feel the power!

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Iné

Správna žaloba

Vydanie: PRO BONO 04/2016

Správna žaloba je základný druh žaloby v správnom súdnictve. Správna žaloba môže byť všeobecná, alebo môže byť podaná vo veciach správneho trestania, v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. Úprava správnej žaloby vychádza zo súčasnej právnej úpravy so zmenami, na ktoré Vás v našom článku upozorníme.

Pojem správna žaloba súčasný právny poriadok nepozná, aj keď úprava žaloby v správnom súdnictve je zakotvená v piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s názvom Správne súdnictvo. Nová právna úprava správneho súdnictva a tiež správnej žaloby vychádza z uvedenej piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Správna žaloba bude po novom upravená v tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobudne účinnosť dňom 1. júla 2016. Tretia časť upravuje (1) všeobecnú správnu žalobu, (2) správnu žalobu vo veciach správneho trestania, (3) správnu žalobu vo sociálnych veciach a (4) správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Všeobecná správna žaloba je upravená ustanovením § 177 až 193. Správnou žalobou sa žalobca bude môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa bude môcť domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Nanovo sa upravuje správna žaloba opomenutého účastníka konania. Aktívna žalobná legitimácia opomenutého účastníka je upravená ustanovením § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa ustanovenia § 179 Správneho súdneho poriadku, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu bude môcť po novom uznesením uložiť pokutu.

Doručením uznesenia správneho súdu orgánu verejnej správy sa zo zákona odložia účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade bude opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy bude povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Po právoplatnosti predmetného uznesenia správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Opomenutý účastník bude môcť opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, len ak proti tomu nebude prípustný riadny opravný prostriedok a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy bude prípustný riadny opravný prostriedok, bude môcť opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, bude vo veci ďalej konať.

Lehota na podanie správnej žaloby sa po novom nemení. Aj po novom bude možné podať žalobu v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje a prokurátor v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Zainteresovaná verejnosť bude môcť správnu žalobu podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Všeobecná správna žaloba bude musieť podľa ustanovenia § 182 obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 aj osobitné náležitosti. Pôjde o nasledovné náležitosti: (1) označenie druhu žaloby, (2) označenie žalovaného, ďalších účastníkov a osôb zúčastnených na konaní, (3) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, (4) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia ak žalobu podáva zainteresovaná verejnosť alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, (5) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, (6) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, (7) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada a (8) návrh výroku rozhodnutia.

K správnej žalobe musí byť pripojené (1) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2, (2) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena a (3) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.

Odkladný účinok správnej žaloby bude upravený ustanovením § 184 až 189. Podanie žaloby všeobecne nebude mať odkladný účinok. Správny súd však bude môcť na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak (1) by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, alebo (2) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje širší inštitút ako je odklad vykonateľnosti podľa ustanovenia § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Priznaním odkladného účinku sa pozastavia všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, teda napríklad aj právoplatnosť, nielen vykonateľnosť, pričom napadnuté rozhodnutie nebude môcť byť podkladom pre vydanie nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Vzhľadom na širší dosah odkladu vykonateľnosti bude po novom správny súd, ak priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) povinný o nej rozhodnúť do 6 mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. Ak správny súd prizná žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. b) bude povinný podať na Súdny dvor Európskej únie návrh týkajúci sa platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, ak takýto návrh ešte nebol podaný. Ak bude návrh na priznanie odkladného účinku podaný súčasne so správnou žalobou, bude správny súd povinný o návrhu rozhodnúť do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. Uznesenie o priznaní odkladného účinku bude môcť správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Odkladný účinok zanikne právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

Rozhodnutie o správnej žalobe bude upravené ustanovením § 190 a 191. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Oproti súčasnej právnej úprave nebude správny súd, ak rozsudkom napadnuté rozhodnutie zruší, vec vždy sa vracať na ďalšie konanie. Po novom správny súd z taxatívne vymedzených dôvodov napadnuté rozhodnutí zruší, podľa okolností bude môcť aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie. Po vrátení veci na ďalšie konanie začne orgánu verejnej správy plynúť lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia až vrátením všetkých administratívnych spisov zo správneho súdu orgánu verejnej správy.

Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia vychádzajú zo súčasnej právnej úpravy. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, bude tak ako v súčasnosti orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak nebude orgán verejnej správy v ďalšom konaní postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu, bude môcť správny súd v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Správna žaloba vo veciach správneho trestania bude upravená ustanovením § 194 až 198. Inštitút správneho trestania nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky kodifikovaný. Pojem správny delikt vymedzuje ustanovenie § 71 ods. 1, podľa ktorého ide o priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty. Správnym trestaním sa na účely Správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, o správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Na konanie vo veciach správneho trestania sa vzťahujú ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe, ak nie je ustanovené inak.

Pri rozhodovaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania bude správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Výnimku budú tvoriť prípady, ak (1) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, (2) pôjde o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, (3) pôjde o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, (4) pôjde o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, alebo (5) pôjde o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané uvedené vady, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. Správny súd bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, bude však môcť doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nebude viazaný.

Správny súd bude môcť na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom (1) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia bude neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, alebo (2) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania bude možné dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

Po novom bude osobitne upravená správna žaloba v sociálnych veciach, a to v ustanoveniach § 199 až 205. Ustanovenie § 199 ods. 1 explicitne vymenováva rozhodovanie ktorých orgánov sa na účely Správneho súdneho poriadku považuje za sociálne veci. Pôjde o rozhodovanie (1) Sociálnej poisťovne, (2) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, (3) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, (4) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, (5) zdravotných poisťovní, (6) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, (7) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, (8) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia a (9) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. Správny súd bude v konaní povinný zohľadňovať špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytovať jej poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Ak nie je ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

V konaní o žalobe v sociálnych veciach nebude musieť byť žalobca zastúpený advokátom, môže sa domáhať súdnej ochrany v sociálnych veciach aj bez právneho zastúpenia. Bude sa tiež môcť nechať zastupovať odborovou organizáciou alebo splnomocneným zástupcom. Správna žaloba bude musieť okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 obsahovať aj (1) označenie druhu žaloby, (2) označenie žalovaného, (3) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, (4) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, (5) opísanie rozhodujúcich skutočností, (6) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva a (7) žalobný návrh.

Správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach bude správny súd posudzovať neformálne. Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody bude možné zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nebude správny súd viazaný žalobnými bodmi. Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, bude môcť správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Ak orgán verejnej správy vydá nové rozhodnutie alebo nové opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovie, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zaniknú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nezanikli skôr podľa osobitného predpisu.

Správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia bude upravená ustanovením § 206 až 241. Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely Správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov, teda podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle") a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákona o pobyte cudzincov"). Pri všetkých uvedených konaniach bude môcť byť žalobca okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v ustanovení § 50 ods. 2, správny súd bude posudzovať správnu žalobu neformálne a pri svojom rozhodovaní nebude viazaný žalobnými bodmi. Správny súd bude môcť zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Vo veciach azylu sa žalobca bude môcť správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu. Žalobcu nová právna úprava definuje ako fyzickú osobu, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa ustanovenia § 207 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie podľa ustanovenia § 207. Lehoty na podanie správnej žaloby vo veciach azylu boli do Správneho súdneho poriadku prebraté z ustanovenia § 21 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 46c ods. 1 zákona o azyle.

Ide o nasledovné lehoty: (1) 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, a to pri správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu, (2) 20 dní od doručenia rozhodnutia pri správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle a (3) 15 dní od doručenia rozhodnutia pri správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska.

Správna žaloba vo veciach azylu bude musieť okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 obsahovať (1) označenie druhu žaloby, (2) označenie žalovaného, (3) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, (4) žalobné body, (5) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva a (6) žalobný návrh. K správnej žalobe bude musieť byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Podanie správnej žaloby bude mať odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanoví inak. Ak osobitný predpis ustanoví, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd bude môcť na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať, na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189.

Správny súd rozhodne o správnej žalobe vo veciach azylu do 90 dní od jej doručenia, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. Správny súd rozhodne o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska najneskôr do 7 dní od doručenia vyjadrenia. Konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu správny súd uznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa osobitného predpisu. Ak orgán verejnej správy vydá nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovie, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zaniknú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného.

Správna žaloba vo veciach zaistenia bude upravená ustanovením § 221 až 230. Bude sa týkať zaistenia cudzinca upraveného ustanovením § 88 a § 88a zákona o pobyte cudzincov. Súčasná právna úprava zakotvuje predmetný druh žaloby v ustanovení § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku. Po novom nebude možné proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia podávať opravný prostriedok, o ktorom rozhodne súd, ale bude sa môcť podať správna žaloba. Žalobca sa podľa novej právnej úpravy bude môcť správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takéhoto rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa bude môcť správnou žalobou domáhať tiež prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Žaloba sa bude podávať žalovanému. Žalovaný bude povinný predložiť správnu žalobu, okrem žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu do 5 pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.

Správna žaloba bude musieť byť podaná v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. Správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu bude môcť byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, bude možné ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.

Správna žaloba vo veciach zaistenia bude musieť obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 aj (1) označenie druhu žaloby, (2) označenie žalovaného, (3) označenie rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, (4) žalobné body, (5) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva a (6) žalobný návrh. K správnej žalobe žalovaný pripojí napadnuté rozhodnutie alebo súvisiace rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia.

Správny súd rozhodne o správnej žalobe vo veci zaistenia na pojednávaní do 7 pracovných dní od jej predloženia, uvedená lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby okrem žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu rozsudkom (1) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, (2) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), (3) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, alebo (4) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu, rozsudkom (1) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, alebo (2) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu.

Správna žaloba vo veciach administratívneho vyhostenia bude upravená ustanovením § 231 až 241. Podaním správnej žaloby sa bude môcť žalobca domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veciach administratívneho vyhostenia vydaného podľa ustanovenia § 77 až § 87 zákona o pobyte cudzincov. V súčasnosti je procesný postup v konaní o žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia upravený ustanoveniami § 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Po novom na podanie žaloby nebude platiť lehota na podanie žaloby do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Správna žaloba bude musieť byť podľa novej právnej úpravy podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia. V správnej žalobe sa bude musieť okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 57 uviesť (1) označenie druhu žaloby, (2) označenie žalovaného, (3) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, (4) žalobné body, (5) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva a (6) žalobný návrh. K správnej žalobe bude musieť byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Podanie správnej žaloby tak ako v súčasnosti nebude mať odkladný účinok. Správny súd bude na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením môcť priznať správnej žalobe odkladný účinok. Po novom bude žalovaný povinný v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. V súčasnej dobe je predmetná lehota na vyjadrenie určovaná súdom, a to zväčša 15 dní alebo 30 dní.