sme Vašou silnou stránkou

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Podnikatelia

Novela Daňového poriadku

Vydanie: PRO BONO 09/2015

Schválená novela Daňového poriadku prináša zmeny zohľadňujúce časové hľadisko pri dodatočnom priznaní a vyrubení správnej výšky dane, zmeny súvisiace so sankciami za nesplnenie niektorých povinností a dochádza tiež k zavedeniu absorbčnej zásady pri ukladaní pokút. O uvedených, ale aj ďalších zmenách sa viac dočítate v našom článku.

Dňa 22. septembra 2015 poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 11 upravujúce problematiku daňového tajomstva sa v odseku 6 dopĺňa písmenami au) až aw). Po novom za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva aj (i) Slovenskej obchodnej inšpekcii na účely plnenia jej úloh podľa osobitného predpisu, (ii) Protimonopolnému úradu na účely plnenia úloh v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, (iii) subjektom, ktorí na základe verejného obstarávania poskytujú finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy.

Po novom je teda osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom aj Slovenská obchodná inšpekcia, nakoľko táto zasiela finančnej správe podnety, na základe ktorých daňové úrady vykonajú preverovanie, avšak je účelné výsledky vykonaného preverovania spätne oznámiť Slovenskej obchodnej inšpekcii ako orgánu štátnej správy, ktorý ich môže využiť na účely plnenia svojich úloh.

Novela daňového poriadku priniesla ďalej zmeny v podaniach. Ustanovenie § 13 sa doplnilo odsekom 10, podľa ktorého osoba povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami (t.j. daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní a zástupca neuvedený v predošlom texte za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní), ktorá nedoručila podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, bude vyzvaná na správne doručenie podania.

V zmysle doplneného ust. § 14 sa na podanie, ktoré nebude spĺňať predpísanú štruktúrovanú formu a nebude doručené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom a subjekt ani dodatočne nevyhovie výzve správcu dane, také podanie sa bude považovať za nepodané.

Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie upravuje ust. § 16. Po novom, v zmysle odseku 9 dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa (i) spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, (ii) doručenia oznámenia o daňovej kontrole, (iii) doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Ako uvádza dôvodová správa, cieľom uvedenej úpravy je motivovať daňové subjekty, aby aj po začatí daňovej kontroly mali možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, nakoľko sa súčasne navrhuje znížená sadzba pokuty v porovnaní s pokutou ukladanou za zistený rozdiel dane správcom dane.

Podľa novelizovaného ust. § 26 ods. 8 je na výzvu správcu dane poštový podnik (ďalej len „pošta") povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.

Uvedené ustanovenie sa doplnilo o povinnosť poštového podniku oznamovať okrem iných údajov potrebných na účely správy daní aj informácie o zásielkach doručovaných na dobierku, nakoľko ide o najčastejší spôsob platenia za tovar pri obchodovaní prostredníctvom internetu.

V súvislosti s poskytovaním údajov správcovi dane sú v zmysle ust. § 26 ods. 10 daňového poriadku povinné poskytovať údaje aj vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén na výzvu správcu dane, ide o povinnosť oznámiť totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní.

Ako uvádza dôvodová správa, v prípade užívateľov pôjde najmä o klientov tých podnikateľov, ktorí obchodujú prostredníctvom svojich webových sídiel.

Po novom, v zmysle novelizovaného znenia ust. § 52 ods. 1 písmeno a) finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 Eur.

Mesačne sa bude aktualizovať zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 Eur a zverejňovať sa bude, tak ako zakotvuje novelizované ust. § 52 odsek 4, vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje za účelom lepšej informovanosti daňových subjektov.

Ponechalo sa zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov obcou tak, ako doteraz.

Čiastkové zmeny sa dotkli aj právnej úpravy pokiaľ ide o zánik daňového nedoplatku. Podľa novelizovaného ust. § 84 ods. 1 písm. b), daňový nedoplatok zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb, alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok.

Sprievodne, podľa novelizovaného ust. § 84 ods. 1 písm. d), daňový nedoplatok zanikne dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3.

Pomerne značné zmeny, ako sme už v úvode spomínali, nastali v právnej úprave pokút v ustanovení § 155.

Ako uvádza dôvodová správa, s cieľom motivovať daňové subjekty k včasnému a riadnemu plneniu daňových povinností došlo k úprave pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia.

V prípade, ak bude daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly, uloží sa pokuta vypočítaná ročnou sadzbou, ktorá sa určí ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, pričom ak tento nedosiahne 10%, použije sa ročná sadzba 10% z dorubenej sumy dane za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane.

Ak správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní, pokuta sa počíta za každý deň omeškania odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený.

Nakoľko v súlade s doterajším postupom finančnej správy je skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie pokuty deň podania dodatočného daňového priznania alebo deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola zvýšená daň, resp. znížený nárok na nadmerný odpočet a pod., ako rozhodný deň pre použitie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky sa v prípade rozdielu dane vyrubenej správcom dane, resp. určenia rozdielu v sume, použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty v prípade podania dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt zvýšil svoju daň, resp. znížil uplatnený nárok, sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

Dôvodová správa k predmetným zmenám uvádza, že daňové subjekty budú na jej základe motivované k podávaniu dodatočných daňových priznaní čím skôr, a to aj po začatí daňovej kontroly, nakoľko na základe podaného dodatočného daňového priznania, ktorým si daňové subjekty priznajú vyššiu výšku dane, sa počíta pokuta nižšou sadzbou, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne pri podaní dodatočného daňového priznania do (i) doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, (ii) do spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, (iii) doručenia oznámenia o daňovej kontrole, (iv) doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, (v) do doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo (vi) do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok a vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne pri podaní dodatočného daňového priznania po doručení uvedených oznámení.

Za ust. § 155 novela daňového poriadku vložila ust. § 155a, ktorý upravuje nový inštitút, tzv. úhrnnú pokutu, čím sa do daňového poriadku zavádza absorbčná zásada pri ukladaní pokút.

Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa daňového poriadku, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za takéto viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa horeuvedeného sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu, napríklad zákona o účtovníctve, zákona o spotrebnej dane z minerálneho oleja, zákona o dani z pridanej hodnoty, zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Dôvodová správa k novele daňového poriadku k novému inštitútu úhrnnej pokuty uvádza pomerne podrobné vysvetlivky. Podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím, napr. od 60 Eur do 3.000 Eur, do 50% sumy a pod. na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten správca dane, ktorý správne delikty zistil a ktorý v súlade so zásadou miestnej a vecnej príslušnosti úhrnnú pokutu za viaceré správne delikty ukladá.

Úhrnnú pokutu je možné uložiť, ak to bude účelné a možné, t. j. ak uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel, napr. ak bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr. oneskorené podanie daňového priznania, prehľadu, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte nedošlo. Možnosť uloženia pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane.

V predošlom texte sme uvádzali aj ďalšie zákony, za porušenie ktorých je možné uložiť úhrnnú pokutu v zmysle absorbčnej zásady. Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady v takom prípade je však skutočnosť, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona (napr. nemožno uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt spáchaný napr. podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a delikt podľa zákona o dani z pridanej hodnoty), pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten istý správca dane - daňový úrad, colný úrad alebo obec.

Čo sa týka správnych deliktov podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, správnym deliktom sa rozumie každé porušenie zákona, bez ohľadu na to, či sú rôzne správne delikty uvedené v jednom ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, uvádza dôvodová správa.

Príklad ukladania úhrnnej pokuty predkladá dôvodová správa. Napríklad ak si daňový subjekt nesplní registračnú povinnosť a opakovane nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, správca dane uloží úhrnnú pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a za opakované nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote jedným rozhodnutím podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa však uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých, ktorých sa dopustil. V uvedenom prípade by správnym deliktom s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty bolo nesplnenie registračnej povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu od 60 do 20.000 Eur. Správca dane by úhrnnú pokutu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, pričom výška úhrnnej pokuty by nemohla byť nižšia 60 Eur.

V súvislosti s novelou daňového poriadku došlo k sprievodnej novelizácii zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení.

Novelizovaný daňový poriadok nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2016.