feel the power!

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Služby

Novely zákonov upravujúcich zdravotnú starostlivosť

Vydanie: PRO BONO 05/2014

Novelizáciou viacerých zákonov upravujúcich problematiku zdravotnej starostlivosti došlo k niekoľkým zmenám, ktoré reagovali na problematickú aplikačnú prax vo vybraných situáciách. Došlo k definovaniu konkrétnych ambulancií špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Rozširujú sa kompetencie orgánu príslušného na vydanie povolenia. Upravujú sa nové povinnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Uvedené zmeny samozrejme nie sú jedinými, o ďalších čiastkových sa dočítate v našom článku.

Dňa 28. mája 2014 poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoPZS"). Sprievodne sa novelizovali niektoré ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoZS"), zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej len „ZoRZS"). Čiastkové zmeny sa dotkli aj zákonov upravujúcich zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne.

Podľa novelizovaného ust. § 7 ods. 3 písm. a) sa definujú konkrétne ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Aplikačná prax ukázala, že orgán príslušný na vydanie povolenia na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti vydáva povolenia v špecializačných odboroch, čo prináša v aplikačnej praxi rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je výnos Ministerstva zdravotníctva SR o minimálnom personálnom zabezpečení a materiálno-technickom vybavení jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Rozsah špecializovaných ambulancií je uvedený v prílohe č. 1a, ich počet je 64.

V zmysle doplnenia ust. § 10 ods. 3 sa jednoznačne určuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebude výkonom samostatnej zdravotníckej praxe. Uvedená zmena sa odráža v skutočnosti, že ošetrovateľskú starostlivosť v týchto zariadeniach budú vykonávať zdravotné sestry ako zamestnankyne.

Zdravotnícky pracovník vykonávajúci zdravotnícke povolanie podľa ust. § 3 ods. 4 písm. b) až e), teda ten, ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu (je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a v tejto poskytuje zdravotnú starostlivosť), bude povinný podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti u poskytovateľa špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktorého určí orgán príslušný na vydanie povolenia. Výzvu na opakované posúdenie zdravotnej spôsobilosti zdravotníckeho pracovníka môže dať orgán príslušný na vydanie povolenia z podnetu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť alebo jej zákonného zástupcu, alebo na podnet Úradu pre dohľad alebo komory príslušnej na vedenie registra zdravotníckych pracovníkov. V takomto prípade bude zdravotnícky pracovník povinný podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti do troch mesiacov od doručenia výzvy na opakované posúdenie zdravotnej spôsobilosti.

Ustanovenie § 79 je ustanovením, ktoré veľmi podrobne upravuje povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasný, pomerne rozsiahly výpočet povinností, sa novelou rozširuje o ďalšie. Upravujú sa nimi nové povinnosti poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti. Určuje sa, že takýto poskytovateľ je povinný najneskôr nasledujúci deň po prepustení dieťaťa preukázateľne odoslať lekársku prepúšťaciu správu dieťaťa, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej starostlivosti do domáceho prostredia buď všeobecnému lekárovi, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorého uviedol zákonný zástupca dieťaťa ako budúceho zmluvného lekára dieťaťa, alebo všeobecnému lekárovi poskytujúcemu všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast v zdravotnom obvode podľa trvalého alebo prechodného pobytu matky, ak zákonný zástupca dieťaťa budúceho zmluvného lekára dieťaťa neuviedol.

Taktiež sa upravuje, že poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny samovoľné opustenie (ide o opustenie v rozpore s osobitným zákonom o zdravotnej starostlivosti) zdravotníckeho zariadenia matky po pôrode bez dieťaťa alebo s dieťaťom, s výnimkou prípadov, ak ide o ženu, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom a povinnosť oznamovať údaje o potenciálnom darcovi orgánov určených na národnej transplantačnej organizácii. Súčasne sa všeobecnému lekárovi pre deti a dorast ukladá povinnosť oznámiť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately znemožnenie vykonania preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí.

Uvedené nové povinnosti poskytovateľov sa budú vzťahovať len na nemocnice, okrem povinnosti oznámiť znemožnenie vykonania preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí, ktorá sa bude vzťahovať len na poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast.

Porušenie predmetných povinností bude sankcionované formou pokuty do výšky 663 Eur. Výnimkou bude porušenie povinnosti oznamovať údaje o potenciálnom darcovi orgánov určených na transplantáciu podľa osobitného predpisu Národnej transplantačnej organizácii, za ktoré bude hroziť pokuta vo výške až do 3.319 Eur.

Dopĺňa sa nová povinnosť zdravotníckemu pracovníkovi. Po novom bude podľa doplneného znenia ust. § 80 ZoPZS, povinný podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti u poskytovateľa, ktorého určil orgán príslušný na vydanie povolenia (teda Ministerstvo zdravotníctva), ak ide o zdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho zdravotnícke povolanie podľa ust. § 3 ods. 4 písm. b) až e), teda toho, ktorý nevykonáva zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, a o zdravotníckeho pracovníka, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti so statusom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a v tejto poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak sa taký pracovník nepodrobí opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti, bude mu hroziť pokuta až do výšky 663 Eur.

Ostatné povinnosti zdravotníckych pracovníkov vymedzené v ust. § 80 ZoPSZ zostali nezmenené. Z dôvodu značného rozsahu uvedieme aspoň niektoré, napríklad (1) poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť, (2) sústavne sa vzdelávať, (3) oznamovať Slovenskej lekárskej komore potrebné údaje na zápis do komory a ich zmeny, (4) vykonávať zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom, a (5) ďalšie.

V súvislosti s doteraz uvedenými zmenami je potrebné sprievodne prezentovať aj ďalšie aktualizácie, ktoré novela priniesla, konkrétne do ZoZS. Hneď úvodné ust. § 4 v druhej časti predmetného zákona sa dopĺňa odsekom č. 6, podľa ktorého sa upravuje podmienka správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je poskytnutá správne, ak je poskytnutá v súlade so štandardnými ošetrovateľskými postupmi. To znamená, že nie len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ale aj zariadenia uvedeného charakteru budú povinné poskytovať svoju starostlivosť v zmysle zavedených ošetrovateľských postupov.

Ustanovenie § 7 vymenúva formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Po novom sa bude zdravotnou starostlivosťou rozumieť tiež ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Sprievodne sa novelou ustanovila možnosť, aby sa v uvedených zariadeniach poskytovala aj ošetrovateľská starostlivosť, ktorú poskytujú sestry ako zamestnankyne zariadení sociálnych služieb spĺňajúce podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Podmienky sú rámcovo uvedené v ust. § 31 ZoZS, ktoré ostávajú nezmenené.

Pomerne kľúčovou novinkou zavedenou novelou je inštitút tzv. „dočasnej pracovnej neschopnosti". Do ZoZS sa doplnením ust. § 12a komplexne upravila dočasná pracovná neschopnosť bezprostredne súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Jednoznačne sa ustanovilo, ktorý ošetrujúci lekár posudzuje a rozhoduje o dočasnej pracovnej neschopnosti, upravuje sa postup ošetrujúceho lekára a práva a povinnosti dočasne práceneschopnej osoby ako prijímateľa zdravotnej starostlivosti, a to nielen na území Slovenskej republiky, ale aj na území iného štátu.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je (1) všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa ust. § 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, alebo (2) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive a určí osobe liečebný režim. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby, ak nie je ustanovené inak.

Osoba, ktorej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavil ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, je povinná dostaviť sa k ošetrujúcemu všeobecnému lekárovi do troch dní odo dňa jej prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci všeobecný lekár môže dočasne práceneschopnej osobe spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom vyznačí údaj „pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti".

Dočasnú pracovnú neschopnosť možno priznať aj osobe, ktorej sa má poskytnúť ústavná zdravotná starostlivosť v cudzine alebo inom členskom štáte Európskej únie.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré bolo vydané alebo sa vydá pred 1. júlom 2014 sa v zmysle prechodného ustanovenia bude považovať za potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydané podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2014.

Ďalej dochádza k precizovaniu povinností pri darcovstve, odbere, testovaní, skladovaní alebo distribúcii orgánov. Povinnosť sa dopĺňa poskytovateľovi, ktorý vykonáva odber, testovanie, spracovanie, konzerváciu, skladovanie alebo distribúciu orgánov, tkanív alebo buniek na účely transplantácie alebo prenosu, a na vedeckovýskumné účely. Bude musieť bezodkladne oznamovať charakteristiku orgánu a charakteristiku darcu Národnej transplantačnej organizácii. Oznamovacia povinnosť bude platiť aj pre poskytovateľa vykonávajúceho odber orgánu, ktorý sa dodáva do iného členského štátu Európskej únie. Bude povinný oznámiť charakteristiku orgánu a charakteristiku darcu príslušnému transplantačnému centru iného členského štátu Európskej únie a Národnej transplantačnej organizácii.

Práve v súvislosti s výmenou ľudských orgánov medzi členskými štátmi únie došlo k pridaniu ustanovení § 39i až § 39l s podrobným súborom jednotných procesných pravidiel na odovzdávanie informácií o charakteristike orgánov a darcov, na vysledovateľnosť orgánov a na hlásenie závažných nežiaducich udalostí a reakcií. Novela v tomto smere zareagovala aj na vykonávaciu smernicu Európskej komisie 2012/25/EÚ z 9. októbra 2012, ktorou sa stanovujú informačné postupy na výmenu ľudských orgánov určených na transplantáciu medzi členskými štátmi, ktorá sa týmto návrhom transponuje.

Nepovažujeme za potrebné uviesť všetky skutočnosti týkajúce sa procesu výmeny informácií. Rámcovo však uvedieme, že v procese výmeny informácií vystupuje Národná transplantačná organizácia a príslušný orgán členského štátu Európskej únie. Oznamujú sa informácie o druhu orgánu so všetkými jeho identifikačnými charakteristikami, identifikačné číslo darcu, údaje a kontakty poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonal odber orgánu. Podobný postup platí aj v opačnom zmysle, teda v prípade, ak bol odobratý orgán v inom členskom štáte a použitý na transplantáciu na Slovensku. Výmena informácií sa bude dotýkať aj notifikovania nežiaducich alebo závažných nežiaducich reakcií v súvislosti s transplantáciou orgánov.

Do odovzdávania informácií na účely výmeny ľudských orgánov môžu byť zapojené ako odosielatelia alebo adresáti rôzne zúčastnené strany v členských štátoch, ako sú príslušné orgány, poverené subjekty vrátane európskych organizácií pre výmenu orgánov, organizácií vykonávajúcich odber a transplantačných centier. Cieľom úpravy je, aby subjekty, ktoré zasielajú alebo prijímajú informácie na účely výmeny ľudských orgánov, konali v súlade so spoločnými postupmi ustanovenými vo vykonávajúcej smernici Komisie 2012/25/EÚ. Navrhovanými postupmi by sa nemalo brániť ďalším ústnym kontaktom, najmä v naliehavých prípadoch.

Zmeny v ďalšom zákone, ZoRZS, sa dotýkajú rozsahu uhrádzaných zdravotných výkonov zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Po novom sa zo zdrojov verejného zdravotného poistenia uhrádzajú aj zdravotné výkony v rozsahu ošetrovateľských výkonov, ktoré vykonávajú sestry v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Z mnohých čiastkových zmien považujeme za vhodné uviesť že novelou sa určilo 9 zdravotných výkonov, ktoré sa vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sestry s odbornou spôsobilosťou, a ktoré sa v plnej výške môžu uhrádzať zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Uvedené výkony môžu byť uhradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia len v prípade, že budú ordinované všeobecným lekárom, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Ide o nasledovné výkony: (1) zdravotný výkon č. 3416 Aplikácia liečiva intra muskulárne, sub cutánne, (2) zdravotný výkon č. 3419 Príprava a podávanie infúzie, (3) zdravotný výkon č. 3426 Odsávanie pacienta, (4) zdravotný výkon č. 3422b Ošetrovanie dekubitu do 5 cm2 , (5) zdravotný výkon č. 3422c Ošetrovanie dekubitu nad 5 cm2 , (6) zdravotný výkon č. 3411 Čistenie a dezinfekcia tracheálnej kanyly, (7) zdravotný výkon č. 3404 Výživa pacienta sondou, (8) zdravotný výkon č. 3423a Preväz rany veľkosti do 5 cm2 a (9) zdravotný výkon č. 3423b Preväz rany veľkosti nad 5 cm2 .

Novou právnou úpravou sa ďalej upravuje možnosť uzatvárania zmluvných vzťahov o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú upravené osobitným právnym predpisom. Ide o spomínaných 9 zdravotných výkonov ordinovaných všeobecným lekárom, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti.