sme Vašou silnou stránkou

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Iné

Pojednávanie

Vydanie: PRO BONO 04/2016

Tretia hlava druhej časti Civilného sporového poriadku upravuje postup súdu na pojednávaní vo veci samej, priebeh pojednávania vo veci samej a s tým súvisiace procesné úkony súdu a sporových strán. V našom článku Vás komplexne oboznámime s právnou úpravou a zmenami v civilnom sporovom procese na pojednávaní.

Vo veci samej súd rozhoduje zásadne po uskutočnení ústneho pojednávania, ktoré v konaní pred súdom tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia. Pojednávanie z dôvodov zabezpečenia jeho dôstojnosti a verejnosti prebieha zásadne v na to určených priestoroch, v mieste sídla súdu v pojednávacej miestnosti, ak nie je nevyhnutné vykonať pojednávanie na inom vhodnom mieste, za dodržania podmienok dôstojnosti a verejnosti.

Dôstojnosť pojednávania je základným atribútom vyplývajúcim z povahy výkonu súdnej moci a s tým spojenou subsidiárnou výchovnou funkciou súdneho konania a v základných črtách je upravená ust. § 174 CSP. Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné na usmernenie prítomných osôb. Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo rušiť dôstojný a plynulý priebeh pojednávania vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie názoru neboli vyzvané súdom. Súd môže vykázať z pojednávacej miestnosti alebo odoprieť prístup na pojednávanie osobám, ktoré rušia dôstojný priebeh pojednávania alebo u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

Stranám a ich zástupcom súd umožní, aby sa v priebehu pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

Priebeh pojednávania sa zaznamenáva, o procesných úkonoch sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zásade sa teda priebeh pojednávania zaznamenáva technickým zariadením, zápisnica sa spisuje iba ako podporný záznam.

Priebeh pojednávania si môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi súdu. Akcentujúc líniu modernizácie súdnych pojednávaní sa výslovne zakotvila možnosť uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencií alebo iných moderných technológií, ako je napríklad aj skype. Tieto prostriedky sú bežne používané v zahraničných právnych úpravách, napríklad v škandinávskom subsystéme kontinentálneho práva.

Pojednávanie je zásadne verejné. Verejnosť možno na celé pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len ak by verejné prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, alebo dôležitý záujem strany alebo svedka. Vylúčenie verejnosti súd vhodným spôsobom oznámi.

Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám. Ak bola verejnosť vylúčená, súd môže na návrh strany povoliť jednotlivým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti a zároveň ich poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých utajovaných skutočnostiach.

Obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu pojednávania možno vyhotovovať len so súhlasom súdu.

Ustanovenie § 177 a nasl. upravujú samotný priebeh pojednávania. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak (1) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur, (2) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo (3) to ustanovuje CSP.

Z uvedenej fakultatívnosti nenariadiť pojednávanie vyplýva, že sa zaviedlo tzv. procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu) a diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Uvedený inštitút predstavuje náhradu za vypustené drobné spory, ktoré sú tohto času upravené v ust. § 200ea Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky podľa skutočností uvedených v bode 1 predošlého odseku musia byť splnené kumulatívne. V takom prípade nie je potrebné ani nariadiť pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán.

Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel CSP. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom. Nestanovili sa žiadne obligatórne fázy pojednávania. Ak však zákon stanovuje určitý postup, nie je to v rozpore s princípom arbitrárneho poriadku. Ide o štandardizáciu procesných úkonov, ale dôraz je stále kladený na sudcu, ktorý jediný je dotovaný právomocou dohliadať na splnenie účelu konania.

Po vyvolaní veci a zistení prítomnosti predvolaných osôb na pojednávaní žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Po uvedených úkonoch následne súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní, ktoré sme si vysvetlili v článku predchádzajúceho vydania bulletinu Pro Bono: http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/ine/5435-obrana-v-civilnom-sporovom-konani.

Ak strana alebo jej zástupca nie je schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Ak v dôsledku predmetného postupu došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.

V ustanovení § 182 je kľúčovým časový moment uznesenia súdu o skončení dokazovania. Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Tento moment predstavuje objektívnu časovú hranicu tzv. koncentrácie konania a v zásade i moment viazanosti súdu vyhláseným rozhodnutím vo veci samej, nakoľko spravidla po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania bude nasledovať vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej.

Ako uvádza dôvodová správa, odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Pojednávanie sa môže v zmysle ust. § 183 a nasl. odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

Dôvodová správa uvádza, že požiadavka odôvodnenosti trvania na osobnom zastúpení zvoleným advokátom však musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, kedy je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať. Ak tak súd rozhodne, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.