Verejná správa

Oprávnenia prokurátora v správnom súdnom konaní

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2016

Nový Správny súdny poriadok priznáva prokurátorovi postavenie účastníka konania v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil. Nová právna úprava vychádza zo súčasnej právnej úpravy, pričom precizuje niektoré ustanovenia a upravuje postavenie prokurátora v správnom súdnom konaní pri výkone netrestného dozoru prokuratúry.

Súčasná právna úprava zakotvuje oprávnenia prokurátora najmä v ustanoveniach § 35 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok s účinnosťou odo dňa 1. júla 2016 nahradí Občiansky súdny poriadok a precizuje doterajšiu právnu úpravu.

Ustanovením § 5 ods. 11 bude upravený jeden zo základných princípov konania, a to, že konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Ide o explicitné zakotvenie princípu, ktorý sa aplikuje aj v súčasnosti. Účelom uvedeného princípu je najmä odľahčenie správneho súdnictva tým, že prokuratúra na základe podnetov preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy, ktoré by inak preskúmavali správne súdy. Aplikovaním uvedeného princípu by malo dôjsť k zrýchleniu konania. K aplikovaniu uvedeného princípu by malo prispieť aj zrušenie preskúmavania neprávoplatných rozhodnutí verejnej správy. Ako uvádza dôvodová správa, možno očakávať efekt zvýšenia počtu podnetov prokuratúre, nakoľko postup pri netrestnom dozore prokurátora je v prevažnej väčšine rýchlejší ako pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí správnymi súdmi.

Správny súdny poriadok oprávnenia prokurátora upravuje predovšetkým v ustanovení § 45 až 48. Právna úprava ustanovenia § 45 vychádza zo súčasného znenia ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené ustanovenie upravuje žalobnú legitimáciu prokurátora. Prokurátor bude podľa predmetného ustanovenia oprávnený podať (1) správnu žalobu podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené, (2) žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora, (3) žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené a (4) žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

Predpokladom návrhového oprávnenia prokurátora bude nevyhovenie protestu alebo upozorneniu prokurátora orgánom verejnej správy. Jednoznačné upravenie podmienok správnej žaloby alebo žaloby prokurátorom bolo potrebné z dôvody výkladových nejasností, respektíve nedokonalej súčasnej právnej úpravy. Ako príklad nedokonalej právnej úpravy je možné uviesť súčasné ustanovenie § 247 ods. 2 ešte stále účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravuje povinnosť vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre napadnuté rozhodnutie pripúšťajú. Prokurátor pritom môže podať protest aj proti rozhodnutiu, proti ktorému neboli vyčerpané opravné prostriedky. Ak orgán verejnej správy takému protestu nevyhovie, podľa súčasnej právnej úpravy by prokurátor nemohol účinne žalovať predmetné rozhodnutie. V tom prípade by nastal stav, kedy by prokurátor po nevyhovení jeho protestu nemohol napadnúť rozhodnutie na správnom súde.

Právna úprava vstupových oprávnení prokurátora do už začatého správneho súdneho konania má v súčasnosti formu explicitného vymenovania vecí, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť. V podstate ustanovenie § 35 ods. 2 písm. i) a j) Občianskeho súdneho poriadku zahŕňa všetky prípady. Po novom sa právna úprava vstupových oprávnení zjednoduší a bude upravovať, že prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.

Lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby a správnej žaloby zostáva zachovaná aj po novom. Ustanovenie § 81 ods. 2 explicitne upravuje, že prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil. Súčasná právna úprava takéto explicitné ustanovenie neobsahuje.

Z pohľadu novej právnej úpravy sa nevhodným javí ustanovenie § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, uvádza dôvodová správa. Predmetné ustanovenie upravuje, že prokurátor pri podaní návrhu podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Uvedené ustanovenie je judikatúrou vykladané rôzne. Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 187/2010 zo dňa 20.7.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 76/2008 zo dňa 11.2.2009 riešia uvedenú otázku odlišne. Kým v prvom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že otázka dobromyseľných práv je osobitnou náležitosťou žaloby, v druhom prípade uvádza, že nemusí byť súčasťou žaloby. Ak sa prokurátor s uvedeným zásahom nevysporiada, podľa súčasnej právnej úpravy to tvorí prekážku vecného preskúmania žaloby. Nová právna úprava už neupravuje otázku zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv ako osobitnú náležitosť podania, ale uvedená otázka sa bude skúmať priamo v správnom súdnom konaní.

Po novom bude prokurátor bude oprávnený podať kasačnú sťažnosť vo konaniach v ktorých bol účastníkom konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť bude novým typom opravného prostriedku. Riadny opravný prostriedok, ktorým je v súčasnej dobe odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu alebo okresného súdu, nie je po novom upravený. Kasačnú sťažnosť ako nový opravný prostriedok bude možné podať len proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, teda bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku.

Oprávnenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sú upravené najmä ustanovením § 47 Správneho súdneho poriadku. Generálny prokurátor bude tak ako v súčasnosti oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany. Ustanovenia § 384 až 390 Správneho súdneho poriadku explicitne upravujú konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany. V súčasnej dobe je rozpustenie strany upravené ustanovením § 17 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

Generálny prokurátor bude po novom oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil. Generálny prokurátor bude môcť v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej správy. Generálny prokurátor bude tiež oprávnený podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....