Iné

Zmenky

  • Vydanie: ULC PRO BONO 11/2010

Zmenka predstavuje cenný papier, ktorý má predovšetkým platobnú a úverovú funkciu. Na účely poskytnutia zábezpeky sa vystavujú zmenky so zabezpečovacou funkciou. O nárokoch zo zmenky súd rozhoduje v skrátenom konaní vydaním zmenkového platobného rozkazu, voči ktorému je možné v stanovenej lehote podať námietky.

Zmenkou rozumieme cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“). Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenkové konanie je zvláštnym typom konania, ktorého charakter je daný predovšetkým jeho špecifickým predmetom, ktorým sú nároky zo zmeniek. Záujmom na rýchlom rozhodovaní o týchto nárokoch je motivovaná úprava špecifickej štruktúry konania, podmienok konania a foriem rozhodovania. Je to konanie skrátené, v ktorom možno uplatňovať len nároky zo zmenkových záväzkov, ktoré majú zvláštny nesporný, abstraktný a priamy charakter. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania je dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavuje v tom, že určité procesné úkony možno účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu.

Prvou fázou zmenkového konania je vydanie zmenkového platobného rozkazu. Nevyhnutnou, ale zároveň postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie je podľa ust. § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Súd pred vydaním rozkazu skúma, len či uplatňované právo zo zmenkového záväzku skutočne zo zmenky vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí. Ak sú uvedené predpoklady splnené, zmenkový platobný rozkaz súd bez skúmania ďalších skutočností vydá.

Zmenkovým platobným rozkazom súd uloží odporcovi, aby do troch dní zmenkovú pohľadávku zaplatil alebo podal proti rozkazu námietky. Ak námietky nie sú podané, zmenkový rozkaz nadobúda účinky právoplatného rozkazu. Námietky sú jediným procesným prostriedkom, ktorým možno týmto účinkom zmenkového rozkazu zabrániť. Výnimkou je výrok o trovách konania, proti ktorému možno podať odvolanie. V námietkach musí odporca uviesť všetky výhrady, ktoré proti zmenkovému platobnému rozkazu má. Zákon z pohľadu účinkov a požadovanej formy nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok, ktoré majú charakter hmotnoprávny, ktoré napádajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych.

Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 6/2008 zo dňa 1. júla 2010, pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach môže súd preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach. Výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušnému súdu.

Z ustanovenia čl. I § 17 zmenkového zákona vyplýva, že dlžník zo zmenky môže zásadne robiť voči majiteľovi zmenky len také námietky, ktoré majú pôvod v jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Ak však majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo, t.j. ak konal vedome na škodu dlžníka, môže dlžník robiť voči majiteľovi aj námietky z jeho vlastných vzťahov k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Pri uplatnení námietok voči plateniu zmenky treba rozlišovať, či dlžník namieta, že zaplatil zmenku alebo zaplatil pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. Ide totiž o odlišné skutkové námietky, z ktorých vyplýva ďalší priebeh dokazovania súdom, pričom obe podliehajú koncentračnej zásade.

Osobitným zmenkovoprávnym prostriedkom na zabezpečenie záväzkov zmenkovým dlžníkom je zmenkové ručenie, tzv. aval. Zmenkovým ručiteľom, t.j. avalistom môže byť tretia osoba, alebo aj ten, kto sa na zmenku už podpísal. Ručiteľské vyhlásenie sa napíše na zmenku alebo na jej prívesok doložkou „ako ručiteľ“ alebo „per aval“.

Uvedeným ručením je možné zabezpečiť celú zmenkovú sumu alebo aj len jej časť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 190/2006 zo dňa 1. júla 2009 vyriekol, že zmenka môže plniť funkciu zabezpečenia určitej pohľadávky na základe dohody účastníkov. Zmenou dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou možno zmeniť obsah pôvodnej dohody a zabezpečiť ňou aj iné pohľadávky. Žiaden z účastníkov však nemôže zmeniť predmet zabezpečenia jednostranne, aj keď by mu následne vznikli voči dlžníkovi ďalšie pohľadávky.

V súdnych sporoch o zaplatenie zmenkovej sumy prevažujú zmenky, ktoré boli vystavené na zabezpečenie pohľadávky zo záväzkového vzťahu. Ako najproblematickejšie možno označiť blankozmenky (zmenka, ktorej niektoré údaje nie sú pri podpise vyplnené), pretože dohoda o vyplňovacom práve je iba výnimočne uzavretá písomne, takže často býva problém ustáliť jej skutočný obsah.

Pri zmenkách so zabezpečovacou funkciou však často dochádza k indosamentu, ktorý spravidla spôsobuje zánik námietok, ktoré mohol zmenkový dlžník uplatniť proti pôvodnému majiteľovi zmenky a dlžník stráca predovšetkým námietky kauzálne. Nový majiteľ zmenky tak získa abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi mimozmenkovými vzťahmi účastníkov. Výnimku tvoria prípady, kedy je zmenka indosovaná po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty k tomuto protestu, kedy má indosament účinky ako pri postúpení pohľadávky, teda so zachovaním kauzálnych námietok.

V nadväznosti na uvedené považujeme za potrebné uviesť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 362/2005 zo dňa 1. novembra 2008, v ktorom súd skonštatoval, že zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....