feel the power!

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Iné

Novela atómového zákona

Vydanie: PRO BONO 21/09/2

Národná rada Slovenskej republiky sa po legislatívnych prázdninách nevyhla ani právnej úprave zákona o mierovom využívaní jadrovej energie, v rámci ktorého sa po novom vytvárajú podmienky na osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia.

Dňa 21. septembra 2021 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon (ďalej len „novela") ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon") a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela okrem atómového zákona mení alebo dopĺňa aj: (A) zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov") a (B) zákon č. 54/2015 Z. z. o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za jadrovú škodu").

Základným cieľom novely je v zmysle dôvodovej správy vytvorenie podmienok na osobitné konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia. Osobitné konanie zabezpečí, aby nové jadrové zariadenie bolo realizované na základe projektu akceptujúceho najbezpečnejšie a najmodernejšie riešenie vzhľadom na neustále sa zvyšujúce nároky na bezpečnú prevádzku takýchto zariadení. Obsahom novely je vytvorenie priestoru na výnimku z doterajšieho stavu, kedy Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad") vydával súhlas na umiestnenie stavby každého druhu jadrového zariadenia. Po novom bude úrad priamo vydávať povolenie na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, ale len reaktorového typu, a to z pohľadu jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany a radiačnej ochrany. V dôsledku toho dôjde aj k sprísneniu povoľovacieho procesu, do ktorého sa dopĺňa naviac jeden krok správneho konania, čiže umiestňovanie bude dvojstupňové. V tomto kroku ešte nie je potrebné predložiť dokumentáciu preukazujúcu stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby, nerozhoduje sa o umiestnení konkrétnych objektov jadrových zdrojov. Toto bude riešené v následnom povoľovacom procese (územné konanie a stavebné konanie) za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase. Rozhodnutie o umiestnení jadrového zdroja stanoví okrajové podmienky a požiadavky na nový zdroj (výkon, bezpečnosť, atď.). Budúci dodávateľ bude musieť splniť všetky požiadavky uvedené v povolení na umiestnenie, tým sa zabezpečí najvyššia možná miera bezpečnosti a transparentnosti pri výbere konkrétneho projektu. Druhou oblasťou úpravy je zabezpečenie súladu s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Podnetom na vypracovanie týchto ustanovení je stanovisko k Druhej pokrokovej správe Výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom (Compliance Committee of the Aarhus Convention), ktorý v prípade ACCC/C/2013/89/Slovakia stanovil, že Slovenská republika obmedzuje právo verejnosti na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia veľmi široko. Obmedzovanie takéhoto prístupu k informáciám má byť posudzované v každom prípade individuálne, s ohľadom na požadované informácie a potenciálne riziko, ktoré by to mohlo spôsobiť, nie široko, ako to Slovenská republika koncipovala prijatím zákona č. 279/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa atómový zákon. Ruší sa tiež vylúčenie použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Treťou oblasťou úpravy je potreba časového ohraničenia kompetencií medzi úradom a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva") a vydávanie odporúčaní na zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva z pohľadu časového vývoja udalostí.
Prvou zmenou, ktorú novela do atómového zákona prináša je doplnenie výnimky pre jadrové zariadenia, ktorým sú súbory civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určené na výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu. Týmto spôsobom bude možné začať konanie bez predloženia dokumentácie preukazujúcej stavebno-technické a konštrukčné riešenie stavby s tým, že táto bude doplnená následne, za dodržania najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase (ustanovenie § 5 ods. 2 písm. a) atómového zákona).

Novinkou sú aj ustanovenia § 8 ods. 11 až 13 atómového zákona, týkajúce sa náležitostí a vydávania súhlasu alebo povolenia.

„Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa pri doručovaní rozhodnutia alebo inej písomnosti, alebo pri nazeraní do spisu nesprístupnila citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, obchodné tajomstvo, právo duševného vlastníctva alebo neporušila zákonom ustanovená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti" (ustanovenie § 8 ods. 11 atómového zákona).

„Úrad je povinný upovedomiť žiadateľa, aby označil, ktoré informácie alebo podklady považuje za citlivé informácie, predmet utajovanej skutočnosti, obchodné tajomstvo alebo právo duševného vlastníctva" (ustanovenie § 8 ods. 12 atómového zákona).


„Úrad môže od žiadateľa žiadať písomné odôvodnenie označenia informácií alebo podkladov ako citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, obchodné tajomstvo alebo právo duševného vlastníctva. Ak úrad aj napriek odôvodneniu dospeje k záveru, že predložené informácie a podklady nenapĺňajú znaky citlivej informácie, utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva alebo práva duševného vlastníctva, oznámi to žiadateľovi písomne s odôvodnením" (ustanovenie § 8 ods. 13 atómového zákona).


Novela ďalej vkladá do atómového zákona nové ustanovenie § 17a atómového zákona („Povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia").


„Úrad vydá povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia podľa ustanovenia § 2 písm. f) prvého bodu atómového zákona na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou podľa prílohy č. 1 bodu A atómového zákona a potvrdenia o zaplatení administratívnej úhrady nákladov úradu na výkon dozoru v konaní o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia v sume 950 000 eur žiadateľom. Administratívnu úhradu vyberá úrad" (ustanovenie § 17a ods. 1 atómového zákona).

„Povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia podľa ustanovenia § 17a ods. 1 atómového zákona nahrádza súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia podľa ustanovenia § 17 atómového zákona" (ustanovenie § 17a ods. 2 atómového zákona).


„Konanie o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia podľa ustanovenia § 17a ods. 1 atómového zákona sa považuje za konanie o umiestnení podľa osobitného predpisu" (ustanovenie § 17a ods. 3 atómového zákona).


„Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhodnotenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode A atómového zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad" (ustanovenie § 17a ods. 4 atómového zákona).

Novelou sa ďalej ustanovujú sa osobitosti pri vydávaní stavebného povolenia pri stavbe jadrového zariadenia podľa ustanovenia § 2 písm. f) prvého bodu atómového zákona, kde sa bude vyžadovať aj vyjadrenie Európskej komisie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V uvedenom kontexte je smerodajným ustanovenie § 18 ods. 3 atómového zákona.


„Úrad rozhodne o vydaní stavebného povolenia na stavbu jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti stavebníka o stavebné povolenie, doloženej dokumentáciou podľa osobitného predpisu, ako aj potvrdením o súlade podľa osobitného predpisu a dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode B atómového zákona a pri stavbe jadrového zariadenia podľa ustanovenia § 2 písm. f) prvého bodu atómového zákona aj na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná" (ustanovenie § 18 ods. 3 atómového zákona).


Zmena nastáva aj v oblasti realizácie cvičení a hodnotenia nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov.

„Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami. Úrad pripravuje na svojom pracovisku návrh opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup v čase hrozby úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia alebo počas pretrvávania úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu. Návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela ministerstvu vnútra a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia" (ustanovenie § 28 ods. 24 atómového zákona).


Vzhľadom na platný zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z. (ďalej len „zákon o radiačnej ochrane") a postupné smerovanie a rozpracovanie radiačnej monitorovacej siete a hodnotenia udalostí z pohľadu radiačnej ochrany na úrade verejného zdravotníctva, bolo potrebné zosúladiť a spresniť atómový zákon so zákonom o radiačnej ochrane a vyjasniť si v legislatíve vzájomné kompetencie. Doterajšie znenie ustanovenia § 28 ods. 24 atómového zákona popisovalo návrhy odporúčaní a opatrení, no nebola v ňom definovaná „časová fáza" udalosti, čo mohlo budiť dojem, že úrad bude pripravovať odporúčania počas celého trvania udalosti, napríklad aj v neskorej fáze. Prechodná alebo neskorá fáza udalosti však už nečerpá priamo z technologického vývoja stavu v jadrovom zariadení, ale z rôznych vstupov (radiačných meraní kontaminácie, sociálnych, ekonomických, poľnohospodárskych faktorov, atď.). Preto bolo potrebné, aby bolo v atómovom zákone upravené časové obdobie udalosti, keď je úrad relevantne prínosný pri príprave konkrétnych odporúčaní, ktoré vychádzajú z poznatkov zisťovania technologického stavu a vývoja priebehu udalosti. Toto je ideálne ohraničiť obdobím, keď už nebude pretrvávať únik rádioaktívnych látok a ani už nebude hroziť, že k úniku ešte dôjde. Zároveň sa ustanovuje, že úrad pri príprave odporúčaní v spomínanej fáze udalosti spolupracuje priamo s úradom verejného zdravotníctva, čoho výstupom je spoločný návrh opatrení, ktorý sa zasiela na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a obvodné úrady v sídle kraja v oblasti ohrozenia.


Novela sa ďalej dotkla aj zákona o posudzovaní vplyvov, a to najmä doplnením nového ustanovenia § 37a zákona o posudzovaní vplyvov.


„Navrhovateľ je povinný pred začatím stavebného konania na stavbu jadrového zariadenia podľa osobitného predpisu zaslať príslušnému orgánu žiadosť o vyhodnotenie súladu návrhu dokumentácie pre stavebné konanie s aktuálnosťou rozhodnutí vydanými podľa zákona o posudzovaní vplyvov a ich podmienkami vo vzťahu k životnému prostrediu, ktorá obsahuje písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku a projektovú dokumentáciu" (ustanovenie § 37a ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov).

„Príslušným orgánom na vyhodnotenie súladu je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") (ustanovenie § 37a ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov). „Ministerstvo vyhodnotí, či v súvislosti so zmenami v životnom prostredí, vzhľadom na časový horizont realizácie navrhovanej činnosti, môže realizácia navrhovanej činnosti mať významné vplyvy na životné prostredie" (ustanovenie § 37a ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov). „Potvrdenie o súlade vydá ministerstvo do 30 dní od doručenia žiadosti" (ustanovenie § 37a ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov). „Potvrdenie o súlade nenahrádza záväzné stanovisko podľa ustanovenia § 38 zákona o posudzovaní vplyvov" (ustanovenie § 37a ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov).


V rámci zákona o zodpovednosti za jadrovú škodu sa novelou upravuje znenie poznámok pod čiarou, v dôsledku čoho sa vylučuje povinnosť finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, keďže reálne taká škoda pri umiestňovaní nehrozí.


Novela nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.