feel the power!

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO » Verejná správa

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj

Vydanie: PRO BONO 12/2015

Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Niekedy sa objavuje nátlak na rôzne subjekty, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom a zásadami výkonu verejnej správy. Nový zákon bol prijatý z dôvodu verejného záujmu, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanoví základné pravidlá pre zavedenie finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia.

Dňa 20. novembra 2015 schválili poslanci Národnej rady SR nový zákon o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon"). Nový zákon nadobudne účinnosť odo dňa 1. novembra 2016.

Ako uvádza dôvodová správa, cieľom nového zákona je ustanovenie do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktorý bude mať príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu.

Tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, bude na základe všeobecne záväzného nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel bude tento poplatok vyberaný, pričom bude príjmom obce. Tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry. Pokiaľ ide o protikorupčnú funkciu, nový zákon by mal vylúčiť, alebo aspoň podstatne obmedziť ochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa" na rôznych plneniach, ktoré súvisia, alebo aj nesúvisia s výstavbou v obciach a stanoví jasné pravidlá, z ktorých sa budú dať predvídať náklady stavebníka.

Motívom prijatia nového zákona je podľa dôvodovej správy tiež narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska, ktorá vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Predmetom nového zákona je miestny poplatok za rozvoj. Jedným z argumentov pre existenciu nového zákona ako osobitného predpisu je aj to, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré budú upravovať konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako s výnosom z tohto poplatku nakladať. Špecifickosť poplatku sa teda odráža aj v osobitnej právnej úprave.

Z teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v prípade nového zákona je to „rozvoj", resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vzniknú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod. predmetom spoplatnenia teda je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady. Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto je jej osobitná právna úprava vhodná.

V zmysle ust. § 2 nového zákona môže poplatok za rozvoj ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

Výraznou črtou zavádzaného miestneho poplatku za rozvoj je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku. Osobitnou črtou tiež je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

Ustanovenie § 3 pozitívne aj negatívne vymedzuje predmet poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie").

Podľa ustanovení odseku 2 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, vstavané garáže, parkovacie státia v rámci existujúcej stavby, zdravotnícke zariadenia, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra, a podobne.

Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Poplatníkom nie je obec, alebo samosprávny kraj alebo štát, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území.

Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v právoplatnom stavebnom povolení, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (ďalej len „zástupca") a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

Ak uskutočňujú stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poplatníkmi sú obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.

Základom poplatku za rozvoj je v zmysle ust. § 6 výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

Nový zákon ďalej ustanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať. Tento interval je stanovený na 10 Eur do 35 Eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení (1) stavby na bývanie, (2) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, (3) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, (4) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou a (5) ostatné stavby.

Obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Sadzbu poplatku za rozvoj obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka.

Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 a sadzby poplatku za rozvoj, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o stavebné povolenie. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo stavebné povolenie vydané. Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Poplatok za rozvoj na základe ust. § 9 nového zákona vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Poplatok sa platí jednorázovo, ale spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný - na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže obec vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.

Nový zákon v ustanovení § 10 pamätá aj na prípad, kedy je stavebné povolenie síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať. Ak na základe takejto skutočnosti dôjde k zániku stavebného povolenia, stavebník túto skutočnosť oznámi do 60 dní od zániku platnosti stavebného povolenia - vtedy zároveň zanikne aj poplatková povinnosť. Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote uvedenej v ustanovení predošlého odseku, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce. Výnos z poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na účely (1) zariadenia starostlivosti o deti, (2) slúžiace na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, (3) sociálneho bývania, (4) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie, (5) zdravotníckeho zariadenia, (6) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene a (7) miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry. Z uvedeného zákonného výpočtu je zrejmé, že použitie poplatku sa vzťahuje na rozvoj.

Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba. V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.

V súvislosti s prijatím nového zákona došlo tiež k parciálnej novelizácii zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.