Iné

Kontrola používania informačno-technických prostriedkov

  • Vydanie: ULC PRO BONO 11/2015

Novelizovaný zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov významným spôsobom posilňuje kontrolnú právomoc zákonodarného orgánu nad používaním informačno-technických prostriedkov orgánmi výkonnej moci. Zároveň došlo k čiastkovým zmenám v niektorých ustanoveniach predmetného zákona, o čom Vás v našom článku bližšie oboznámime.

Dňa 24. novembra 2015 schválením novely zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov došlo k nasledovným zmenám v zákone o ochrane pred odpočúvaním.

Vzhľadom na technologický vývoj sa precizovala definícia informačno-technických prostriedkov tak, aby zahŕňala aj softvérové prostriedky a zariadenia a získavanie obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Po novom, v zmysle ust. § 2 odsek 1, informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajeným spôsobom na (1) vyhľadávanie, otváranie, skúmanie a vyhodnocovanie poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok, (2) získavanie obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, vrátane odpočúvania telefónnej komunikácie a (3) vyhotovovanie obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových alebo iných záznamov.

Podľa pôvodného znenia ust. § 2 odsek 7 orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby ani iná fyzická osoba alebo právnická osoba nesmú použiť informačno-technický prostriedok. Po novom sa predmetné ustanovenie rozširuje aj na zákaz ich držby.

Novelou zákona o ochrane pred odpočúvaním sa nanovo zadefinovali účely použitia informačno-technických prostriedkov.

Podľa novelizovaného ust. § 3 ods. 1 Informačno-technický prostriedok možno použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahranično-politických záujmov štátu, bezpečnosti a obrany štátu, získavanie informácií zo zahraničných zdrojov, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných a ak dosiahnutie tohto účelu inak by bolo neúčinné alebo podstatne sťažené; informačno-technické prostriedky možno v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva použiť aj mimo územia Slovenskej republiky v rozsahu úloh podľa osobitných predpisov. Orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby ani iná fyzická osoba alebo právnická osoba nesmie použiť informačno-technický prostriedok.

Doplnené ustanovenie § 8a je kľúčovou zmenou, ktorú novela zákona o ochrane pred odpočúvaním priniesla.


Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších siedmich členov komisie. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.

Šiestich členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to dvoch členov z každého z uvedených výborov, a to tak, aby zo zvolených členov komisie traja boli zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky a traja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky a súčasne, aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.

Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Členom komisie môže byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“, dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Členstvo v komisii zaniká (1) zánikom mandátu poslanca alebo zánikom členstva vo výbore, (2) skončením volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, (3) doručením písomného oznámenia o vzdaní sa členstva v komisii predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, (4) odvolaním člena komisie Národnou radou Slovenskej republiky a (5) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho.

Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne, kedykoľvek z vlastného podnetu alebo z podnetu výboru, alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Rokovanie komisie je neverejné.

Členovia komisie sú pri výkone kontroly oprávnení (1) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktorú je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe, (2) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, (3) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b), (4) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly, (5) robiť si poznámky, výpisy a odpisy, vrátane výpisov a odpisov z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice o zničení záznamu do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch a (6) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.

V osobitnej evidencii je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce orgánu štátu s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.

Predmetnú osobitnú evidenciu tvorí (1) žiadosť, (2) súhlas a ďalší súhlas, (3) informácia o priebehu použitia informačno-technického prostriedku, (4) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku a (5) zápisnica o zničení záznamu.

Členovia komisie sú pri výkone kontroly povinní (1) vopred oznámiť príslušnému orgánu štátu predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, (2) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu a (3) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu.

Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technického prostriedku pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu, ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahranično-politických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo orgán štátu viazaný, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.

Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti komisie poskytnúť komisii všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 8; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.

O výsledku kontroly vypracuje komisia protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predloží príslušnému výboru spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu.

Ak príslušný výbor na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že ako jeden z najvýznamnejších kontrolných nástrojov je výkon fyzickej kontroly používania informačno-technických prostriedkov realizovaným členmi komisie, pričom tieto osoby budú mať prístup nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej evidencie vedenej v listinnej podobe a obsahujúcej údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu.

Osobitnú evidenciu podľa, ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru.

Novelizovaný zákon o ochrane pred odpočúvaním nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....