sme Vašou silnou stránkou

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Iné

Novela zákona o pobyte cudzincov

Vydanie: PRO BONO 04/2017

Zmeny v zákone o pobyte cudzincov sa dotýkajú najmä nových definícií niektorých pojmov a pravidiel pri overovaní pozvania. Rovnako tak sa zrýchľuje konanie o udelení prechodného pobytu pre špecifické kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb a ich rodinných príslušníkov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú na základe podnikateľského zámeru realizovať v Slovenskej republike inovatívny projekt.

Dňa 23.03.2017 poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon" a „novela").

Novela zákona rozlišuje dva rôzne režimy vykonávania zamestnania na území Slovenskej republiky v rámci vnútropodnikového presunu, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu alebo bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility). Na účely oboch režimov sa zaviedli do ust. § 2 zákona definície hostiteľského subjektu, vnútropodnikového presunu a mobility.

Hostiteľským subjektom je po novom zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec presunutý v rámci zamestnávateľa alebo v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov, bez ohľadu na jeho právnu formu, a ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky alebo členského štátu.

Mobilitou je presun (1) štátneho príslušníka tretej krajiny z územia členského štátu na územie Slovenskej republiky počas platného pobytu na území členského štátu, pričom na území Slovenskej republiky bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území členského štátu, alebo (2) štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky na územie členského štátu počas platného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom na území členského štátu bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území Slovenskej republiky.

Novelizoval sa rovnako tak pojem neoprávnené prekročenie hranice, ktorým je po novom vstup alebo vycestovanie osoby cez vnútornú hranicu počas dočasného obnovenia kontroly hraníc na vnútornej hranici mimo schváleného hraničného priechodu, cez schválený hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia.

Definíciou účelového manželstva sa zaoberá ust. § 2 ods. 1 písm. r). Účelové manželstvo sa netýka občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Účelovým manželstvom manželstvo uzavreté výlučne s cieľom štátneho príslušníka tretej krajiny získať pobyt alebo manželstvo uzavreté výlučne s cieľom uplatnenia si práva na pobyt rodinného príslušníka občana Únie.

V zmysle pridaného písm. s) do odseku 1 v ust. § 2 je vnútropodnikovým presunom dočasné vyslanie na viac ako 90 dní štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu nachádza mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, zamestnávateľom so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, k tomu istému zamestnávateľovi alebo k zamestnávateľovi v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov so sídlom v Slovenskej republike.

V tejto nadväznosti prechodný pobyt na účel zamestnania, ak ide o vnútropodnikový presun, môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny najviac na tri roky, ak ide o vedúceho zamestnanca alebo odborníka a najviac na jeden rok, ak ide o zamestnanca - stážistu.

Zákon v ust. § 10 upravuje problematiku tzv. technických prostriedkov. Ďalšia novelou prijatá zmena súvisí s možnosťou dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. Ako uvádza dôvodová správa, po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky 21. decembra 2007, boli viaceré budovy ako aj pozemky na bývalých hraničných priechodoch odpredané alebo inak prevedené do vlastníctva fyzických osôb a právnických osôb.

Po novom je policajný útvar pri vykonávaní kontroly hraníc oprávnený v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestňovať a používať technické prostriedky a zariadenia určené na výkon hraničnej kontroly, na zisťovanie a dokumentovanie neoprávneného prekračovania vonkajšej hranice alebo na zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice.

Policajný útvar pri rozhodovaní o zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie posudzuje každý prípad individuálne. Dôvody na zamietnutie vstupu uvedené v odseku 1 nesmú byť využívané pre ekonomické účely. Posudzovanie ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku pri zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie nesmie byť založené na všeobecnej prevencii.

Existujú výnimky v odopretí vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Podľa novelizovaného § 12 zákona vstup nemožno odoprieť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak (1) má udelený pobyt v Slovenskej republike, (2) počas hraničnej kontroly podal žiadosť o udelenie azylu, (3) má udelený azyl na území Slovenskej republiky alebo má poskytnutú doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky, (4) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, (5) mu bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, (6) mal udelený prechodný pobyt na účely zamestnania a uplatňoval mobilitu na území členského štátu, ktorý požiadal ministerstvo vnútra o jeho prevzatie na územie Slovenskej republiky, (7) ide o rodinného príslušníka štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmena f), ktorý mal udelený prechodný pobyt na účely zlúčenia rodiny a uplatňoval si právo na zlúčenie rodiny na území členského štátu, ktorý požiadal ministerstvo vnútra o jeho prevzatie na územie Slovenskej republiky, alebo (8) mu bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa osobitného predpisu.

Novela rozlišuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na účel sezónneho zamestnania do 90 dní a nad 90 dní do maximálneho obdobia 180 dní. Vykonávanie sezónneho zamestnania do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky je možné na základe udeleného schengenského víza na účel sezónneho zamestnania a povolenia na zamestnanie, alebo ak ide o bezvízového štátneho príslušníka tretej krajiny, len na základe povolenia na zamestnanie. V súvislosti s udelením schengenského víza na účel sezónneho zamestnania sa zavádza zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny prikladá k žiadosti o udelenie schengenského víza.

V zmysle pridaného odseku 3 a 4 štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania, predloží (1) písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy alebo pracovnú zmluvu, ako doklad preukazujúci účel cesty, (2) povolenie na zamestnanie, (3) doklad preukazujúci zdravotné poistenie a (4) doklad preukazujúci ubytovanie.

Zastupiteľský úrad posúdi na základe uvedených dokladov, či štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania, nebude počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky odkázaný na systém pomoci v hmotnej núdzi.

Zastupiteľský úrad zamietne žiadosť o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania aj vtedy, ak (1) štátny príslušník tretej krajiny nepredloží doklady podľa odseku 3, (2) zistí, že doklad predložený k žiadosti bol získaný podvodom alebo bol sfalšovaný alebo pozmenený alebo (3) na základe posúdenia podľa odseku 4 zistí, že štátny príslušník tretej krajiny bude počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky odkázaný na systém pomoci v hmotnej núdzi.

Ustanovenie § 17 zákona upravuje konanie o udelenie národného víza. Po novom národné vízum, ktoré má byť udelené v záujme Slovenskej republiky, môže udeliť aj ministerstvo vnútra na území Slovenskej republiky. Podľa dôvodovej správy, keďže ide o záujem Slovenskej republiky, je vhodné uľahčiť udeľovanie takéhoto víza osobe, ktorá sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

K žiadosti o udelenie národného víza je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, doklad potvrdzujúci účel pobytu a doklad o zdravotnom poistení. Zastupiteľský úrad alebo ministerstvo vnútra si môže od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžiadať ďalšie doklady len vtedy, ak sú doklady predložené podľa predchádzajúcej vety nepostačujúce na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. Na požiadanie je štátny príslušník tretej krajiny povinný osobne sa dostaviť na pohovor.

Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie národného víza do 30 dní od jej prijatia; v tej istej lehote rozhodne aj ministerstvo vnútra, ak bola žiadosť podaná na ministerstvo vnútra.

Zastupiteľský úrad môže udeliť národné vízum len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku ministerstva vnútra; ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť národné vízum aj bez stanoviska ministerstva vnútra. Zastupiteľský úrad alebo ministerstvo vnútra neudelí národné vízum, ak (1) štátny príslušník tretej krajiny nepredloží všetky doklady, (2) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie národného víza alebo (3) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Podľa ust. § 19 zákona pozvanie je podporný doklad, ktorý slúži zastupiteľskému úradu na rozhodovanie v konaní o udelení schengenského víza. Ďalšou zmenou vyplývajúcou z požiadaviek aplikačnej praxe je rozšírenie dokladov, ktoré predkladá žiadateľ o overenie pozvania. Doklad, ktorým žiadateľ preukazuje zabezpečenie ubytovania je potrebný z dôvodu, že overené pozvanie nahrádza v konaní o udelení víz nutnosť preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky.

Zabezpečenie ubytovania pozývajúca osoba preukáže potvrdením ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, čestným vyhlásením vlastníka nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania alebo čestným vyhlásením užívateľa nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania, ak je na to oprávnený.

Pozvanie overí policajný útvar príslušný podľa miesta pobytu štátneho občana SR alebo cudzinca s oprávneným pobytom na území SR po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra do 15 dní od prijatia žiadosti. Ministerstvo vnútra určí dĺžku pobytu v overenom pozvaní najmenej na čas potrebný na splnenie účelu pobytu. Pozvanie je vydávané na plánovaný pobyt v dĺžke uvedenej v pozvaní, najviac na 90 dní. Overené pozvanie je platné 90 dní od jeho vydania.

Novela pridala nové dôvody, kedy sa prechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje. Nevyžaduje sa do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, ohlásil do troch dní od vstupu na územie SR začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum alebo národné vízum alebo ak sa od neho vízum nevyžaduje, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ; policajný útvar na požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny vydá potvrdenie o jeho pobyte a (1) vykonáva sezónne zamestnanie, alebo (2) ktorý pre centrum strategických služieb poskytuje odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom strategických služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

Prechodný pobyt na účel zamestnania sa po novom tiež nevyžaduje, ak je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu, v ktorom je v položke „druh pobytu" uvedené „ICT" a (1) hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu oznámil ministerstvu vnútra úmysel štátneho príslušníka tretej krajiny uplatňovať mobilitu pred jeho príchodom na územie Slovenskej republiky, (2) mobilita bude vykonávaná u toho istého zamestnávateľa alebo v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov, v ktorom má schválený vnútropodnikový presun v členskom štáte, (3) ministerstvo vnútra nevznieslo námietku podľa odseku 9 a (4) nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

Spolu s oznámením uvedeným v predošlom bode 1 zašle hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu (1) doklad o tom, že hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu a zamestnávateľ v tretej krajine patria k tomu istému zamestnávateľovi alebo k tej iste skupine zamestnávateľov, (2) doklad o tom, že štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ak v rámci mobility bude vykonávať regulované povolanie, (3) platný cestovný doklad a (4) informáciu o dátume začiatku a ukončenia mobility.

Pridaný odsek 6 v ust. § 23 stanovuje, že Ministerstvo vnútra môže v lehote 20 dní od doručenia oznámenia podľa horeuvedeného bodu 1 vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zistí, že (1) hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu a zamestnávateľ v tretej krajine nepatria k tomu istému zamestnávateľovi alebo k tej iste skupine zamestnávateľov, (2) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ak v rámci mobility bude vykonávať regulované povolanie, (3) doklady podľa odseku 8 sú falošné, pozmenené alebo boli získané podvodným spôsobom, (4) štátny príslušník tretej krajiny nemá platný cestovný doklad, alebo (5) štátny príslušník tretej krajiny už vyčerpal maximálnu dĺžku vnútropodnikového presunu podľa odseku 5.

Ustanovila sa nová povinnosť policajného útvaru zaslať zamestnávateľovi písomné oznámenie o tom, či bol budúcemu zamestnancovi udelený prechodný pobyt na účel zamestnania alebo nie a tiež povinnosť policajného útvaru písomne informovať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich so sezónnym zamestnaním.

Policajný útvar zruší prechodný pobyt na účely podnikania v prípade ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny vstúpil do pracovnoprávneho vzťahu bez ohľadu na to, či v čase vydávania rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu naďalej je alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Podstatné pre zrušenie prechodného pobytu v tomto prípade je, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účely podnikania, kedykoľvek v čase jeho platnosti vstúpil do pracovnoprávneho vzťahu alebo naďalej je v pracovnoprávnom vzťahu.

Novelou zákona sa novelizovali aj niektoré súvisiace zákony, a to zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Novelizovaný zákon je účinný dňom 1. máj 2017.