V
súčasnom období prebieha diskusia o spôsobe regulácie cien pri prechode na
euro. O tom, že takéto opatrenie je v trhovej ekonomike nesystémové, sa
popísalo veľa článkov. Menej sa hovorí o tom, že rámci hospodárskej súťaže sa
uskutočňuje aj predaj výrobkov pod ich výrobnú cenu.
Samotný
predaj pod cenu konkurenčného súťažiteľa sa v Nemecku nepovažuje za
nekalosúťažný, len ak to má hospodársky zmysel. Uvádzané sú najmä tieto
prípady: problémy s odbytom a zmena módy, vyprázdňovanie skladov v dôsledku
hroziacej skazy výrobkov a príchod nových výrobkov.
K
predaju pod cenu musia pristúpiť viaceré okolnosti, aby sa mohlo podľa názoru
nemeckých súdov hovoriť o nekalosúťažnom konaní. Judikatúra opakovane
zdôrazňuje úmysel vytlačiť alebo zničiť konkurenciu zneužitím základných
obchodných princípov.
O
úmysle vytlačiť konkurenčného súťažiteľa z trhu hovoria predovšetkým tieto
indície: a) súťažiteľ ponúkajúci výrobky pod cenu má silnejšie postavenie na
trhu alebo je podstatne kapitálovo silnejší, b) výrobky pod cenu neponúka len
na krátke obdobie ako podnet na zavedenie alebo znovuoživenie predaja výrobku,
c) cielene ponúka výrobky pod cenu, akú zavádza konkurenčný súťažiteľ, a na
toto uskutočňuje protireklamu, d) predaj pod cenu je lokálne ohraničený na
určité súťažné územie (relevantný trh).
Platná
právna úprava generálnej klauzuly v § 44 Obchodného zákonníka poskytuje
možnosti postihu predávania pod cenu. Aby sme mohli určité konanie považovať za
nekalosúťažné, musí spĺňať všetky podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže.
Podľa § 44 Obchodného zákonníka "nekalou súťažou je konanie v hospodárskej
súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu
iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje". Ak jeden
z týchto znakov chýba, nejde o konanie, ktoré by bolo postihnuteľné.
Posúdenie,
či právne relevantné správanie subjektov v oblasti predaja výrobkov pod cenu
korešponduje s dobrými mravmi, je v kompetencii súdu. Pritom súd by
nemal len konštatovať, že určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ale mal
by aj konkretizovať, v čom vidí tento rozpor. Najvyšší súd SR už roku 1994 vyslovil názor, že konaním v rozpore
s dobrými mravmi súťaže treba rozumieť porušenie pravidiel a zvyklostí, ktoré
sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažiaci považujú za
zodpovedajúce podnikateľskej činnosti. Nevyžaduje sa v zmysle zákona, aby ujma
skutočne vznikla. Stačí, keď predaj výrobkov pod cenu je spôsobilý privodiť
ujmu.
Predaj
pod cenu za určitých okolností možno podľa nášho právneho poriadku
charakterizovať ako nekalosúťažný. Aktivita je však na samotnom súťažiteľovi.
Okrem zdržania sa takéhoto protiprávneho konania môže žiadať súd o náhradu škody či ujmy v
peniazoch. Predovšetkým zdĺhavosť súdneho konania odrádza našich podnikateľov
od žalôb, ktoré by "čistili" podnikateľské prostredie od rôznych
protiprávnych konaní.
Jozef Vozár, Ústav štátu a práva SAV
(Zdroj: Hospodárske noviny; 05.08.2008)
Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.