sme Vašou silnou stránkou

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Iné

Právna úprava priebehu konania, dokazovania a rozhodnutia vo veci samej v Správnom súdnom poriadku

Vydanie: PRO BONO 04/2016

Priebeh konania, dokazovanie a rozhodnutie vo veci samej v správnom súdnictve je upravené v druhej až štvrtej hlave druhej časti Správneho súdneho poriadku. V našom článku Vás oboznámime so zmenami, ktoré nastanú účinnosťou odo dňa 1. júla 2016.

Druhá časť druhej hlavy zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok") upravuje priebeh konania všeobecne. V uvedenom ustanovení je zakotvená právna úprava podmienok konania, procesné rozhodnutia a pojednávanie. Dokazovanie je upravené v tretej hlave druhej časti Správneho súdneho poriadku. Štvrtá hlava druhej časti upravuje rozhodnutia vo veci samej.

Nový kódex na jednom mieste upraví dôvody odmietnutia žaloby, zastavenia konania a prerušenia konania. Podľa ustanovenia § 98 správny súd uznesením odmietne žalobu, ak (1) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, (2) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, (3) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, (4) bola podaná oneskorene, (5) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, (6) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § ustanovenia 49 ods. 1 alebo § 50, (7) je neprípustná, alebo (8) tak ustanoví tento zákon. Nóvum je odmietnutie žaloby z dôvodu predčasne podanej žaloby. Pôjde najmä o prípady, keď je žaloba podaná v čase, keď ešte napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nenadobudlo právoplatnosť. Ak však bola žaloba podaná predčasne, avšak v čase rozhodovania správneho súdu už začala plynúť lehota na podania žaloby, v takom prípade bude správny súd povinný o žalobe rozhodnúť a nebude ju môcť odmietnuť.

Správny súd zastaví konanie uznesením podľa ustanovenia § 99, ak (1) žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol, (2) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby, (3) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu, (4) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom o opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu, (5) žalobca po prerušení konania z dôvodu podaného návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zostal nečinný dlhšie ako šesť mesiacov, (6) žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania, (7) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v bodoch 3 a 4, alebo (8) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

Prerušiť konanie bude správny súd podľa ustanovenia § 100 povinný, ak (1) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, (2) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, (3) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, (4) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste, (5) vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania, alebo (6) žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa ustanovenia § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku. Prerušenie konania bude v uvedených prípadoch obligatórne.

Správny súd bude môcť fakultatívne prerušiť konanie, ak neurobil iné vhodné opatrenie a ak (1) prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet, (2) to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace, alebo (3) žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.

Nový inštitút uspokojenia žalobcu upravený ustanovením § 101 umožní správnemu orgánu odstrániť zistenú nezákonnosť mimo svojho normatívne upraveného inštančného postupu. Žalovaný orgán verejnej správy bude môcť podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol. Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stratí uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd bude pokračovať v konaní. Rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie doručené správnemu súdu zašle predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nebude možné žalobcovi odpustiť. Správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca oznámil, že je uspokojený, alebo žalobca sa v určenej lehote nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.

Ďalšími novými inštitútmi budú inštitúty repliky a dupliky, ktoré sú upravené ustanovením § 106. Ide o inštitúty uplatnené po doručení žaloby správnemu súdu. Po doručení žaloby správnemu súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí správny súd žalobu na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie žalovaného následne doručí žalobcovi. Žalobca sa bude môcť môže k žalobe vyjadriť v lehote určenej správnym súdom (replika). Správny súd predmetné vyjadrenie žalobcu zašle účastníkom konania, ktorí sa k vyjadreniu žalobcu budú môcť vyjadriť v lehote určenej správnym súdom (duplika). Na ďalšie vyjadrenia správny súd nebude musieť prihliadať, o čom bude účastníkov konania povinní poučiť.

Správny súd už po novom nebude povinný vyzývať účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Podľa ustanovenia § 107 predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak (1) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, (2) vykonáva dokazovanie, (3) to vyžaduje verejný záujem, (4) je to na prejednanie veci potrebné, alebo (5) tak ustanovuje Správny súdny poriadok. V ostatných prípadoch bude správny súd rozhodovať bez pojednávania.

Lehota na prípravu na pojednávanie sa po novom predĺži. Podľa súčasnej právnej úpravy je správny súd povinný doručiť predvolanie na pojednávanie tak, aby účastníci konania mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Nové ustanovenie § 108 ods. 2 uvedenú lehotu predĺži na desať dní, pričom táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu bude možné určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni. Osobe zúčastnenej na konaní a zástupcovi zainteresovanej verejnosti nebude správny súd zasielať predvolanie, ale ich len upovedomí o pojednávaní.

Ustanovenie § 123 Správneho súdneho poriadku striktne rozlišuje pojmy dôkaz a dôkazný prostriedok. Súčasné znenie Občianskeho súdneho poriadku uvedené pojmy často zamieňa. Nová právna úprava v ustanovení § 123 definuje pojem dôkaz a dôkazný prostriedok. Podľa odseku 1 uvedeného ustanovenia za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôkazom je informácia získaná z dôkazného prostriedku. Odsek 2 predmetného ustanovenia upravuje, že dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka; ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.

Konanie v správnom súdnictve bude zásadne jednostupňové. Je to nóvum oproti súčasnej právnej úprave. Podľa ustanovenia § 133 proti rozhodnutiu správneho súdu nebude prípustný opravný prostriedok, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. Dôvodom vypustenia možnosti preskúmania rozhodnutia krajského súdu odvolaním je skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale účelom a cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, teda posudzovanie otázok právnych a z uvedeného dôvodu sa odvolanie ukázalo ako nevhodné. Po novom bude možné ako opravné prostriedky uplatniť mimoriadne opravné prostriedky, a to kasačnú sťažnosť a žalobu na obnovu konania.

Ustanovením § 39 je nanovo upravené vyhotovenie rozsudku. Okrem náležitostí upravených súčasnou právnou úpravou bude správny súd povinný v prípadoch, ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, uviesť v odôvodnení rozsudku aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Uvedená povinnosť bola upravená najmä z dôvodu, že ak orgán verejnej správy nebude rešpektovať právny názor správneho súdu, vyslovený v zrušujúcom rozsudku, môže mu byť podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) uložená pokuta do výšky 2.000 Eur, a to aj opakovane. Ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku bude musieť obsahovať aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Odôvodnenie rozsudku senátu bude povinne obsahovať aj pomer hlasov, akým bol rozsudok prijatý. Ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu, alebo s jeho odôvodnením, bude mať právo, aby sa jeho odlišné stanovisko uviedlo v odôvodnení rozsudku.

Zmena nastane aj v administratívnej úprave písomného vyhotovenia rozsudku. Po novom sa jednotlivé odseky budú číslovať tak, ako je tomu v rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, teda arabskými číslicami. Ďalšia zmena nastane v podpisovaní rozsudku. Podľa ustanovenia § 141 sa pri senátnom rozhodovaní bude rozsudok podpisovať všetkými členmi senátu. Uvedená právna úprava bude zavedená z dôvodu, aby pri senátnom rozhodovaní nevznikol dojem, že rozsudok vydal len predseda senátu.

Správny súdny poriadok novým spôsobom upravuje otázku právoplatnosti rozsudku. Ustanovenie § 145 uvádza za akých okolností je rozsudok právoplatný. Uvedená úprava vychádza zo skutočnosti zavedenia jednostupňového konania, pričom po novom je všeobecne prípustný len mimoriadny opravný prostriedok. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 je doručený rozsudok právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Ustanovenie § 145 ods. 2 upravuje výnimku z uvedeného nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa uvedeného ustanovenia nadobudne rozsudok krajského súdu právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o (1) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, (2) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, (3) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, alebo (4) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

Osobitným spôsobom je upravená tiež otázka nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia. Predmetný rozsudok po novom nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.

Novým inštitútom bude inštitút sťažnosti upravený ustanovením § 152 až 162. Sťažnosť bude môcť podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa ustanovenia § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech, a to proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť podľa ustanovenia § 148 ods. 2. Pôjde napríklad o sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Lehota na podanie sťažnosti bude 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Obsahovými náležitosťami sťažnosti budú okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 aj (1) označenie napadnutého uznesenia, (2) dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené, (3) v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny a (4) návrh výroku rozhodnutia. Rozsah a dôvody sťažnosti bude možné meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie. Nové skutočnosti a dôkazy bude možné uvádzať v sťažnosti len, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné. Včasné podanie sťažnosti bude mať odkladný účinok.

O sťažnosti bude rozhodovať správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca. Správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Správny súd bude môcť nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné zisťovanie, ak to považuje za potrebné. Ak nebude sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. Ak sťažnosť bude dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia bude súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu. Proti rozhodnutiu o sťažnosti nebude prípustný opravný prostriedok.