľovi alebo uložená v Slovenskej republike hosťujúcemu zamestnávateľovi.

Podľa ust. § 3 nového zákona sa upravuje posudzovanie skutkových okolností relevantných pre identifikáciu vyslania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto predpokladov bude posudzovať príslušný inšpektorát práce. Predpoklady (resp. kritériá) vyslania predstavujú návod, na základe akých skutočností má inšpektorát práce vyhodnotiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok vyslania. Ide o orientačné kritéria pre celkové posúdenie situácie vždy v konkrétnom prípade. Ide teda o okruh kritérií, ktoré nie sú vyčerpávajúce a ktoré by sa mali zvážiť v každom konkrétnom, osobitnom prípade. Ak niektoré kritérium nie je identifikované, resp. nevypovedá pozitívne v prospech vyslania, neznamená to, že nemusí ísť o vyslanie.

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa vyplývajú z ust. § 4 zákona. Ide o jednoduchú oznamovaciu povinnosť vo väzbe na vyslanie zamestnanca, (1) jeho identifikačné údaje a identifikačné údaje zamestnávateľa, (2) informácie o vyslaní akými sú druh práce, miesto výkonu práce, čas vyslania, počet vyslaných zamestnancov, názov poskytovanej služby, (3) štát a kontrolné orgány musia mať vedomosť, že na území jeho štátu vykonávajú prácu aj zamestnanci z iného členského štátu, (4) povinnosť v mieste výkonu práce uchovávať na nahliadnutie pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah, (5) vedenie evidencie pracovného času a možnosť nahliadnutia do nej a možnosť nahliadnutia do dokladu o zúčtovanej, (6) povinnosť doručenia dokumentov na vyzvanie príslušného orgánu SR aj po skončení vyslania zamestnanca, (7) zabezpečenie prekladu dokumentov do slovenského jazyka na žiadosť inšpektorátu práce.

V odseku 4 predmetného ustanovenia je upravená povinnosť zamestnávateľa so sídlom na našom území, ktorý vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu. Povinnosť domáceho zamestnávateľa predstavuje všeobecnú informačnú povinnosť, ktorá smeruje taktiež k zefektívneniu cezhraničnej spolupráce a uľahčeniu činnosti kontrolných orgánov iných členských štátov pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania. Ide priamo o transpozíciu čl. 6 ods. 4 smernice 2014/67/EÚ. Domáci zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, aby ten mohol vybaviť žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu o poskytnutie informácie. Na to, aby inšpektorát práce získal potrebnú informáciu pre príslušný orgán iného členského štátu, nemusí teda vykonať inšpekciu práce. Informáciu získa tak, že si ju jednoducho vyžiada od domáceho zamestnávateľa, ktorý je povinný ju poskytnúť podľa citovaného ustanovenia.
Ustanovenie § 5 nového zákona upravuje povinnosť Národného inšpektorátu práce v spolupráci s inšpektorátmi práce poskytovať informácie príslušnému orgánu iného členského štátu na základe odôvodnenej žiadosti podanej na jednotnom formulári prostredníctvom mechanizmu podľa osobitného predpisu týkajúcej sa domáceho zamestnávateľa, bezplatne.

Zákon ďalej v ust. § 6 upravuje postup pri doručovaní rozhodnutia o uložení pokuty a vymáhaní pokuty uloženej hosťujúcemu zamestnávateľovi, teda spôsob, akým príslušný orgán v SR „komunikuje“ so zamestnávateľom usadeným v inom členskom štáte. Následne, v ust. § 7 je upravený postup doručovania rozhodnutia o uložení pokuty a vymáhanie pokuty uloženej domácemu zamestnávateľovi. Právna úprava doručovania je v predmetných ustanoveniach upravená pomerne detailne.

Podľa ust. § 8 nového zákona sú upravené úlohy Národného inšpektorátu a inšpektorátu práce vo väzbe na predchádzajúce ustanovenia nového zákona. Národný inšpektorát práce, ako príslušný orgán SR v prvom rade zabezpečuje priamu spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov, pretože na účely nového zákona bude mať ako jediný prístup do informačného systému o vnútornom trhu. Národný inšpektorát práce bude podávať žiadosti príslušným orgánom členských štátov, najmä na podnet inšpektorátov práce. Zároveň sa navrhuje upraviť aj otázky činnosti Národného inšpektorátu voči Európskej komisii.

V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v ust. §9 novým zákonom ustanovuje oprávnenie Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce spracúvať osobné údaje potrebné na výkon činností podľa tohto zákona bez súhlasu dotknutých osôb.

Odsek 2 daného ustanovenia upravuje príslušnosť inšpektorátu práce. Príslušným inšpektorátom práce je ten, v ktorého územnom obvode má domáci zamestnávateľ sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu.

V nadväznosti na prijatie nového zákona sa novelizujú súvisiace ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....