<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" >

<channel>
	<title>Banky, finančné inštitúcie &#8211; ULC</title>
	<atom:link href="https://www.ulclegal.com/kategoria-buletinu/banky-financne-institucie/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.ulclegal.com</link>
	<description>Advokátska kancelária ULC Čarnogurský poskytuje odborné právne poradenstvo a zastupovanie pred súdmi v SR</description>
	<lastBuildDate>Tue, 16 Dec 2025 13:38:50 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/01/cropped-ULC-Icon-32x32.png</url>
	<title>Banky, finančné inštitúcie &#8211; ULC</title>
	<link>https://www.ulclegal.com</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>ZÁKON O SPOTREBITEĽSKÝCH ÚVEROCH</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/zakon-o-spotrebitelskych-uveroch/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 16 Dec 2025 13:13:14 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=10168</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Dňa 14. októbra 2025 bol v&#160;Národnej rade SR schválený úplne nový zákon č. 312/2025 Z. z. o&#160;spotrebiteľských úveroch a&#160;o&#160;iných úveroch&#160; a&#160;pôžičkách pre spotrebiteľov a&#160;o&#160;zmene a&#160;doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Nový zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvára novú právnu [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<p>Dňa 14. októbra 2025 bol v&nbsp;Národnej rade SR schválený úplne nový zákon č. 312/2025 Z. z. <strong>o&nbsp;spotrebiteľských úveroch a&nbsp;o&nbsp;iných úveroch&nbsp; a&nbsp;pôžičkách pre spotrebiteľov</strong> a&nbsp;o&nbsp;zmene a&nbsp;doplnení niektorých zákonov (ďalej len „<strong>zákon</strong>“). Nový zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvára novú právnu úpravu v oblasti spotrebiteľských úverov. Zákon sleduje viacero cieľov, ktoré majú primárne riešiť problematiku spotrebiteľských úverov, a&nbsp;to najmä zlepšenie poskytovania spotrebiteľských úverov v dôsledku digitalizácie, uľahčenie vzniku bezproblémovo fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, poskytnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v záujme zaistenia dôvery spotrebiteľov a podporenie konkurencieschopnosti na vnútornom trhu a pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov. Najdôležitejšie a&nbsp;vybrané ustanovenia s&nbsp;dôrazom na spotrebiteľa, Vám prinášame v&nbsp;našom článku.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. ZÁKON</mark></em></strong></h4>



<p>Úvodom v&nbsp;krátkosti uvedieme, že <strong>nový zákon </strong><strong>upravuje (i)</strong> práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, <strong>(ii)</strong> podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, <strong>(iii)</strong> náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, <strong>(iv)</strong> spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, <strong>(v)</strong> podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov (ďalej len „povolenie“), <strong>(vi)</strong> podmienky na výkon činnosti veriteľa <strong>a (vii)</strong> ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. SPOTREBITEĽSKÝ ÚVER A&nbsp;PREDMET PRÁVNEJ ÚPRAVY</mark></em></strong></h4>



<p>Zákon v&nbsp;ust. § 1 ods. 2 uvádza pozitívnu definíciu, čo sa rozumie pod pojmom spotrebiteľský úver.</p>



<p>Spotrebiteľským úverom je na účely nového zákona <strong>dočasné poskytnutie peňažných</strong></p>



<p><strong>prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme (i) pôžičky, (iii) úveru, (iii) odloženej platby alebo (iv) obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi</strong>, okrem zmluvy o sústavnom poskytovaní služby alebo dodávaní tovaru rovnakého druhu, ak spotrebiteľ platí za takúto službu v priebehu jej poskytovania alebo platí za takýto tovar v priebehu jeho dodávania formou splátok. Spotrebiteľským úverom sú <strong>aj mladomanželský úver</strong> podľa osobitného predpisu, <strong>niektoré stavebné úvery</strong> a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom <strong>na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie</strong>, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov sú nedotknuté.</p>



<p>Ustanovenie uvádza pojem <strong>odložená platba</strong>. Ňou sa rozumie <strong>napríklad splátkový nákup</strong> (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru.</p>



<p>Pokiaľ ide o&nbsp;<strong>pôžičku</strong> podľa nového zákona, tak ide o <strong>akýkoľvek druh dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou</strong>, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (povolené prečerpanie) alebo bez neho (kreditné karty s kreditnou opciou).</p>



<p>Napokon, pojem <strong>obdobná finančná pomoc je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička</strong>, teda ide o iné formy spotrebiteľských úverov, ktoré vzniknú v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou.</p>



<p>Nový zákon v odseku 3 uvádza negatívne vymedzenie, teda určité druhy úverov, na ktoré sa nový zákon neaplikuje.</p>



<p>Ide o&nbsp;veľmi <strong>podrobné negatívne vymedzenie</strong>, preto príkladmo uvádzame, že ide napríklad o úvery na bývanie, úvery, pri ktorých je celková výška úveru <strong>viac ako 100 000 eur, ak je na rovnaký účel alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere</strong> medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jeden spotrebiteľský úver – teda vylučuje sa špekulatívne uzatváranie dieľčích zmlúv, ktoré jednotlivo nepresahujú hranicu 100&nbsp;000 eur.</p>



<p>Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované podľa osobitného predpisu obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou.</p>



<p>Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.</p>



<p><strong>Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť a ani možnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby.</strong> Ide o zmluvy o prenájme alebo lízingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť, ani možnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny lízing).</p>



<p>Nový zákon bol prijatý aj z&nbsp;dôvodu transponovania smernice (EÚ) 2023/2225.&nbsp; Zo znenia ďalších ustanovení nového zákona, ako aj z&nbsp;dôvodovej správy vyplýva, že <strong>nový zákon sa s&nbsp;cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa vzťahuje aj na (i) </strong>zmluvy o spotrebiteľských úveroch s celkovou výškou úveru nižšou ako 200 EUR, <strong>(ii)</strong> zmluvy o nájme a lízingové zmluvy s možnosťou kúpy, tzv. finančný lízing, <strong>(iii)</strong> zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania, podľa ktorých sa úver musí splatiť do jedného mesiaca, <strong>(iv)</strong> zmluvy o úvere, podľa ktorých je úver bezúročný a bez iných poplatkov, <strong>a (v)</strong> zmluvy o úvere, podľa podmienok ktorých sa úver musí splatiť do troch mesiacov a splatné sú len zanedbateľné poplatky.</p>



<p>Na posledné uvedené zmluvné typy zákon vylučuje uplatňovanie iba vymedzeného a obmedzeného počtu ustanovení nového zákona týkajúcich sa iba reklamy, predzmluvných informácií a zmluvných informácií, aby sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu veriteľov, pričom sa zohľadňujú osobitosti trhu a osobitné charakteristiky týchto zmlúv.</p>



<p><strong>Na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní.</strong></p>



<p><strong>Inak sa však na tieto zmluvné typy uplatňujú všetky ustanovenia nového zákona. </strong><strong></strong></p>



<p>Ďalšie úvodné ustanovenie, a to § 2 nového zákona, je plnou transpozíciou smernice (EÚ) 2023/2225 a obsahuje vymedzenie niektorých pojmov na účely nového zákona. Počet a&nbsp;podrobná definícia pojmov však rozsahom prekračujú účely nášho bulletinu, preto sa budeme venovať zmenám v&nbsp;praxi podstatnejším.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. NEPOVOLENÉ KONANIE PRI POSKYTOVANÍ SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 3 ods. 1 jasne uvádza, že veriteľovi sa <strong>zakazuje poskytnúť spotrebiteľský úver</strong> spotrebiteľovi <strong>bez jeho predchádzajúcej žiadosti a bez jeho výslovného súhlasu</strong>.</p>



<p>Poskytnutie úveru, ktorý nebol vyžiadaný spotrebiteľom, je v niektorých prípadoch spojené s postupmi škodlivými pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti nový zákon <strong>zakazuje nevyžiadané poskytnutie úveru</strong>, vrátane nevyžiadaných vopred schválených kreditných kariet zasielaných spotrebiteľom, jednostranného zavedenia nového povoleného prečerpania alebo prekročenia alebo jednostranného zvýšenia limitu povoleného prečerpania alebo prekročenia kreditnej karty spotrebiteľa.</p>



<p>Odsek 2 stanovuje, že zmluvy o úvere a doplnkové služby by sa mali predkladať jasne a transparentne. <strong>To znamená, že veritelia a&nbsp;finanční agenti nesmú </strong><strong>vyvodiť súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s nákupom doplnkových služieb. Každý takýto súhlas spotrebiteľa by mal byť jasným potvrdzujúcim úkonom</strong>, ktorým sa preukazuje slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný súhlasný prejav vôle spotrebiteľa. V tejto súvislosti by sa mlčanie, nečinnosť alebo štandardná možnosť, ako sú vopred označené polia (t. j. predvolené možnosti), nemali považovať za prejav súhlasu spotrebiteľa. Ustanovenia Občianskeho zákonníka tým nie sú dotknuté.</p>



<p>Zákon vyslovene uvádza prostredníctvom ust. § 3, že <strong>veriteľovi sa zakazuje obchádzať ustanovenia tohto zákona zavádzajúcim spôsobom </strong>formulácie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.</p>



<p>Veriteľovi a finančnému agentovi sa <strong>zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona</strong>; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ preukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.</p>



<p>Veriteľovi sa <strong>zakazuje od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve</strong> o spotrebiteľskom úvere.</p>



<p>Veriteľovi sa <strong>zakazuje dojednávať so spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere akékoľvek poplatky okrem poplatkov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru, vedením platobného účtu alebo sporiaceho účtu</strong>, ak veriteľ požaduje jeho zriadenie, poistením, ktoré súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dodatočnými nákladmi veriteľa v súvislosti s omeškaním spotrebiteľa alebo predčasným splatením spotrebiteľského úveru. Poplatky, ktoré budú po účinnosti novely zákona zakázané sú napr. poplatok za zmenu zmluvných podmienok &#8211; akýchkoľvek zmien, deň splátky, prehodnotenie sadzby, zmenu konečnej splatnosti, poplatky za rôzne typy potvrdení v súvislosti s úverom.</p>



<p>Veriteľovi sa <strong>zakazuje ponúkať alebo sľubovať spotrebiteľovi také zvýhodnenia súvisiace so spotrebiteľským úverom, ktoré sú podmienené dodatočnými podmienkami</strong>, ktoré by zbavovali práv spotrebiteľa podľa tohto zákona alebo obmedzovali práva spotrebiteľa podľa tohto zákona. Môže ísť napríklad o situáciu, ak spotrebiteľ predčasne nesplatí spotrebiteľský úver do istého obdobia, získa odmenu v podobe zníženia úrokovej sadzby (tzv. skrytá sankcia). Podľa nového zákona by šlo o&nbsp;nepovolené konanie veriteľa.</p>



<p>Nový zákon tiež upravuje <strong>zákaz požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo spravovanie spotrebiteľského úveru</strong> alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok.</p>



<p>Napokon, nový zákon tiež zakazuje diskrimináciu pri spotrebiteľských úveroch a&nbsp;súvisiacich plneniach.</p>



<p>Spotrebitelia, ktorí majú oprávnený pobyt v EÚ, pri žiadaní o úver a pri uzatváraní zmluvy o úvere alebo počas jej trvania nesmú byť diskriminovaní na základe svojej štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v článku 21 Charty základných práv Európskej únie.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. VIAZANIE PRODUKTOV A&nbsp;SPÁJANIE PRODUKTOV DO BALÍKOV</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 4 nového zákona je transpozíciou čl. 14 smernice (EÚ) 2023/2225, ktorým sa veriteľovi dovoľuje spájať produkty do balíkov, viazanie produktov je však, až na zákonné výnimky, zakázané.</p>



<p>Veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. <strong>Uzavretie spotrebiteľského úveru nesmie byť podmienené uzavretím vzájomnej závislej zmluvy.</strong></p>



<p>Výnimkou sú prípady otvorenia si platobného účtu alebo sporiaceho účtu, uzavretia poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo zriadením záložného práva dohodnutých za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia.</p>



<p>Zákon myslí aj na veriteľov pri zohľadnení hľadiska proporcionality. &nbsp;</p>



<p><strong>Od spotrebiteľa môžu požadovať, aby mal uzavreté príslušné poistenie na zaručenie splatenia úveru alebo aby poistil hodnotu zábezpeky. </strong>Spotrebiteľ&nbsp; však má možnosť zvoliť si svojho poskytovateľa poistenia, čo nemá mať vplyv na úverové podmienky stanovené veriteľom, pokiaľ sa poistením daného poskytovateľa poskytuje rovnaká úroveň záruk ako poistenie, ktoré navrhol alebo ponúkal veriteľ.</p>



<p>V záujme zabezpečenia návratnosti finančných prostriedkov od spotrebiteľov sa <strong>veriteľom poskytuje možnosť požadovať od spotrebiteľa otvorenie alebo ponechanie si platobného účtu alebo sporiaceho účtu za jediným účelom, a to (i)</strong> zhromažďovania finančných prostriedkov na splácanie spotrebiteľského úveru, <strong>(ii)</strong> informovania o splácaní spotrebiteľského úveru, <strong>(iii)</strong> sporenia z dôvodu získania spotrebiteľského úveru, <strong>a (iv)</strong> poskytnutia dodatočnej zábezpeky veriteľovi v prípade omeškania so splácaním spotrebiteľského úveru.</p>



<p>Veriteľ a finančný agent je povinný <strong>poskytnúť spotrebiteľovi dostatočný čas na porovnanie</strong> ponúk poistenia pred kúpou poistenia, a to konkrétne aspoň tri dni na takéto porovnanie poistných ponúk súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby sa ponuka zmenila.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. MARKETING A&nbsp;REKLAMA</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 5 je transpozíciou smernice (EÚ) 2023/2225. Reklama a marketing týkajúci sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť čestný, jasný a <strong>v žiadnom prípade by nemal byť klamlivý.</strong> Formulácie v reklamnej a marketingovej komunikácii, ktoré môžu vytvárať falošné očakávania spotrebiteľov týkajúce sa dostupnosti spotrebiteľského úveru alebo s ním spojených nákladov, alebo pokiaľ ide o celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sú zakázané.</p>



<p>Právna úprava obsahuje osobitné ustanovenia o reklame na zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o určitých položkách informácií, ktoré by sa mali poskytovať spotrebiteľom, s cieľom umožniť im porovnať najmä rôzne ponuky. Informácie by sa mali poskytnúť vopred, zjavne, zrozumiteľne a v pútavom formáte. Mali by byť dobre čitateľné a prispôsobené tak, aby sa zohľadnili technické obmedzenia niektorých médií.</p>



<p>Podrobnosti o&nbsp;reklame a&nbsp;marketingu v&nbsp;oblasti spotrebiteľských zmlúv obsahuje ust. § 5 nového zákona.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">7. POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ SPOTREBITEĽOVI</mark></em></strong></h4>



<p>Nový zákon v&nbsp;ust. § 6 až 10 upravuje režim poskytovania informácií spotrebiteľom pred uzatvorením zmluvy o&nbsp;spotrebiteľskom úvere.</p>



<p><strong>7.1 Poskytovanie všeobecných informácií</strong></p>



<p>Veriteľ je podľa nového zákona povinný, aby pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo aj pri jej zmene bezplatne informoval spotrebiteľa o postupe poskytovania spotrebiteľského úveru, najmä o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a poskytol mu informácie o príslušných orgánoch vykonávajúcich dohľad nad veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery a informácie o pôsobnosti spotrebiteľských organizácií.</p>



<p>Pri oboznamovaní spotrebiteľa vo vzťahu k širokej škále dostupných produktov a služieb a ich kľúčovým prvkom, sú dôležité informácie. <strong>Spotrebitelia musia mať v&nbsp;zmysle zákona kedykoľvek prístup k všeobecným informáciám o dostupných úverových produktoch.</strong></p>



<p>Zákon stanovuje povinnosť pre veriteľa alebo finančného agenta <strong>poskytnúť potenciálnemu klientovi všeobecné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré musia byť jednoznačné a&nbsp;zrozumiteľné, a&nbsp;to (i) </strong>v listinnej podobe <strong>alebo (ii)</strong> na inom trvanlivom médiu, ktorý si spotrebiteľ zvolí. Ak sa ale poskytujú tieto informácie v prevádzkových priestoroch veriteľa, resp. finančného agenta, tieto informácie sa musia sprístupniť aspoň v listinnej podobe.</p>



<p>Zákon <strong>v&nbsp;ust. § 7 ods. 2 určuje demonštratívny a&nbsp;zároveň minimálny rozsah</strong> informácií a údajov, ktoré sú veritelia a&nbsp;finanční agenti povinní poskytovať. Ide síce o&nbsp;demonštratívny rozsah, ale zato minimálny a&nbsp;keďže je upravený v&nbsp;písmenách a) až k), nejde o&nbsp;rozsah stručný. Čo je v&nbsp;prospech spotrebiteľa.</p>



<p><strong>7.2 Poskytovanie predzmluvných informácií</strong></p>



<p>V záujme toho, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať na základe dostatočnej znalosti skutočností, by sa im mali včas pred uzavretím zmluvy o úvere, a nie v čase uzavretia zmluvy o úvere, poskytnúť primerané predzmluvné informácie, vrátane informácií o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ako aj ich primerané vysvetlenia, aby ich mohli starostlivo a bez náhlenia zvážiť v čase, keď im to bude vyhovovať. Cieľom je zabezpečiť, aby mali spotrebitelia dostatok času na to, aby si prečítali predzmluvné informácie a pochopili ich, porovnali si konkurenčné ponuky a až následne uskutočnili informované rozhodnutie.</p>



<p><strong>Ustanovenie § 8 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií.</strong> Veriteľ alebo finančný agent je povinný <strong>v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy</strong> o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Tieto informácie musia byť jasné, zrozumiteľné a rovnako zreteľné.</p>



<p>Predzmluvné informácie upravené v&nbsp;ust. § 8 sa musia poskytovať <strong>prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere</strong>. V záujme toho, aby sa spotrebiteľom pomohlo pochopiť a porovnať rozdielne ponuky, sa kľúčové prvky úveru uvádzajú zreteľne na prvej strane uvedeného formulára.</p>



<p>Zákon aj v&nbsp;tomto prípade podrobne určuje povinný rozsah predzmluvných informácii, a&nbsp;to v&nbsp;ust. § 8 ods. 4, 5 a&nbsp;6.</p>



<p>Medzi predzmluvné informácie, ktoré sa musia uviesť v prvej časti formulára na jednej strane, sú zaradené <strong>identifikačné údaje </strong>veriteľa, prípadne finančného agenta, informácia o <strong>celkovej výške úveru, doba trvania </strong>zmluvy, <strong>úroková sadzba</strong> úveru, <strong>RPMN a celková suma úveru</strong>, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.</p>



<p>Zvyšný rozsah predzmluvných informácií podrobne určujú uvedené odseky, pričom ich rozsah prekračuje rozsah a&nbsp;účel nášho bulletinu.</p>



<p>V&nbsp;podrobnostiach sme Vám samozrejme k&nbsp;dispozícii.</p>



<p>Podstatou predzmluvných informácií uvedených v&nbsp;ust. § 8 je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu,</p>



<p>Vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu, nový zákon nemá za cieľ definovať všetky druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné druhy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. <strong>Ide napr. o (i)</strong> kontokorentný uver – prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov, <strong>(ii) </strong>klasický bezúčelový/príp. účelový spotrebiteľský úver nezabezpečený/zabezpečený, <strong>(iii)</strong> spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba), <strong>(iv)</strong> finančný lízing, <strong>(v)</strong> kreditné karty, <strong>(vi)</strong> ostatné typy – napr. konverzia dlhu a pod.</p>



<p>V záujme zaistenia čo najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk, predzmluvné informácie zahŕňajú najmä RPMN uplatniteľnú na úver, určenú rovnakým spôsobom v rámci celej EÚ.</p>



<p>Spotrebiteľské úvery dojednávané <strong>prostredníctvom diaľkovej komunikácie musia tiež spĺňať požiadavky predzmluvných informácií</strong>. V takomto prípade je veriteľ alebo finančný agent povinný predzmluvné informácie vo formulári pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi <strong>na trvanlivom médiu ihneď po uzavretí zmluvy</strong> o spotrebiteľskom úvere.</p>



<p>Ustanovenie § 11 nového zákona ukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenia, napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov alebo následky nesplácania úveru, a to na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii a&nbsp;tiež pokiaľ ide o&nbsp;základné vlastnosti navrhovaných produktov, aby spotrebiteľ mohol pochopiť, aký vplyv by mohli mať na jeho situáciu vrátane právnych a finančných dôsledkov, ktoré môžu vyplývať z nesprávneho plnenia zmluvných záväzkov.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">8. POSÚDENIE SCHOPNOSTI SPOTREBITEĽA SPLÁCAŤ SPOTREBITEĽSKÝ ÚVER</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 13 je transpozíciou článku 18 smernice (EÚ) 2023/2225. Predmetné ustanovenie upravuje opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu a zohľadňuje osobitné vlastnosti trhu so spotrebiteľskými úvermi. <strong>Je kľúčové, aby sa pred uzavretím zmluvy o úvere posúdila a overila schopnosť a vôľa spotrebiteľa splatiť úver.</strong></p>



<p>Podľa ust. § 13 ods. 1 je <strong>veriteľ pred uzavretím</strong> spotrebiteľskej úverovej zmluvy <strong>povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať </strong>spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy vlastnosti, trvanie, výšku a riziká spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa. Veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Spotrebiteľ je samozrejme povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.</p>



<p>Veriteľ poskytne spotrebiteľovi spotrebiteľský úver len, ak výsledok posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver predpokladá splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.</p>



<p>Po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nový zákon veriteľovi zakazuje zrušiť alebo zmeniť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v neprospech spotrebiteľa z dôvodu nesprávneho posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver veriteľom.</p>



<p>Samozrejme, nový zákon v&nbsp;ust. § 13 prikazuje na viacerých miestach a&nbsp;odsekoch veriteľovi, aby konal spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou.</p>



<p>Za dôležitý považujeme postup výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za týmto účelom zákon v&nbsp;ust. § 13 ods. 12 <strong>prikazuje prihliadať na (i)</strong> čistý príjem spotrebiteľa, <strong>(ii)</strong> náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, <strong>(iii)</strong> výška splátky spotrebiteľského úveru <strong>a (iv)</strong> peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.</p>



<p>V&nbsp;prípade záujmu o&nbsp;detailné ustanovenia týkajúce sa povinností veriteľa a&nbsp;jeho postupov pokiaľ ide o&nbsp;posudzovanie bonity spotrebiteľov, sme Vám k&nbsp;dispozícii na konzultáciu alebo právnu pomoc.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">9. REGISTER ÚDAJOV O&nbsp;SPOTREBITEĽSKÝCH ÚVEROCH</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenia § 14, 15 a&nbsp;16 upravujú povinnosti veriteľov, bánk, zahraničných bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré musia na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch.</p>



<p><strong>Veritelia, banky, zahraničné banky, pobočky zahraničných bánk alebo ich záujmové združenia povinní zriadiť aspoň jeden register údajov o spotrebiteľských úveroch.</strong></p>



<p>Takýto register vedie prevádzkovateľ registra. Prevádzkovateľom registra však už nemôže byť veriteľ podľa tohto zákona, teda banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky.&nbsp;</p>



<p><strong>Je teda rozdiel medzi zriadením registra a&nbsp;vedením registra.</strong></p>



<p>Prevádzkovateľ registra je <strong>povinný zaviesť interné postupy </strong>na zabezpečenie správnosti a aktuálnosti&nbsp; údajov o spotrebiteľských úveroch.</p>



<p>Prevádzkovateľ registra je <strong>povinný oznámiť Národnej banke Slovenska</strong> zriadenie registra, dátum vzniku registra, začatia a ukončenia vykonávania činnosti registra, názov registra a sídlo prevádzkovateľa registra, zoznam údajov v registri, zoznam zriaďovateľov registra a zoznam veriteľov, ktorí poskytujú údaje do registra a každú zmenu týchto údajov. Za správnosť informácií podľa prvej vety zodpovedá zriaďovateľ registra. Zoznam registrov v rozsahu údajov podľa prvej vety zverejňuje a aktualizuje Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle.</p>



<p><strong>Posúdenie úverovej bonity má vychádzať z informácií o finančnej a hospodárskej situácii</strong> spotrebiteľa, teda informácií nevyhnutných a primeraných povahe, trvaniu, hodnote a rizikám úveru pre spotrebiteľa a mali by byť relevantné, úplné a presné. <strong>Uvedené informácie by mali zahŕňať aspoň (i)</strong> príjmy a výdavky spotrebiteľa vrátane primeraného zohľadnenia súčasných záväzkov spotrebiteľa, <strong>(ii)</strong> okrem iného životných nákladov spotrebiteľa a jeho domácnosti, <strong>(iii) </strong>ako aj finančné záväzky spotrebiteľa.</p>



<p>Uvedené informácie však <strong>nemajú zahŕňať osobitné kategórie osobných údajov, ako sú zdravotné údaje v</strong>rátane údajov o rakovine, ani informácie získané zo sociálnych sietí.</p>



<p>Register údajov o spotrebiteľských úveroch je <strong>neverejný a majú k nemu prístup iba zákonom vymedzené subjekty</strong>, a to na zákonom stanovený účel. Ide o&nbsp;subjekty štátnej správy, súdnej moci, súdni exekútori, ako aj bezpečnostné orgány štátu.</p>



<p><strong>9.1 Zoznamy veriteľov</strong></p>



<p>Zákon venuje pozornosť aj druhej strane, a&nbsp;to v&nbsp;záujme zabezpečenia informovanosti spotrebiteľov, ako aj veriteľov a&nbsp;verejnosti. Ustanovenie § 19 upravuje zoznamy veriteľov. Zoznam veriteľov, ako aj zoznam o veriteľoch z iného členského štátu Európskej únie, je verejný zoznam zákonom určených informácií o veriteľoch, zverejňovaný na webovom sídle Národnej banky Slovenska.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">10. NÁLEŽITOSTI ZMLUVY O&nbsp;SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 20 upravuje náležitosti zmluvy o&nbsp;spotrebiteľskom úvere.</p>



<p>Zmluva o spotrebiteľskom úvere <strong>musí mať písomnú formu</strong>. Každá zmluvná strana musí dostať najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré si spotrebiteľ zvolí. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.</p>



<p><strong>Zákon stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o&nbsp;spotrebiteľskom úvere, a&nbsp;to taxatívnym výpočtom.</strong></p>



<p><strong>Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria:</strong></p>



<ul class="wp-block-list">
<li>Druh spotrebiteľského úveru (napr. lízing, povolené prečerpanie, prekročenie);</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Identifikácia zmluvných strán;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom;</li>



<li>Celková výška a mena, v ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver, a podmienky upravujúce jeho čerpanie;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Ročná úroková sadzba a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>RPMN a celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Výška, počet a termíny (frekvencia) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Informácia o existencii alebo neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, ak taká existuje, a ďalšie podmienky jeho uplatnenia;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Vymedzenie spôsobu komunikácie medzi spotrebiteľom a&nbsp;veriteľom;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Názov a adresa príslušného kontrolného orgánu;</li>



<li>Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Kontaktné údaje prevádzkovateľa dlhových poradenských služieb;</li>
</ul>



<ul class="wp-block-list">
<li>Iné zmluvné podmienky, ak také existujú.</li>
</ul>



<p>Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa musia v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať jasným a stručným spôsobom a musia byť jasne čitateľné a prispôsobené technickým možnostiam použitého trvanlivého média, na ktorom sú tieto informácie uvedené. Navyše ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, v ktorej sa uvádzajú splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.</p>



<p><strong>Ak ide o zmluvu, ktorej súčasťou je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, veriteľ má povinnosť v tejto zmluve uviesť (i) </strong>identifikáciu osoby, ktorá je vlastníkom a ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby <strong>a (ii)</strong> podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe v prospech spotrebiteľa, ak má spotrebiteľ takú možnosť.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">11. ZMENA PODMIENOK ZMLUVY O&nbsp;SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 21 upravuje informácie o úprave podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany veriteľa.</p>



<p>Veriteľ <strong>oznámi spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu</strong> uvedenom v zmluve o spotrebiteľskom úvere <strong>pred zmenou podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere (i)</strong> zrozumiteľný opis navrhovaných zmien podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere a potrebu súhlasu spotrebiteľa s týmito zmenami, alebo zmien podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z tohto zákona, <strong>(ii) </strong>časový rámec na vykonanie zmien podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v&nbsp;bode i), <strong>(iii)</strong> informáciu o možnosti podať sťažnosť v súvislosti so zmenami uvedenými v písmene a) Národnej banke Slovenska, vrátane jej poštovej adresy a adresy elektronickej pošty a lehoty na podanie sťažnosti.</p>



<p>Ďalej predmetné ustanovenie upravuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách splátok spôsobených zmenou úrokovej sadzby v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu uvedenom v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto informácia musí byť poskytnutá v dostatočnom predstihu, a&nbsp;to v 15 dňovej lehote pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">12. ODSTÚPENIE OD ZMLUVY O&nbsp;SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenie § 22 je transpozíciou čl. 26 smernice (EÚ) 2023/2225.</p>



<p>Spotrebiteľ má podľa nového zákona právo <strong>odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere do štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia</strong> zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky a informácie, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.</p>



<p>Avšak na zabezpečenie právnej istoty lehota na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v každom prípade uplynie 12 mesiacov a 14 dní po uzavretí zmluvy o úvere, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje alebo spotrebiteľ nedostal zmluvné podmienky a informácie. Lehota na odstúpenie od zmluvy však neuplynie, ak spotrebiteľ nebol informovaný o svojom práve na odstúpenie od zmluvy.<strong> </strong>Neposkytnutie ustanovených zmluvných informácií teda znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">13. PREDČASNÉ SPLATENIE SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU</mark></em></strong></h4>



<p>Spotrebiteľ má <strong>právo kedykoľvek</strong> počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský <strong>úver úplne alebo čiastočne predčasne splatiť</strong>. Pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru má spotrebiteľ právo na zníženie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom za časové obdobie od predčasného splatenia spotrebiteľského úveru do uplynutia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 20 ods. 2 písm. e); pri výpočte zníženia celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zohľadnia všetky náklady, ktoré spotrebiteľovi určil veriteľ.</p>



<p>V&nbsp;prípade predčasného splatenia <strong>má spotrebiteľ právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru</strong>. Podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-383/18 Lexitor právo spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov spojených s úverom pre spotrebiteľa v prípade predčasného splatenia úveru zahŕňa všetky náklady účtované spotrebiteľovi.</p>



<p>Zníženie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom by malo byť úmerné zostávajúcemu trvaniu zmluvy o úvere a malo by zahŕňať aj náklady, ktoré nezávisia od trvania tejto zmluvy o úvere, vrátane nákladov, ktoré sú v čase poskytnutia úveru úplne vyčerpané. V prípade predčasného splatenia úveru má <strong>veriteľ právo na spravodlivú a objektívne odôvodnenú náhradu nákladov priamo spojených s predčasným splatením </strong>úveru, pričom sa zohľadňujú aj prípadné úspory, ktoré tým veriteľ dosiahol.</p>



<p><strong>Osobitná metóda výpočtu zníženia celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, je podľa zákona určená dohodou zmluvných strán. Veriteľ je povinný ju ako zmluvnú podmienku uviesť v zmluvnej dokumentácii. </strong>Takáto zmluvná podmienka podlieha prieskumu neprijateľnosti podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výpočet náhrady splatnej veriteľovi musí byť transparentný a pre spotrebiteľov zrozumiteľný už v predzmluvnej fáze a počas plnenia zmluvy o úvere.</p>



<p>Odsek 3 ust. § 23 upravuje výšku tejto <strong>náhrady, ktorá nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru</strong>, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.</p>



<p><strong>Náhrada nákladov nesmie presiahnuť výšku úroku, </strong>ktorý by spotrebiteľ zaplatil počas obdobia medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.</p>



<p><strong>Veriteľovi sa zakazuje požadovať náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasným splatením spotrebiteľského úveru, ak (i) </strong>k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie spotrebiteľského úveru, <strong>(ii)</strong> ide o povolené prečerpanie, <strong>(iii)</strong> takéto splatenie spotrebiteľského úveru sa má uskutočniť v období, pre ktoré nie je určená fixná úroková sadzba spotrebiteľského úveru, <strong>(iv)</strong> suma splátok predčasne splateného spotrebiteľského úveru za obdobie predchádzajúcich po sebe idúcich 12 mesiacov vrátane naposledy vykonanej splátky nepresahuje 10 000 eur <strong>alebo (v)</strong> predčasné splatenie spotrebiteľského úveru sa uskutoční v súvislosti s uplynutím doby fixácie fixnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">14. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV</mark></em></strong></h4>



<p>Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) je možné považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov &#8211; čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 3 nového zákona.</p>



<p>Vzorec a&nbsp;odborný matematický výpočet presahuje účely nášho bulletinu, každopádne spotrebitelia sú zákonom chránení, pretože výpočet RPMN je stanovený jeho prílohou.</p>



<p>Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe okrem poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov určených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania a ostatné náklady na platobné operácie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ak otvorenie platobného účtu nie je dobrovoľné alebo náklady na platobný účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa prvej vety okrem iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">15. POVOLENIE</mark></em></strong></h4>



<p>Nový zákon v&nbsp;ďalších ustanoveniach upravuje aj veriteľov, ich práva a&nbsp;povinnosti. Náš článok sa venuje prioritne zmenám a&nbsp;právam spotrebiteľov, každopádne je dôležité upozorniť, že <strong>veriteľ na poskytovanie spotrebiteľských úverov potrebuje povolenie</strong>.</p>



<p>Veriteľ je podľa nového zákona oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia. Povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov <strong>udeľuje Národná banka Slovenska </strong>bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov alebo v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.</p>



<p>Povolenie v obmedzenom rozsahu je limitované objemom ročne poskytnutých spotrebiteľských úverov.</p>



<p>Povolenie v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov je pre veriteľov, ktorí ponúkajú a poskytujú spotrebiteľské úvery v rámci svojej doplnkovej činnosti, a to bezúročne a bez akýchkoľvek iných poplatkov okrem poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s omeškaním platby.</p>



<p>Povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú, ale je možné, na základe žiadosti žiadateľa o udelenie povolenia, udeliť mu povolenie na ním stanovené obdobie, t. j na určitý čas. Každé povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov je viazané na osobu veriteľa a je vylúčený prechod a prevod predmetného povolenia na iný subjekt.</p>



<p><strong>Na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery musí mať žiadateľ právnu formu (i)</strong> spoločnosti s ručením obmedzeným, <strong>(ii)</strong> akciovej spoločnosti, <strong>(iii) </strong>jednoduchej spoločnosti na akcie, <strong>(iv)</strong> európskej spoločnosti, <strong>(v)</strong> alebo si žiadateľ za týmto účelom založí predmetné spoločnosti a zapíše sa do Obchodného registra až na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska.</p>



<p>Veriteľ z iného členského štátu na území Slovenskej republiky je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery aj na základe práva na slobodné poskytovanie služieb, ak si splní oznamovaciu povinnosť voči Národnej banke Slovenska pred prvým poskytovaním spotrebiteľských úverov.</p>



<p>Žiadateľ preukazuje zriadenie dozornej rady a je povinný splatiť <strong>peňažný vklad do základného imania vo výške najmenej 500 000 eur</strong>.<strong> </strong>Žiadateľ je povinný predložiť doklad o pôvode peňažných vkladov vložených do základného imania a peňažných prostriedkov určených na podnikanie.</p>



<p>Zákon upravuje v&nbsp;ust. § 25 a § 26 mnohé podrobné podmienky pre získanie povolenia, systémy na posudzovanie, systémy vnútorných kontrol&nbsp; a&nbsp;samozrejme aj administratívne náležitosti. V&nbsp;tomto smere Vám vieme pomôcť konzultovať a&nbsp;povolenie nadobudnúť.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">16. ĎALŠIE USTANOVENIA</mark></em></strong></h4>



<p><strong>Nový zákon v&nbsp;ďalších ustanoveniach podrobne upravuje dohľad nad dodržiavaním nového zákona, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Samozrejme upravuje tiež sankcie, ukladanie pokút za porušovanie nového zákona veriteľmi alebo osobami zodpovednými za porušenie povinností.</strong></p>



<p>Zákon tiež ďalej stanovuje, ževeriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu. V&nbsp;tomto smere nový zákon upravuje niektoré povinnosti finančných agentov v&nbsp;oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov.</p>



<p>Zákonodarca pri prijímaní nového zákona neopomenul ani ustanovenia o&nbsp;omeškaní a&nbsp;vymáhaní spotrebiteľského úveru.</p>



<p>Veriteľ je podľa ust. § 47 v&nbsp;tomto smere povinný zaviesť a uplatňovať primerané politiky a postupy na to, aby vo vhodných prípadoch primerane upravil spotrebiteľovi podmienky splácania, a to ešte pred začatím exekučného konania. Pri posúdení vhodnej úpravy podmienok splácania veriteľ zohľadňuje najmä individuálnu situáciu spotrebiteľa, pričom tieto <strong>opatrenia (A) môžu zahŕňať úplné alebo čiastočné refinancovanie spotrebiteľského úveru, (B) zahŕňajú úpravu existujúcich podmienok zmluvy</strong> o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa môže okrem iného vzťahovať na (i) predĺženie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (ii) zmenu druhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (iii) ponuku na odloženie všetkých splátok alebo ich časti na určený čas, (iv) zníženie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, (v) ponuku odloženia splátok, počas ktorého sa istina spotrebiteľského úveru neúročí, (vi) čiastočné splátky spotrebiteľského úveru, (vii) menovú konverziu, (viii) čiastočné odpustenie a konsolidáciu dlžnej sumy.</p>



<p><strong>Veriteľ nie je povinný opakovane ponúknuť opatrenia na úpravu podmienok splácania spotrebiteľského úveru okrem odôvodnených prípadov.</strong></p>



<p><strong>Nový zákon v&nbsp;ust. § 52 až 55 obsahuje osobitné ustanovenia o&nbsp;niektorých zmluvách o&nbsp;spotrebiteľskom úvere, a&nbsp;to o (i) zmluve o s</strong><strong>potrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania</strong><strong>, (ii) </strong><strong>zmluve o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia, (iii) zmluve o viazanom spotrebiteľskom úvere a (iv) zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú.</strong></p>



<p><strong>V&nbsp;prípade potreby je Vám advokátska kancelária ULC Čarnogurský pripravená poskytnúť poradenstvo v&nbsp;každom prípade spotrebiteľskej zmluvy.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">17. ÚČINNOSŤ</mark></em></strong></h4>



<p>Ustanovenia, ktoré sme Vám predstavili, nadobúdajú <strong>účinnosť 20. novembra 2026</strong>, spotrebitelia a&nbsp;veritelia a&nbsp;finanční sprostredkovatelia majú dosť času na prípravu na nové práva a&nbsp;povinnosti. <strong></strong></p>



<p>Publikované dňa 16.12.2025.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Pripravuje sa v NR SR &#8211; novela zákona o dani z finančných transakcií</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/pripravuje-sa-v-nr-sr-novela-zakona-o-dani-z-financnych-transakcii/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 19 May 2025 15:40:37 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=7494</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Dňa 15. apríla 2025 poslanci Národnej rady SR doručili návrh na novelu zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a&#160;o&#160;zmene a&#160;doplnení niektorých zákonov v&#160;platnom znení (ďalej len „zákon“). Poslanecký návrh novely zákona o&#160;dani z&#160;finančných transakcií môže v&#160;prípade schválenia upraviť rozsah subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<p>Dňa 15. apríla 2025 poslanci Národnej rady SR doručili <strong>návrh na novelu zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií </strong>a&nbsp;o&nbsp;zmene a&nbsp;doplnení niektorých zákonov v&nbsp;platnom znení (ďalej len „<strong>zákon</strong>“)<strong>.</strong></p>



<p>Poslanecký návrh novely zákona o&nbsp;dani z&nbsp;finančných transakcií môže v&nbsp;prípade schválenia upraviť rozsah subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií. Poslanci navrhujú, aby sa pre právnické osoby ustanovila hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100 000 eur ako kritérium pre vymedzenie účasti na zdaňovaní finančných transakcií z hľadiska daňovej výnosnosti a efektívnosti výberu. Podrobnosti a&nbsp;ďalšie potenciálne zmeny uvádzame v&nbsp;našom článku.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. TRANSAKČNÝ ÚČET</mark></em></strong></h4>



<p>Navrhuje sa úprava definície transakčného účtu, ktorá zohľadňuje navrhované vylúčenie fyzických osôb – podnikateľov z pôsobnosti zákona.</p>



<p>Po novom by sa za transakčný účet mal považovať <strong><em>„platobný </em></strong><strong><em>účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby.“</em></strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. FYZICKÁ OSOBA &#8211; PODNIKATEĽ</mark></em></strong></h4>



<p>Navrhovaná úprava v&nbsp;ust. § 3 ods. 1 <strong>vypúšťa z pôsobnosti zákona fyzické osoby – podnikateľov</strong>. Uvedená skupina subjektov v&nbsp;prípade schválenia navrhovanej novely zákona prestane byť daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií.</p>



<p>Ako uvádza navrhovateľ, dôvodom je neprimeraná finančná a administratívna záťaž tejto skupiny daňovníkov, ktorá nie je vyvážená primeraným výnosom z dane.</p>



<p><strong>Po novom by ust. § 3 ods. 1 malo znieť nasledovne:</strong> <em>„</em><em>Daňovníkom je právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ“) a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.</em><em>“</em></p>



<p>Navrhuje sa tiež spresnenie náležitostí oznámenia o vybranej dani, ktoré platiteľ dane predkladá správcovi dane, čo má zohľadniť možnú zmenu rozsahu subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona. Podľa novelizovaného ust. § 10 odsek 2 znie by v oznámení podľa odseku 1 platiteľ dane uviedol najmä zdaňovacie obdobie, sumu vybratej dane a 1. obchodné meno, 2. adresu sídla, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. LIMIT PRE PRÁVNICKÉ OSOBY</mark></em></strong></h4>



<p>Skupina poslancov ako navrhovatelia novely navrhujú <strong>doplniť nové vymedzenie skupiny právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných osôb, ktoré nebudú daňovníkmi</strong> podľa zákona o dani z finančných transakcií. Ide o subjekty, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie <strong>neprevýšili stanovenú hranicu vo výške 100 000 eur</strong>. Táto úprava sleduje cieľ primeraného vyhodnotenia daňovej povinnosti s ohľadom na hospodársku silu subjektu.</p>



<p><strong>Podľa novo pridaného deviateho bodu v&nbsp;ust. § 3 ods. 2 by daňovníkom nebola</strong> <em>„právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy (výnosy) v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období neprevýšili sumu 100 000 eur.“</em></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. VZNIK, TRVANIE A&nbsp;ZÁNIK POSTAVENIA DAŇOVNÍKA</mark></em></strong></h4>



<p>Navrhuje sa doplniť <strong>nový súbor ustanovení upravujúcich vznik, trvanie a zánik postavenia daňovníka </strong>na účely zákona o dani z finančných transakcií v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období.</p>



<p>Doplnenie by sa uskutočnilo pridaním nových odsekov 4 až 8 do ust. § 3.</p>



<p>V nadväznosti na potenciálne zavedenie hranice 100 000 eur pre zdaniteľné príjmy (výnosy) sa má ustanoviť, že vznik postavenia daňovníka, ako aj jeho zánik, sa viaže na obsah daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom sa vyhodnocuje daňová povinnosť. Rozhodujúcim údajom je výška zdaniteľných príjmov (výnosov), pričom táto skutočnosť sa preukazuje najmä kópiou podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ako aj ďalšími účtovnými alebo daňovými dokladmi osvedčujúcimi uvedený údaj (napr. účtovná závierka, výročná správa, potvrdenie správcu dane).</p>



<p>Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, <strong>ktorá tvrdí, že jej nevzniká daňová povinnosť</strong>, ale <strong>v lehote do jedného mesiaca od doručenia žiadosti platiteľa dane nepreukáže výšku</strong> svojich zdaniteľných príjmov (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie, <strong>bola považovaná za daňovníka</strong> podľa tohto zákona odo dňa 1. apríla kalendárneho roka, v ktorom jej vznikla povinnosť tieto doklady predložiť. Takáto <strong>právna fikcia</strong> má zabezpečiť jednoznačné vymedzenie okamihu vzniku daňovej povinnosti pri pasivite daňového subjektu.</p>



<p>Návrh zároveň reflektuje osobitné situácie, kedy dochádza k zmene rozhodujúcich údajov na základe podania opravného alebo dodatočného daňového priznania.</p>



<p>Uvedené skutočnosti majú byť uzákonené na základe nasledovne navrhovaných odsekov 4 až 8 v&nbsp;ust. § 3 zákona:</p>



<p><em>„Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu </em><strong><em>sa stáva daňovníkom pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala daňové priznanie k dani z&nbsp;príjmov</em></strong><em>, z ktorého vyplýva, že jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie prevýšili sumu 100 000 eur.</em></p>



<p><em>Daňovník sa stáva právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podal daňové priznanie k dani z príjmov, z ktorého vyplýva, že jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie neprevýšili sumu 100 000 eur. Ak sa daňovník stal právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu je v lehote podľa prvej vety povinný túto skutočnosť oznámiť platiteľovi dane.</em></p>



<p><em>Na účely overenia splnenia podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5 je </em><strong><em>platiteľ dane oprávnený vyžiadať si od daňovníka alebo právnickej osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby</em></strong><em> </em><em>podľa odseku 2 deviateho bodu </em><strong><em>doklady preukazujúce výšku zdaniteľných príjmov</em></strong><em> (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie.</em></p>



<p><em>Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu, ktorá </em><strong><em>v lehote do jedného mesiaca odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov nepredloží platiteľovi dane na overenie</em></strong><em> </em><em>splnenia podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5 doklady podľa odseku 6, </em><strong><em>sa na účely tohto zákona považuje za daňovníka</em></strong><em> </em><em>od 1. apríla príslušného kalendárneho roka.</em></p>



<p><em>Ak sa právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu stane daňovníkom v dôsledku podania opravného alebo dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, je povinná oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane najneskôr do 15 dní odo dňa podania tohto priznania a zároveň je povinná dodatočne uhradiť daň podľa tohto zákona postupom podľa § 10 ods. 3 až 5 za obdobie od pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala prvé daňové priznanie k dani z príjmov do začiatku vyberania dane podľa § 10 ods. 1 a&nbsp;2.“</em></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. PRECHODNÉ USTANOVENIE</mark></em></strong></h4>



<p>Pridaním nového ust. § 14 do zákona sa má zaviesť prechodné obdobie, ktorého účelom je zabezpečiť, aby daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100 000 eur, bol právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu. Toto ustanovenie má umožniť týmto subjektom <strong>uplatniť nový právny režim účinný od navrhovaného 15. októbra 2025 už vo vzťahu k predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu</strong>.</p>



<p>V&nbsp;prípade schválenia Národnou radou by teda nové ust. § 14 zákona znelo nasledovne: <em>„Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100 000 eur je právnickou osobu alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu od pätnásteho dňa po predložení dokladu preukazujúceho túto skutočnosť platiteľovi dane.“</em></p>



<p>Dátum nadobudnutia účinnosti novely zákona o&nbsp;dani z&nbsp;finančných transakcií sa v&nbsp;prípade schválenia <strong>navrhuje na 15. októbra 2025</strong>.<strong></strong></p>



<p>Publikované dňa 19.05.2025.</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img fetchpriority="high" decoding="async" width="1024" height="1024" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae.jpg" alt="advokátska-kancelaria-anwaltskanzlei-slowakei-bratislava-krypto-law-firm-slovakia" class="wp-image-7495" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae.jpg 1024w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae-300x300.jpg 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae-150x150.jpg 150w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae-768x768.jpg 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae-480x480.jpg 480w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/05/b7dfd6a9-7178-49f5-bae3-f1b941120dae-992x992.jpg 992w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Právna ochrana pri kúpe vadného jazdeného vozidla</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-povinnom-zmluvnom-poisteni-zodpovednosti-za-skodu-sposobenu-prevadzkou-motoroveho-vozidla/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-povinnom-zmluvnom-poisteni-zodpovednosti-za-skodu-sposobenu-prevadzkou-motoroveho-vozidla/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 09 Oct 2024 08:10:30 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=5245</guid>

					<description><![CDATA[Kúpa jazdeného motorového vozidla je pre mnohých ľudí nemalým finančným výdavkom. Pri kúpe nového motorového vozidla kupujúceho chráni záruka. Avšak, pri jazdenom vozidle sú záručné podmienky obmedzené. V článku si vysvetlíme za aké vady jazdeného vozidla predávajúci zodpovedá v prípade, ak ide o fyzickú osobu a právnickú osobu. Existuje mnoho článkov, ktoré sa venujú právnemu riešeniu vád jazdených vozidiel, [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p><a href="https://www.monaqleasing.sk/" target="_blank" rel="noopener">Kúpa jazdeného motorového vozidla</a> je pre mnohých ľudí nemalým finančným výdavkom. Pri kúpe nového motorového vozidla kupujúceho chráni záruka. Avšak, pri jazdenom vozidle sú záručné podmienky obmedzené. <a href="https://www.ulclegal.com/bulletin-pro-bono/">V článku si vysvetlíme</a> za aké vady jazdeného vozidla predávajúci zodpovedá v prípade, ak ide o fyzickú osobu a právnickú osobu.</p>



<p>Existuje mnoho článkov, ktoré sa venujú právnemu riešeniu vád jazdených vozidiel, existuje tiež mnoho názorov zo strany odbornej a&nbsp;laickej verejnosti na tému záruky pri jazdených motorových vozidlách. Prinášame Vám však ucelený článok týkajúci sa výlučne právnej stránky a&nbsp;právnej ochrany v&nbsp;prípade, ak ako kupujúci identifikujete, že ste nadobudli vlastníctvo jazdeného vozidla, ktoré sa ukázalo ako vadné.</p>



<p>V&nbsp;prvom rade je potrebné definovať právny režim zodpovednosti za vady.</p>



<p><strong>Existujú výrazné odlišnosti, ak kupujúci nadobúda jazdené motorové vozidlo ako fyzická osoba od predávajúceho, ktorý je právnickou osobou, a&nbsp;to (i)</strong> podnikateľom v&nbsp;oblasti predaja jazdených motorových vozidiel a&nbsp;od predávajúceho, ktorý je síce podnikateľom, <strong>ale (ii) </strong>nie v&nbsp;oblasti predaja jazdených motorových vozidiel.&nbsp;&nbsp;</p>



<p>Pre účely definície podnikateľa je nutné vychádzať z&nbsp;ustanovenia <strong>§ 52 ods. 3 zákona č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka</strong> v&nbsp;platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“).</p>



<p><strong>Podľa § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka:</strong> <em>„Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.“</em></p>



<p>→ <strong>Kúpa jazdeného vozidla od obchodníka</strong></p>



<p>V&nbsp;prípade, ak fyzická osoba nadobúda vlastníctvo k&nbsp;jazdenému motorovému vozidlu <strong>od obchodníka, ide o&nbsp;tzv. spotrebiteľskú zmluvu a&nbsp;kupujúci je v&nbsp;zmysle právnej teórie slabšou zmluvnou stranou</strong>. V&nbsp;takom prípade kupujúci požíva zvýšenú právnu ochranu. Ide o štandardné prípady, ak fyzická osoba kupuje jazdené motorové vozidlo od predajcu, ktorým je autobazár alebo spoločnosť zaoberajúca sa predajom jazdených motorových vozidiel, teda poskytuje tovar hromadne za rovnakých podmienok. Medzi obchodníkom ako predávajúcim a dodávateľom a&nbsp;fyzickou osobou ako kupujúcim a spotrebiteľom <strong>sa uzatvára spotrebiteľská kúpna zmluva.</strong></p>



<p><strong>Podľa § 619 ods. 1 občianskeho zákonníka:</strong> <em>„Predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase jej dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci.“</em></p>



<p><strong>Podľa § 619 ods. 3 občianskeho zákonníka: </strong><em>„Pri použitej veci sa strany môžu dohodnúť na kratšej dobe zodpovednosti predávajúceho za vady ako v odsekoch 1 a 2, nie však kratšej ako jeden rok od dodania veci.“</em></p>



<p><strong>Podľa § 620 ods. 1 občianskeho zákonníka:</strong> <em>„Ak sa vada prejaví do uplynutia doby podľa § 619 ods. 1 až 3, predpokladá sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase dodania. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.“</em></p>



<p>Z&nbsp;uvedených ustanovení vyplýva, že pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve uzavretej s&nbsp;obchodníkom, <strong>obchodník ako predávajúci zodpovedá (i)</strong> za vady, ktoré má predané jazdeného vozidlo v&nbsp;čase prevzatia kupujúcim <strong>a (ii) </strong>za vady, ktoré sa vyskytnú v&nbsp;rámci záručnej doby, ktorá je v zmysle zákona 2 roky, ale pri jazdených vozidlách ako použitých veciach si môže kupujúci a predávajúci dojednať aj <strong>kratšiu záručnú dobu, najmenej však 1 rok</strong>.</p>



<p>Vzhľadom na to, že v&nbsp;prípade kúpy jazdeného vozidla od obchodníka ide o&nbsp;spotrebiteľskú zmluvu, sú <strong>vylúčené tzv. neprijateľné zmluvné podmienky</strong>. Ustanovenie § 53 určuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Pre účely spotrebiteľskej kúpnej zmluvy týkajúcej sa jazdeného motorového vozidla taká kúpna zmluva <strong>nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré, okrem iného </strong><strong>vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady </strong>alebo zodpovednosti za škodu.</p>



<p>V&nbsp;neposlednom rade, taká kúpna zmluva nesmie obsahovať ustanovenie, ktoré neumožňuje, aby bol prípadný spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.</p>



<p>Teda v&nbsp;spotrebiteľskej kúpnej zmluve medzi fyzickou osobou ako kupujúcim a&nbsp;obchodníkom ako predávajúcim najmä nesmie byť vylúčená zodpovednosť obchodníka za vady a&nbsp;nesmie obsahovať ustanovenie o&nbsp;riešení prípadných sporov rozhodcovským súdom.</p>



<p>Pokiaľ ide o&nbsp;právnu ochranu kupujúceho jazdeného vozidla ako spotrebiteľa, <strong>v&nbsp;zmysle ust. § 621 ods. 1 občianskeho zákonníka má kupujúci voči obchodníkovi (i)</strong> právo na odstránenie vady opravou alebo výmenou podľa § 623 občianskeho zákonníka, <strong>(ii)</strong> právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny <strong>alebo (iii)</strong> právo od spotrebiteľskej kúpnej zmluvy odstúpiť podľa § 624 občianskeho zákonníka.</p>



<p>Kupujúci môže v&nbsp;zmysle občianskeho zákonníka uplatniť u&nbsp;obchodníka právo zo zodpovednosti za vady, <strong>len ak vytkne vadu do dvoch mesiacov od zistenia vady</strong>, najneskôr do uplynutia záručne doby 2 rokov alebo jedného roka, ak zmluvné strany určili kratšiu záručnú dobu.</p>



<p>Ak fyzická osoba riadne vytkne vadu identifikovanú na jazdenom motorovom vozidle kúpenom od obchodníka, <strong>má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci</strong>, nemôže si však zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný alebo ktorý by v porovnaní s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala vec bez vady, na závažnosť vady a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.</p>



<p>Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti. Obchodník ako predávajúci <strong>opraví alebo vymení vec</strong> v primeranej lehote podľa § 507 ods. 1 občianskeho zákonníka po tom, čo kupujúci vytkol vadu, <strong>bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu</strong> s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval.</p>



<p>Fyzická osoba ako kupujúci má <strong>právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny jazdeného vozidla alebo môže odstúpiť od spotrebiteľskej kúpnej zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty, ak (i) </strong>obchodník ako predávajúci jazdené vozidlo neopravil, <strong>(ii)</strong> ak odmietol odstrániť vadu, <strong>(iii)</strong> má jazdené vozidlo rovnakú vadu napriek oprave alebo výmene, <strong>(iv)</strong> vada je natoľko závažná, že odôvodňuje okamžitú zľavu z&nbsp;kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy, <strong>alebo (v)</strong> predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho.</p>



<p>Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä druh a hodnota jazdeného vozidla, povaha a závažnosť vady a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať, aby dôveroval v schopnosť predávajúceho odstrániť vadu.</p>



<p>Je nutné dodať, že <strong>súdna prax ustálila určité odchýlky </strong>od všeobecného inštitútu zodpovednosti za vady v&nbsp;prípade jazdeného vozidla. Došlo k&nbsp;ustáleniu, že <strong>obchodník nezodpovedá za vady, ktoré možno považovať za také vlastnosti, ktoré sa vzhľadom na vek</strong>, počet najazdených kilometrov <strong>a&nbsp;ďalšie charakteristiky jazdeného vozidla všeobecne predpokladajú</strong>, napríklad korózia zodpovedajúca veku jazdeného vozidla, prípadne bežné prevádzkové úniky oleja vizuálne identifikovateľné a&nbsp;nespôsobujúce neupotrebiteľnosť vozidla alebo jeho technickú nespôsobilosť a&nbsp;podobne.</p>



<p>V&nbsp;neposlednom rade, v&nbsp;prípade, ak je v&nbsp;spotrebiteľskej kúpnej zmluve uvedené, aké vady jazdené vozidlo má v&nbsp;čase kúpy alebo ak je v&nbsp;zmluve uvedené, že dojednaná nižšia kúpna cena zodpovedá stavu jazdeného motorového vozidla alebo obchodník poskytol zľavu z&nbsp;kúpnej ceny v&nbsp;dôsledku nedostatkov vozidla, úspešnosť uplatnenia zodpovednosti za vady môže byť sporná a&nbsp;uplatnenie takého práva na súde sťažené.</p>



<p>→ <strong>Kúpa jazdeného vozidla od právnickej osoby, ktorá nie je obchodníkom</strong></p>



<p>V&nbsp;prípade, ak fyzická osoba nadobúda vlastníctvo k&nbsp;jazdenému motorovému vozidlu od právnickej osoby, automaticky <strong>nejde o&nbsp;spotrebiteľskú kúpnu zmluvu, a&nbsp;to v&nbsp;prípade, ak je predávajúcim obchodná spoločnosť, avšak predaj jazdených vozidiel nie je predmetom jej podnikania a&nbsp;predaj neuskutočňuje v&nbsp;rámci svojej podnikateľskej činnosti za účelom zisku</strong>. Typickým príkladom je predaj jazdeného motorového vozidla, ktoré je v&nbsp;majetku spoločnosti v&nbsp;účtovníctve tzv. odpísaným majetkom. V&nbsp;tomto prípade nejde o&nbsp;spotrebiteľskú kúpnu zmluvu a&nbsp;zmluvné strany si môžu určiť právny režim kúpnej zmluvy, a&nbsp;to buď občiansky zákonník, alebo zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v&nbsp;platnom znení (ďalej len „obchodný zákonník“).</p>



<p>Ak je kúpna zmluva uzatvorená podľa občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady uvádzame &nbsp;neskôr v&nbsp;odseku „Kúpa jazdeného vozidla od fyzickej osoby“.</p>



<p>V&nbsp;prípade, ak si zmluvné strany zvolia režim obchodného zákonníka, práva a&nbsp;povinnosti uvádzame v&nbsp;nasledovnom texte. Je však nutné dodať, že v&nbsp;praxi sa iba zriedkavo možno stretnúť s&nbsp;právnym režimom obchodného zákonníka v&nbsp;prípade kúpnej zmluvy medzi fyzickou osobou ako kupujúcim a&nbsp;právnickou osobou ako predávajúcim.</p>



<p>Často však z&nbsp;pohľadu obchodného nastáva situácia, ak jazdené motorové vozidlo <strong>kupuje právnická osoba od právnickej osoby</strong> ako predávajúceho. V&nbsp;takom prípade ide v&nbsp;zmysle právnej teórie o&nbsp;tzv. <strong>absolútny obchod a&nbsp;povinnosť režimu obchodného zákonníka</strong>. Preto nepôjde o&nbsp;spotrebiteľskú kúpnu zmluvu ani o&nbsp;kúpnu zmluvu podľa občianskeho zákonníka.</p>



<p>V&nbsp;prípade, ak je jazdené vozidlo nadobudnuté v&nbsp;režime obchodného zákonníka, platia pre uplatnenie vád pravidlá stanovené obchodným zákonníkom. Z&nbsp;obchodného zákonníka <strong>nevyplýva predávajúcemu povinnosť poskytnúť záruku</strong>. Poskytnutie záruky je nevyhnutné v&nbsp;kúpnej zmluve uzatvorenej podľa obchodného zákonníka výslovne dohodnúť.</p>



<p>Napriek tomu zodpovednosť za vady jazdeného motorového vozidla nie je medzi právnickými osobami ako kupujúcim aj predávajúcim vylúčená.</p>



<p><strong>Podľa § 420 ods. 1 a&nbsp;2 obchodného zákonníka:</strong> <em>„Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.“</em></p>



<p><strong>Podľa ust. § 422 ods. 1 veta prvá obchodného zákonníka:</strong><em> </em><em>„Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady.“</em></p>



<p><strong>Za vadu</strong> v&nbsp;zmysle obchodného zákonníka sa teda s&nbsp;poukazom na uvedené ustanovenia <strong>považuje dodanie jazdeného motorového vozidla v&nbsp;rozpore s&nbsp;akosťou a&nbsp;vyhotovením dohodnutým v&nbsp;zmluve</strong>. Pokiaľ v&nbsp;zmluve presnejšie vymedzenie chýba, bude rozhodujúce, či je jazdené motorové vozidlo vhodné na dohodnutý účel, ktorý ak v&nbsp;zmluve nie je deklarovaný, tak platí, že jazdené motorové vozidlo musí byť vhodné na účel, na ktorý sa spravidla používa. Špecifikom kúpnej zmluvy podľa obchodného zákonníka je tiež<strong> právo kupujúceho namietať u&nbsp;predávajúceho vady v&nbsp;dokladoch</strong> potrebných pre užívanie jazdeného motorového vozidla (poukazujúc podporne tiež na ust. § 433 až 435 obchodného zákonníka).</p>



<p>Podľa § 424 a&nbsp;425 obchodného zákonníka: <em>„Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy. Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.“</em></p>



<p>Predávajúci teda zodpovedá len za tie vady, ktoré má jazdené vozidlo v&nbsp;okamihu, keď ho kupujúci prevzal (vrátane skrytých vád prítomných v&nbsp;dobe prevzatia, ktoré sa prejavia až neskôr). <strong>Za vady vzniknuté po prevzatí nekryté prípadnou zmluvnou zárukou zodpovedá predávajúci len vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti.</strong></p>



<p>Nároky z&nbsp;vád sa rozlišujú podľa intenzity porušenia kúpnej zmluvy uzavretej podľa obchodného zákonníka. Ak vada znamená jej <strong>porušenie podstatným spôsobom</strong>, t.j. ak by kupujúci&nbsp;o nej vedel a&nbsp;jazdené vozidlo by nekúpil, <strong>môže kupujúci podľa okolností (i)</strong> požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, teda zjednodušene povedané požadovať dodanie iného jazdeného vozidla, <strong>(ii)</strong> požadovať odstránenie vád opravou jazdeného vozidla, ak sú vady opraviteľné, <strong>(iii)</strong> požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny jazdeného vozidla <strong>alebo (iv)</strong> odstúpiť od zmluvy.</p>



<p>Voľba medzi uvedenými nárokmi kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady jazdeného vozidla sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného vozidla, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.</p>



<p>Ak vada znamená <strong>nepodstatné porušenie</strong> kúpnej zmluvy, <strong>kupujúci má právo (i)</strong> požadovať odstránenie vady <strong>alebo (ii)</strong> uplatniť nárok na zľavu z&nbsp;kúpnej ceny.</p>



<p>→ <strong>Kúpa jazdeného vozidla od fyzickej osoby</strong></p>



<p>Kúpa jazdeného motorového vozidla medzi dvoma fyzickými osobami sa riadi všeobecnými ustanoveniami občianskeho zákonníka upravujúcimi kúpnu zmluvu a&nbsp;zodpovednosť za vady.</p>



<p>Predávajúci zodpovedá za&nbsp;skutočnosť, že jazdené vozidlo má v&nbsp;čase uzatvorenia zmluvy vlastnosti buď vymienené alebo také, ktoré o&nbsp;vozidle predávajúci výslovne deklaruje alebo vlastnosti, ktoré sú pre jazdené vozidlo daného typu a&nbsp;veku a&nbsp;stupňu opotrebenia obvyklé. Predávajúci tiež zodpovedá za to, že jazdené vozidlo bude možné použiť podľa povahy a&nbsp;účelu kúpnej zmluvy a&nbsp;že nemá právne vady.</p>



<p>Fyzická osoba ako predávajúci zodpovedá len za vady, ktoré má jazdené vozidlo v&nbsp;dobe odovzdania vozidla fyzickej osobe ako kupujúcemu. Ak sa vady vyskytnú neskôr, <strong>občiansky zákonník žiadnu obligatórnu záručnú dobu nestanovuje</strong>. Samozrejme, zmluvné strany si záručnú dobu môžu dojednať. V&nbsp;praxi je to však medzi dvoma fyzickými osobami ojedinelé.</p>



<p><strong>Avšak, podľa § 499 ods. 2 občianskeho zákonníka:</strong> <em>„</em><em>Ak sa vada prejaví do uplynutia šiestich mesiacov od plnenia, považuje sa za vadu, ktorá existovala už v čase plnenia. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.“</em><em></em></p>



<p>Platí teda <strong>zákonná domnienka, že vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov</strong> odo dňa prevzatia jazdeného vozidla, <strong>sa považuje za vadu, ktorá na ňom bola už v deň prevzatia</strong>, ak predávajúci nepreukáže opak alebo ak to neodporuje povahe veci alebo vady. To znamená, že v&nbsp;prípade jazdených motorových vozidiel môže byť <strong>preukazovanie existencie alebo&nbsp;neexistencie vady v&nbsp;čase podpisu kúpnej zmluvy sporné, pretože to môže byť v&nbsp;rozpore s&nbsp;povahou veci alebo vady</strong>.&nbsp;Rozpor s&nbsp;povahou veci alebo vady môže byť vykladaný pomerne široko. Napríklad čím dlhší čas od kúpy vozidla ubehol, tým je dôkazné bremeno náročnejšie.</p>



<p>Ak kupujúci fyzická osoba identifikuje, že jazdené vozidlo kúpené od fyzickej osoby ako predávajúceho má vady, v&nbsp;zmysle zákona má <strong>právo na bezplatné odstránenie vady, ak ide o&nbsp;vadu, ktorú možno odstrániť</strong>. Ak ide o <strong>neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa jazdené vozidlo mohlo riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť</strong>. To isté právo má kupujúci pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vozidlo riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu jazdeného vozidla, má kupujúci právo na primeranú zľavu z&nbsp;kúpnej ceny. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak ho predávajúci výslovne ubezpečil, že jazdené vozidlo má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené nadobúdateľom, alebo že vozidlo nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.</p>



<p>Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak <strong>vytkol vady bez zbytočného odkladu</strong> po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.</p>



<p>Len čo nadobúdateľ, teda kupujúci jazdeného vozidla, zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí predávajúci na preskúmanie vady.</p>



<p>Záverom si dovolíme uviesť, že <strong>čím je znenie písomnej kúpnej zmluvy podrobnejšie, tým vyššia ochrana </strong>je jednej alebo druhej zmluvnej strane poskytnutá. Je vhodné, aby predávajúci v&nbsp;kúpnej zmluve identifikoval čo najviac vád motorového vozidla, o&nbsp;ktorých má vedomosť, a&nbsp;to za účelom svojej ochrany pred prípadnými neskoršími námietkami kupujúceho, že vozidlo vykazuje vady. Odporúčame, aby súčasťou kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k&nbsp;jazdenému vozidlu bol aj <strong>písomný odovzdávací a&nbsp;preberací protokol riadne podpísaný oboma zmluvnými stranami</strong>. Zároveň však je na zvážení kupujúceho, aké jazdené vozidlo kupuje a&nbsp;musí si byť vedomý, že každé jazdené vozidlo môže mať vady, o&nbsp;ktorých predávajúci skutočne nemal možnosť vedieť. V&nbsp;takom prípade kupujúceho síce chráni zákonná domnienka, že ak sa vada prejaví do 6 mesiacov odo dňa kúpy vozidla, považuje sa za vadu existujúcu v&nbsp;čase kúpy, za ktorú je zodpovedný predávajúci, avšak nesmieme opomínať formuláciu v&nbsp;zákone, že <strong>takáto domnienka platí iba v&nbsp;prípade, ak sa nepreukáže opak, alebo ak to neodporuje povahe veci alebo vady</strong>. Pojem povaha veci alebo vady môže byť v&nbsp;prípade sporov súdmi vykladaný rozdielne s&nbsp;ohľadom na špecifiká každého jedného prípadu a&nbsp;tiež špecifiká jazdeného motorového vozidla a&nbsp;spôsob jeho používania po kúpe.</p>



<p>Rovnako tak záverom uvádzame, že zo súdnej praxe vyplývajú závery, samozrejme s&nbsp;ohľadom na špecifiká každého individuálneho skutkového stavu, že predávajúci v&nbsp;určitých prípadoch nezodpovedá za vady, ktoré možno považovať za také vlastnosti, ktoré sa vzhľadom na vek, počet najazdených kilometrov a&nbsp;ďalšie charakteristiky jazdeného vozidla všeobecne predpokladajú, napríklad korózia, prípadne bežné prevádzkové úniky oleja vizuálne identifikovateľné a&nbsp;nespôsobujúce neupotrebiteľnosť vozidla alebo jeho technickú nespôsobilosť, prípadne ďalšie vady, ktoré nespôsobujú technickú nespôsobilosť jazdeného motorového vozidla.</p>



<p>Publikované dňa 24.10.2024.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-povinnom-zmluvnom-poisteni-zodpovednosti-za-skodu-sposobenu-prevadzkou-motoroveho-vozidla/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/zakon-o-niektorych-povinnostiach-a-opravneniach-v-oblasti-kryptoaktiv/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/zakon-o-niektorych-povinnostiach-a-opravneniach-v-oblasti-kryptoaktiv/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 09 Oct 2024 08:07:53 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=5239</guid>

					<description><![CDATA[Nový zákon o&#160;niektorých povinnostiach a&#160;oprávneniach v&#160;oblasti kryptoaktív a&#160;o&#160;zmene a&#160;doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je v&#160;prvom rade implementáciou niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p><strong>Nový zákon o&nbsp;niektorých povinnostiach a&nbsp;oprávneniach v&nbsp;oblasti kryptoaktív a&nbsp;o&nbsp;zmene a&nbsp;doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je v&nbsp;prvom rade implementáciou niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“).</strong></p>



<p><strong>Nariadenie MiCA je prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, stanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti. Poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami budú po novom licencovanými subjektami.</strong></p>



<p>Nový zákon bol Národnou radou SR prijatý dňa &nbsp;<strong>11. septembra 2024</strong>.</p>



<p><strong>→ Kryptoaktívum</strong></p>



<p><strong>V&nbsp;prvom rade uveďme, čo znamená kryptoaktívum.</strong></p>



<p>Slovenské právne predpisy v súčasnosti nedefinujú pojem kryptoaktívum, pričom ani vo svete neexistuje ustálená definícia. Najčastejšie definičné znaky sú <strong>(i)</strong> digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, <strong>(ii) </strong>možno ho elektronicky prenášať a&nbsp;uchovávať <strong>a (iii)</strong> využíva technológiu distribuovanej databázy záznamov (DLT) alebo podobnú technológiu.</p>



<p>Najčastejšie sa kryptoaktíva delia podľa funkcie na <strong>(i) platobné tokeny</strong><strong>,</strong> tedakryptoaktíva, ktoré sa využívajú ako prostriedok výmeny (kryptomeny, virtuálne meny), <strong>(ii) na tie, na ktoré sa neviažu žiadne práva</strong>, <strong>(iii) úžitkové tokeny</strong><strong>, </strong>ktoré umožňujú prístup ku konkrétnej službe alebo k produktu poskytovaných osobou, ktorá ich vytvorila <strong>a (iv) investičné tokeny</strong><strong>,</strong> ktorémajú podobné funkcie ako cenné papiere a viažu sa k nim konkrétne práva – napr. vlastnícke právo, právo podieľať sa výnosoch, a&nbsp;podobne.</p>



<p>→ <strong>Predmet úpravy nového zákona</strong></p>



<p>Tento zákon upravuje niektoré práva a povinnosti osôb podľa osobitného predpisu a pôsobnosť a právomoci Národnej banky Slovenska v rozsahu podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisov je vyššie definované nariadenie MiCA.</p>



<p>Vzhľadom k&nbsp;rozsiahlosti vlastného textu nového zákona sa v&nbsp;tomto príspevku zameriavame na sprehľadnenie z&nbsp;nášho pohľadu najdôležitejších ustanovení.</p>



<p>→ <strong>Poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov</strong></p>



<p>Kryptoaktíva držané v úschove, ktoré podľa osobitného predpisu netvoria súčasť majetku poskytovateľa služieb kryptoaktív poskytujúceho úschovu a správu kryptoaktív v mene klientov nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov.</p>



<p>Vyhlásením konkurzu na majetok poskytovateľa služieb kryptoaktív, povolením reštrukturalizácie, zastavením platieb alebo obmedzením platieb v dôsledku opatrení podľa osobitných predpisov nie sú dotknuté práva klientov na kryptoaktíva držané v úschove; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z týchto kryptoaktív.</p>



<p>→ <strong>Poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív</strong></p>



<p>Podľa § 4 nového zákona sa na poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív nevzťahuje osobitný predpis, a&nbsp;to zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene&nbsp;&nbsp;&nbsp; a doplnení&nbsp;&nbsp; niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.</p>



<p>Fyzická osoba, ktorá poskytuje poradenstvo alebo informácie o kryptoaktívach alebo o službách kryptoaktív v mene poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje poradenstvo v oblasti kryptoaktív, musí mať &nbsp;podľa osobitného predpisu potrebné odborné znalosti a schopnosti na plnenie svojich povinností.</p>



<p><strong>Národná banka Slovenska posudzuje odborné znalosti a schopnosti poradcov na základe vzdelávania v oblasti kryptoaktív posudzuje Národná banka Slovenska, a&nbsp;to odbornou skúškou.</strong></p>



<p>Poradca musí <strong>absolvovať vzdelávanie v oblasti kryptoaktív najmenej raz za kalendárny rok</strong> a pred tým, ako začne poskytovať poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo informácie o kryptoaktívach alebo o službách kryptoaktív.</p>



<p>Poradca musí <strong>úspešne vykonať odbornú skúšku najmenej každé štyri roky</strong> a pred tým, ako začne poskytovať poradenstvo v oblasti kryptoaktív alebo informácie o kryptoaktívach alebo o službách kryptoaktív. Dodržiavanie povinností podľa prvej a druhej vety je poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje poradenstvo v oblasti kryptoaktív, povinný na požiadanie preukázať Národnej banke Slovenska.</p>



<p>Vzdelávanie v oblasti kryptoaktív pre poradcov zabezpečuje poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje poradenstvo v oblasti kryptoaktív. Obsah a rozsah vzdelávania v oblasti kryptoaktív, spôsob jeho vykonania a ďalšie podrobnosti o vzdelávaní v oblasti kryptoaktív ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.</p>



<p><strong>Odbornú skúšku zabezpečuje Národná banka Slovenska alebo ňou poverená právnická osoba.</strong></p>



<p>Národná banka Slovenska vedie zoznam poradcov, ktorí absolvovali vzdelávanie v oblasti kryptoaktív a úspešne vykonali odbornú skúšku.</p>



<p>→ <strong>Príslušný orgán</strong></p>



<p>Podľa § 7 nového zákona <strong>pôsobnosť a právomoci príslušného orgánu podľa osobitného predpisu vykonáva v Slovenskej republike Národná banka Slovenska</strong>. Národná banka Slovenska postupuje pri výkone tejto pôsobnosti a právomocí podľa tohto zákona a osobitných predpisov.</p>



<p>Národná banka Slovenska je orgánom dohľadu nad dodržiavaním práv a&nbsp;povinností podľa nového zákona a&nbsp;je oprávnená ukladať za porušenia nového zákona <strong>(i) pokuty</strong>, <strong>(ii) zakázať alebo obmedziť činnosť</strong>, <strong>(iii) vydať rozhodnutie</strong> o&nbsp;vydaní dočasného naliehavého opatrenia.</p>



<p>Všetky oprávnenia Národnej banky Slovenska vychádzajú z&nbsp;rámca nariadenia MiCA.</p>



<p>→ <strong>Blokovanie online rozhraní</strong></p>



<p>Ako uvádza dôvodová správa k&nbsp;novému zákonu, ak nie sú k dispozícii žiadne iné účinné prostriedky na dosiahnutie ukončenia porušovania nariadenia MiCA a aby sa zabránilo riziku závažného poškodenia záujmov klientov alebo držiteľov kryptoaktív, <strong>môže Národná banka Slovenska v&nbsp;súlade s §10 a&nbsp;nasl. nového zákona</strong> za okolností a podmienok presne vymedzených v nariadení MiCA <strong>vydať opatrenie, cieľom ktorého je v súlade s nariadením MiCA (i)</strong> odstrániť alebo obmedziť prístup k online rozhraniu alebo nariadiť výslovné zobrazenie upozornenia klientom a držiteľom kryptoaktív pri prístupe k online rozhraniu, <strong>(ii)</strong> nariadiť poskytovateľovi hostingových služieb, aby odstránil, deaktivoval alebo obmedzil prístup k online rozhraniu, <strong>alebo (iii)</strong> nariadiť registrom alebo registrátorom domén, aby vymazali presne stanovený názov domény a umožnili dotknutému príslušnému orgánu zaregistrovať ho.</p>



<p>Podľa § 10 ods. 1 nového zákona ak Národná banka Slovenska za podmienok vymedzených v osobitnom predpise rozhodne v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom o vykonaní opatrení s cieľom podľa osobitného predpisu vydá rozhodnutie o vydaní opatrenia</p>



<p><strong>Ako uvádza § 10 ods. 2 nového zákona, rozhodnutie podľa odseku 1 obsahuje (i)</strong> vymedzenie online rozhrania alebo domény, na ktoré sa opatrenie vzťahuje, <strong>(ii)</strong> určenie jedného alebo viacerých cieľov opatrenia podľa osobitného predpisu, <strong>(iii) </strong>určenie, či rozhodnutie vykoná Národná banka Slovenska, alebo o jeho vykonanie požiada tretiu stranu alebo verejný orgán, <strong>(iv)</strong> odôvodnenie obsahujúce identifikáciu porušovania osobitného predpisu1) a splnenie ďalších podmienok podľa osobitného predpisu, <strong>(v)</strong> poučenie o opravnom prostriedku, preskúmateľnosti správnym súdom a podmienkach pre zrušenie opatrenia.</p>



<p><strong>Rozhodnutie Národnej banky Slovenska sa bezodkladne zverejňuje na webovom sídle Národnej banky Slovenska.</strong></p>



<p>Národná banka Slovenska rozhodne o&nbsp;zrušení rozhodnutia alebo rozhodnutí uvedených vyššie, ak sa preukáže, že pominuli podmienky vymedzené v osobitnom predpise, teda v&nbsp;nariadení MiCA, ktoré boli dôvodom na vydanie rozhodnutia.</p>



<p>Na rozhodovanie o vydaní opatrenia a na rozhodovanie o zrušení opatrenia sa <strong>nevzťahujú </strong>ustanovenia o konaní vo veciach dohľadu podľa osobitných predpisov <strong>ani správny poriadok</strong>.</p>



<p>Rozhodnutie podľa § 10 odseku 1 nového zákona nadobúda záväznosť, právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho zverejnenia na webovom sídle Národnej banky Slovenska, ak v takom rozhodnutí nie je uvedený neskorší dátum; proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a je preskúmateľné správnym súdom.</p>



<p>Rozhodnutie podľa predmetného odseku 1 je záväzné pre všetky orgány verejnej moci a pre osoby, ktorých sa týka. Ak správny súd zruší také rozhodnutie, Národná banka Slovenska bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle toto rozhodnutie správneho súdu.</p>



<p>Národná banka Slovenska je povinná bezodkladne po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 10 odseku 1 nového zákona toto rozhodnutie vykonať alebo o jeho vykonanie požiadať tretiu stranu alebo verejný orgán.</p>



<p>→ <strong>Účinnosť</strong></p>



<p>Nový zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2024 okrem § 3 až § 5, § 7 až § 10 a § 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 30. decembra 2024.</p>



<p>Publikované dňa 09.10.2024</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="1024" height="1024" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive.webp" alt="krypto-advokát-mica-licencia-bratislava-anwalt-slowakei" class="wp-image-6399" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive.webp 1024w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive-300x300.webp 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive-150x150.webp 150w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive-768x768.webp 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive-480x480.webp 480w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/A-glowing-Bitcoin-symbol-MiCA-Markets-in-Crypto-Assets-directive-992x992.webp 992w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/zakon-o-niektorych-povinnostiach-a-opravneniach-v-oblasti-kryptoaktiv/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Povinné zmluvné poistenie &#8211; novela zákona</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-povinnom-zmluvnom-poisteni/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-povinnom-zmluvnom-poisteni/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 01 Oct 2024 12:45:27 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=5216</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Novela zákona o povinnom zmluvnom poistení upravuje oblasť zodpovednosti za škodu, ktorá je spôsobená pri prevádzke motorového vozidla, a ktorá je dôležitá pre všetkých občanov, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité aj pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením. 2.&#160;&#160;&#160; NOVELA ZÁKONA [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading">1.   ABSTRAKT</h4>



<p><a href="https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/?ucinnost=19.02.2025" target="_blank" rel="noopener">Novela <strong>zákona</strong></a><strong> o povinnom zmluvnom poistení upravuje oblasť zodpovednosti za škodu, ktorá je spôsobená pri prevádzke motorového vozidla</strong>, a ktorá je dôležitá pre všetkých občanov, či už sú <strong><a href="https://www.ulclegal.com/en/bulletin-pro-bono/">poistníkmi, poistenými alebo poškodenými</a></strong> v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité aj pre samotné <strong>poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading">2.&nbsp;&nbsp;&nbsp; NOVELA ZÁKONA O&nbsp;POVINNOM ZMLUVNOM POISTENÍ</h4>



<p><strong>Dňa 18. júna 2024 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 177/2024 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a&nbsp;dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o&nbsp;povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o&nbsp;PZP“).</strong></p>



<p>Okrem zákona o&nbsp;PZP novelou dochádza aj k&nbsp;zmenám a&nbsp;doplneniam <strong>(1) zákona č. 8/2009</strong> Z. z. o&nbsp;cestnej premávke (ďalej len „zákon o&nbsp;cestnej premávke“) a <strong>(2) zákona č. 1/2014</strong> Z. z. o&nbsp;organizovaní verejných športových podujatí (ďalej len „zákon o&nbsp;organizovaní“).</p>



<h4 class="wp-block-heading">3.&nbsp;&nbsp;&nbsp; POJEM MOTOROVÉ VOZIDLO</h4>



<p>Novela na úvod prináša úpravu definície pojmu „<strong>motorové vozidlo</strong>“.</p>



<p>Po novom sa tak motorovým vozidlom na účely zákona o&nbsp;PZP rozumie <strong>„(1) samostatné nekoľajové vozidlo </strong>s vlastným mechanickým pohonom s&nbsp;najväčšou <strong>(1A) konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo (1B) prevádzkovou hmotnosťou viac ako 25 kg a najväčšou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h, (2) prípojné vozidlo</strong>, ktoré sa používa s vozidlom podľa bodu 1A alebo bodu 1B, <strong>bez ohľadu na to, či je pripojené alebo odpojené</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 2 písm. a)</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>Dôvodom uvedenej zmeny je fakt, že v&nbsp;poslednom období sa na trh dostalo mnoho <strong>nových typov motorových vozidiel. </strong>Z nich sú niektoré poháňané <strong>výlučne elektrickým motorom a niektoré pomocným zariadením</strong>. Takéto vozidlá je potrebné zohľadniť pri vymedzení významu pojmu „motorové vozidlo“. Uvedené vymedzenie by malo <strong>vychádzať zo všeobecných charakteristík takýchto vozidiel, najmä z ich najvyššej konštrukčnej rýchlosti a prevádzkovej hmotnosti.</strong> Nová právna úprava sa teda bude vzťahovať na všetky vozidlá s <strong>deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a tiež na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h,</strong><strong> </strong>ak ich konštrukčná hmotnosť bude <strong>vyššia ako 25 kg.</strong> Maximálna konštrukčná rýchlosť je v podstate rýchlosť, <strong>ktorú výrobca vozidla stanoví ako najvyššiu.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading">4.&nbsp;&nbsp;&nbsp; PREVÁDZKA MOTOROVÉHO VOZIDLA A&nbsp;DOMOVSKÝ ČLENSKÝ ŠTÁT</h4>



<p>Novela do zákona o&nbsp;PZP prináša aj <strong>doplnenie nových pojmov „prevádzka motorového vozidla“ a „domovský členský štát“.</strong></p>



<p>Na účely zákona o&nbsp;PZP sa teda rozumie <strong>„(R) prevádzkou motorového vozidla akékoľvek používanie motorového vozidla, ktoré je v súlade s jeho funkciou ako dopravného prostriedku v čase dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,</strong> bez ohľadu na jeho vlastnosti alebo terén, na ktorom sa takéto motorové vozidlo používa, a bez ohľadu na to, <strong>či stojí alebo je v pohybe, (S) domovským členským štátom</strong> členský štát podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie <strong>§ 2 písm. r) a&nbsp;s)</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<h4 class="wp-block-heading">5.&nbsp;&nbsp;&nbsp; ÚPRAVA LIMITOV POISTNÉHO PLNENIA</h4>



<p>Z&nbsp;dôvodu <strong>rozdielnych limitov poistného plnenia</strong> v&nbsp;jednotlivých členských štátoch Európskej únie, (čo vedie k rozdielnym minimálnym výškam poistného krytia v závislosti od členského štátu), <strong>dochádza novelou k&nbsp;harmonizácii predmetných limitov poistného plnenia</strong>. Na zabezpečenie rovnakej minimálnej ochrany poškodených v celej Európskej únii sa limity <strong>harmonizujú a&nbsp;zavádza sa jednotná doložka o preskúmaní, ktorá ako referenčnú hodnotu používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien</strong>, ktorý uverejňuje Eurostat (ustanovenie <strong>§ 7 ods. 2 písm. a) a&nbsp;b)</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<h4 class="wp-block-heading">6.&nbsp;&nbsp;&nbsp; POISTNÉ A&nbsp;POVINNOSTI POISŤOVATEĽOV</h4>



<p>Novela prináša aj doplnenie nových ustanovení <strong>§ 8 ods. 4 a&nbsp;5 </strong>zákona o&nbsp;PZP, venujúcich sa problematike <strong>poistného a&nbsp;povinností poisťovateľov </strong>v&nbsp;zmysle zákona o&nbsp;PZP.</p>



<p>„Poisťovateľ je povinný pri zohľadňovaní <strong>celkového škodového priebehu poistenia</strong> zodpovednosti <strong>pristupovať k všetkým osobám povinným uzavrieť poistnú zmluvu rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, z ktorého členského štátu pochádzajú</strong> alebo ktorý poisťovateľ, poisťovňa z iného členského štátu alebo subjekt z iného členského štátu <strong>oprávnený na vydávanie dokladu o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti, doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti vydal</strong>.“ (ustanovenie <strong>§ 8 ods. 4</strong> zákona O&nbsp;PZP).</p>



<p>„Poisťovateľ je povinný <strong>zverejniť na svojej webovej stránke všeobecné informácie o postupe pri zohľadňovaní celkového škodového priebehu</strong> poistenia zodpovednosti“ (ustanovenie <strong>§ 8 ods. 5</strong> zákona O&nbsp;PZP).</p>



<h4 class="wp-block-heading">7.&nbsp;&nbsp;&nbsp; PRÁVO POISŤOVATEĽA NA NÁHRADU POISTNÉHO PLNENIA</h4>



<p>Novelizovaná právna úprava hovorí o „<strong>práve“ poisťovateľa na náhradu poistného plnenia</strong><strong>, </strong>pričom postihové dôvody sú v&nbsp;novele jasne vymedzené a poisťovateľ ich <strong>nemôže zužovať ani rozširovať.</strong> Ako nadbytočné sa v doteraz platnom zákone o PZP javila <strong>paralelná úprava rovnakých dôvodov postihu proti poistenému a poistníkovi</strong>, najmä preto, že <strong>uplatnenie postihu proti poistníkovi bývalo veľmi sporné. Poisťovateľ totiž vyplácal poistné plnenie za poisteného a nie za poistníka.</strong></p>



<p>V doterajšej právnej úprave <strong>absentovala aj kauzalita medzi poistným plnením poisťovateľa a porušením právnej povinnosti poisteného</strong>, ktorá je obsiahnutá v novele tým, že poistený si <strong>nesplní povinnosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poisťovateľ preukáže, že to bolo dôvodom sťaženia alebo znemožnenia riadneho prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu</strong> jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.</p>



<p><strong>Princíp uplatňovania náhrady za poistné plnenie </strong>vychádza z predpokladu, že výška postihu <strong>bude podliehať samoregulácii poisťovateľov, a že každý poisťovateľ bude disponovať regresnými smernicami, ktoré určia rozsah postihu s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a princípy primeranosti.</strong> V praxi to znamená, že poisťovatelia by si nemali uplatňovať postih voči poisteným <strong>v plnej výške ich poskytnutého poistného plnenia.</strong> Ak by poisťovateľ uplatňoval vždy postih v plnej výške vyplatených súm, <strong>povinné zmluvné poistenie by stratilo svoj zmysel</strong>, to znamená, že poisťovateľ by mal svoje postihové právo <strong>primerane znížiť v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode</strong> (ustanovenie <strong>§ 12</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<h4 class="wp-block-heading">8.&nbsp;&nbsp;&nbsp; SLOVENSKÁ KANCELÁRIA POISŤOVATEĽOV</h4>



<p>Novinkou, ktorú novela do zákona o&nbsp;PZP prináša, je aj doplnenie nového ustanovenia <strong>§ 24d</strong> zákona o PZP, týkajúceho sa <strong>niektorých povinností Slovenskej kancelárie poisťovateľov</strong> (ďalej len „kancelária“).</p>



<p>„<strong>Poškodený má právo na náhradné poistné plnenie</strong> za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia <strong>§ 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP spôsobenú <strong>tuzemským motorovým vozidlom od kancelárie za rovnakých podmienok</strong>, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy proti poisťovateľovi podľa zákona o&nbsp;PZP“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 1</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„<strong>Poškodený s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky má právo na náhradné poistné plnenie za škodu</strong> vrátane inej ujmy podľa ustanovenia <strong>§ 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP od kancelárie, ak zodpovednosť za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola škoda vrátane inej ujmy spôsobená, je <strong>poistená v poisťovni z iného členského štátu, ktorá nie je členom kancelárie</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 2</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Kancelária poskytuje poškodenému <strong>náhradné poistné plnenie za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP za <strong>rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa zákona o PZP</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 3</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Kancelária po uplatnení nároku na náhradné poistné plnenie poškodeným bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti písomne informuje <strong>(A) subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má sídlo poisťovateľ,</strong> ktorým je poisťovňa z iného členského štátu, ktorý uzavrel poistnú zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda vrátane inej ujmy a <strong>(B) poisťovateľa podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o&nbsp;PZP alebo jeho konkurzného správcu alebo likvidátora</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 4</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Poisťovateľ podľa ustanovenia <strong>§ 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP alebo jeho <strong>konkurzný správca alebo likvidátor je povinný</strong> bez zbytočného odkladu informovať kanceláriu alebo subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, <strong>o </strong><strong>poskytnutí poistného plnenia poškodenému alebo o dôvodoch, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie v súvislosti s nárokom na náhradu škody</strong><strong> </strong>vrátane inej ujmy, o ktorom ho informovala kancelária podľa ustanovenia <strong>§ 24d ods. 4</strong> zákona o&nbsp;PZP alebo subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 5</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„<strong>Kancelária je povinná do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie</strong> písomne informovať poškodeného o <strong>výške náhradného poistného plnenia, ak zistí, že jej vznikla povinnosť poskytnúť náhradné poistné plnenie</strong> podľa ustanovenia <strong>§ 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP alebo o výške zníženého náhradného poistného plnenia a <strong>dôvodoch, pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie alebo o dôvodoch, pre ktoré nie je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 6</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Kancelária bez zbytočného odkladu, <strong>najneskôr však do troch mesiacov, po informovaní poškodeného</strong> podľa ustanovenia <strong>§ 24d ods. 6</strong> zákona o&nbsp;PZP, poskytne poškodenému náhradné poistné plnenie“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 7</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Kancelária pri poskytovaní náhradného poistného plnenia za škodu vrátane inej ujmy podľa ustanovenia <strong>§ 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP <strong>spolupracuje so subjektom zodpovedným za náhradu škody v inom členskom štáte, s poisťovateľom, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii, jeho konkurzným správcom alebo likvidátorom, alebo poisťovňou z iného členského štátu</strong>, ktorá je v konkurznom konaní alebo v likvidácii; za týmto účelom má kancelária právo <strong>požadovať od týchto osôb všetky informácie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti</strong> poskytnúť náhradné poistné plnenie“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 8</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Kancelária má právo <strong>na náhradu za náhradné poistné plnenie, ktoré vyplatila poškodenému, od subjektu zodpovedného za náhradu škody v domovskom členskom štáte poisťovne z iného členského štátu</strong>, ktorá je v konkurznom konaní alebo v likvidácii, a ktorá uzavrela poistnú zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla, <strong>ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda vrátane inej ujmy</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 9</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Ak sa písomne nedohodlo inak, <strong>kancelária je povinná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o úhradu náhradného poistného plnenia</strong>, nahradiť subjektu zodpovednému za náhradu škody v inom členskom štáte <strong>náhradné poistné plnenie poskytnuté poškodenému s trvalým pobytom alebo sídlom v tomto členskom štáte, ktoré si tento subjekt uplatnil proti kancelárii</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 10</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>„Vyplatením náhradného poistného plnenia <strong>prechádzajú na kanceláriu práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy, alebo proti jej poisťovateľovi, okrem práv poškodeného voči poistníkovi alebo inému poistenému</strong>, ktorý je povinný škodu vrátane inej ujmy nahradiť, a to v rozsahu, v ktorom je povinnosť poisteného nahradiť škodu vrátane inej ujmy krytá poistením zodpovednosti u poisťovateľa podľa ustanovenia <strong>§ 24 ods. 2 písm. c)</strong> zákona o&nbsp;PZP“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 11</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p>&nbsp;„<strong>Kancelária informuje subjekty zodpovedné za náhradu škody v iných členských štátoch</strong> o vyhlásení konkurzu alebo začatí likvidácie poisťovateľa so sídlom na území Slovenskej republiky <strong>bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24d ods. 12</strong> zákona o&nbsp;PZP).</p>



<p><strong>Novela prináša aj ďalšie zmeny a&nbsp;doplnenia </strong><strong>zákona o&nbsp;PZP a&nbsp;iných právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z&nbsp;uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v&nbsp;Zbierke zákonov Slovenskej republiky.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading">9.&nbsp;&nbsp;&nbsp; ÚČINNOSŤ NOVELY</h4>



<p>Novela nadobúda účinnosť <strong>(A) čiastočne 01. augusta 2024 a (B) čiastočne 01. decembra 2024.</strong> </p>



<p>Publikované dňa 01.10.2024.</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="1024" height="1024" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8.jpg" alt="" class="wp-image-6554" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8.jpg 1024w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8-300x300.jpg 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8-150x150.jpg 150w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8-768x768.jpg 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8-480x480.jpg 480w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/10/69ffe32e-22fd-46b7-bcc3-427c70d916f8-992x992.jpg 992w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-povinnom-zmluvnom-poisteni/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Novela v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-v-suvislosti-s-pomocou-so-splacanim-uverov-na-byvanie/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-v-suvislosti-s-pomocou-so-splacanim-uverov-na-byvanie/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 29 Jan 2024 15:47:24 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=4752</guid>

					<description><![CDATA[1.&#160; OBSAHOVÝ PREHĽAD PRÍSPEVKU Predmetom tohto príspevku je najmä (1) úprava nové daňového bonusu, (2) úprava povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk vydávať pre spotrebiteľa čerpajúceho hypotekárny úver potvrdenie, (3) ostatné zmeny súvisiace s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Uvedené otázky sú predmetom úpravy zákona č. 508/2023 Z. z. v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie (ďalej [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h2 class="wp-block-heading">1.&nbsp; OBSAHOVÝ PREHĽAD PRÍSPEVKU</h2>



<p><strong><a href="https://www.ulclegal.com/bulletin-pro-bono/">Predmetom tohto príspevku</a> je najmä (1) úprava nové daňového bonusu, (2) úprava povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk vydávať pre spotrebiteľa čerpajúceho hypotekárny úver potvrdenie, (3) ostatné zmeny súvisiace s pomocou so splácaním úverov na bývanie. </strong>Uvedené otázky sú predmetom úpravy zákona č. <strong>508/2023</strong> Z. z. v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie (ďalej len „novela“).</p>



<h2 class="wp-block-heading">2.&nbsp;&nbsp; PRÁVNE PREDPISY, KTORÉ SA MENIA V&nbsp;SÚVISLOSTI S&nbsp;POMOCOU SO SPLÁCANÍM ÚVEROV NA BÝVANIE</h2>



<p>Novelou sa mení a dopĺňa <strong>(1) zákon <a href="https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20040101" target="_blank" rel="noopener">č. 595/2003 Z. z</a>. o dani z príjmov</strong> (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), <strong>(2) zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách</strong> (ďalej len „zákon o bankách“), <strong>(3) zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)</strong> (ďalej len „daňový poriadok“) a <strong>(4) zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie</strong> (ďalej len „zákon o úveroch“).</p>



<h2 class="wp-block-heading">3.&nbsp;&nbsp; ZÁKON O&nbsp;DANI Z PRÍJMOV</h2>



<h3 class="wp-block-heading"><strong>A)&nbsp; </strong><strong>USTANOVENIE § 33a ZÁKONA O&nbsp;DANI Z&nbsp;PRÍJMOV</strong></h3>



<p>Prvou zmenou, ktorú novela do zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov prináša je úprava ustanovenia <strong>§ 33a ods. 1 </strong>zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov.</p>



<p>Pre prehľadnosť si na úvod dovoľujeme odcitovať pôvodné znenie ustanovenia <strong>§ 33a ods. 1</strong> a&nbsp;následne sa pristavíme pri zmenách, ktoré v&nbsp;súvislosti s&nbsp;týmto ustanovením priniesla novela.</p>



<p>„Daňovníkovi <strong>vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky</strong> v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, <strong><u>najviac zo sumy 50 000 eur</u></strong> na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný <strong><u>dom</u></strong>, ak má <strong>(A) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov</strong> ku dňu podania žiadosti o tento úver, <strong>(B)</strong> priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa ustanovení <a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-5" target="_blank" rel="noopener"><strong>§ 5</strong></a><strong>, </strong><a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-6" target="_blank" rel="noopener"><strong>6</strong></a><strong> a </strong><a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-8" target="_blank" rel="noopener"><strong>8</strong></a><strong> </strong>zákona o&nbsp;dani z príjmov a osobitného základu dane z príjmov podľa ustanovení <a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-7" target="_blank" rel="noopener"><strong>§ 7</strong></a><strong> a </strong><a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-51e" target="_blank" rel="noopener"><strong>51e</strong></a> zákona o&nbsp;dani z príjmov za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške <strong><u>1,3</u></strong> násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky <strong>za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;</strong> priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako <strong>jedna dvanástina zo (A)</strong> súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa ustanovení <a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-5" target="_blank" rel="noopener"><strong>§ 5</strong></a><strong>, </strong><a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-6" target="_blank" rel="noopener"><strong>6</strong></a><strong> a </strong><a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-8" target="_blank" rel="noopener"><strong>8</strong></a> zákona o&nbsp;dani z príjmov a <strong>(B)</strong> osobitného základu dane z príjmov podľa ustanovení <a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-7" target="_blank" rel="noopener"><strong>§ 7</strong></a><strong> a </strong><a href="https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20230801.html#paragraf-51e" target="_blank" rel="noopener"><strong>51e</strong></a> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov“.</p>



<p>Novela z&nbsp;pôvodného znenia ustanovenia <strong>§ 33a ods. 1 </strong>zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov <strong>vypúšťa slová „najviac zo sumy 50&nbsp;000 eur“.</strong> Po novom tak z&nbsp;právnej úpravy <strong>vypadáva limit 50&nbsp;000 eur, ktorý predstavoval maximálnu z&nbsp;sumu</strong>, z&nbsp;ktorej sa vyrátaval nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.</p>



<p>Novela ďalej v&nbsp;rámci ustanovenia <strong>§ 33a ods. 1</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov <strong>vkladá za slovo „byt alebo rodinný dom“ slová „slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami“</strong>. Daňový bonus na zaplatené úroky sa tak bude podľa nových pravidiel uplatňovať len na byt alebo rodinný dom, ktorý daňovníkovi, uplatňujúcemu si daňový bonus, <strong>samému alebo spoločne</strong><strong> </strong>s jeho blízkymi osobami, <strong>slúži na trvalé bývanie.</strong></p>



<p>Novela tiež v&nbsp;rámci ustanovenia <strong>§ 33a ods. 1 písm. b)</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov prináša <strong>zvýšenie maximálneho priemerného mesačného príjmu z&nbsp;1,3 na 1,6 násobok</strong> priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.</p>



<p>Ďalšou zmenou, ktorú novela v&nbsp;súvislosti s&nbsp;daňovým bonusom na zaplatené úroky prináša je <strong>zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1 200 eur</strong>. Po novom tak ustanovenie <strong>§ 33a ods. 3</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov, upravujúce uvedený limit, znie nasledovne: „Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške <strong>50 % zo zaplatených úrokov </strong>v príslušnom zdaňovacom období podľa ustanovenia <strong>§ 33a ods. 1</strong> zákona o&nbsp;dani z príjmov, <strong>najviac však do výšky 1 200 eur za rok“.</strong></p>



<h3 class="wp-block-heading"><strong>B)&nbsp; </strong><strong>PRECHODNÉ USTANOVENIA K&nbsp;ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 01. JANUÁRA 2024</strong></h3>



<p>Novela po novom prináša aj ustanovenie <strong>§ 52zzy</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov, predmetom, ktorého sú <strong>prechodné ustanovenia</strong>, upravujúce najmä časovú pôsobnosť ustanovenia <strong>§ 33a</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong>B1 Časová pôsobnosť</strong></h4>



<p>„Ustanovenie <strong>§ 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023</strong> sa <strong>poslednýkrát</strong><strong> </strong>použije na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté <strong>najneskôr do 31. decembra 2023</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 1</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<p>„Ustanovenie <strong>§ 33a</strong> v znení účinnom <strong>od 1. januára 2024 sa prvýkrát použije</strong> na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté <strong>najskôr po 31. decembri 2023</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 2</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong>B2 Mechanizmus uplatňovania daňového bonusu podľa nových pravidiel</strong></h4>



<p>„Daňovníkovi <strong>vzniká nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v zdaňovacom období roku 2023</strong> vypočítaný z poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom <strong>slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami</strong>, ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa ustanovení <strong>§ 5, 6 a&nbsp;8</strong> zákona o&nbsp;dani z príjmov a osobitného základu dane z príjmov podľa ustanovení <strong>§ 7 a 51e</strong> zákona o&nbsp;dani z príjmov <strong>za zdaňovacie obdobie roku 2022, najviac vo výške 1,6 násobku</strong> priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky <strong>za rok 2022</strong>; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako <strong>jedna dvanástina</strong> zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa ustanovení <strong>§ 5, 6 a 8</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov a osobitného základu dane z príjmov podľa ustanovení <strong>§ 7 a 51e</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 4</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<p>„Daňovým bonusom zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa ustanovenia <strong>§ 52zzy ods. 4</strong> zákona o&nbsp;dani z príjmov je <strong>suma vo výške 75 % z rozdielu</strong> medzi zaplatenou nižšou priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období <strong>roku 2022</strong> a zaplatenou vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom <strong>období roku 2023, najviac však do výšky 1 800 eur</strong> za rok. Spôsob výpočtu uvedený v prvej vete sa <strong>použije počas celého obdobia uplatňovania daňového bonusu</strong> zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ak k zmene výšky splátky dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník <strong>má nárok na pomernú časť daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období</strong>, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky oproti výške zaplatenej splátky <strong>v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 eur. Primerane sa postupuje aj pri uplatnení pomernej časti maximálnej sumy daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky uvedenej v prvej vete</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 6</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong>B3 Spoludlžníci</strong></h4>



<p>„Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, <strong>spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi</strong> (ďalej len „spoludlžník“), <strong>(A)</strong> priemerný mesačný príjem podľa ustanovenia <strong>§ 52zzy ods. 4</strong> zákona o&nbsp;dani z príjmov dlžníka spolu so spoludlžníkom <strong>nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca</strong> podľa ustanovenia <strong>§ 52zzy ods. 4</strong> zákona o&nbsp;dani z príjmov, <strong>(B) spoludlžníkovi nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky nevzniká</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 8</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<p>„Nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej <strong>splátky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie</strong>, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa ustanovenia <strong>§ 33a</strong><strong> </strong>zákona o&nbsp;dani z príjmov v znení <strong>účinnom do 31. decembra 2023</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 9</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong>B4 Štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých</strong></h4>



<p>„Ak bol daňovníkovi poskytnutý <strong>hypotekárny úver</strong> na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej <strong>pred 1. januárom 2018</strong>, na ktorý sa uplatňuje <strong>štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých</strong> podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa ustanovenia <strong>(A) § 33a zákona o&nbsp;dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2023, (B) podľa ustanovenia § 33a zákona o&nbsp;dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo (C) na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa ustanovení § 52zzy ods. 4 až 12</strong><strong> </strong>zákona o&nbsp;dani z príjmovmu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu <strong>poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 52zzy ods. 14</strong> zákona o&nbsp;dani z&nbsp;príjmov).</p>



<h2 class="wp-block-heading">4.&nbsp;&nbsp; ZÁKON O BANKÁCH</h2>



<p>V&nbsp;nadväznosti na nové pravidlá daňového bonusu na zaplatené úroky a&nbsp;z&nbsp;<strong>dôvodu potreby úpravy prelomenia bankového tajomstva</strong> dochádza v&nbsp;rámci zákona o&nbsp;bankách k&nbsp;úprave poznámky pod čiarou k odkazom <strong>86dl a 86dm</strong> a&nbsp;zároveň k úprave ustanovení <strong>§ 91 ods. 4 písm. ad), § 91 ods. 4 písm. ae) a § 91 ods. 5</strong><strong> </strong>zákona o bankách tak, aby sa prelomenie bankového tajomstva <strong>dôsledne </strong><strong>uplatňovalo, a to aj v súvislosti s povinnosťou bánk a pobočiek zahraničných bánk vydávať nové potvrdenia</strong> pre klientov na účely <strong>uplatnenia nároku na daňový bonus</strong> zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie.</p>



<h2 class="wp-block-heading">5.&nbsp;&nbsp; DAŇOVÝ PORIADOK</h2>



<p><strong>V&nbsp;dôsledku prijatia nových pravidiel uplatňovania daňového bonusu na zaplatené úroky, prináša novela drobné legislatívno – technické zmeny aj do daňového poriadku.</strong></p>



<h2 class="wp-block-heading">6.&nbsp;&nbsp; ZÁKON O&nbsp;ÚVEROCH</h2>



<p>Novela prináša do zákona o&nbsp;úveroch nové ustanovenia <strong>§ 26b a § 28d</strong> zákona o úveroch.</p>



<h3 class="wp-block-heading"><strong>A)&nbsp; </strong><strong>POTVRDENIE PRE ÚČELY UPLATNENIA DAŇOVÉHO BONUSU NA ZAPLATENÉ ÚROKY</strong></h3>



<p>„Veriteľ podľa ustanovenia <strong>§ 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu</strong> zákona o&nbsp;úveroch okrem stavebnej sporiteľne je na účely uplatňovania daňového zvýhodnenia zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie podľa ustanovenia <strong>§ 1 ods. 6</strong> zákona o&nbsp;úveroch z dôvodu nárastu úroku <strong>povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie podľa ustanovenia § 1 ods. 6 zákona o úveroch, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi potvrdenie</strong> na účely podľa osobitného predpisu na tlačive, <strong>ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5</strong>, a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom<strong>; toto potvrdenie sa vydáva raz ročne</strong> bezplatne okrem nákladov, ktoré tomuto veriteľovi vznikli vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s doručením tohto potvrdenia spotrebiteľovi“ (ustanovenie <strong>§ 26b</strong> zákona o&nbsp;úveroch).</p>



<p><strong>Vzor vyššie uvedeného potvrdenia je prílohou zákona o&nbsp;úveroch.</strong></p>



<h3 class="wp-block-heading"><strong>B)&nbsp; </strong><strong>PRECHODNÉ USTANOVENIA K&nbsp;ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2024</strong></h3>



<p>„Príloha č. 4 v znení účinnom <strong>do 31. decembra 2023 sa poslednýkrát</strong> použije na zmluvu o úvere na bývanie podľa ustanovenia <strong>§ 1 ods. 6</strong><strong> </strong>zákona o úveroch <strong>uzatvorenú do 31. decembra 2023</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 28d ods. 1</strong> zákona o&nbsp;úveroch).</p>



<p>„Príloha č. 4 v znení účinnom <strong>od 1. januára 2024 sa prvýkrát</strong> použije na zmluvu o úvere na bývanie uzatvorenú podľa ustanovenia <strong>§ 1 ods. 6</strong> zákona o úveroch <strong>najskôr po 31. decembri 2023</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 28d ods. 2</strong> zákona o&nbsp;úveroch).</p>



<p>„Ustanovenie <strong>§ 26b zákona o úveroch v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije</strong><strong> </strong>na zmluvu o úvere na bývanie podľa ustanovenia <strong>§ 1 ods. 6</strong> zákona o úveroch pri uplatňovaní daňového zvýhodnenia zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku podľa osobitného predpisu <strong>za zdaňovacie obdobie roka 2023</strong>“ (ustanovenie <strong>§ 28d ods. 3</strong> zákona o&nbsp;úveroch).</p>



<p>Novela nadobudla účinnosť dňa <strong>01. januára 2024.</strong> Publikované dňa 29.01.2024.</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="1024" height="1024" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a.jpg" alt="" class="wp-image-6736" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a.jpg 1024w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a-300x300.jpg 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a-150x150.jpg 150w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a-768x768.jpg 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a-480x480.jpg 480w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/f250b54a-9988-464c-9d49-cb20d00ba68a-992x992.jpg 992w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-v-suvislosti-s-pomocou-so-splacanim-uverov-na-byvanie/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Bitcoin Turns 15 Today. Who is Satoshi Nakamoto? Can Stolen Bitcoins Be Returned to the Owner?</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/bitcoin-turns-15-today-who-is-satoshi-nakamoto-can-stolen-bitcoins-be-returned-to-the-owner/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/bitcoin-turns-15-today-who-is-satoshi-nakamoto-can-stolen-bitcoins-be-returned-to-the-owner/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 03 Jan 2024 07:35:26 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=4605</guid>

					<description><![CDATA[Bitcoin, along with its associated blockchain technology, is undoubtedly one of the most significant inventions of the 21st century. However, its enigmatic creator has long been the subject of speculation. This article aims to shed some light on the identity of Satoshi Nakamoto, offering an answer to the still open debate. Bitcoin was created with [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Bitcoin, along with its associated blockchain technology, is undoubtedly one of the most significant inventions of the 21st century. However, its enigmatic creator has long been the subject of speculation. This article aims to shed some light on the identity of Satoshi Nakamoto, offering an answer to the still open debate.</p>



<p>Bitcoin was created with the genesis block in the blockchain on January 3, 2009. This first block contained the text &#8222;The Times 03/Jan/2009 Chancellor on brink of second bailout for banks.&#8220; The newspaper article&#8217;s title serves as a timestamp confirming the exact day Bitcoin was created.</p>



<p><strong>1.</strong> <strong>Who is Satoshi Nakamoto?</strong></p>



<p>The author and creator of blockchain and Bitcoin is a mysterious person named Satoshi Nakamoto. Long-standing speculations about who is behind this pseudonym have been illuminated, not surprisingly, by <a href="https://casetext.com/case/kleiman-v-wright-14" target="_blank" rel="noopener">lawyers</a>.</p>



<p>Several people fit the criteria to have created something like Bitcoin, but almost all denied any connection with Satoshi. Except for two men who claim they were part of a three-member team operating under the collective pseudonym Satoshi Nakamoto.</p>



<p>The main person in the team was said to be Dr. Craig Steven Wright. The second member was the now-deceased Dave Kleinman, and the third being Phil Wilson.</p>



<p>How it all came to light: After Dave Kleinman&#8217;s death in April 2013, his brother Ira found many emails exchanged between Craig Wright and Dave Kleinman. These emails suggested that both were members of the team that created Bitcoin.</p>



<p><strong>2. Bitcoin Creators Were Actually Three</strong></p>



<p>In February 2014, Craig Wright wrote an <a href="https://storage.courtlistener.com/recap/gov.uscourts.flsd.521536/gov.uscourts.flsd.521536.1.20.pdf" target="_blank" rel="noopener">email</a> to Louis Kleinman, the father of the deceased Dave Kleinman, stating:</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="805" height="500" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-3.png" alt="" class="wp-image-4606" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-3.png 805w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-3-300x186.png 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-3-768x477.png 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-3-480x298.png 480w" sizes="(max-width: 805px) 100vw, 805px" /></figure>



<p>Explicitly in the email, Craig writes that Bitcoin was created by three creators, two of whom are him, Craig, and Dave Kleinman. Later in court, Craig mentioned the third participant, stating he only knew him by a pseudonym.</p>



<p>Louis Kleinman was then 94 years old, so Dave Kleinman&#8217;s brother, Ira Kleinman, took over the matter. Ira Kleinman later sued Craig Wright, demanding half of all the first Bitcoins mined at the beginning of the blockchain, which could only belong to the creator of the blockchain – Satoshi Nakamoto, i.e., the persons behind his pseudonym.</p>



<p>Although Craig Wright in the legal dispute with Ira Kleinman claimed, and still vehemently maintains, that he alone is the creator of Bitcoin, the plaintiff presented several emails and messages between Dave and Craig, where Craig Wright confirmed that Dave Kleinman was his partner and best friend, and that they mined Bitcoins together.</p>



<p>Dave Kleinman&#8217;s involvement in the creation of Bitcoin is undeniable based on court documents, and even though Ira Kleinman couldn&#8217;t prove Dave Kleinman&#8217;s co-ownership of the first mined Bitcoins, the court therefore did not confirm Dave Kleinman&#8217;s ownership of these Bitcoins, it is clear that Dave Kleinman participated in the creation of Bitcoin and is an undeniable part of the Satoshi team.</p>



<p>During the trial, Craig repeatedly confirmed that he worked on creating Bitcoin with Dave Kleinman, acknowledging that it was mainly Dave who wrote emails on behalf of Satoshi Nakamoto.</p>



<p><strong>3.</strong> <strong>Who is the Third Member of the Satoshi Team?</strong></p>



<p>Craig never clearly stated who was the third member of the Satoshi team. Court documents reveal that, according to Craig, the third member of the team was a secret U.S. government security employee, whom he did not know by name, only under a pseudonym, and reportedly lost interest in Bitcoin as early as 2007. This sounds more like Craig politely saying: I know, but I won&#8217;t tell.</p>



<p><strong>4.</strong> <strong>The Emergence of Phil Wilson</strong></p>



<p>Another light was shed on solving the mystery by Phil Wilson, another skilled programmer. According to his website <a href="https://vu.hn/bitcoin%20origins.html" target="_blank" rel="noopener">vu.hn</a>, he is the one who solved two fundamental problems of the blockchain: the double-spending problem and the Byzantine Generals&#8216; problem (we will return to these).</p>



<p>It must be stated that Craig Wright vehemently denies Phil&#8217;s participation in the creation of Bitcoin and expresses very harshly towards him.</p>



<p>On his website and in several interviews, Phil explains his version of events in great detail.</p>



<p>Allegedly, Craig and Dave approached him for help sometime in 2008 because Craig and Dave couldn&#8217;t solve both fundamental problems related to the future Bitcoin. Initially, Phil couldn&#8217;t help them and ended their collaboration.</p>



<p>However, after a few weeks, something occurred to him, and he contacted Craig again, suggesting how both fundamental problems could be solved. Phil then allegedly offered Craig to make it his (Phil&#8217;s) project, on which Craig would collaborate, as it was different from the original project Craig had approached him with earlier.</p>



<p>All three, Phil, Craig, and Dave, were still supposed to work in secrecy because Craig originally wanted to create Bitcoin as a payment tool for online casinos, as credit card operators did not want to allow their use in online casinos, and clients had no way to pay online when they wanted to gamble.</p>



<p>Subsequently, Phil allegedly solved both main problems of Bitcoin.</p>



<p><strong>5.</strong> <strong>The Byzantine Generals&#8216; Problem</strong></p>



<p>In the Byzantine era, there were many city-states that formed temporary alliances to dominate neighbouring cities. When several generals from cities forming an alliance embarked on a military campaign against another neighbouring city, they faced a major dilemma: the neighbouring city was always very well fortified, so they could only conquer it if they all attacked at once. If even one general withdrew his troops, the defenders would destroy the armies of the other generals, and their cities would be at the mercy of the general who decided not to attack.</p>



<p>Therefore, all the generals had to inform each other whether they would attack the next day or not. Each general, however, only sent the message to the nearest neighbour, who could change it and send it further. Therefore, the generals could never be really sure if they would all attack simultaneously the next day, even if the messages of all generals said so.</p>



<p>Bitcoin faces a similar problem. If someone could change the information recorded in the blockchain, then with this change, someone other than the original owner could become the owner of the Bitcoins. If ownership had to be verified by some central authority, then this authority or its employees could manipulate the ownership of Bitcoins as they wished.</p>



<p>Phil introduced an elegant solution to this problem: All data would be recorded in a chain of blocks, where each new link would be &#8222;signed&#8220; using the data of all previous links in the chain. If someone changed just one piece of information somewhere in the chain, everyone would immediately notice, because the result of the &#8222;signature&#8220; would be different from the original chain.</p>



<p>Thus, the blockchain was created, whose current copy is held by each market participant, so no one can change any piece of information. Such a solution is truly &#8222;peer to peer&#8220;, i.e., without the need for a single verification authority. Each participant is a verification authority unto themselves.</p>



<p>In this way, each general can look at all the messages of all generals and verify that they have not been changed because each general has a copy of all messages and all copies of all messages at neighbouring generals must be the same. If they are not, the general will not attack because he knows the messages have been changed.</p>



<p><strong>6. The Double-Spending Problem</strong></p>



<p>The double-spending problem lies in the fact that if two participants mine a new Bitcoin at the same time, each could verify the transfer of some other specific Bitcoin in favour of two different people, so it could be spent twice, even though it only exists once.</p>



<p>Phil introduced another elegant solution to this problem: if two participants mine a new block of Bitcoins at the same time, only one of them will remain and be recorded in the blockchain, namely the one based on which someone mines yet another block of Bitcoins. Thus, the version of the blockchain that is the longest at that moment will win.</p>



<p>This solution is very beautiful and simple. Phil also mentions a discussion on his website where he provided proof that this method works and cannot be hacked. The fifteen-year existence of Bitcoin has proven this solution right. No Bitcoin has been spent twice, although many have certainly tried.</p>



<p><strong>7.</strong> <strong>Phil Wilson Unable to Verify His Participation in the Satoshi Team</strong></p>



<p>Phil states on his website why he cannot offer any proof that he was part of the Satoshi team.</p>



<p>When the FBI caught the operator of the online marketplace Silk Road, Ross Ulbricht, in October 2013, they accused him of terrorism because he allowed trading in drugs, weapons, and even contract killings on his marketplace. Silk Road transactions were made using Bitcoins. Ross Ulbricht was sentenced to triple life imprisonment.</p>



<p>Phil was reportedly afraid that as a co-creator of Bitcoin, he could be held partly responsible for everything that happened on Silk Road and other illegal marketplaces. Therefore, he allegedly deleted all data linking him to the Bitcoin project, including several thousand Bitcoins he had mined throughout his life.</p>



<p>For the same reason, Craig Wright refused to prove that as the creator of Bitcoin, he could transfer the first mined Bitcoins, those written at the beginning of the blockchain. If he did so, it would be indisputable proof that he holds the keys to the wallet containing those Bitcoins that could only be mined by the creator of Bitcoin, operating under the pseudonym Satoshi Nakamoto. But Craig also fears that he could be legally responsible for the use of Bitcoins in illegal activities as their creator and therefore publicly refused to make this transfer, although the entire community ridiculed him and originally considered him a fraudster.</p>



<p>However, unlike Phil, Craig has proven that he can sign emails with Satoshi Nakamoto&#8217;s secret key. The use of this key proves that Craig could have written emails signed by Satoshi Nakamoto, which would not be possible if he were not part of the Satoshi team.</p>



<p><strong>8.</strong> <strong>Proof of Phil Wilson&#8217;s Participation Through Stylometry</strong></p>



<p>There are many emails on the internet that are undoubtedly written by a person under the pseudonym Satoshi Nakamoto. Likewise, the author of the Bitcoin Whitepaper is the same person.</p>



<p>Therefore, it is possible to compare the texts of these emails and the Whitepaper with texts that are clearly written by Phil Wilson, Craig Wright, or another alleged member of the Satoshi team. These texts can be subjected to stylometric analysis, which will determine whether the authors of two texts are the same person or different people.</p>



<p>The author of these lines conducted a stylometric analysis of Satoshi&#8217;s emails, Satoshi&#8217;s Whitepaper, and compared them with the analysis of texts from Phil Wilson, Craig Wright, as well as other authors considered as possible members of the Satoshi team.</p>



<p>The result obtained through the Naive Bayes algorithm, in which the use of the 50 most common words in Satoshi&#8217;s texts was compared, yielded the following result:</p>



<figure class="wp-block-table"><table><tbody><tr><td><strong>1</strong></td><td><strong>Whitepaper</strong></td><td><strong>-13 852</strong></td></tr><tr><td><strong>2</strong></td><td><strong>Phil Wilson</strong></td><td><strong>-14 306</strong></td></tr><tr><td><strong>3</strong></td><td><strong>Gavin Andresen</strong></td><td><strong>-14 415</strong></td></tr><tr><td><strong>4</strong></td><td><strong>Bram Cohen</strong></td><td><strong>-14 489</strong></td></tr><tr><td><strong>5</strong></td><td><strong>Craig Wright</strong></td><td><strong>-15 089</strong></td></tr><tr><td><strong>6</strong></td><td><strong>Ian Grigg</strong></td><td><strong>-15 320</strong></td></tr><tr><td><strong>7</strong></td><td><strong>Nick Szabo</strong></td><td><strong>-15 394</strong></td></tr></tbody></table></figure>



<p>From the table, it is clear that the most likely author of the Whitepaper and Satoshi&#8217;s emails is Phil Wilson. The values corresponding to their texts are closest to each other.</p>



<p>We also conducted an analysis using a special program for stylometric text analysis called Stylo, created by authors Maciej Eder, Jan Rybicki, Mike Kestemont, Steffen Pielstroem, which is available for <a href="https://cran.r-project.org/web/packages/stylo/index.html" target="_blank" rel="noopener">download</a>. It is one of the best and most standard programs used for stylometric analysis.</p>



<p>The result is also unequivocal:</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="818" height="796" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-4.png" alt="" class="wp-image-4609" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-4.png 818w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-4-300x292.png 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-4-768x747.png 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-4-480x467.png 480w" sizes="(max-width: 818px) 100vw, 818px" /></figure>



<p>The texts of Satoshi and Phil Wilson are closest, so the probability that they are the same author is very high.</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="917" height="824" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-5.png" alt="" class="wp-image-4612" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-5.png 917w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-5-300x270.png 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-5-768x690.png 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-5-480x431.png 480w" sizes="(max-width: 917px) 100vw, 917px" /></figure>



<p>Stylometric analysis proves that even if Phil Wilson was not the author of the Whitepaper and Satoshi&#8217;s emails, then Craig Wright certainly is not.</p>



<p>In the text of the Whitepaper, there are two spaces after every period at the end of a sentence. The same is written on Phil Wilson&#8217;s website, apparently learned in a fiction writing course. However, we could not find two spaces after every period in any text of the mentioned authors published before the creation of Bitcoin. If such a text were found and belonged to either Phil Wilson, Craig Wright, or Dave Kleinman, the likelihood of their authorship of the Bitcoin Whitepaper would be very high.</p>



<p><strong>9. Craig Wright Stepping Out of Satoshi Nakamoto&#8217;s Shadow</strong></p>



<p>Shortly after Satoshi Nakamoto&#8217;s withdrawal from the development of Bitcoin, the Bitcoin development was taken over by a community of enthusiasts with the necessary knowledge.</p>



<p>Bitcoin gained immense popularity, and its value &#8222;blew the lid off.&#8220;</p>



<p>However, this caused Bitcoin transactions to be very slow. The original Bitcoin blockchain had only a small memory space for storing transactions, which were used to transfer Bitcoins, and that was 1 MB. Therefore, every 10 minutes, when a new block of Bitcoins was mined, only very few transactions could be recorded in this block and thus verified. The transfer &#8211; the transaction with Bitcoins &#8211; is completed only after verification and recording in the blockchain. Some transfers, therefore, took 3-4 hours.</p>



<p>Craig Wright, under his own name, proposed that the blockchain be modified and that the space for storing transactions be increased, which would allow Bitcoin transfers to be made in real-time, immediately.</p>



<p>However, the community of developers decided that the blockchain would not be changed.</p>



<p>Craig Wright was disappointed, even infuriated, by the developers&#8216; decision. He created his own version of Bitcoin and called it Bitcoin Satoshi Vision (BSV). Another group of developers also created their version and called it Bitcoin Cash. Both these new versions were created by branching the original blockchain, while the original version of the blockchain with the original Bitcoins still existed.</p>



<p>Today, with hindsight, we can say with certainty that the creation of BSV was indeed the right step. BSV allowed very cheap recording and verification of transfers of thousands of transactions with the creation of each new block (which happens about once every 10 minutes). BSV also allowed the use of smart contracts, just like the competing blockchain based on the virtual currency Ethereum.</p>



<p>However, Craig began to appear very arrogantly in public, proclaiming himself the sole creator of Bitcoin and the only true Satoshi. He very harshly lectured everyone about his truth and his views. This caused a lot of resentment in the community, and BSV was quickly delisted from all major cryptocurrency exchanges.</p>



<p>Time, however, passed and showed that Craig Wright was right. In 2017, developers implemented a change to the Bitcoin blockchain in the change labeled SegWit (Segregated Witness – separate witness). As a result of this change, Bitcoin and its blockchain also include both advantages that BSV had: (i) the speed of transaction recording and (ii) the possibility of using Smart Contracts.</p>



<p>Today, Craig Wright is a valid member of the professional community, his opinions are considered important, not because he is the creator of Bitcoin, but because his knowledge and suggestions are very good.</p>



<p><strong>10. Craig Wright and the Gray Zone Litigation</strong></p>



<p>Craig is involved in several very interesting lawsuits. Probably the most important of them is the one in which he is <a href="https://coingeek.com/2023-in-litigation-dr-craig-wright-goes-after-the-legal-grey-areas/" target="_blank" rel="noopener">suing</a> the community of Bitcoin blockchain developers through his company Tulip Trading Limited.</p>



<p>In 2020, someone stole Craig&#8217;s key, which is needed to dispose of about 111,000 BTC. These are not the BTCs originally mined by Satoshi Nakamoto, but the Bitcoins that Craig bought with another virtual currency, obtained from a certain online casino for his services. The key was encrypted, so the thief does not know how to handle these BTC, or does not want to and is waiting for an opportunity.</p>



<p>In the lawsuit, Craig argues that the developer community responsible for the development of the blockchain owes a fiduciary duty to the owners of Bitcoins. So they have a responsibility to look after the interests of Craig and other Bitcoin owners. So, in other words, they have to ensure that nobody can steal these from Craig or other owners of Bitcoins, and if someone has stolen them, the developers have to ensure that possession of these stolen but still owned Bitcoins is returned to Craig.</p>



<p>The Supreme Court in Great Britain accepted the action for further proceedings, on the grounds that the developers appear to have fiduciary duties, which will need to be verified in the court proceedings.</p>



<p>This lawsuit is already inspiring legislators not only in Great Britain to legislate the position of blockchain developers and their obligations in relation to owners of virtual currency.</p>



<p>If Craig is successful in the dispute, then it will be clear that possession and ownership of virtual currency are two separate things, so the possibility of ownership of virtual currency will be judicially confirmed. Ownership will then not be tied to the possession of the relevant passwords or keys, as is the case today. And the owner will be able to claim both the return of the disposition and possession of the virtual currency, as well as damages if someone violates their fiduciary or other legal duties.</p>



<p>The second effect will be the obligation or at least the necessity to register the ownership of virtual currency outside the blockchain, which will be able to be checked by state authorities with unprecedented consequences, for example tax ones.</p>



<p><strong>11. A final word</strong></p>



<p>The development of blockchain and virtual currencies is definitely not over, and some legal issues related to virtual currencies will need to be resolved before it jumps to the next level. In particular, issues of ownership, possession, and liability of third parties associated with the development of blockchains and virtual currencies.</p>



<p>Trading virtual currencies is likely to be more similar to trading commodities. It is possible that one day they will completely replace money as we know it. Well, that will be another story.</p>



<p>Published on: 03.01.2024</p>



<p><strong>JUDr. Mag. Ján Čarnogurský</strong></p>



<p><strong>(the author is an Attorney-at-Law in Slovakia)</strong></p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/bitcoin-turns-15-today-who-is-satoshi-nakamoto-can-stolen-bitcoins-be-returned-to-the-owner/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Bitcoin má 15 rokov. Kto je Satoshi Nakamoto? Je možné ukradnuté Bitcoiny vrátiť späť?</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/bitcoin-ma-15-rokov-kto-je-satoshi-nakamoto-je-mozne-ukradnute-bitcoiny-vratit-spat/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/bitcoin-ma-15-rokov-kto-je-satoshi-nakamoto-je-mozne-ukradnute-bitcoiny-vratit-spat/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 02 Jan 2024 12:37:33 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=4379</guid>

					<description><![CDATA[Bitcoin a s ním súvisiaci blockchain je bezpochyby jedným z najvýznamnejších vynálezov 21. storočia. Jeho utajený tvorca bol však dlho predmetom špekulácii a hádaniek, ktoré sa podarilo objasniť až vďaka niektorým súdnym konaniam. Bitcoin vznikol vytvorením prvého bloku v blockchaine, tzv. genezis bloku, dňa 3. januára 2009. Do tohto prvého bloku bol zapísaný text „The [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Bitcoin a s ním súvisiaci blockchain je bezpochyby jedným z najvýznamnejších vynálezov 21. storočia. Jeho utajený tvorca bol však dlho predmetom špekulácii a hádaniek, ktoré sa podarilo objasniť až vďaka niektorým súdnym konaniam.</p>



<p>Bitcoin vznikol vytvorením prvého bloku v blockchaine, tzv. genezis bloku, dňa 3. januára 2009. Do tohto prvého bloku bol zapísaný text <em>„The Times 03/Jan/2009 Chancellor on brink of second bailout for banks“</em> (Noviny The Times, 3.1.2009 Kancelár na pokraji druhého odškodnenia pre banky). Názov novinového článku slúži ako časová pečiatka, potvrdzujúca presný deň, kedy Bitcoin vznikol.</p>



<p><strong>1. Kto je Satoshi Nakamoto?</strong></p>



<p>Autor a tvorca blockchainu a Bitcoinu je tajomná osoba s menom Satoshi Nakamoto. Dlhoročné špekulácie, kto sa za týmto pseudonymom skrýva, pomohli objasniť, ako inak, <a href="https://casetext.com/case/kleiman-v-wright-14" target="_blank" rel="noopener">právnici</a>.</p>



<p>Viaceré osoby spĺňali predpoklady, aby boli schopné vytvoriť niečo ako Bitcoin, no skoro všetci odmietli, že by mali niečo so Satoshim spoločné. Okrem dvoch pánov, ktorí naopak tvrdia, že sú súčasťou trojčlenného teamu, ktorý vystupoval pod menom Satoshi Nakamoto.</p>



<p>Hlavnou osobou teamu má byť pán Dr. Craig Steven Wright. Ďalším členom teamu mal byť dnes už zosnulý pán Dave Kleinman a treťou osobou má byť pán Phil Wilson.</p>



<p>Ako to všetko vyplávalo na povrch: po smrti Dave Kleinmana v apríli 2013 jeho brat Ira našiel mnohé e-maily, ktoré si medzi sebou posielali Craig Wright a Dave Kleinman. Z týchto e-mailov vyplývalo, že obaja boli členmi teamu, ktorý vytvoril Bitcoin.</p>



<p><strong>2. Tvorcovia Bitcoinu boli v skutočnosti traja</strong></p>



<p>Vo februári 2014 napísal Craig Wright <a href="https://storage.courtlistener.com/recap/gov.uscourts.flsd.521536/gov.uscourts.flsd.521536.1.20.pdf" target="_blank" rel="noopener">email</a> Louisovi Kleinmanovi, otcovi zosnulého Dave Kleinmana, v ktorom píše:</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="805" height="500" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image.png" alt="" class="wp-image-4381" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image.png 805w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-300x186.png 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-768x477.png 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-480x298.png 480w" sizes="(max-width: 805px) 100vw, 805px" /></figure>



<p>Výslovne v&nbsp;e-maile Craig píše, že Bitcoin vytvorili traja tvorcovia, a dvaja z nich sú on, Craig, a Dave Kleinman. Neskôr Craig na súde o treťom účastníkovi uviedol, že vlastne ani nepozná jeho meno, iba akýsi pseudonym.</p>



<p>Louis Kleinman mal vtedy 94 rokov, preto sa záležitosti uchopil brat Dave Kleinman, Ira Kleinman. Ira Kleinman neskôr najmä v dôsledku tohto e-mailu zažaloval Craiga Wrighta, aby zaplatil do dedičstva po Daveovi Kleinmanovi polovicu všetkých prvých Bitcoinov, ktoré boli vyťažené na začiatku celého blockchainu a mohli patriť iba tvorcovi blockchainu – Satoshimu Nakamotovi, čiže tým osobám, ktoré sa za jeho pseudonymom skrývali.</p>



<p>Hoci Craig Wright v súdnom spore s Irom Kleinmanom tvrdil a stále vehementne tvrdí, že on sám a jediný je tvorcom Bitcoinu, žalobca predložil viaceré e-maily a správy medzi Daveom a Craigom, v ktorých Craig Wright potvrdil, že Dave Kleinman bol jeho partnerom a najlepším priateľom, a že Bitcoiny vyťažili spolu.</p>



<p>Účasť Daveho Kleinmana pri tvorbe Bitcoinu je na základe súdnych dokumentov nesporná, a aj keď Ira Kleinman nevedel preukázať spoluvlastníctvo Daveho Kleinmana vo vzťahu k prvým vyťaženým Bitcoinom a súd preto nepotvrdil vlastníctvo Dave Kleinmana k prvým vyťaženým Bitcoinom, je zrejmé, že Dave Kleinman sa na tvorbe Bitcoinu podieľal, a je nespornou súčasťou teamu Satoshi.</p>



<p>Počas súdneho sporu Craig mnohokrát potvrdil, že na tvorbe Bitcoinu pracoval spolu s Dave Kleinmanom, pričom potvrdil, že to bol najmä Dave, kto písal e-maily v mene Satoshi Nakamota.</p>



<p><strong>3. Kto je tretím členom teamu Satoshi?</strong></p>



<p>Craig nikdy neuviedol jasne, kto bol tretím členom teamu Satoshi. V súdnych dokumentoch vieme zistiť, že podľa Craiga tretím členom teamu bol akýsi tajný štátny zamestnanec bezpečnostných zložiek USA, ktorého nepozná po mene, iba pod pseudonymom, a údajne sa tento prestal o Bitcoin zaujímať už v roku 2007. To znie skôr akoby Craig slušne povedal: viem, ale nepoviem.</p>



<ol class="wp-block-list" start="3">
<li></li>
</ol>



<p><strong>4.</strong> <strong>Nástup Phila Wilsona</strong></p>



<p>Ďalšie svetlo do vylúštenia záhady uviedol Phil Wilson, ďalší šikovný programátor. Podľa jeho web stránky <a href="https://vu.hn/" target="_blank" rel="noopener"><strong>vu.hn</strong></a> je to práve on, kto vyriešil dva základné problémy blockchainu, a to problém dvojitého míňania a problém byzantských generálov (k obom sa ešte vrátime).</p>



<p>Je potrebné uviesť, že Craig Wright vehementne popiera účasť Phila na tvorbe Bitcoinu, a vyjadruje sa veľmi škaredo na jeho adresu.</p>



<p>Phil na svojej web stránke a v niekoľkých rozhovoroch vysvetľuje svoju verziu udalostí, a to veľmi detailne.</p>



<p>Údajne ho Craig a Dave oslovili s prosbou o pomoc niekedy v roku 2008, pretože Craig a Dave nevedeli vyriešiť oba uvedené základné problémy, spojené s budúcim Bitcoinom. Phil im najprv nevedel pomôcť a ukončil s nimi spoluprácu.</p>



<p>Po niekoľkých týždňoch ho však niečo napadlo, a ozval sa Craigovi späť, pričom naznačil, ako sa dajú oba základné problémy vyriešiť. A Phil vtedy údajne ponúkol Craigovi, že to bude teraz jeho (Philov) projekt, na ktorom bude Craig spolupracovať, pretože je odlišný od pôvodného projektu, s ktorým ho Craig predtým oslovil.</p>



<p>Všetci traja, Phil, Craig a Dave mali pracovať stále v utajení, pretože Craig pôvodne chcel vytvoriť Bitcoin ako platobný nástroj pre online kasína, nakoľko prevádzkovatelia kreditných kariet nechceli dovoliť ich používanie v online kasínach a klienti nemali ako platiť online, keď chceli gamblovať.</p>



<p>Následne údajne Phil vyriešil oba hlavné problémy Bitcoinu.</p>



<p><strong>5. Problém byzantských generálov</strong></p>



<p>V byzantskom období existovalo množstvo mestských štátov, ktoré spolu vytvárali dočasné aliancie, aby ovládli susedné mestá. Keď sa viacerí generáli z miest tvoriacich alianciu vybrali na vojenské ťaženie proti ďalšiemu susednému mestu, mali jednu veľkú dilemu: toto susedné mesto bolo vždy veľmi dobre opevnené, preto ho mohli dobyť iba vtedy, ak zaútočili všetci naraz. Ak čo len jeden generál svoje vojská stiahol, obrancovia zničili armády ostatných generálov a ich mestá boli vydané na pospas generálovi, ktorý sa rozhodol nezaútočiť. </p>



<p>Vždy sa preto všetci generáli museli navzájom informovať, či nasledujúci deň budú útočiť alebo nie. Každý generál však poslal správu iba najbližšiemu susedovi, a ten ju mohol zmeniť a tak poslať ďalej. Preto si generáli nemohli byť naozaj istí, či všetci naraz naozaj na druhý deň zaútočia, aj keď to správy všetkých generálov tvrdili.</p>



<p>Podobný problém má aj Bitcoin. Ak by niekto mohol zmeniť informáciu zapísanú v blockchaine, tak by sa touto zmenou mohol stať vlastníkom Bitcoinov niekto iný, ako ten, kto ich pôvodne vlastnil. Ak by vlastníctvo mala verifikovať nejaké centrálna autorita, tak by táto autorita alebo jej zamestnanci mohli manipulovať vlastníctvo Bitcoinov, ako by chceli.</p>



<p>Phil uviedol elegantné riešenie tohto problému: Všetky údaje by boli zapísané do reťaze blokov, v ktorej každý nový článok by bol „podpísaný“ pomocou údajov všetkých predchádzajúcich článkov reťaze. Ak by niekto zmenil čo len jeden údaj niekde v reťazi, každý by to hneď zistil, pretože výsledok „podpisu“ by bol iný ako v pôvodnej reťazi.</p>



<p>A tak vznikol blockchain, ktorého aktuálnu kópiu má každý jeden účastník trhu, takže nikto nemôže zmeniť ani jeden kúsok zapísanej informácie. Takéto riešenie je skutočne „peer to peer“, čiže bez potreby jedinej verifikačnej autority. Každý účastník je verifikačnou autoritou sám sebe.</p>



<p>Takto si každý generál môže pozrieť všetky správy všetkých generálov a verifikovať, že neboli zmenené, pretože každý generál má kópiu všetkých správ a všetky kópie všetkých správ u susedných generálov musia byť rovnaké. Ak by neboli, generál nebude útočiť, pretože vie, že správy boli menené.</p>



<p><strong>6. Problém dvojitého míňania</strong></p>



<p>Problém dvojitého míňania spočíva v tom, že ak dvaja účastníci naraz vyťažia nový Bitcoin, tak každý z nich by mohol overiť prevod nejakého iného konkrétneho Bitcoinu v prospech dvoch rôznych osôb, takže by ho bolo možné minúť dvakrát, hoci existuje iba raz.</p>



<ol class="wp-block-list" start="6">
<li></li>
</ol>



<p>Phil uviedol ďalšie elegantné riešenie aj tohto problému: ak by dvaja účastníci vyťažili naraz nový blok Bitcoinov, tak zostane existovať a zapísaný do blockchainu bude iba jeden z nich, a to ten, na základe ktorého niekto vyťaží ešte jeden ďalší blok Bitcoinu. Vyhrá teda tá verzia blockchainu, ktorá bude najdlhšia v danom okamihu.</p>



<p>Toto riešenie je veľmi krásne a jednoduché. Na svojej web stránke Phil aj uvádza diskusiu, v ktorej uviedol dôkaz, že táto metóda je funkčná a nedá sa hacknúť. Pätnásťročná existencia Bitcoinu dala tomuto riešeniu za pravdu. Žiaden Bitcoin nebol minutý dvakrát, hoci iste to mnohí skúšali.</p>



<p><strong>7. Phil Wilson nevie svoju účasť v teame Satoshi verifikovať</strong></p>



<p>Phil na svojej web stránke uvádza, prečo nevie ponúknuť žiaden dôkaz toho, že bol súčasťou teamu Satoshi. </p>



<p>Keď v októbri 2013 FBI chytila prevádzkovateľa internetového trhoviska Silk Road, Rossa Ulbrichta, obvinila ho s terorizmu, pretože umožnil na svojom trhovisku obchodovať s drogami, zbraňami a aj s nájomnými vraždami. Na Silk Road sa platilo práve s Bitcoinmi. Rossa Ulbrichta odsúdili na trojnásobné doživotie.</p>



<p>Phil sa údajne zľakol, že ako spolutvorca Bitcoinu by mohol byť spoluzodpovedný za všetko, čo sa na Silk Road a ďalších ilegálnych trhoviskách dialo. Preto údajne vymazal všetky dáta, ktoré ho spájali s projektom Bitcoin, vrátane niekoľko tisíc Bitcoinov, ktoré vyťažil počas svojho života.</p>



<p>Z rovnakého dôvodu Craig Wright odmietol preukázať, že ako tvorca Bitcoinu môže previesť prvé vyťažené Bitcoiny, tie, ktoré sú zapísané na začiatku blockchainu. Ak by to urobil, tak by to bol nesporný dôkaz, že disponuje kľúčmi z peňaženky, ktorá obsahuje tie Bitcoiny, ktoré mohol vyťažiť iba tvorca Bitcoinu, vystupujúci pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. No aj Craig sa bojí, že by mohol niesť pred zákonom zodpovednosť za použitie Bitcoinov v ilegálnych aktivitách ako jeho tvorca, a preto verejne odmietol tento prevod urobiť, hoci ho za to celá komunita vysmiala a pôvodne ho považovala za podvodníka.</p>



<p>Craig však, na rozdiel od Phila, preukázal, že vie podpísať e-maily s tajným kľúčom Satoshiho Nakamotu. Použitie tohto kľúča preukazuje, že Craig mohol písať e-maily podpísané Satoshim Nakamotom, čo by nebolo možné, keby nebol súčasťou teamu Satoshi.</p>



<p><strong>8. Dôkaz účasti Phila Wilsona prostredníctvom stylometrie</strong></p>



<p>Na internete je množstvo e-mailov, o ktorých nie je pochybnosť, že ich napísala osoba pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. Taktiež, autor Základného dokumentu Bitcoinu (White paper of Bitcoin) je rovnaká osoba.</p>



<p>Preto je možné porovnať texty týchto e-mailov a Základného dokumentu s textami, o ktorých je zrejmé, že ich napísal Phil Wilsom, Craig Wright, alebo iný domnelý člen teamu Satoshi. Tieto texty je možné podrobiť stylometrickej analýze, ktorá určí, či autori dvoch textov sú jedna a tá istá osoba alebo sa jedná o rôzne osoby.</p>



<p>Autor týchto riadkov urobil stylometrickú analýzu textov Satoshiho e-mailov, Satoshiho Základného dokumentu a porovnal ich s analýzov textov od Phila Wilsona, Craiga Wrighta, ako aj ďalších autorov, považovaných za možných členov teamu Satoshi.</p>



<p>Výsledok získaný prostredníctvom algoritmu Naive Bayes, v ktorom sa porovnávalo použitie 50 najpoužívanejších slov v Satoshiho textoch, priniesol nasledovný výsledok:</p>



<figure class="wp-block-table"><table><tbody><tr><td><strong>1</strong></td><td><strong>Whitepaper</strong></td><td><strong>-13 852</strong></td></tr><tr><td><strong>2</strong></td><td><strong>Phil Wilson</strong></td><td><strong>-14 306</strong></td></tr><tr><td><strong>3</strong></td><td><strong>Gavin Andresen</strong></td><td><strong>-14 415</strong></td></tr><tr><td><strong>4</strong></td><td><strong>Bram Cohen</strong></td><td><strong>-14 489</strong></td></tr><tr><td><strong>5</strong></td><td><strong>Craig Wright</strong></td><td><strong>-15 089</strong></td></tr><tr><td><strong>6</strong></td><td><strong>Ian Grigg</strong></td><td><strong>-15 320</strong></td></tr><tr><td><strong>7</strong></td><td><strong>Nick Szabo</strong></td><td><strong>-15 394</strong></td></tr></tbody></table></figure>



<p>Z tabuľky je zrejmé, že najpravdepodobnejší autor Základného dokumentu (White paper) a Satoshiho e-mailov je Phil Wilson. Hodnoty zodpovedajúce ich textom sú si navzájom najbližšie.</p>



<p>Urobili sme aj analýzu prostredníctvom špeciálneho programu, vytvoreného na stylometrickú analýzu textov s označením Stylo od autorov Maciej Eder, Jan Rybicki, Mike Kestemont, Steffen Pielstroem, ktorý je k dispozícii <a href="https://cran.r-project.org/web/packages/stylo/index.html" target="_blank" rel="noopener">na stiahnutie</a>. Jedná sa o jeden z najlepších a najštandardnejších programov používaných na stylometrickú analýzu vôbec.</p>



<p>Výsledok je taktiež jednoznačný:</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="818" height="796" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-1.png" alt="" class="wp-image-4384" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-1.png 818w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-1-300x292.png 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-1-768x747.png 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-1-480x467.png 480w" sizes="(max-width: 818px) 100vw, 818px" /></figure>



<p>Texty Satoshiho&nbsp;a texty Phila Wilsona sú si najbližšie, takže aj pravdepodobnosť, že sa jedná o rovnakého autora, je veľmi vysoká.</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img decoding="async" width="917" height="824" src="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-2.png" alt="" class="wp-image-4387" srcset="https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-2.png 917w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-2-300x270.png 300w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-2-768x690.png 768w, https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2024/01/image-2-480x431.png 480w" sizes="(max-width: 917px) 100vw, 917px" /></figure>



<p>Stylometrická analýza preukazuje, že ak by aj Phil Wilson nebol autorom Whitepaperu a Satoshiho e-mailov, tak potom Craig Wright ich autorom nie je určite.</p>



<p>V texte Základného dokumentu sú za každou bodkou na konci vety dve medzery. Tak isto je napísaná web stránka Phila Wilsona, vraj sa to naučil na kurze písania beletrie. Dve medzery za každou bodkou sme však nevedeli nájsť v žiadnom texte uvedených autorov, ktorý bol publikovaný pred vytvorením Bitcoinu. Ak by sa takýto text našiel, a patril by či už Philovi Wilsonovi, Craigovi Wrightovi alebo Davemu Kleinmanovi, bola by pravdepodobnosť jeho autorstva Bitcoinového Základného dokumentu veľmi vysoká.</p>



<p><strong>9. Craig Wright prekročil tieň Satoshi Nakamota</strong></p>



<p>Krátko po odstúpení Satoshiho Nakamota z vývoja Bitcoinu, prevzala vývoj Bitcoinu komunita nadšencov, ktorí disponovali potrebnými znalosťami. </p>



<p>Bitcoin nadobudol obrovskú popularitu a jeho hodnota „vyrazila dekel“.</p>



<p>To však spôsobilo, že použitie Bitcoinu bolo veľmi pomalé. Pôvodný Bitcoinový blockchain mal iba malé pamäťové miesto na uloženie transakcií, ktorými sa Bitcoiny prevádzali, a to 1 MB. Preto každých 10 minút, keď bol vyťažený nový blok Bitcoinov, iba veľmi málo transakcií mohlo byť zapísaných do tohto bloku a tým verifikovaných. Až verifikáciou a zápisom do blockchainu je prevod – transakcia s Bitcoinami dokončená. Niektoré prevody preto trvali aj 3-4 hodiny.</p>



<p>Craig Wright, už podpísaný svojím menom, navrhol, aby blockchain bol modifikovaný, a aby bolo zväčšené miesto na uloženie transakcií, čím by sa prevody Bitcoinu znovu mohli robiť v reálnom čase, okamžite.</p>



<p>Komunita developerov však rozhodla, že sa blockchain meniť nebude.</p>



<p>Craig Wright bol rozhodnutím developerov sklamaný, priam rozčúlený. Vytvoril svoju vlastnú verziu Bitcoinu a nazval ju Bitcoin Satoshi Vision (BSV). Iná skupina developerov vytvorila tiež svoju verziu a nazvali ju Bitcoin Cash. Obe tieto nové verzie vznikli rozvetvením pôvodného blockchainu, pričom pôvodná verzia blockchainu s pôvodnými Bitcoinmi stále zostala existovať.</p>



<p>Dnes, s odstupom času, vieme s určitosťou povedať, že vytvorenie BSV bolo skutočne správnym krokom. BSV umožňovala veľmi lacno zapísať a verifikovať prevody tisícok transakcií pri vytvorení každého nového bloku (čo sa stáva raz za asi 10 minút). Taktiež umožňoval BSV používanie smartkontraktov, rovnako ako konkurenčný blockchain na báze virtuálnej meny Ethereum.</p>



<p>Craig však začal na verejnosti vystupovať veľmi arogantne, prehlasujúc sa za jediného tvorcu Bitcoinu a jediného skutočného Satoshiho. Každého veľmi tvrdo poučoval o svojej pravde a o svojich názoroch. V komunite to vyvolalo veľa nevôle a veľmi rýchlo BSV delistovali zo všetkých veľkých búrz obchodujúcich s kryptomenami.</p>



<p>Čas však plynul a ukázal, že Craigh Wright mal pravdu. V roku 2017 developeri implementovali zmenu blockchainu pre Bitcoin v zmene označenej ako SegWit (Segregated Witness oddelený svedok). V dôsledku tejto zmeny Bitcoin a jeho blockchain tiež obsahuje obe výhody, ktoré mal BSV: (i) rýchlosť zápisu transakcií a (ii) možnosť použitia Smartkontraktov.</p>



<p>Dnes je Craig Wright platným členom odbornej komunity, jeho názory sú považované za dôležité, a to nie preto, že je tvorcom Bitcoinu, ale preto, že jeho znalosti a návrhy sú veľmi dobré.</p>



<p><strong>10. Craig Wright a súdne spory v šedej zóne</strong></p>



<p>Craig je účastníkom viacerých veľmi zaujímavých súdnych sporov. Asi najdôležitejší z nich je ten, v ktorom <a href="https://coingeek.com/2023-in-litigation-dr-craig-wright-goes-after-the-legal-grey-areas/" target="_blank" rel="noopener">žaluje</a> prostredníctvom svojej firmy Tulip Trading Limited komunitu developerov blockchainu Bitcoinu.</p>



<p>V roku 2020 totiž Craigovi niekto ukradol kľúč, ktorý je potrebný na disponovanie s asi 111.000 BTC. Nie sú to BTC, ktoré pôvodne vyťažil Satoshi Nakamoto, ale sú to Bitcoiny, ktoré Craig kúpil za inú virtuálnu menu, získanú od istého online kasína za svoje služby. Kľúč bol zašifrovaný, takže zlodej nevie s týmito BTC narábať, alebo nechce a čaká na príležitosť.</p>



<p>Craig v súdnom spore tvrdí, že komunita developerov, ktorí sa starajú o rozvoj blockchainu, má voči vlastníkom Bitcoinov fiduciárne povinnosti. Sú teda zodpovední starať sa o záujmy Craiga a iných vlastníkov Bitcoinov. Čiže, inými slovami, majú zabezpečiť, aby Craigovi a ani iným vlastníkom Bitcoinov tieto nemohol nikto ukradnúť, a ak ich aj niekto ukradol, majú developeri zabezpečiť, aby sa Craigovi vrátila držba týchto ukradnutých, no stále vlastnených Bitcoinov.</p>



<p>Najvyšší súd vo Veľkej Británii prijal žalobu na ďalšie konanie s odôvodnením, že developeri zrejme majú fiduciárne povinnosti, čo bude potrebné v súdnom konaní preveriť.</p>



<p>Tento súdny spor už dnes inšpiruje zákonodarcov nielen vo Veľkej Británii, aby zákonne zakotvili postavenie developerov blockchainu a ich povinnosti vo vzťahu k vlastníkom virtuálnej meny.</p>



<p>Ak bude Craig v spore úspešný, tak bude zrejmé, že držba a vlastníctvo virtuálnej meny sú dve oddelené veci, takže možnosť vlastníctva virtuálnej meny bude súdne potvrdená. Vlastníctvo potom nebude naviazané na držbu príslušných hesiel alebo kľúčov, ako je tomu v praxi dnes. A vlastník sa bude môcť domáhať ako navráteniu dispozície a držby virtuálnej meny, tak aj náhrady škody, ak niekto poruší svoje fiduciárne alebo iné zákonné povinnosti.</p>



<p>Druhým efektom bude povinnosť alebo aspoň nevyhnutnosť evidovať vlastníctvo virtuálnej meny mimo blockchainu, čo bude môcť byť preverované štátnymi orgánmi s nebývalými dôsledkami, napríklad daňovými.</p>



<p><strong>11. Slovo na záver</strong></p>



<p>Rozvoj blockchainu a virtuálnych mien sa rozhodne neskončil, a kým preskočí na ďalší stupeň, bude potrebné vyriešiť niektoré právne otázky spojené s virtuálnymi menami. Najmä otázky vlastníctva, držby, a zodpovednosti tretích osôb, spojených s vývojom blockchainov a virtuálnych mien.</p>



<p>Obchodovanie s virtuálnymi menami sa bude pravdepodobne podobať viac na obchodovanie s komoditami. No je možné, že jedného dňa úplne nahradia peniaze ako ich poznáme. No to bude už iný príbeh.</p>



<p>Publikované dňa 03.01.2024</p>



<p><strong>JUDr. Mag. Ján Čarnogurský</strong></p>



<p><strong>(autor je advokát)</strong></p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/bitcoin-ma-15-rokov-kto-je-satoshi-nakamoto-je-mozne-ukradnute-bitcoiny-vratit-spat/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Novela zákona o cenných papieroch a investičných službách</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-cennych-papieroch-a-investicnych-sluzbach/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-cennych-papieroch-a-investicnych-sluzbach/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[jozef]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 23 Feb 2023 08:41:37 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=3090</guid>

					<description><![CDATA[K aktuálnym novinkám z dielne Národnej rady Slovenskej republiky pribudla aj novela v oblasti legislatívy cenných papierov a investičných služieb. Po novom dochádza k transponovaniu viacerých právnych predpisov Európskej únie najmä v oblasti investičných spoločností a úverových spoločností. Dňa&#160;04. mája 2021&#160;prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon č.&#160;209/2021&#160;(ďalej len „novela&#8220;), ktorým sa mení a dopĺňa zákon [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>K aktuálnym novinkám z dielne Národnej rady Slovenskej republiky pribudla aj novela v oblasti legislatívy cenných papierov a investičných služieb. Po novom dochádza k transponovaniu viacerých právnych predpisov Európskej únie najmä v oblasti investičných spoločností a úverových spoločností.</p>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>



<p>Dňa&nbsp;<strong>04. mája 2021</strong>&nbsp;prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon č.&nbsp;<strong>209/2021</strong>&nbsp;(ďalej len „novela&#8220;), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.&nbsp;<strong>566/2001</strong>&nbsp;Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o CP&#8220;).</p>



<p><strong>Prehľad novelizovaných právnych predpisov</strong></p>



<p>Okrem zákona o CP novela mení a dopĺňa aj:&nbsp;<strong>(A)</strong>&nbsp;zákon č.&nbsp;<strong>483/2001</strong>&nbsp;Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách&#8220;),&nbsp;<strong>(B)</strong>&nbsp;zákon č.&nbsp;<strong>429/2002</strong>&nbsp;Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o burze cenných papierov&#8220;),&nbsp;<strong>(C)</strong>&nbsp;zákon č.&nbsp;<strong>747/2004</strong>&nbsp;Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade nad finančným trhom&#8220;),&nbsp;<strong>(D)</strong>&nbsp;zákon č.&nbsp;<strong>371/2014</strong>&nbsp;Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o riešení krízových situácií&#8220;) a&nbsp;<strong>(E)</strong>&nbsp;zákon č.&nbsp;<strong>39/2015</strong>&nbsp;Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve&#8220;).</p>



<p><strong>Dôvod prijatia novely</strong></p>



<p><strong>(A) Dôvodom</strong>&nbsp;prijatia novely je najmä povinnosť transponovať&nbsp;<strong>smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034&#8243;)&nbsp;</strong>do slovenského právneho poriadku s cieľom zjednodušiť fungovanie menších investičných spoločností a zároveň dosiahnuť, aby najväčšie, systémové spoločnosti začali podliehať rovnakému režimu ako európske banky.&nbsp;<strong>(B) Novelou sa tiež preberá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18.</strong><strong>decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849</strong><strong>o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu</strong>, ktorej cieľom je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu.&nbsp;<strong>(C)</strong>&nbsp;Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré sú účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa.&nbsp;<strong>(D)</strong>&nbsp;Zmeny sa ďalej dotkli aj regulačného rámca pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov a to tak, že udeľovanie povolení a výkon dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov sa presunie z národného orgánu dohľadu (Národná banka Slovenska) pod Európsky orgán dohľadu (ESMA).&nbsp;<strong>(E)</strong>&nbsp;Novela preberá aj&nbsp;<strong>smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504&#8243;),</strong>&nbsp;ktorej cieľom je vyňatie z rozsahu pôsobnosti&nbsp;<strong>smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ poskytovateľov služieb hromadného financovania.</strong></p>



<p>Vzhľadom na rozsiahlosť vlastného textu novely, vyberáme do tohto príspevku len prehľad najdôležitejších zmien a v kontexte ďalších modifikácii zákona o CP odkazujeme na plný text novely.</p>



<p><strong>(1) Transpozícia článku 1 bod 1 písm. a) a b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849</strong><strong>o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica 2019/2177&#8243;), ktorým sa z rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014</strong><strong>o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II&#8220;)</strong>&nbsp;vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti. Udeľovanie povolenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti&nbsp;<strong>Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014</strong><strong>o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011</strong><strong>o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847</strong><strong>o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie o ESA´s&#8220;)</strong>&nbsp;prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa&nbsp;<strong>čl. 2 ods. 3</strong>&nbsp;nariadenia&nbsp;<strong>(EÚ) č. 600/2014</strong>&nbsp;v platnom znení (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 1</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(2) Zavedenie nových definícii pojmov, ktoré sú potrebné pre jednoznačnejšiu aplikáciu usmernení smernice MiFID II.</strong>&nbsp;Výmena finančného nástroja v portfóliu je spojená s nákladmi na túto výmenu, a viažu sa k nej povinnosti vyhodnotenia prínosu nového finančného nástroja pre klienta. Doložka o úplnom splatení pri dlhopisoch doteraz v právnej úprave Slovenskej republiky absentovala, naďalej však zostanú v platnosti emisné podmienky ako primárny nástroj pre akékoľvek dohody medzi emitentami a investormi. Dopĺňa sa definícia elektronického formátu, keďže doteraz sa pod trvalým médiom vnímali len listinné dokumenty, v praxi sa však používajú aj elektronické médiá vo forme CD, DVD nosičov a USB kľúčov, ktoré spĺňajú podmienky na trvalé médium. Definíciou prevažne obchodnej skupiny sa má dosiahnuť jasnejšie vymedzenie takejto skupiny s ohľadom na poskytovanie investičných služieb a vykonávanie tvorcu trhu (ustanovenia&nbsp;<strong>§ 7 ods. 27 až 30</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(3) Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504&#8243;),</strong>&nbsp;ktorá vyníma z rozsahu pôsobnosti smernice MiFID II poskytovateľov služieb hromadného financovania, čo znamená, že poskytovatelia služieb hromadného financovania na svoju účinnosť nemusia žiadať o povolenie na výkon svojej činnosti podľa zákona o cenných papierov. Na udelenie povolenia poskytovateľov služieb hromadného financovania sa vzťahuje&nbsp;<strong>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 54 ods. 3 písm. l)</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(4) Vymedzenie, kto sa rozumie malým a neprepojeným obchodníkom s cennými papiermi a ktoré ustanovenia zákona sa na neho nevzťahujú a tiež sa ustanovenie lehoty, do ktorej musí obchodník s cennými papiermi, ktorý prestane spĺňať podmienky, aby sa mohol považovať za malého a neprepojeného obchodníka, zosúladiť svoju činnosť s požiadavkami zákona o cenných papieroch</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 54b</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(5) Transpozícia článku 5 odsekov 1 až 5 smernice IFD</strong>, podľa ktorých sa stanovuje právomoc Národnej banke Slovenska rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonáva investičné služby a investičné činnosti podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 6 ods. 1 písm. c) alebo f)</strong>&nbsp;zákona o CP a celková hodnota jeho konsolidovaných aktív vypočítaná ako priemer za predchádzajúcich&nbsp;<strong>12 mesiacov</strong>&nbsp;sa rovná alebo je vyššia ako&nbsp;<strong>5 000 000 000</strong>&nbsp;eur a ktorý spĺňa jednu alebo viac zákonných kritérií, sa budú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách a teda prísnejšie prudenciálne požiadavky. Národná banka Slovenska môže taktiež rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi sa už nebudú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách. Rovnako, ak obchodník s cennými papiermi prestane spĺňať kritéria na „prísnejší&#8220; prudenciálny dohľad, bude sa na neho vzťahovať dohľad podľa zákona o cenných papieroch (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 54d</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(6) Ustanovenie podmienky, kedy je obchodník s cennými papiermi povinný zriadiť výbor pre riadenie rizík a tiež funkcia tohto výboru ako aj požiadavka, že výbor pre riadenie rizík a dozorná rada musia mať prístup k dostupným informáciám o rizikách.</strong>&nbsp;Členom výboru pre riadenie rizík sa rozumie napr. aj odborník z príslušnej oblasti (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 71c</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(7) Transpozícia článkov 30 až 32 smernice IFD</strong>, ktoré nanovo upravujú politiku odmeňovania a pohyblivú zložku odmeňovania, ktoré sú oproti doterajšej právnej úprave lepšie prispôsobené činnosti obchodníka s cennými papiermi. Stanovujú sa zásady odmeňovania, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na uvedené skupiny osôb a ktoré sú primerané jeho veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jeho činnosti. Upravujú sa pravidlá priznávania a vyplácania pohyblivej zložky celkovej odmeny (ustanovenia&nbsp;<strong>§ 71da a § 71db</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(8) Spresnenie, že obchodník s cennými papiermi informuje Národnú banku Slovenska o osobách a počte osôb, ktorých celková odmena u obchodníka s cennými papiermi je najmenej 1 000 000 eur v príjmovej skupine 1 milión eur, vrátane informácií o ich pracovných povinnostiach, dotknutej obchodnej oblasti a hlavných zložkách mzdy, prémiách, dlhodobých odmenách a príspevkoch na dôchodkové zabezpečenie</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 71de ods. 1</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(9) Umožnenie spoločnej úhrady za investičný prieskum v prípade, ak sa investičný prieskum vzťahuje na emitentov, ktorých trhová kapitalizácia nepresiahla 1 miliardu Eur počas 36 mesiacov pred uskutočnením investičného prieskumu.</strong>&nbsp;Týmto krokom sa predpokladá zvýšenie záujmu poskytovateľov investičných prieskumov o malé a stredné spoločnosti a tým väčšia dostupnosť informácií o takýchto spoločnostiach (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 73b ods. 18 až 20</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(10) Upravuje sa preskúmavanie, ktoré vykonáva Národná banka Slovenska v rámci dohľadu.</strong>&nbsp;Preskúmavanie podľa smernice IFD je lepšie prispôsobené činnostiam a veľkosti obchodníkov s cennými papiermi než doterajšia právna úprava. Pri vykonávaní preskúmania Národná banka Slovenska zohľadňuje okrem iného aj riziká, obchodný model obchodníka s cennými papiermi alebo aj geografické umiestnenie expozícií obchodníka s cennými papiermi. Frekvenciu a rozsah preskúmavania určí Národná banka Slovenska primerane k veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti vykonávaných činností obchodníka s cennými papiermi, doterajšia právna úprava ustanovovala preskúmanie aspoň&nbsp;<strong>raz do roka</strong>. V rámci výkonu dohľadu má Národná banka Slovenska prístup aj k programom a zápisniciam zo zasadnutí predstavenstva. V rámci preskúmavania Národná banka Slovenska aspoň&nbsp;<strong>každé tri roky</strong>&nbsp;preskúma, či obchodník s cennými papiermi dodržiava požiadavky týkajúce sa povolenia používať interné modely (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 135 ods. 7 až 16</strong>&nbsp;zákona o CP a ustanovenie&nbsp;<strong>§ 135 ods. 17 a 18</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>(11) Spresňuje sa, že výnimka udelená obchodníkovi s cennými papiermi Národnou bankou Slovenska podľa doterajšieho ustanovenia § 54 ods. 12 druhá veta zákona o CP zaniká ku dňu účinnosti novely.</strong>&nbsp;Obchodníkovi s cennými papiermi so základným imaním&nbsp;<strong>125 000 eur</strong>, ktorý mal povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa doterajšieho znenia ustanovenia&nbsp;<strong>§ 54 ods. 12</strong>&nbsp;zákona o CP zostane povolenie na poskytovanie investičných služieb a bude mať voľbu buď navýšiť počiatočný kapitál na&nbsp;<strong>730 000 eur</strong>&nbsp;(ak bude chcieť vykonávať aj pôvodné činnosti podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 54 ods. 12</strong>&nbsp;druhá veta zákona o CP) alebo navýšiť počiatočný kapitál na&nbsp;<strong>150 000 eur</strong>&nbsp;a vykonávať investičné služby v pôvodnom rozsahu (ale bez oprávnení podľa pôvodného ustanovenia&nbsp;<strong>§ 54 ods. 12</strong>&nbsp;druhá veta zákona o CP) alebo nenavýšiť počiatočný kapitál a poskytovať investičné služby podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 54 ods. 13</strong>&nbsp;zákona o CP (obchodník s cennými papiermi s počiatočným kapitálom&nbsp;<strong>75 000 eur</strong>). Ustanovenie sa netýka povolenia na poskytovanie investičných služieb, ktoré ostáva obchodníkovi s cennými papiermi zachované (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 173zf</strong>&nbsp;zákona o CP).</p>



<p><strong>Zákon o bankách</strong></p>



<p><strong>(12) Transpozícia čl. 8a smernice 2013/36/EÚ.</strong>&nbsp;Upravuje sa situácia, ak obchodník s cennými papiermi prekročí hranicu&nbsp;<strong>30 mld. eur</strong>&nbsp;a musí požiadať o udelenie bankového povolenia podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 7</strong>&nbsp;zákona o bankách. Počas doby rozhodovania o žiadosti o bankové povolenie podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 7</strong>&nbsp;zákona o bankách môže tento obchodník s cennými papiermi oprávnene podnikať podľa svojej platnej licencie na vykonávanie investičných činností. Ustanovenie&nbsp;<strong>§ 7b ods. 3</strong>&nbsp;zákona o bankách upravuje situáciu, kedy obchodníkovi s cennými papiermi z dôvodu dlhodobého zníženia jeho celkových aktív pod&nbsp;<strong>30 mld. eur</strong>&nbsp;bolo Národnou bankou Slovenska odobraté bankové povolenie podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 63 ods. 1 písm. h)</strong>&nbsp;zákona o bankách, avšak tento obchodník s cennými papiermi opätovne prekročil svojimi celkovými aktívami hranicu&nbsp;<strong>30 mld. eur</strong>&nbsp;a je povinný opätovne žiadať o bankovú licenciu. V takomto prípade Národná banka Slovenska zabezpečí, aby konanie o udelení takéhoto opätovného bankového povolenia bolo čo najjednoduchšie a aby sa zohľadnili všetky informácie a doklady prikladané k žiadosti o udelenie predchádzajúceho bankového povolenia, ak sú použiteľné na udelenie takéhoto povolenia (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 7b</strong>&nbsp;zákona o bankách).</p>



<p><strong>(13) Transpozícia čl. 62 bod 7 IFD (čl. 18 nové písmeno aa) smernice 2013/36/EÚ).</strong>&nbsp;Dopĺňa sa nový dôvod na odobratie bankového povolenia, ktorým je neplnenie definičného znaku, t. j. pokles výšky aktív pod prahovú hodnotu uvedenú v&nbsp;<strong>nariadení (EÚ) č. 575/2013</strong>&nbsp;za obdobie&nbsp;<strong>piatich po sebe nasledujúcich rokov</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 63 ods. 1 písm. h)</strong>&nbsp;zákona o bankách).</p>



<p><strong>Zákon o burze cenných papierov</strong></p>



<p><strong>(14) V nadväznosti na zmeny smernice 2019/2177, z ktorej rozsahu sa vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti a táto právomoc prechádza na Európsky orgán dohľadu, sa potrebné úpravy vykonávajú aj vo viacerých ustanoveniach zákona o burze cenných papierov</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 4 ods. 15</strong>&nbsp;zákona o burze cenných papierov a ustanovenie&nbsp;<strong>§ 58 ods. 1</strong>&nbsp;zákona o burze cenných papierov).</p>



<p><strong>(15) Ustanovenie, že úplný zoznam pozícií držaných v komoditných derivátoch alebo v emisných kvótach alebo v ich derivátoch je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť centrálnemu orgánu dohľadu</strong>, t. j. tomu orgánu, ktorý dohliada nad obchodným miestom s najväčším objemom obchodov v danom deriváte (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 57b ods. 3</strong>&nbsp;zákona o burze cenných papierov).</p>



<p><strong>Zákon o dohľade nad finančným trhom</strong></p>



<p><strong>(16) Nahradenie predkladania Správy o stave a vývoji finančného trhu predkladaním Správy o finančnej stabilite v rovnakej frekvencii.</strong>&nbsp;Správa o finančnej stabilite predstavuje hlavnú publikáciu Národnej banky Slovenska v oblasti vyhodnocovania aktuálnych trendov a rizík na slovenskom finančnom trhu. Jej vydávanie je v súlade s medzinárodnou praxou v krajinách Európskej únie. Naopak, Správa o stave a vývoji finančného trhu má všeobecný štatistický charakter a informácie v nej obsiahnuté sa do veľkej miery prekrývajú s informáciami zverejnenými vo verejne dostupných databázach. Vydávanie štatistických správ centrálnymi bankami v Európskej únie je ojedinelé. Dôležitosť Správy o finančnej stabilite potvrdzuje aj aktívny záujem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o analýzy, ktoré sú v nej publikované a to napriek tomu, že nie je oficiálne predkladaná na rokovania. Tak na rokovaniach Výboru pre financie a rozpočet, ako aj na rokovaniach pléna Národnej rady Slovenskej republiky, sa diskusie výrazne viac sústredili na aktuálne riziká analyzované v Správe o finančnej stabilite, než na štatistické prehľady publikované v Správe o stave a vývoji finančného trhu (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 1 ods. 3 písm. i)</strong>&nbsp;zákona o dohľade nad finančným trhom a ustanovenie&nbsp;<strong>§ 37 ods. 1 písm. a)</strong>&nbsp;zákona o dohľade nad finančným trhom).</p>



<p><strong>Zákon o riešení krízových situácii</strong></p>



<p><strong>(17) Transpozícia článku 63 smernice IFD, ktorá mení Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012</strong>, ktorá je transponovaná do zákona o riešení krízových situácií. V nadväznosti na zmeny vyvolané smernicou IFD, hlavne požiadavky zmeny základného imania na počiatočný kapitál je potrebné reflektovať na uvedenú zmenu aj zmenou ustanovenia zákona o riešení krízových situácií (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 3 ods. 3 písm. a)</strong>&nbsp;zákona o riešení krízových situácii).</p>



<p><strong>Zákon o poisťovníctve</strong></p>



<p><strong>(18) Stanovenie povinnosti Národnej banky Slovenska oznámiť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského zhoršenie finančného stavu alebo vznik iných rizík, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území hostiteľského členského štátu.</strong>&nbsp;V prípade absencie dohody s príslušným orgánom dohľadu členského štátu sa stanovuje možnosť požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu a ak nedôjde k náprave zistených nedostatkov predložiť žiadosť o vytvorenie platformy spolupráce (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 16 ods. 9 až 11</strong>&nbsp;zákona o poisťovníctve a ustanovenie&nbsp;<strong>§ 17 ods. 11</strong>&nbsp;zákona o poisťovníctve).</p>



<p><strong>Účinnosť novely</strong></p>



<p>Novela nadobúda delenú účinnosť, a to:&nbsp;<strong>(A) dňa 26. júna 2021, (B) dňa 30. júna 2021, (C) dňa 10. novembra 2021, (D) dňa 01. januára 2022 a (E) dňa 01. marca 2022.</strong></p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-cennych-papieroch-a-investicnych-sluzbach/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Novela zákona o kolektívnom investovaní</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-kolektivnom-investovani/</link>
					<comments>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-kolektivnom-investovani/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[jozef]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 23 Feb 2023 08:38:19 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=3087</guid>

					<description><![CDATA[Potreba harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky so záväznými predpismi Európskej únie sa nevyhla ani oblasti kolektívneho investovania. Nová legislatíva má najmä odstrániť prekážky, ktoré doteraz bránili správcom fondov kolektívneho investovania plne využívať výhody vnútorného trhu pri cezhraničnej distribúcii fondov kolektívneho investovania. Dňa&#160;04. mája 2021&#160;Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon (ďalej len „novela&#8220;), ktorým sa mení [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Potreba harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky so záväznými predpismi Európskej únie sa nevyhla ani oblasti kolektívneho investovania. Nová legislatíva má najmä odstrániť prekážky, ktoré doteraz bránili správcom fondov kolektívneho investovania plne využívať výhody vnútorného trhu pri cezhraničnej distribúcii fondov kolektívneho investovania.<br></p>



<p>Dňa&nbsp;<strong>04. mája 2021</strong>&nbsp;Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon (ďalej len „novela&#8220;), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.&nbsp;<strong>203/2011</strong>&nbsp;Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom investovaní&#8220;).</p>



<p><strong>Účel novely</strong></p>



<p>Dôvodom prijatia novely je predovšetkým implementácia smernice&nbsp;<strong>(EÚ) 2019/1160. Smernicu (EÚ) 2019/1160</strong>&nbsp;dopĺňa nariadenie&nbsp;<strong>(EÚ) 2019/1156</strong>. Uvedeným nariadením a smernicou&nbsp;<strong>(EÚ) 2019/1160</strong>&nbsp;sa koordinujú podmienky pre správcov fondov pôsobiacich na vnútornom trhu, čím sa má uľahčiť cezhraničná distribúcia fondov kolektívneho investovania. Predmetná smernica zosúlaďuje postup oznamovania zmien regulačným orgánom, upravuje spôsoby poskytovania informácií investorom, a zavádza jednotné podmienky pre ukončenie cezhraničnej distribúcie cenných papierov fondov kolektívneho investovania, čím prispieva k vyššej ochrane investorov, ktorí alokovali svoje finančné prostriedky do fondov kolektívneho investovania, ktoré sa distribuujú cezhranične. Zároveň smernica umožňuje testovanie záujmu investorov o konkrétnu investičnú stratégiu počas predmarketingovej fázy.</p>



<p>Z dôvodu rozsiahlosti vlastného textu novely prinášame výber najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o kolektívnom investovaní prináša.</p>



<p><strong>(1) Úprava spôsobu marketingu fondov.</strong></p>



<p>Jedným z cieľov balíka CBDF (smernica&nbsp;<strong>(EÚ) 2019/1160</strong>&nbsp;a nariadenie&nbsp;<strong>(EÚ) 2019/1156</strong>&nbsp;týkajúce sa cezhraničnej distribúcie fondov kolektívneho</p>



<p>investovania) bolo vhodne upraviť predovšetkým spôsob marketingu fondov na území hostiteľského štátu, pričom bolo potrebné od marketingových aktivít odčleniť predmarketingové aktivity, kedy si správca potenciálneho fondu ešte len robí prieskum, či má zmysel distribuovať alternatívny investičný fond na území hostiteľského štátu, t. j. či o daný fond bude medzi investormi záujem. Špecifikom predmarketingu je, že správca fondu je oprávnený zisťovať preferencie a záujem o konkrétny fond na potenciálnom cieľovom trhu len u potenciálnych profesionálnych investorov, čo je naviazané predovšetkým na charakter alternatívnych investičných fondov. Pod investičnými zámermi sa rozumie všeobecný náčrt investičných cieľov, ktoré sa následne podrobne uvedú v investičnej stratégii. Ide o transpozíciu&nbsp;<strong>Článku 2, bodu 1 smernice (EÚ) 2019/1160&nbsp;</strong>(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 3 písm. ao) a ap)</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(2) Uvedenie spôsobu konania správcovskej spoločnosti za účelom nespochybniteľného vymedzenia postavenia správcovskej spoločnosti a podielových fondov vo vzťahu k tretím osobám a pre jasnejšie vymedzenie práv a povinností v právnych vzťahoch, v ktorých vystupuje podielový fond alebo správcovská spoločnosť pri správe podielového fondu.</strong></p>



<p>Vzhľadom na absenciu právnej subjektivity podielového fondu a z toho vyplývajúcu špecifickú úpravu „konania&#8220; podielového fondu v zákone o kolektívnom investovaní vzniká neustála potreba objasňovania vzťahu správcovskej spoločnosti/podielového fondu tretím subjektom (audítori, protistrany pri transakcii a pod.). Spresnenie doterajšej úpravy pomôže lepšie objasniť existujúci stav tretím osobám (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 5 ods. 2</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(3) Určenie 15 dňovej lehoty, v rámci ktorej majú príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF možnosť zamietnuť plánované zmeny zo strany správcu fondu, resp. oznámiť správcovi fondu, že plánované zmeny nesmie vykonať.</strong></p>



<p>Pokiaľ by sa plánovaná, alebo aj neplánovaná, zmena uskutočnila a správca fondu by sa následne dostal do rozporu so zákonnými ustanoveniami, orgán dohľadu domovského členského štátu správcu AIF prijme všetky náležité opatrenia a bez zbytočného odkladu o tom informuje orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu správcu AIF. Ide o transpozíciu&nbsp;<strong>Článku 2, bodu 5 smernice (EÚ) 2019/1160</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 63 ods. 6 a 7</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(4) Zrušenie obmedzenia o tom, že do majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností nemožno nadobudnúť nehnuteľnosti od osôb zo skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí akcionár s kvalifikovanou účasťou na správcovskej spoločnosti.</strong></p>



<p>Obmedzenie podľa doterajšej právnej úpravy v podobe nemožnosti nadobudnutia nehnuteľností do majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností od osôb zo skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí akcionár s kvalifikovanou účasťou na správcovskej spoločnosti, sa nejavilo ako účelné a odôvodnené, keďže obmedzenie obdobného charakteru nie je stanovené pri nadobúdaní majetkových účastí v realitných spoločnostiach do majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností. Majetkové účasti v realitných spoločnostiach možno do majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností nadobudnúť od akýchkoľvek osôb. Na posilnenie transparentnosti transakcie s osobami zo skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí akcionár s kvalifikovanou účasťou na správcovskej spoločnosti, sa zavádza požiadavka na dve nezávislé ocenenia nehnuteľností. Za účelom ochrany podielnikov sa doplnila požiadavka na vypracovanie dvoch znaleckých posudkov, pričom cena nehnuteľnosti sa pri jej nadobudnutí do majetku vo verejnom špeciálnom fonde investícií určí podľa znaleckého posudku stanovujúceho nižšiu hodnotu nehnuteľnosti (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 127 ods. 1 pôvodne písm. c)</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní a ustanovenie&nbsp;<strong>§ 127 ods. 3</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(5) Zmena ustanovenia upravujúceho predmet činnosti realitných spoločností.</strong></p>



<p>Pôvodná reštriktívna úprava podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 128 ods. 3</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní neumožňovala realitným spoločnostiam vykonávať iné činnosti, než sú činnosti nevyhnutné pre výkon činností podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 128 ods. 1 a 2</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní. Aplikačná prax ukázala, že je žiaduce, aby realitné spoločnosti mohli vykonávať aj iné činnosti, a to bez toho, že by museli spĺňať reštriktívne obmedzenie v podobe nevyhnutnosti pre výkon činností podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 128 ods. 1 a 2</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní. Predovšetkým pri výkone činností „správa nehnuteľností&#8220; a „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb&#8220; sa často vykonávajú aj iné činnosti, ktoré síce nespĺňajú kritérium nevyhnutnosti pre výkon činností podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 128 ods. 1 a 2</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní, ale ide o súvisiace činnosti, akcesorické činnosti a podporné činnosti pre výkon činností podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 128 ods. 1 a 2</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní (napr. upratovacie služby, prenájom hnuteľných vecí, prieskum trhu a verejnej mienky, reklamné a marketingové služby, administratívne služby a pod.) (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 128 ods. 3</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(6) Zakotvenie prechodného obdobia najviac 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na vytvorenie verejného špeciálneho fondu nehnuteľností, počas ktorého sa neuplatňujú investičné limity a obmedzenia<br>pre nadobúdanie alebo prekročenie hodnoty majetkových účastí realitných spoločností do majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností.</strong></p>



<p>S rovnakým prechodným obdobím pre neuplatňovanie investičných limitov a obmedzení zákon o kolektívnom investovaní počíta pri nadobúdaní alebo prekročení hodnoty nehnuteľností nadobudnutých do majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností. Ustanovenia o prechodnom období pre neuplatňovanie investičných limitov a obmedzení pri nadobúdaní alebo prekročení hodnoty nehnuteľností boli do zákona o kolektívnom investovaní prevzaté zo starej právnej úpravy (zákon č.&nbsp;<strong>594/2003</strong>&nbsp;Z. z.). Dôvodom zakotvenia prechodného obdobia pre neuplatňovanie investičných limitov a obmedzení pri nadobúdaní alebo prekročení hodnoty nehnuteľností nadobudnutých do majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností je potreba poskytnutia určitého časového priestoru pre vytvorenie primeraného majetkového portfólia verejného špeciálneho fondu nehnuteľností a následné zosúladenie tohto portfólia s limitmi a obmedzeniami pre majetok vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností. Nie je daný dôvod, prečo by sa prechodné obdobie malo vzťahovať len na nadobúdanie nehnuteľností, a nie aj na nadobúdanie majetkových účastí v realitných spoločnostiach (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 132 ods. 9</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(7) Sprecizovanie právnej úpravy a odstránenie nejednotnej aplikačnej praxe.</strong></p>



<p>Zmenou sa sleduje odstránenie nejednotnosti v postupe, či do celkového limitu úverov a pôžičiek poskytnutých realitnej spoločnosti podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 135 ods. 6</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní majú byť zahrnuté len externé úvery a pôžičky od tretích osôb alebo aj úvery a pôžičky, ktoré boli poskytnuté správcovskej spoločnosti realitnou spoločnosťou v prospech majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností, ktorý má v realitnej spoločnosti majetkovú účasť, a to za podmienky, že takáto realitná spoločnosť nesmie byť financovaná zo zdrojov od tretích osôb (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 135 ods. 6</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(8) Úprava dĺžky lehoty, počas ktorej neplatia limity pri nadobudnutí majetkovej účasti v realitnej spoločnosti.</strong></p>



<p>Limity sa nepoužijú počas troch mesiacov od nadobudnutia majetkovej účasti v realitnej spoločnosti do majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností, ak je úver, pôžička, hypotekárny úver alebo úver obdobného charakteru prijatý realitnou spoločnosťou. Zároveň sa ustanovuje, že v prípade nesplnenia limitov počas stanovenej lehoty je správcovská spoločnosť povinná predať danú majetkovú účasť v realitnej spoločnosti z majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 135 ods. 8</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(9) Ustanovenie možnosti pre zahraničnú správcovskú spoločnosť odvolať opatrenia zavedené na základe notifikácie pri začatí distribúcie cenných papierov na území Slovenskej republiky.</strong></p>



<p>Ide o transpozíciu&nbsp;<strong>Článku 1, bodu 6 smernice (EÚ) 2019/1160.</strong>&nbsp;V odvolaní zavedených opatrení správcovská spoločnosť uvedie svoj zámer ukončiť distribúciu cenných papierov na území vybraných hostiteľských štátov (alebo len jedného konkrétneho hostiteľského štátu), a predloží podklady k paušálnej ponuke adresovanej všetkým lokálnym podielnikom. Zároveň je správcovská spoločnosť povinná pred ukončením distribúcie cenných papierov na území hostiteľského štátu ukončiť všetky zmluvné dojednania s finančnými sprostredkovateľmi, a ukončiť akékoľvek marketingové aktivity na území hostiteľského štátu. Paušálna ponuka sa predkladá bez akýchkoľvek poplatkov alebo zrážok, tým nie sú dotknuté ustanovenia daňových predpisov o zrážkovej dani; pod pojmom zrážka sa na účely ustanovenia § 141a zákona o kolektívnom investovaní nechápe zrážková daň, ale akákoľvek osobitná zrážka z obnosu finančných prostriedkov, ktorý má byť vyplatený investorovi v tomto prípade (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 141a</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(10) Spresnenie doterajších ustanovení zákona o kolektívnom investovaní<br>s ohľadom na cieľ transponovaných ustanovení smernice CBDF.</strong></p>



<p>S cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s neprofesionálnymi investormi bolo potrebné, aby sa požiadavky týkajúce sa opatrení uplatňovali aj na správcov alternatívnych investičných fondov, ak im iné členské štáty Európskej únie povolia distribúciu AIFs pre neprofesionálnych investorov. Pri cezhraničnej distribúcii fondov (potenciálnym) investorom je tak rovnako dôležitá ochrana investorov, a zabezpečenie všetkých potrebných informácií, ktoré sú potrebné na prijatie investičného rozhodnutia. Za týmto účelom sa ustanovuje, že informácie pre investorov má správca fondu poskytovať (potenciálnym) investorom prostredníctvom vhodných opatrení, ktoré budú k dispozícii neprofesionálnym investorom. Keďže fyzická prítomnosť v hostiteľskom členskom štáte sa od správcu fondu nepožaduje, postačí, aby uvedené opatrenia boli schopné poskytovať investorom požadované informácie &#8211; pod opatreniami, prostredníctvom ktorých má správca fondu poskytovať (potenciálnym) neprofesionálnym investorom informácie potrebné na prijatie investičného rozhodnutia treba rozumieť rôzne elektronické distribučné prostriedky, najčastejšie v podobe informácií zverejnených prostredníctvom webovej stránky správcu fondu. Takáto web stránka má zároveň slúžiť ako kontaktné miesto pre komunikáciu s príslušnými orgánmi dohľadu. Z pohľadu správcu fondu pre každý hostiteľský členský štát, v ktorom sa uvádza na trh a distribuuje určitý fond, je potrebné poskytovať investorom informácie v jazyku, ktorému (potenciálni) neprofesionálni investori rozumejú. Ide o transpozíciu&nbsp;<strong>Článku 2, bodu 6 smernice (EÚ) 2019/1160</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 148 až 150</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(11) Zavedenie možnosti širšej kontroly subjektov nelegálne pôsobiacich v rámci kolektívneho investovania, možnosť požadovať predloženie vyžiadaných informácií ako aj vykonania dohľadu na mieste.</strong></p>



<p>Subjekty vykonávajúce činnosť bez povolenia na základe zákona o kolektívnom investovaní sa stávajú dohliadanými subjektami (ustanovenie&nbsp;<strong>§ 202 ods. 21</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p><strong>(12) Zmeny v zriaďovaní špeciálnych fondov kvalifikovaných investorov.</strong></p>



<p>Keďže špeciálne fondy kvalifikovaných investorov sa podľa doterajšej úpravy zriaďovali na základe povolenia a podľa novej úpravy sa len zapíšu do zoznamu, je potrebné zákonom o kolektívnom investovaní upraviť, že takéto fondy sa taktiež považujú za zapísané do zoznamu podľa osobitného predpisu. Zároveň sa ustanovuje, že konania o vydanie povolenia podľa ustanovenia&nbsp;<strong>§ 137</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní sa dokončia zápisom žiadateľa do zoznamu registrovaných subjektov podľa nového znenia ustanovenia&nbsp;<strong>§ 137</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní účinného od&nbsp;<strong>2. augusta 2020,</strong>&nbsp;teda začaté konania nebudú zastavené. Novela prispieva k jednoznačnosti právnej úpravy, pretože uvedené zmeny majú dopad aj na vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novelizovanej úpravy, napríklad ustanovenia&nbsp;<strong>§ 132 ods. 9</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní alebo ustanovenia&nbsp;<strong>§ 135 ods. 6</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní. Znenie nepôsobí retroaktívne vo vzťahu k vzniku vzťahov a nárokom z nich vzniknutých tým, že sú posudzované podľa doterajšej právnej úpravy a zároveň jednoznačne precizuje, že aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely sa riadia zmenenou účinnou právnou normou. Navrhované znenie je štandardným riešením v prípade novelizácie právneho predpisu a je prítomné aj v ustanovení&nbsp;<strong>§ 202d</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní ako súčasť zmien účinných od&nbsp;<strong>01. novembra 2017</strong>&nbsp;(ustanovenie&nbsp;<strong>§ 220e</strong>&nbsp;zákona o kolektívnom investovaní).</p>



<p>Novela nadobúda delenú účinnosť, a to&nbsp;<strong>(A) dňa 26. júna 2021 a (B) dňa 02. augusta 2021.</strong></p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-kolektivnom-investovani/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
