Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon“), bola schválená poslancami Národnej rady SR dvakrát. A to dňa 17. júna 2026 a dňa 2. júna 2026. Neskoršie schválená novela upravuje odvodovú odpočítateľnú položku, rozširuje okruh osôb oprávnených na jej uplatnenie a precizuje podmienky jej uplatňovania. Novela reaguje na potrebu zmierniť odvodové zaťaženie vybraných skupín fyzických osôb, najmä poberateľov dôchodkov, študentov a fyzických osôb na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, ak vykonávajú prácu na základe dohody. Režim odvodovej odpočítateľnej položky v súčasnosti nemožno uplatniť pri fyzických osobách na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, hoci aj tieto osoby môžu popri starostlivosti o dieťa vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody. Zároveň platná suma odvodovej odpočítateľnej položky limituje rozsah jej praktického účinku pri študentoch a poberateľoch dôchodkov, ak ich príjem z dohôd presahuje súčasnú hranicu. Novela rozširuje možnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky na ďalší vecne odôvodnený okruh osôb a súčasne zvyšuje jej sumu a výsledkom je úprava existujúceho mechanizmu tak, aby lepšie zodpovedal reálnym situáciám študentov, poberateľov dôchodkov a osôb, ktoré popri starostlivosti o dieťa vykonávajú prácu na základe dohody. Skôr schválená novela upravuje mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a pre vznik povinného poistenia SZČO sa zavádza príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Viac sa dočítate v našom príspevku.

2. NÁROK NA VÝPLATU PREDČASNÉHO STAROBNÉHO DÔCHODKU

Podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok upravuje ust. § 67 zákona. Novela mení odsek 7 v predmetnom ustanovení, pričom po novom „Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 3 600 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139b. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.“

Novela zvýšila sumu z pôvodných 2400 EUR na 3600 EUR.

3. DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD A URČENIE SUMY ÚRAZOVÁCH DÁVOK

V tomto smere novela mení ust. § 84 ods. 5 a zvyšuje sumu 200 EUR v prvej časti prvej vety na sumu 300 EUR, čo znamená, že po novom „Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 300 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe, ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).“

4. VYMERIAVACÍ ZÁKLAD

Vymeriavací základ upravuje ust. § 138 zákona o sociálnom poistení.

V prvom rade novela mení ust. § 138 v dvoch odsekoch 9 a 10.

Na základe nového znenia ods. 9 v ust. § 138 „Maximálny mesačný vymeriavací základ a) je v úhrne 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné, b) zamestnanca v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu je 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý tento zamestnanec platí poistné.“

Podľa nového znenia ust. § 138 odseku 10 „Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený. Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca a) je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné, b) v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu je 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné.“

5. ODVODOVÁ ODPOČÍTATEĽNÁ POLOŽKA

Ďalšia zmena smeruje do § 138a a spočíva vo zvýšení sumy odvodovej odpočítateľnej položky z 200 eur na 300 eur za kalendárny mesiac. Ide o vecnú úpravu existujúceho inštitútu, ktorou sa rozširuje rozsah príjmu z dohody, pri ktorom sa neuplatní odvodové zaťaženie v doterajšom rozsahu. Oproti platnému stavu sa nemení samotná existencia odvodovej odpočítateľnej položky ani jej systematické zaradenie v zákone o sociálnom poistení. Mení sa len jej suma.

Na základe nového znenia ust. § 138a zákona o sociálnom poistení: „Odvodová odpočítateľná položka na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity je 300 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 277a je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu.“

6. ODPOČÍTATEĽNÁ POLOŽKA A OKRUH OSÔB

Ďalšia vecná zmena sa týka § 227a. Novela rozširuje osobný rozsah osôb, ktoré môžu určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, a to o fyzické osoby na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa osobitného predpisu. Oproti doterajšiemu stavu sa tak režim odvodovej odpočítateľnej položky už nebude viazať len na študentov a na fyzické osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. b), ale aj na osoby, ktoré sú dočasne viazané starostlivosťou o dieťa a popri nej vykonávajú prácu na základe dohody.

Na základe novelizovaného ust. § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení: „Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b) alebo fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.“

Na túto zmenu nadväzuje doplnenie nových povinností v ust. § 227a ods. 2.

V ustanovení § 227a sa odsek 2 dopĺňa písmenami c) a d), čo celkovo znamená, že po novom „Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody podľa odseku 1 je povinný

a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,

b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1,

c) preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva podľa odseku 1, ak ide o zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke,

d) písomne informovať zamestnávateľa o skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky najneskôr osem dní pred skončením tejto dovolenky, ak ide o zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý si u zamestnávateľa uplatnil právo podľa odseku 1 z dôvodu materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.“

Pri fyzickej osobe na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke sa teda výslovne ustanovuje povinnosť preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva podľa odseku 1 a písomne informovať zamestnávateľa o zániku tohto postavenia. Dôvodom je vytvoriť jednoznačný a overiteľný rámec pre uplatnenie novej skupiny oprávnených osôb.

V neposlednom rade sa ust. § 227a ods. 3 mení v písmene a) a dopĺňa o odsek 4.

Podľa novelizovaného ust. § 227a ods 3:

„Právne účinky

a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, a ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. c), ak boli najneskôr v tento deň súčasne preukázané rozhodujúce skutočnosti na uplatnenie práva podľa odseku 1, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

1.bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,

2.boli splnené povinnosti podľa odseku 2 písm. a) a c), ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. c),

b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.“

Napokon, na základe doplneného odseku 4 „Právo na uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, zaniká  od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom prestal byť fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.“

Všetky doposiaľ uvedené zmeny nadobúdajú účinnosť dňa 1. januára 2027.

7. OPÄTOVNÝ VZNIK POVINNÉHO POISTENIA SZČO

Skoršia novela zákona zo dňa 2. júna 2026 upravuje časť zákona, ktorá stanovuje v ust. § 21 vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmeny sú účinné od 1. júla 2026.

Ustanovenie § 21 sa dopĺňa odsekmi 4 až 7. Považujeme za vhodné uviesť vysvetlenie uvedených nových odsekov, namiesto ich citovania, z dôvodu lepšieho porozumenia právnych formulácii.

7.1 Kedy povinné poistenie SZČO opätovne nevzniká

V odseku 4 sa do praxe zavádza tzv. príjmový test pre vznik povinného poistenia SZČO, resp. kedy nevzniká. Naďalej platí, že fyzická osoba, ktorá opätovne nadobudla postavenie SZČO, pričom od zániku jej posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/skončenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ak ide o SZČO bez oprávnenia, uplynulo 60 mesiacov a menej, vzniká povinné poistenie dňom opätovného nadobudnutia postavenia SZČO. Podľa novej úpravy v odseku 4 povinné poistenie, s ktorým je spojená aj povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), nevzniká tej SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantné obdobie nie je vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje. Ak fyzická osoba opätovne nadobudla postavenie SZČO v 1. polroku kalendárneho roka, pre posúdenie vzniku povinného poistenia sú relevantné jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti spred dvoch rokov. Ak opätovne nadobudla postavenie SZČO v 2. polroku kalendárneho roka, rozhodujúci pre vznik povinného poistenia je príjem, ktorý dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Výnimkou je situácia, ak  opätovne nadobudla postavenie SZČO v období od 1. júla do 30. septembra a má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Pre posúdenie vzniku povinného poistenia sú relevantné jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti spred dvoch rokov. Povinné poistenie a ani povinnosť platiť poistné nevzniká iba takej SZČO, ktorá v období relevantnom pre posúdenie príjmu mala postavenie SZČO, teda v relevantnom období vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia alebo bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia, a jej príjem za toto obdobie podľa podaného daňového priznania neprekročil hranicu 10,5-násobku sumy životného minima, alebo ak daňové priznanie nepodala, pretože jej nevznikla povinnosť ho podať z dôvodu, že jej príjmy nedosiahli ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

7.2 Kedy povinné poistenie SZČO opätovne vzniká alebo zaniká

Pokiaľ ide o nový odsek 5, v ňom sa posudzuje vznik a zánik povinného poistenia SZČO tiež na základe príjmovej hranice, tzv. príjmový test. Táto hranica je stanovená na 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje.

K zániku povinného poistenia SZČO a povinnosti platiť poistné z dôvodu nedosiahnutia vyššieho príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako príjmová hranica môže dôjsť 30. júna alebo 30. septembra, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, a k vzniku povinného poistenia a povinnosti platiť poistné z dôvodu prekročenia príjmovej hranice 1. júla alebo 1. októbra, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Na tento účel je rozhodujúci príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z podaného daňového priznania. V prípade SZČO, ktorá nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za zdaňovacie obdobie nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom, sa má za to, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako zákonom stanovená príjmová hranica preto, že táto hranica korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení  zákona č. 688/2006 Z. z.

7.3 Dodatočné daňové priznanie a hranica príjmu

V odseku 6 sa v nadväznosti na úpravu v odsekoch 4 a 5 zavádza pravidlo, podľa ktorého, ak SZČO podá dodatočné daňové priznanie alebo správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, bude mať toto na vznik a zánik povinného poistenia vplyv len v tom prípade, ak dodatočné daňové priznanie alebo rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní má bezprostredný vplyv na „práve existujúce“ povinné poistenie SZČO. Ak by na základe dodatočného daňového priznania nastali zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, bude sa prípadná zmena v poistení realizovať od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi dane, alebo v ktorom správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. V nadväznosti na to sa upraví aj povinnosť platiť poistné. Ak sa vymeriavací základ pre platenie poistného zvýši, SZČO je povinná platiť poistné z tohto vyššieho základu. Ak sa naopak poistenie zruší alebo sa vymeriavací základ zníži, vzniká nárok na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.

Pokiaľ ide o odsek 7,upravuje sa zaokrúhľovanie príjmovej hranice 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje, rovnako ako hranica pre povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov.

8. PRÍKLADY DO PRAXE

Príklady do praxe uvádza dôvodová správa k novele. Prinášame Vám ich pre lepšie porozumenie pravidlám uvedeným vyššie.

8.1 Fyzickej osobe (FO) vzniklo živnostenské oprávnenie 1. mája 2026. Predtým nikdy nebola SZČO:

Dňom vzniku živnostenského oprávnenia začnú SZČO plynúť odvodové prázdniny, povinné poistenie jej vznikne po ich uplynutí 1. novembra 2026 (§ 21 ods. 1). Od tohto dňa bude platiť poistné, tzv. mikroodvod, vo výške 131,34 eura, pretože v roku 2025 nedosahovala žiadne príjmy z podnikania. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2026 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak príjem nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2027 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Zánikom poistenia zaniká aj povinnosť platiť poistné.

8.2 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. januára 2026 do 31. mája 2026. Od 1. augusta 2026 má nové živnostenské oprávnenie:

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. augusta 2026) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2025 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2026). Pretože v roku 2025 táto fyzická osoba nemala postavenie SZČO a ako SZČO nepodala daňové priznanie, nesplnila podmienky na nevznik povinného poistenia SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od 1. augusta 2026, teda odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia (§ 21 ods. 3 a 4) a bude platiť  poistné, tzv. mikroodvod, vo výške  131,34 eura. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2026 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ  bude od 1. júla 2027/1. októbra 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak príjem za rok 2026 nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2027 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

8.3 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. júna 2027 do 31. októbra 2027. Od 1. mája 2028 má nové živnostenské oprávnenie:

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. máj 2028) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2027). Pretože v roku 2026 táto fyzická osoba nemala postavenie SZČO, nesplnila podmienky na nevznik povinného poistenia SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od 1. mája 2028, teda odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia (§ 21 ods. 3 a 4) a poistné bude platiť vo výške, tzv. mikroodvodu. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2028/30. septembru 2028, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2027 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2027, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ  bude od 1. júla 2028/1. októbra 2028 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2027 (ak príjem za rok 2027 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2026), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak príjem nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2028 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2027 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

8.4 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026. Od 1. augusta 2027 má nové živnostenské oprávnenie:

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. august 2027) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2027). Povinné poistenie SZČO vznikne v závislosti od výšky príjmu, ktorý táto SZČO dosiahla v roku 2026, kedy mala postavenie SZČO. Ak za rok 2026 táto SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne a jej príjem z podnikania nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie jej 1. augusta 2027 nevznikne. Rovnako jej povinné poistenie 1. augusta 2027 nevznikne ani vtedy, ak daňové priznanie nepodala, pretože jej príjem za rok 2026 nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 21 ods. 4). Ak by príjem tejto SZČO v roku 2026 bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia.

Vymeriavací základ  bude od 1. augusta 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak uvedená SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2026, povinné poistenie SZČO jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia, pretože v roku 2025 táto SZČO nepodnikala (§ 21 ods. 3 a 4). Bude platiť tzv. mikroodvod. Následne k 30. septembru 2027 sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 na základe daňového priznania za rok 2026 podaného v predĺženej lehote. Ak príjem SZČO za rok 2026 nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie zanikne 30. septembra 2027 (§ 21 ods. 5). Ak príjem SZČO za rok 2026 bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima, povinné poistenie nezanikne (§ 21 ods. 5). Bude platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného z dosiahnutého (čiastkového) základu dane za rok 2026  (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude platiť tzv. mikroodvod.

8.5 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. júla 2025 do 31. decembra 2026. Od 1. augusta 2027 má nové živnostenské oprávnenie. SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2026:

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. august 2027) sa vykoná príjmový test. Keďže SZČO ešte nemá daňové priznanie za rok 2026, bude sa posudzovať jej príjem z podnikania za rok 2025 (tento kalendárny rok predchádza 1. októbru 2026). Ak príjem nebude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2025, čo je 2 876,90 eura, povinné poistenie jej 1. augusta 2027 nevznikne. Rovnako jej povinné poistenie 1. augusta 2027 nevznikne ani vtedy, ak daňové priznanie nepodala, pretože jej príjem za rok 2025 nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 21 ods. 4).

Ak by príjem tejto SZČO  za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 eura, povinné poistenie jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia.

Vymeriavací základ  bude od 1. augusta 2027  určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2025 (ak príjem za rok 2025 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024, čo je suma 9144 eur), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2027. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

8.6 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020. Od 15. júla 2026 má nové živnostenské oprávnenie:

Keďže medzi zánikom predchádzajúceho živnostenského oprávnenia a vznikom nového živnostenského oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, bude sa vznik povinného poistenia posudzovať ako u novo vzniknutej SZČO. Povinné poistenie vznikne po uplynutí piatich mesiacov nasledujúcich po júli 2026, teda 1. januára 2027. Bude platiť tzv. mikroodvod.

Najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, kedy sa posúdi zánik povinného poistenia SZČO podľa príjmu za rok 2026. Ak príjem nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, ale aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie, pretože jej príjem nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zanikne jej povinné poistenie SZČO 30. júna 2027/30. septembra 2027, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak jej príjem bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie nezanikne. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027/1. októbra 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej však v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený v sume osobitného vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Publikované dňa 30.06.2026.

máj 2026

Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení (ďalej len „zákon“), schválená v Národnej rade SR dňa 2. júna 2026, má za cieľ prioritne zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky viacerými zmenami. Ide najmä o posilnenie postavenia a ochrany chodca, precizovanie mechanizmov zameraných na recidivistov, t. j. vodičov opakovane porušujúcich pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, rozšírenie okruhu porušení pravidiel cestnej premávky, ktoré možno riešiť v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla, upravenie pravidiel jazdy malých elektrických vozidiel, rozdelenie výcviku v autoškole a rozdelenie skúšky z odbornej spôsobilosti (zaradenie účastníka vodičského kurzu do praktického výcviku až po tom, ako prospel na teoretickej skúške). Tieto, ako aj ďalšie podstatné zmeny v zákone o cestnej premávke, ako aj v súvisiacich zákonoch, Vám prinášame v našom článku, pričom zmeny sú účinné od 1. septembra 2026 okrem tých, na ktorých inú účinnosť upozorníme v článku osobitne.

2. OCHRANA CHODCOV

Z dôvodu zvýšenia ochrany najzraniteľnejšieho účastníka cestnej premávky – chodca novela komplexne prepracovala pravidlá týkajúce sa jeho prechádzania cez vozovku po priechode pre chodcov.

Podľa novelizovaného ust. § 4 ods. 2 písm. h) a i) h): „vodič nesmie: h) ohroziť chodcov na chodníku a pri vchádzaní na cestu, i)  ohroziť cyklistov na cestičke pre cyklistov a cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov.“

Podľa novelizovaného ust. § 4 ods. 4 zákona: „Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo   pred   priechodom  pre   cyklistov,  aby

umožnil prejsť cez cestu cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.“

V uvedenom ustanovení došlo k vypusteniu pojmu chodec a ostáva len pojem cyklista, nakoľko pre chodcov zákonodarca vkladá do zákona nové ust. § 4a.

Podľa nového ust. § 4a, pomenovaného ako „Povinnosti vodiča voči chodcom pri prechádzaní cez priechod pre chodcov“ platí v odsekoch 1 až 5, že:

„Vodič je povinný umožniť bezpečný prechod cez vozovku chodcovi, ktorý vstúpil na priechod pre chodcov alebo sa naňho chystá vstúpiť.

Vodič je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov primeranou rýchlosťou tak, aby bol schopný v prípade potreby pred ním zastaviť vozidlo a umožniť bezpečný prechod chodca podľa odseku 1.

Ak je chodcom podľa odseku 1 osoba, ktorá používa bielu palicu, vodič je povinný vždy zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov.

Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov, aby umožnil chodcovi prejsť cez vozovku, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú povinní takisto znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo.

Odseky 1 až 4 neplatia pre vodiča električky.“

Ako uvádza dôvodová správa, zjavný spôsob, v kontexte toho, že sa chodec chystá vstúpiť na priechod pre chodcov, znamená, že chodec dáva jasné, očividné a nezameniteľné signály o svojom úmysle prejsť cez cestu. Tieto signály sú zvyčajne viditeľné a zrozumiteľné aj pre niekoho, kto nie je odborníkom na neverbálnu komunikáciu. Môžu zahŕňať napríklad očný kontakt (chodec sa pozerá smerom na priechod a zároveň sleduje dopravu), postoj (chodec sa zastaví na kraji chodníka a pripravuje sa na krok vpred), pohyb (chodec kráča smerom k priechodu po chodníku, ktorý nevedie nikam inam len k priechodu, čím dáva jasne najavo svoj zámer). Zjavný spôsob je teda ľahko rozpoznateľný a nezanecháva priestor pre vodiča na pochybnosti o úmysle chodca.

Vodič musí jazdiť takou rýchlosťou pred priechodom, aby bol súčasne schopný rozpoznať tieto signály a prispôsobiť svoje správanie tak, aby predišiel kolízii s chodcom. Na to musí vodič, ktorý sa približuje k priechodu, jazdiť primeranou (dostatočne nízkou) rýchlosťou, aby v prípade potreby – na účely zabezpečenia prechodu chodca – mohol pred ním aj zastaviť.

Samozrejme, právo chodca nie je absolútne.  

Povinnosť chodca upravuje novelizované ust. § 53 ods. 2 zákona, podľa ktorého „Pred vstupom na priechod pre chodcov je chodec povinný sledovať situáciu v cestnej premávke a brať ohľad na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel; na priechod pre chodcov nesmie vstúpiť náhle. Pred vstupom na priechod pre chodcov a počas prechádzania cez priechod pre chodcov chodec nesmie používať telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenie spôsobom, ktorý znižuje jeho schopnosť sledovať situáciu v cestnej premávke. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55b ods. 2 nie je ustanovené inak.“

3. RECIDÍVA V PORUŠOVANÍ PRAVIDIEL CESTNEJ PREMÁVKY

Podľa zákonodarcu pre skutočné ovplyvnenie správania vodičov je potrebný aktívny, cielený psychologický vplyv, ktorý súčasné metódy založené len na preskúmaní nemusia zabezpečiť. Súčasná právna úprava označovaná ako princíp „trikrát a dosť“, sa zdá byť podľa zákonodarcu nedostatočne účinná pri odrádzaní skutočne nebezpečných vodičov.

Preto dochádza k novelizácii znenia ust. § 91 ods. 3 a po novom „Ak držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič vozidla porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, hoci už v predchádzajúcich 12 mesiacoch pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom dvakrát porušil, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o a) povinnosti podrobiť sa rehabilitačnému programu pre vodičov, b) povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu a c) preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2.“

Doterajšie preskúmanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti sa nahrádza rehabilitačným programom pre vodiča, ktorý zákon pozná už dnes a realizuje sa pri opatreniach zameraných na mladého vodiča podľa § 91a. Vodič absolvuje preskúmanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti až ako podmienku vrátenia odobratého vodičského oprávnenia v dôsledku prípadného štvrtého porušenia pravidiel v priebehu 12 mesiacov. Zároveň sa priestupky, ktoré sa rátajú medzi tri závažné, rozširujú aj o tie, ktoré držiteľ vodičského oprávnenia spácha nielen ako vodič motorového vozidla, ale aj ako vodič nemotorového vozidla a vodič malého elektrického vozidla.

Novela za ust. § 91a vkladá nové ust. § 91b, ktoré upravuje „Rehabilitačný program pre vodičov“ a upravuje tromi odsekmi nasledovné:

„Rehabilitačný program pre vodičov podľa § 91 ods. 3 písm. a), § 91a ods. 1 alebo § 92 ods. 8 vykonáva posudzujúci psychológ. Posudzujúci psychológ je povinný zaslať orgánu Policajného zboru údaj o začatí každého rehabilitačného programu pre vodičov a po jeho ukončení údaje z dokladu o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov podľa odseku 2; údaje zasiela do piatich pracovných dní od začatia rehabilitačného programu pre vodičov alebo ukončenia rehabilitačného programu pre vodičov prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Posudzujúci psychológ vedie o vydaných dokladoch o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov evidenciu.

Doklad o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov obsahuje a) meno, priezvisko a adresu alebo sídlo posudzujúceho psychológa, b) meno, priezvisko, rodné číslo osoby, ktorá sa podrobila rehabilitačnému programu pre vodičov, ak ho má pridelené, alebo dátum narodenia osoby, ktorá sa podrobila rehabilitačnému programu pre vodičov, ak rodné číslo nemá pridelené,  c) potvrdenie o podrobení sa osoby rehabilitačnému programu pre vodičov, d) dátum začiatku a konca rehabilitačného programu pre vodičov, e) miesto a dátum vyhotovenia, f) odtlačok pečiatky a podpis posudzujúceho psychológa, g) evidenčné číslo.

Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah, obsah a ďalšie podrobnosti o rehabilitačnom programe pre vodičov a náležitosti, obsah a vzor dokladu o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov.“

Z novelizovaného ust. § 91 ods. 3 vyplýva, že až následkom zaznamenania tretieho porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom u vodiča vozidla, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia, v priebehu 12 mesiacov je nariadenie zákonom taxatívne ustanovených opatrení.

Až ak by tieto opatrenia neboli v lehote určenej orgánom Policajného zboru v príslušnom rozhodnutí splnené a zdokladované, potom bude  vodičské oprávnenie jeho držiteľovi odobraté.

Následkom zaznamenania štvrtého porušenia pravidla cestnej premávky závažným spôsobom v priebehu 12 mesiacov týmto vodičom bude odobratie vodičského oprávnenia; prípadné porušenie zákazu vyplývajúceho z rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia je trestným činom (§ 348 Trestného zákona).

V tomto smere sa novelizované ust. § 92 odsek 3  dopĺňa písmenom d), na základe ktorého „Vodičské oprávnenie sa odoberie aj tomu, kto ako vodič motorového vozidla d) v lehote podľa § 91 ods. 3 a po spáchaní troch skutkov podľa § 91 ods. 3 sa dopustí ďalšieho porušenia pravidla cestnej premávky závažným spôsobom.“

Novelizované znenie ust. § 92 ods. 4 ďalej v nadväznosti ne predošlé zmeny po novom stanovuje, že: „Orgán Policajného zboru rozhodnutím o odobratí vodičského oprávnenia zakáže jeho držiteľovi činnosť vedenia motorového vozidla až do času jeho vrátenia. O odobratí vodičského oprávnenia podľa odseku 3 možno rozhodnúť do troch rokov od vzniku dôvodu na jeho odobratie.“

Pokiaľ ide o vrátenie odobratého vodičského preukazu odobratého z dôvodu porušenia ust. § 92 ods. 3 nové písm. d) (teda kvôli štvrtému vážnemu porušeniu v lehote podľa vyššie cit. ust. § 91 ods. 3), novelizované ust. § 92 sa v odseku 8 dopĺňa písmenom d), na základe ktorého „Vodičské oprávnenie odobraté podľa odseku 3 písm. d) možno vrátiť až po podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov, doškoľovaciemu kurzu, po preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, preskúmaní psychickej spôsobilosti, preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79                ods. 2; preskúšanie odbornej spôsobilosti možno vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacoch od odobratia vodičského oprávnenia.“

4. OBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ

Ustanovenie o povinnostiach držiteľa vozidla, ktoré tvorí právny základ tzv. objektívnej zodpovednosti, sa v dôsledku novely komplexne prepracúva.

Povinnosti držiteľa vozidla upravuje stále ust. § 6a, ale komplexne prepracované a určujúce, že „Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky vyplývajúce z tohto zákona, z dopravného značenia alebo dopravného zariadenia, ktoré ustanovujú

a) zákaz predchádzania alebo zákaz jazdy v protismere,

b) rýchlosť jazdy,

c) povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ alebo na signál so znamením „Stoj!“,

d) zákaz otáčania a cúvania,

e) zákaz zastavenia alebo státia,

f) prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané,

g) zákaz prekročenia najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti vozidla, najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy, najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti prípojného vozidla alebo najväčšej prípustnej hmotnosti pripadajúcej na nápravu vozidla,

h) zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy,

i) zákaz jazdy vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg,

j) povinnosť umožniť vozidlu s právom prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, bezpečný a plynulý prejazd,

k) povinnosť vytvoriť voľný priestor na prejazd vozidiel (ďalej len „záchranárska ulička“) alebo zákaz jazdy v záchranárskej uličke,

l) povinnosť dodržiavať minimálnu vzdialenosť alebo bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním,

m) zákaz počas vedenia vozidla držať v ruke alebo iným spôsobom obsluhovať telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenia,

n) povinnosť osoby sediacej na prednom sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom tento pás použiť.“

V nadväznosti na novelizované ust. § 6a novela aktualizuje tiež ust § 139a upravujúce tzv. objektívnu zodpovednosť.

Na základe doplnených odsekov 14 až 16 stanovuje, že (i) „držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. l), orgán Policajného zboru uloží pokutu 99 eur“, (ii) „držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. m), orgán Policajného zboru uloží pokutu 249 eur“, a (iii) „držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. n), orgán Policajného zboru uloží pokutu 78 eur.“

Novela teda popri existujúcich porušeniach v rámci objektívnej zodpovednosti, pridala niektoré ďalšie, a to predovšetkým s ohľadom na rozvoj technických možností dokumentovania ich porušenia.

Ak je zdokumentované vojdenie do križovatky (zvyčajne na križovatke s premávkou riadenou svetelnými signálmi) už v čase, keď nemožno pokračovať v jazde za križovatkou, bude tento skutok možné prejednať ako správny delikt držiteľa vozidla s pokutou vo výške 99 eur.

S ohľadom na rozvoj technických možností dokumentovania porušení pravidiel cestnej premávky sa do tzv. objektívnej zodpovednosti zaraďuje aj porušenie povinnosti dodržiavať minimálnu vzdialenosť alebo bezpečnú vzdialenosť; za uvedený delikt sa navrhuje ukladať pokutu vo výške 99 eur. V daných prípadoch nejde o vzdialenosť podľa § 17 zákona o cestnej premávke, ale o minimálnu vzdialenosť vyplývajúcu z dopravnej značky a o bezpečnú vzdialenosť na diaľnici. Technické prostriedky, ktoré zaznamenávajú porušenie týchto pravidiel, vyhotovujú dôkazný materiál v podobe videozáznamu, pričom videozáznam sa pred vydaním rozkazu posudzuje aj ľudskými zmyslami.

Rozšírenie zodpovednosti držiteľa vozidla je aj pri zabezpečení dodržiavania zákazu držať v ruke alebo iným spôsobom obsluhovať počas vedenia vozidla telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenia (s pokutou vo výške 249 eur), povinnosti použiť bezpečnostný pás na prednom sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom (s pokutou vo výške 78 eur) a zákazu jazdy v protismere (s pokutou vo výške 249 eur).

V inštitúte objektívnej zodpovednosti došlo k ešte jednej veľmi podstatnej zmene. V prípade aplikovania objektívnej zodpovednosti správny orgán udelí pokutu v podobe vydania rozkazu.

Podľa ust. § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke: „Držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.“

Po novom novela zavádza zákaz podania odporu odôvodneného iba uvedením označenia vodiča, ktorý motorové vozidlo v čase spáchania priestupku viedol.

Zákaz takej formy odporu je novelou zavedený ako dôvod pre odmietnutie odporu podľa novelizovaného ust. § 139d, ktoré znie po novom nasledovne: „Orgán Policajného zboru alebo obec odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti, b) obsahuje len dôvody týkajúce sa označenia vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky, c) bola pokuta už uhradená.“

Dôvodom tejto zmeny je podľa zákonodarcu priveľa excesov z aplikačnej praxe, ktoré narúšajú pôvodný zámer zákonodarcu. Požiadavku na zrušenie možnosti podania odporu z titulu uvedenia vodiča, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky bola daná zo strany Najvyššieho kontrolného úradu, zákonodarca ju uznal ako adekvátnu, keďže táto možnosť uvedenia vodiča motorového vozidla vyvolávala častokrát špekulatívne konanie držiteľa vozidla.

5. MALÉ ELEKTRICKÉ VOZIDLO

Ako uvádza zákonodarca, dlhodobo zaužívané pojmy nemotorové vozidlo a motorové vozidlo sa vplyvom technologického pokroku stávajú nevyhovujúce pre také vozidlá, ktoré na pohyb využívajú kombinácie pohonu (napr. ľudská sila a pomocný motorček). Na trhu sú tiež dostupné rôzne typy dopravných prostriedkov, ktorých pohyb zabezpečuje elektrický motorček, avšak tento nedosahuje taký výkon ako motor v iných vozidlách. a ktoré je potrebné rovnako z pohľadu pravidiel cestnej premávky vhodne zakategorizovať.

Najprv spomeňme, že novela v ust. § 2 ods. 2 písm. b) zadefinovala pojem bicykel, a to tak, že „bicyklom nemotorové vozidlo s aspoň dvomi kolesami, ktoré je poháňané svalovou energiou osoby na tomto vozidle vyvíjanou predovšetkým pomocou pedálov alebo ručných kľúk; bicyklom sa rozumie aj bicykel vybavený pomocným motorčekom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorčekom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km/h alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov.“

Bicykle s pomocným motorčekom nepatria do novo vytváranej kategórie malých elektrických vozidiel, ale naďalej budú patriť medzi bicykle.

V ust. § 2 ods. 2 v doplnenom novom písmene m) novela ďalej stanovuje čo je malé elektrické vozidlo. Podľa predmetného ustanovenia „malým elektrickým vozidlom vozidlo vybavené elektromotorom, ktorý neumožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h, s výnimkou prípadov podľa písmena b), g), n), o) a trolejbusu, a to

1.samovyvažovacie vozidlo, čím sa rozumie malé elektrické vozidlo založené na vnútornej nestabilnej rovnováhe, ktoré na zachovanie svojej rovnováhy potrebuje pomocný riadiaci systém,

2.kolobežka s pomocným motorčekom, čím sa rozumie malé elektrické vozidlo, ktoré nie je vybavené sedadlom a zachováva pôvodný charakter kolobežky,

3.iné malé elektrické vozidlo na individuálne presuny.“

Vozidlá, ktoré budú do novej kategórie zaradené, sú stanovené buď explicitne alebo popisne; konkrétne požiadavky na konštrukciu základných druhov týchto vozidiel ustanovuje zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke prostredníctvom svojej vykonávacej vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke:

-samovyvažovacie vozidlo, t. j. motorové vozidlá založené na vnútornej nestabilnej rovnováhe, ktoré na zachovanie svojej rovnováhy potrebujú pomocný riadiaci systém (§ 35 vyhlášky č. 134/2018 Z. z.),

-kolobežka s pomocným motorčekom, t. j. kolobežky iné ako vozidlá kategórie L, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj pomocný motorček (§ 32 vyhlášky č. 134/2018 Z. z.).

Pozor, dôležité!

Z vyhlášky č. 134/2018 Z. z. s odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 168/2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek je zrejmé, že kolobežkou s pomocným motorčekom sa rozumie len také vozidlo, ktoré  zachováva pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček, ktorý neumožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h a súčasne nie je vybavené sedadlom. Ak je táto hodnota prekročená, resp. „kolobežka“ s motorčekom disponuje sedadlom, ide už o motorové vozidlo, na ktorého vodiča sa potom vzťahujú všetky povinnosti vodiča motorového vozidla (úplný zákaz požitia alkoholu, zákaz používania chodníka na jazdu a pod.) a na vedenie ktorého je potrebné v niektorých prípadoch disponovať vodičským oprávnením (podľa konkrétneho výkonu, konštrukčnej rýchlosti, hmotnosti vozidla a pod.). V niektorých prípadoch (napr. „kolobežka“ s pomocným motorčekom, ktorá umožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h) je ich použitie v cestnej premávke dokonca úplne zakázané.

Osobitné ustanovenia o vodičoch malého elektrického vozidla upravuje nové ust. § 55a, ktoré prináša novela.

Na základe ods. 1 v ust. § 55a „malé elektrické vozidlo smie na ceste viesť len osoba staršia ako 15 rokov.

Podľa ods. 2 „Vodič malého elektrického vozidla jazdí prednostne po pravej strane vyhradeného jazdného pruhu pre cyklistov, cestičky pre cyklistov alebo priechodu pre cyklistov.“

A napokon podľa ods. 3 „Ak nie je v odsekoch 1 a 2 ustanovené inak, ustanovenia o cyklistoch podľa § 55 sa primerane vzťahujú aj na vodičov malého elektrického vozidla.“

Všetky práva a povinnosti vzťahujúce sa na cyklistu, ak nie je vyslovene uvedené inak, budú platiť aj pre vodiča malého elektrického vozidla, čím sa má na zreteli ich čo možno najväčšie zjednotenie, pre jednoduchšiu orientáciu v pravidlách.

Použitie vozidla, ktoré inak vykazuje znaky kolobežky s pomocným motorčekom alebo samovyvažovacieho vozidla, ktorých motorček, resp. elektromotor, umožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h, nie je v cestnej premávke povolené (viď § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. a jeho vykonávacej vyhlášky č. 134/2018 Z. z.). Bicykel s pomocným motorčekom, ktorý umožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h, je motorovým vozidlom kategórie L, ktorého uvedenie na trh podlieha schvaľovaciemu procesu a na jeho vedenie je zvyčajne už potrebné aj vodičské oprávnenie.

Obdobne ako je tomu pri vodičoch vozidiel kategórie L (dvoj-, troj- a štvor-kolesové vozidlá) sa aj pre vodičov vozidiel kategória T3b (ide najmä o ťažké lesné štvorkolky s konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h) zavádza povinnosť počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú prilbu a zároveň sa zakazuje ich vodičom a spolujazdcom počas jazdy jesť, piť a fajčiť; zákaz jedenia, pitia a fajčenia sa zavádza aj pre vodiča malého elektrického vozidla. Konzumácia jedla, pitie alebo fajčenie počas jazdy aj na vozidle kategórie T3b alebo na malom elektrickom vozidla zvyšuje riziko pádu, keďže bezpečná jazda na týchto vozidlách zvyčajne vyžaduje obe ruky k dispozícii pre vedenie vozidla.

Ako uvádza novelizované ust. § 5 ods. 1: „Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km h^-1, vodič motorového vozidla kategórie L) a vodič motorového vozidla kategórie T3b je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi; je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie podľa tohto zákona. Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km h^-1 , vodič motorového vozidla kategórie L, vodič motorového vozidla kategórie T3b a ich spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi vodiča motorového vozidla kategórie L1e-A a ich.“

V ust. § 5 ods. 2 sa povinnosti rozširujú aj na vodičov malých elektrických vozidiel a po novom  „Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km h^-1 , vodič motorového vozidla kategórie L, vodič motorového vozidla kategórie T3b a vodič malého elektrického vozidla nesmú počas jazdy jesť, piť ani fajčiť; táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich spolujazdca.“

Novela ďalej dopĺňa ust. § 5 novými odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

„Osoba staršia ako 10 rokov smie na cestách viesť motorové vozidlo kategórie               L1e-A do dovŕšenia veku 15 rokov len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, pričom je povinná počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre cyklistov. Iné motorové vozidlo kategórie L1e, na ktorého vedenie sa nevyžaduje vodičské oprávnenie skupiny AM, smie na cestách viesť len osoba staršia ako 15 rokov.

Na prepravovanú osobu, pri ktorej možno dôvodne predpokladať, že sa bude aktívne podieľať na jazde vozidla, najmä šliapaním, brzdením alebo ovplyvňovaním rovnováhy vozidla, sa zákaz podľa § 4 ods. 2 písm. c) a d) vzťahuje primerane.“.

Zákaz podľa § 4 ods. 2 písm. c) a d) znamená zákaz požitia alkoholu a iných návykových látok aj u spolujazdca malého elektrického vozidla.

Je zrejmé, že novela zavádza vekové obmedzenie 15 rokov na jeho samostatné vedenie. Osoby staršie ako 10 rokov budú môcť do dovŕšenia veku 15 rokov jazdiť na vozidle kategórie L1e-A len po dohľadom osoby staršej ako 15 rokov a rovnako ako cyklisti budú musieť nosiť cyklistickú prilbu. Iné vozidlá kategórie L1e, ktoré nepatria do skupiny vozidiel AM (t. j. nemajú konštrukčnú rýchlosť viac ako 25 km/h), budú môcť viesť len osoby staršie ako 15 rokov.

6. KOLOBEŽKA A VÁŽNE PORUŠENIE PREDPISOV

Novela v ust. § 137 dopĺňa závažné priestupky a reaguje na rozmáhajúce sa montáže neschválených svetelných zariadení na vozidlách vyžarujúcich svetlo imitujúce, resp. zameniteľné so svetlom vozidiel používajúcich zvláštne výstražné znamenia, ako sú napr. svetelné rampy, prídavné svetlomety, blikajúce LED pásiky a rôzne svietiace „ozdoby“. Tiež sa rozširuje rozsah porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom aj o jazdu na „kolobežke“ s pomocným motorčekom, ktorý umožňuje vyvinúť rýchlosť vyššie ako 25 km/h.

Podľa novelizovaného ust. § 137 ods. 2 písm. o): „Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je  vedenie 1. vozidla neschváleného na prevádzku v cestnej premávke, 2. vozidla, ktoré má pozastavenú prevádzku, 3. vozidla vyradeného z cestnej premávky, 4. vozidla dočasne vyradeného z evidencie, 5. vozidla vyradeného z evidencie, 6.   vozidla vybaveného svetelným zariadením, ktoré nespĺňa podmienky na prevádzkovanie v cestnej premávke, 7. vozidla zachovávajúceho pôvodný charakter kolobežky, bez ohľadu na jeho vybavenie sedadlom alebo samovyvažovacieho vozidla založeného na vnútornej nestabilnej rovnováhe, ktorého elektromotor umožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h.“

7. ZMENY V AUTOŠKOLÁCH

Súvisiacou novelou je novela zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách v platnom  znení. Novelizované ust. § 2b označené ako „Žiadateľ a účastník kurzu a výcviku“, v zákone o autoškolách, pomerne zásadne mení podmienky získania vodičského oprávnenia. Všeobecnou požiadavkou je, aby žiadateľ spĺňal podmienku pobytu v trvaní najmenej 185 dní v kalendárnom roku na udelenie vodičského oprávnenia už pri zápise do autoškoly. Po rozdelení teoretickej a praktickej časti výcviku bude postačovať, aby ostatné požiadavky (zdravotná a psychická spôsobilosť) sa v autoškole zisťovali až pred zaradením uchádzača do praktickej časti výcviku.

V odseku 2 ust. § 2 zákona o autoškolách sa zaviedla nová podmienka zaradenia žiadateľa o vodičské oprávnenie skupiny B do vodičského kurzu – získanie aspoň nižšieho stredného vzdelania. Túto podmienku bude musieť splniť každý, kto sa po účinnosti zákona prihlási do vodičského kurzu na udelenie vodičského oprávnenia skupiny B, bez ohľadu na jeho vek či štátnu príslušnosť. Dokladom o splnení tejto podmienky bude môcť byť nielen vysvedčenie alebo diplom, ale aj potvrdenie o navštevovaní strednej alebo vysokej školy, keďže to zároveň znamená, že daný študent už získal nižšie stredné vzdelanie.

Tieto skutočnosti sú stanovené v ods. 2 v ust. § 2b zákona o autoškolách: „Žiadateľ o vodičské oprávnenie skupiny B sa zaradí do vodičského kurzu podľa  § 2 ods. 1 písm. a), ak získal najmenej nižšie stredné vzdelanie. Na tento účel je žiadateľ pred zaradením do kurzu povinný predložiť autoškole doklad o získaní tohto stupňa vzdelania,1d) vysvedčenie z niektorého ročníka strednej školy, vysokoškolský diplom alebo potvrdenie o navštevovaní strednej školy alebo vysokej školy.“

Uvedené zmeny nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2026. Samozrejme, jednotlivé podmienky na udelenie vodičského oprávnenia, stanovené ale v zákone o cestnej premávke v ust. § 77 ods. 1, ostávajú nezmenené. Novinky v zákone o autoškolách ich len dopĺňajú. Kurzy v autoškolách sa po novom rozdelia na dve časti, a to výučba teórie a praktická časť. 

Podľa odseku 5 ust. § 2b: „Účastník vodičského kurzu sa zaradí do praktického výcviku v autoškole, v ktorej skončil výučbu teórie, do 30 dní odo dňa vykonania teoretickej skúšky podľa osobitného predpisu, ak a) je na teoretickej skúške hodnotený klasifikačným stupňom prospel a je vykonaná do troch mesiacov od skončenia výučby teórie, b) spĺňa podmienku pobytu podľa osobitného predpisu, c) je zdravotne spôsobilý  na základe lekárskej prehliadky podľa osobitného predpisu a d) je psychicky spôsobilý na základe psychologického vyšetrenia podľa osobitného predpisu.“

Tento odsek nadobúda z dôvodu vybudovania informačného systému účinnosť dňa 1. septembra 2027. Kurz alebo výcvik začatý a neskončený do 31. augusta 2027 sa dokončí podľa pôvodného znenia zákona v znení účinnom do 31. augusta 2027.

Na základe príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke, teoretická skúška ako prvá časť skúšky z odbornej spôsobilosti sa vykoná už po absolvovaní výučby teórie v autoškole. Na teoretickú skúšku sa žiadateľ bude prihlasovať podľa ust. § 79a zákona o cestnej premávke sám, a to prostredníctvom elektronickej služby, keďže teoretická skúška sa bude môcť vykonať v skúšobnej miestnosti ktoréhokoľvek orgánu Policajného zboru. Ak účastník vodičského kurzu do 3 mesiacov od ukončenia výučby teórie v autoškole neprospeje na teoretickej skúške alebo ju nevykoná, bude nútený znova absolvovať výučbu teórie v autoškole. Úspešné absolvovanie teoretickej skúšky bude podmienkou na pokračovanie v praktickom výcviku vodičského kurzu. Po úplnom ukončení vodičského kurzu bude žiadateľov na skúšku z vedenia motorových vozidiel prihlasovať naďalej autoškola podľa ust. § 80 zákona o cestnej premávke, avšak bude už tak robiť elektronicky, po tom ako samotný žiadateľ vyplní elektronicky svoju žiadosť o udelenie vodičského oprávnenia.

Aj uvedené zmeny týkajúce sa autoškôl podľa zákona o cestnej premávke nadobúdajú účinnosť od 1. septembra 2027.

Publikované dňa 30.06.2026.

máj 2026

Novela zákona o energetike, schválená poslancami Národnej rady SR dňa 2. júna 2026, zužuje priestor pre odber elektriny a plynu za sadzbu určenú pre domácnosť v prípadoch, ak odberateľ odobranú elektrinu alebo plyn používa na podnikanie a úprava niektorých regulačných nástrojov spôsobom, ktorý umožní operatívne reagovať na situáciu v čase, kedy vývoj cien môže mať negatívny dopad na rôzne skupiny odberateľov. Na strane odberateľov aj na strane dodávateľov sa zavádzajú nové povinnosti pri uzatváraní zmluvy, ďalšie pravidlá pre prideľovanie sadzieb v jednotlivých skupinách odberateľov v rámci pravidiel trhu s elektrinou a plynom. Určenie sadzby pre domácnosť v rozpore s pravidlami v prípadoch, kedy o tomto rozpore dodávateľ musel vedieť, sa stane osobitnou skutkovou podstatou správneho deliktu v rámci postihu postupov v rozpore s cenovou reguláciou. Podrobnosti v našom príspevku.

2. ZRANITEĽNÝ ODBERATEĽ

Vzhľadom na to, že kategória zraniteľných odberateľov je primárne ustanovená na účely cenovej regulácie a je potrebné, aby bolo možné reagovať na aktuálnu situáciu na trhu s energiami, novela ustanovuje okruh zraniteľných odberateľov prostredníctvom nariadenia vlády Slovenskej republiky.

Podľa novelizovaného ust. § 3, písm. a), bodu 10: „Na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne  zraniteľným odberateľom odberateľ elektriny a odberateľ plynu, o ktorom to ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).“

Celý doterajší bod 10 sa preto zjednodušuje. Podľa dôvodovej správy sa nariadením určia kritériá, ktoré sa pri určovaní skupín zraniteľných odberateľov majú brať do úvahy a sú nimi základné kritériá spotreby, spôsobu využitia elektriny alebo plynu, predmetu činnosti, ktorú odberatelia vykonávajú, ako aj sociálne, ekonomické, demografické alebo iné obdobné dôvody (nový odsek 4 v ust. § 95 zákona).

Do vydania prvého nariadenia vlády podľa § 95 ods. 4 je zraniteľným odberateľom zraniteľný odberateľ podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2026.

Dodávka elektriny a dodávka plynu zraniteľným odberateľom za cenu regulovanú úradom je upravená v ust. § 17b zákona. Zraniteľný odberateľ má právo na dodávku elektriny alebo dodávku plynu za cenu regulovanú úradom podľa osobitného predpisu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny za cenu regulovanú úradom alebo zmluvy o združenej dodávke plynu za cenu regulovanú úradom. Zraniteľný odberateľ má právo uzavrieť zmluvu o združenej dodávke elektriny za cenu regulovanú úradom alebo zmluvu o združenej dodávke plynu za cenu regulovanú úradom kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka. To neplatí pre zraniteľných odberateľov, pre ktorých úrad postupom podľa osobitného predpisurozhodol o obmedzení alebo nevykonávaní cenovej regulácie.

Novela aktualizuje ust. § 17b v odseku 8, podľa ktorého „Dodávateľ elektriny, ktorý je povinný uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny za cenu regulovanú úradom podľa osobitného predpisuso zraniteľným odberateľom alebo ktorý také zmluvy uzatvára, je ďalej povinný informovať zraniteľného odberateľa, s ktorým uzavrel zmluvu o združenej dodávke elektriny za cenu regulovanú úradom podľa osobitného predpisu, najneskôr do jedného mesiaca po začatí dodávky elektriny za cenu regulovanú úradom podľa osobitného predpisu o jeho práve na inštaláciu inteligentného meracieho systému na žiadosť podľa § 42 ods. 4 a o typoch inteligentných meracích systémov ponúkaných prevádzkovateľom distribučnej sústavy na inštaláciu a poučiť ho o postupe uplatnenia práva na inštaláciu inteligentného meracieho systému na žiadosť podľa § 42 ods. 4. Dodávateľ elektriny môže splniť povinnosti podľa prvej vety prostredníctvom svojho webového sídla s odkazom na webové sídlo prevádzkovateľa distribučnej sústavy, na ktorom sú zverejnené informácie o možnosti a podmienkach inštalácie inteligentného meracieho systému na žiadosť podľa § 42 ods. 4, o typoch inteligentných meracích systémov ponúkaných prevádzkovateľom distribučnej sústavy na inštaláciu a o postupe inštalácie inteligentného meracieho systému na žiadosť podľa § 42 ods. 4.“

3. NOVÁ POŽIADAVKA NA OBSAH ZMLUVY

Ďalšie požiadavky na obsah zmluvy uzatvorenej s odberateľom elektriny alebo odberateľom plynu upravuje ust. § 17c zákona. 

Novela nahrádza doterajší odsek 1 novým odsekom, pričom aktuálny odsek 1 sa označí ako 2 a ďalšie sa prečíslujú tiež.

Podľa nového ods. 1 v ust. § 17c: „Povinnou náležitosťou zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o združenej dodávke plynu je údaj o tom, či je odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti a údaj o charaktere odberu na odbernom mieste (ďalej len „charakter odberu“) v klasifikácii podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom.“

Novela teda doplnila, aby povinnou náležitosťou zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o združenej dodávke plynu bol údaj o tom, či odberateľom je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti. Zákonodarca ako dôvod uvádza jednoznačnú identifikáciu odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti.

Z dôvodu zriadenia evidencie charakteru odberu na odbernom mieste, ktorá je potrebná tak na regulačné účely, ako aj na poskytovanie adresnej energopomoci sa údaj o charaktere odberu tiež stáva náležitosťou zmluvy s dodávateľom.

Ustanovenie § 17c ods. 1 v citovanom novom znení účinnom od 1. júla 2026 sa nevzťahuje na zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o združenej dodávke plynu uzatvorené do 30. júna 2026. Ak dôjde po 30. júni 2026 k zmene zmluvy podľa predchádzajúcej vety, zmluvné strany sú povinné doplniť zmluvu podľa predchádzajúcej vety aj o údaj o tom, či je odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti a o údaj o charaktere odberu.

4. VYÚČTOVACIA FAKTÚRA

Novela dopĺňa novú náležitosť vyúčtovacích faktúr elektriny a plynu, ktorou je informácia o tom, či je odberateľ odberateľom v domácnosti. Dôvodom je snaha poskytnúť odberateľom jednoduchý spôsob, akým zistia, v akej skupine odberateľov sú zaradení. Nadväzne na túto zmenu sa realizujú legislatívno-technické úpravy.

Vyúčtovanie za dodávku elektriny a dodávku plynu obsahuje ust. § 17f. Jeho odsek 3 novela mení nasledovne: „Koncový odberateľ elektriny alebo koncový odberateľ plynu má právo na výber listinnej podoby alebo elektronickej podoby bezodplatného poskytovania vyúčtovania za dodávku elektriny alebo vyúčtovania za dodávku plynu, informácií o vyúčtovaní za dodávku elektriny alebo informácií o vyúčtovaní za dodávku plynu,  informácií o údajoch, ktoré sú podkladom pre vyhotovenie vyúčtovania, a ak nie je vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe, aj vysvetlenia spôsobu, akým je vyúčtovanie vyhotovené; právo na výber listinnej podoby sa neuplatní vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre, ak je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný ju vyhotoviť ako elektronickú faktúru podľa osobitného predpisu.“

Podľa novelizovaného odseku 9 v ust. § 17f: „Vyúčtovacia faktúra obsahuje a) informáciu o správnosti zaradenia odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu do distribučnej tarify, do ktorej je jeho odberné miesto zaradené a o možnosti preradenia odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu do inej distribučnej tarify, a to zrozumiteľným spôsobom s porovnaním spotreby ostatných odberateľov elektriny alebo odberateľov plynu v jeho distribučnej tarife, b) stručnú informáciu o predmete a podmienkach uvedených v zmluve, najmä o jej viazanosti, tarife, kontaktných údajoch odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu a priemernej ročnej spotrebe, c) informáciu, či je odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti.“

Odsek 10, ktorý stanovuje, že vyúčtovacia faktúra obsahuje stručnú informáciu o predmete a podmienkach uvedených v zmluve, najmä o jej viazanosti, tarife, kontaktných údajoch odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu a priemernej ročnej spotrebe, sa novelou úplne ruší.

5. ROZŠÍRENIE POVINNOSTI DODÁVATEĽA ELEKTRINY A PLYNU

Povinnosti dodávateľa elektriny, sú stanovené v ust. § 34 zákona a plynu v ust. § 69 zákona.

Na regulačné účely, ako aj na poskytovanie adresnej energopomoci novela stanovuje evidovať pri odberateľoch v domácnosti aj charakter odberu na odbernom mieste (typicky či ide o odber v byte, dome, záhrade, garáži a podobne). Klasifikáciu ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo hospodárstva, vychádzajúc najmä z oficiálnej klasifikácie stavieb a klasifikácie údajov v katastri nehnuteľností.

V tomto smere podľa novelizovaného ust. § 34 ods. 7 zákona: „Dodávateľ elektriny je povinný viesť evidenciu odberateľov elektriny v domácnosti, ktorá obsahuje a) meno, priezvisko a dátum narodenia odberateľa elektriny v domácnosti, b) adresu trvalého pobytu odberateľa elektriny v domácnosti, c) adresu odberného miesta, d) číslo odberného miesta, e) dátum, od ktorého je odberateľ elektriny v domácnosti evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, f) charakter odberu v klasifikácii podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom.“

Pokiaľ ide o dodávateľa plynu, v tomto smere novelizované ust. § 69 doplnené o odsek 11 stanovuje, že „Dodávateľ plynu je povinný viesť evidenciu odberateľov plynu v domácnosti, ktorá obsahuje a) meno, priezvisko a dátum narodenia odberateľa plynu v domácnosti, b) adresu trvalého pobytu odberateľa plynu v domácnosti, c) adresu odberného miesta, d) číslo odberného miesta, e) dátum, od ktorého je odberateľ plynu v domácnosti evidovaný v evidencii odberateľov plynu v domácnosti, f) charakter odberu v klasifikácii podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom.“

Dodávateľ plynu plní povinnosť podľa novelizovaného citovaného ust. § 69 ods. 11 najneskôr od 1. januára 2027.

6. DOPLNENIE POVINNOSTI KONCOVÉHO ODBERATEĽA ELEKTRINY A PLYNU

Ustanovenie § 35 ods. 3 taxatívne stanovuje prostredníctvom písmen a) až l) povinnosti koncového odberateľa elektriny.

Novela dopĺňa predmetný odsek o nové písm. m), na základe ktorého je koncový odberateľ elektriny povinný „pri uzatváraní zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny poskytnúť dodávateľovi elektriny úplné a pravdivé údaje spolu s vyhlásením, či ide o odberateľa elektriny v domácnosti, s identifikáciou odberných miest a s údajom o charaktere odberu.“

Koncový odberateľ elektriny je teda naviac povinný, aby pri uzatváraní zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o združenej dodávke elektriny poskytol úplné a pravdivé údaje, ako aj poskytol vyhlásenie, či ide o odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa elektriny mimo domácnosti spolu s identifikáciou odberných miest a s údajom o charaktere odberu. Ide o pendant zákazu pre odberateľov uzatvárať zmluvy na sadzbu pre domácnosti s právnickými osobami a podnikateľmi.

Pokiaľ ide o koncového odberateľa plynu, taxatívne povinnosti stanovuje ust. § 70 ods. 3.

Novela v ust. § 70 v odseku 3 dopĺňa písmeno g), na základe ktorého je koncový odberateľ plynu povinný „pri uzatváraní zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu poskytnúť dodávateľovi plynu úplné a pravdivé údaje spolu s vyhlásením, či ide o odberateľa plynu v domácnosti, s identifikáciou odberných miest a s údajom o charaktere odberu.”

Ak ide o odberateľov plynu v domácnosti, zmluvný vzťah s ktorými vznikol do 30. júna 2026 a stále trvá, najneskôr od 1. júla 2027.

7. SÚVISIACE NOVELIZÁCIE

Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení zosúlaďuje definíciu zraniteľného odberateľa so zákonom o energetike, keďže obsah týchto pojmov v oboch zákonoch musí byť totožný. Novela aktualizuje spôsob vykonávania cenovej regulácie v ust. § 12 ods. 6 a 7. Pripomeňme si však najprv spôsoby vykonávania cenovej regulácie, ktoré sú podľa ust. § 12 ods. 1 (i) priame určenie pevnej ceny, (ii) priame určenie maximálnej ceny, (iii) určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny, (iv) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny, (v) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať, a výšky primeraného zisku, (vi) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie, (vii) priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie nákladov podľa osobitných predpisov.

Podľa novelizovaného ods. 6: „Pri určení spôsobu vykonania cenovej regulácie podľa odseku 1 na účely uplatnenia individuálnej tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny pripojených do prenosovej sústavy úrad určí podrobnosti a podmienky podľa § 40 ods. 1 písm. n), a to pre koncových odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú kritériá ustanovené nariadením vlády.“

Podľa novelizovaného ods. 7: „Pri určení spôsobu vykonania cenovej regulácie podľa odseku 1 úrad určí individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú kritériá ustanovené nariadením vlády.“

Novela upravila kritériá, pri splnení ktorých bude možné vykonanie cenovej regulácie pri určovaní a uplatňovaní individuálnej tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny pripojených do prenosovej sústavy tak, že tieto kritériá ustanoví vláda nariadením, z dôvodu zabezpečenia pružnejšej regulácie. Aplikácia kritérií zostáva naďalej na úrade, pričom vláda bude pri určovaní kritérií vychádzať najmä zo spotreby elektriny, podiele nákladov na elektrinu na výrobných nákladoch, či druhu činnosti subjektu. Ustanovenie § 12 sa dopĺňa odsekom 12, na základe ktorého spôsob vykonávania cenovej regulácie prístupu do prepravnej siete a prepravy plynu určí úrad so zohľadnením využitia prepravnej siete. Teda úrad je povinný pri vykonávaní cenovej regulácie prístupu do prepravnej siete a prepravy plynu zohľadňovať aj rozsah využitia prepravnej siete.

Ďalej novela v ust. § 36 ods. 3 písm. c) dopĺňa nový rozsah správnych pokút pre dodávateľov elektriny a plynu za už jestvujúci správny delikt definovaný v § 36 ods. 1 písm. p), spáchaný tým, že  pre odberné miesto odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu, ktorý je právnickou osobou alebo podnikateľom a nie je zraniteľným odberateľom, bola uplatnená sadzba pre odberné miesto odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti.

Podľa novelizovaného ust. § 36 ods. 3 písm. c): „Úrad uloží regulovanému subjektu pokutu od 500 eur do 50 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. p) spáchaný tým, že pre odberné miesto odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu, ktorý je právnickou osobou alebo podnikateľom a ktorý nie je zraniteľným odberateľom, sa uplatnila sadzba pre odberné miesto odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti.“

Účinnosť zmien, ktoré sme uviedli v našom príspevku je stanovená od 1. júla 2026.

Publikované dňa 30.06.2026.

máj 2026

Novela zákona o verejnom obstarávaní reaguje na potrebu odstránenia niektorých aspektov doterajšej legislatívy v oblasti verejného obstarávania, ktoré môžu predstavovať prekážku v efektívnej implementácii investícii financovaných z fondov Európskej únie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu (prepadnutia) finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a rozvoj hospodárstva.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA

Novelou sa mení a dopĺňa len zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).

3. ZÁKON O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ

• KONFLIKT ZÁUJMOV

Na začiatok novela prináša doplnenie nového ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, upravujúceho konflikt záujmov.

„Za konflikt záujmov sa nepovažuje najmä, ak (A) od skončenia predchádzajúcej funkcie zainteresovanej osoby alebo od predchádzajúceho zamestnania uplynuli viac ako tri roky a zainteresovaná osoba už nemá finančný záujem, ekonomický záujem alebo osobný záujem súvisiaci s predchádzajúcou funkciou alebo predchádzajúcim zamestnaním; minulý finančný záujem, ekonomický záujem alebo osobný záujem zainteresovanej osoby je relevantný, ak má zainteresovaná osoba naďalej

záujem vyplývajúci z predchádzajúcej funkcie alebo predchádzajúceho zamestnania vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi, (B) ide o všeobecnú interakciu cez sociálne siete, najmä pasívnu interakciu alebo komunitnú interakciu, (C) ide o všeobecné spoločenské vzťahy, ktoré nezakladajú finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem“ (ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní).

• VYHODNOTENIE SPLNENIA PODMIENOK ÚČASTI

Zmenám sa nevyhla ani oblasť vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, konkrétne úpravou ustanovenia § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

„Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie dokladov vrátane jednotného európskeho dokumentu, ak tieto slúžia výlučne na preukázanie splnenia podmienok účasti a nie sú predmetom hodnotenia ponúk, a ak tieto doklady chýbajú, sú neúplné alebo vykazujú nedostatky, pričom postupuje v súlade s princípmi rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Žiadosť obsahuje najmä označenie chýbajúceho dokladu alebo údaja alebo opis nejasnosti. Vysvetlením alebo doplnením možno preukázať aj skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v súťažných podkladoch neurčí inak; ak vysvetlenie alebo doplnenie spočíva v nahradení inej osoby, subdodávateľa, technikov, technických orgánov alebo osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, možno skutočnosti týkajúce sa novej osoby preukázať najneskôr ku dňu jej nahradenia. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčí dlhšiu lehotu, uchádzač alebo záujemca doručí vysvetlenie alebo doplnenie do (A) dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov, (B) piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje inak ako podľa písmena a)“ (ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní).

• DOHĽAD NAD VEREJNÝM OBSTARÁVANÍM

Ďalšou oblasťou, ktorá prešla zmenami, je dohľad nad verejným obstarávaním. Novela v uvedenom kontexte prináša doplnenie ustanovenia § 167 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.

„Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním postupuje v zmysle kritérií priorizačnej politiky, ktorú zverejňuje na svojom webovom sídle, okrem preskúmania úkonov kontrolovaného podľa ustanovenia § 169 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle priorizačnej politiky úradu v rámci výkonu dohľadu podľa ustanovení § 167 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní a podľa ustanovenia § 166 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad odmietnutie zdôvodní s ohľadom na aktuálnu priorizačnú politiku“ (ustanovenie § 167 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní).

• PREDBEŽNÁ KONTROLA

Kompletnou obmenou prešli ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, upravujúce predbežnú kontrolu (ustanovenie § 184r zákona o verejnom obstarávaní).

„Ak ide o nadlimitnú zákazku, nadlimitnú rámcovú dohodu, nadlimitnú koncesiu alebo dynamický nákupný systém s predpokladanou hodnotou vo finančnom limite nadlimitnej zákazky, ktorým možno zadať zákazku podľa ustanovenia § 184q ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, prijímateľ môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody, pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pred zriadením dynamického nákupného systému alebo pred zadaním zákazky v rámci dynamického nákupného systému požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly“ (ustanovenie § 184r ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Ak ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo podlimitnú koncesiu na stavebné práce, prijímateľ môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo pred zadaním zákazky v rámci dynamického nákupného systému požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly“ (ustanovenie § 184r ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní).

„Ak ide o nadlimitnú zákazku alebo nadlimitnú koncesiu, ktorú má v úmysle prijímateľ zadať na základe uplatnenia výnimky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, môže prijímateľ pred uzavretím zmluvy požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly“ (ustanovenie § 184r ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní).

„Ak ide o zmenu zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva je výsledkom zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie, môže prijímateľ pred uskutočnením zmeny zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly“ (ustanovenie § 184r ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Predbežná kontrola sa začína dňom doručenia žiadosti prijímateľa o vykonanie predbežnej kontroly a príslušnej dokumentácie prostredníctvom informačného monitorovacieho systému“ (ustanovenie § 184r ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní).

„Orgán kontroly môže prerušiť predbežnú kontrolu na účely získania odborného stanoviska alebo znaleckého posudku, a to najviac na 30 dní odo dňa odoslania oznámenia o prerušení predbežnej kontroly prijímateľovi. Lehotu podľa prvej vety môže orgán kontroly z objektívnych dôvodov predĺžiť najviac o 30 dní. Ak je predbežná kontrola prerušená, lehota podľa ustanovenia § 184r ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní neplynie. Orgán kontroly oznámenie o prerušení predbežnej kontroly a oznámenie o predĺžení lehoty podľa druhej vety bezodkladne doručí prijímateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému“ (ustanovenie § 184r ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Orgán kontroly môže odo dňa odoslania oznámenia o prerušení predbežnej kontroly prerušiť predbežnú kontrolu na účely doplnenia podkladov a nariadiť prijímateľovi v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní, doručiť podklady potrebné na výkon predbežnej kontroly. Orgán kontroly môže lehotu podľa prvej vety z objektívnych dôvodov predĺžiť, ak o to požiada prijímateľ prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly oznámenie o prerušení kontroly a oznámenie o predĺžení lehoty podľa predchádzajúcej vety bezodkladne doručí prijímateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly je oprávnený vydať oznámenie o prerušení predbežnej kontroly z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie, ak orgán kontroly v oznámení o prerušení predbežnej kontroly identifikuje konkrétny doklad, ktorý mal byť súčasťou kompletnej dokumentácie a jeho predloženie je nevyhnutné pre účely riadneho výkonu predbežnej kontroly. Ak je predbežná kontrola prerušená, lehota podľa ustanovenia § 184r ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní neplynie. Predbežná kontrola je prerušená odo dňa odoslania oznámenia o prerušení predbežnej kontroly do dňa doručenia podkladov podľa prvej vety“ (ustanovenie § 184r ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Orgán kontroly pred oznámením výsledku predbežnej kontroly vyzve prijímateľa na nápravu zisteného nesúladu predložených dokumentov alebo pripravovaného postupu so zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa ustanovenia § 184q ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Orgán kontroly vo výzve určí prijímateľovi lehotu na vykonanie nápravy, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní. Lehota na vydanie oznámenia o výsledku predbežnej kontroly počas lehoty na vykonanie nápravy neplynie“ (ustanovenie § 184r ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Orgán kontroly môže predbežnú kontrolu zastaviť, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V takom prípade vydá oznámenie o zastavení kontroly s uvedením dôvodov jej zastavenia. Oznámenie o zastavení kontroly orgán kontroly bezodkladne zašle prijímateľovi. Oznámenie o zastavení kontroly z dôvodu, že prijímateľ zanikol, sa vyznačí v spise“ (ustanovenie § 184r ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Výsledkom predbežnej kontroly podľa ustanovení § 184r ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní je oznámenie orgánu kontroly obsahujúce konštatovanie o súlade alebo nesúlade postupu prijímateľa so zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa ustanovenia § 184q ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Ak orgán kontroly zistí porušenie povinností podľa ustanovenia § 184q ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, označí v oznámení tie časti dokumentov, na ktoré sa zistené porušenie vzťahuje a k zistenému porušeniu uvedie odôvodnenie“ (ustanovenie § 184r ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Výsledkom predbežnej kontroly podľa ustanovení § 184r ods. 3 a 4 zákona o verejnom obstarávaní je oznámenie orgánu kontroly obsahujúce posúdenie, či prijímateľom pripravovaný postup je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa ustanovenia § 184q ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Ak orgán kontroly zistí porušenie povinností podľa ustanovenia § 184q ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, označí v oznámení tie časti dokumentov, na ktoré sa zistené porušenie vzťahuje a k zistenému porušeniu uvedie odôvodnenie“ (ustanovenie § 184r ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní).

 „Oznámenie podľa ustanovení § 184r ods. 10 a 11 zákona o verejnom obstarávaní obsahuje najmä (A) identifikačné údaje prijímateľa, (B) predmet predbežnej kontroly, (C) konštatovanie alebo posúdenie orgánu kontroly spolu s odôvodnením, (D) dátum vydania, (E) meno, priezvisko a podpis osoby oprávnenej konať za orgán kontroly“ (ustanovenie § 184r ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní).

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

4. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobúda účinnosť postupne odo dňa vyhlásenia do dňa 01. júla 2026.

Publikované dňa 29.05.2026

apríl 2026

Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti bola prijatá za účelom odstránenia niektorých nedostatkov v doterajšej legislatíve. Odstrániť sa majú predovšetkým nedostatky vzťahujúce sa na (1) identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, (2) definíciu konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu, (3) povinnosť identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie a podobne. Novelou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa navyše zriaďuje aj register zahraničných zvereneckých fondov.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA

Novelou sa okrem zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane“) dopĺňa aj (A) zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „živnostenský zákon“), (B) zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, (C) zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, (D) zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, (E) zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka, (F) zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, (G) zákon č.
90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce, (H) zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, (I) zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, (J) zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb,

podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „zákon o registri PO“), (K) zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií, (L) zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a (M) zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri.  

3. ZÁKON O OCHRANE

• KONEČNÝ UŽÍVATEĽ VÝHOD

Novela na úvod prináša doplnenie ustanovenia § 6a ods. 1 písm. c) bod 6 zákona o ochrane, ktorý upravuje konečného užívateľa výhod.

„Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom združenia majetku prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami…“ (ustanovenie § 6a ods. 1 písm. c) bod 6 zákona o ochrane).

• REGISTER ZAHRANIČNÝCH ZVERENECKÝCH FONDOV

Novela prináša aj doplnenie nového ustanovenia § 24c zákona o ochrane, ktorého predmetom je register zahraničných zvereneckých fondov.

„Zriaďuje sa register zahraničných zvereneckých fondov, ktorý je informačným systémom verejnej správy. Správcom a prevádzkovateľom registra zahraničných zvereneckých fondov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)“ (ustanovenie § 24c ods. 1 zákona o ochrane).

„Údaje o zahraničnom zvereneckom fonde sa do registra zahraničných zvereneckých fondov zapisujú, ak správca zahraničného zvereneckého fondu (A) má adresu trvalého pobytu, iného pobytu, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, (B) plánuje nadviazať obchodný vzťah v mene zahraničného zvereneckého fondu s povinnou osobou alebo (C) plánuje nadobudnúť nehnuteľnosť v prospech zahraničného zvereneckého fondu na území Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 24c ods. 2 zákona o ochrane).

„Do registra zahraničných zvereneckých fondov sa zapisujú tieto údaje: (A) názov alebo iné pomenovanie zahraničného zvereneckého fondu, (B) sídlo alebo adresa miesta, z ktorého je zahraničný zverenecký fond spravovaný, ak nemá sídlo, (C) identifikátor pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie zahraničného zvereneckého fondu štátom, podľa práva ktorého bol zriadený, vrátane kódu cudzieho štátu, ktorý identifikátor pridelil alebo určil, a označenie tohto identifikátora alebo evidencie, z ktorej identifikátor pochádza, (D) identifikačné údaje o osobách uvedených v ustanovení § 6a ods. 1 písm. d) zákona o ochrane v rozsahu podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o ochrane a údaj, ktorý zakladá postavenie jeho konečného užívateľa výhod podľa ustanovenia § 6a ods. 1 písm. d) zákona o ochrane“ (ustanovenie § 24c ods. 4 zákona o ochrane).

„Okresný úrad v sídle kraja, ktorý vykonal prvý zápis, pridelí zahraničnému zvereneckému fondu jedinečný identifikátor, pod ktorým je vedený v registri zahraničných zvereneckých fondov“ (ustanovenie § 24c ods. 6 zákona o ochrane).

„Návrh na zápis údajov podľa ustanovenia § 24c ods. 4 zákona o ochrane z dôvodu podľa ustanovenia § 24c ods. 2 písm. a) zákona o ochrane je správca zahraničného zvereneckého fondu povinný podať do 28 dní od (A) vzniku zahraničného zvereneckého fondu, ak mal správca zahraničného zvereneckého fondu v čase vzniku zahraničného zvereneckého fondu trvalý pobyt, iný pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, (B) udelenia trvalého pobytu alebo iného pobytu správcovi zahraničného zvereneckého fondu na území Slovenskej republiky, určenia miesta podnikania alebo od zriadenia sídla správcu zahraničného zvereneckého fondu na území Slovenskej republiky, ak správca zahraničného zvereneckého fondu v čase vzniku zahraničného zvereneckého fondu nemal trvalý pobyt, iný pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, alebo (C) začiatku jeho postavenia správcu zahraničného zvereneckého fondu, ak mal v tom čase trvalý pobyt, iný pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 24c ods. 8 zákona o ochrane).

„Návrh na zápis údajov podľa ustanovenia § 24c ods. 4 zákona o ochrane z dôvodu podľa ustanovenia § 24c ods. 2 písm. b) zákona o ochrane je správca zahraničného zvereneckého fondu povinný podať pred nadviazaním obchodného vzťahu. Návrh na zápis údajov podľa ustanovenia § 24c ods. 4 zákona o ochrane z dôvodu podľa ustanovenia § 24c ods. 2 písm. c) zákona o ochrane je správca zahraničného zvereneckého fondu povinný podať pred uzatvorením zmluvy o nadobudnutí nehnuteľnosti“ (ustanovenie § 24c ods. 9 zákona o ochrane).

4. ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON

• PREKÁŽKY PREVÁDZKOVANIA NIEKTORÝCH ŽIVNOSTÍ PRÁVNICKÝMI OSOBAMI

Novela prináša aj zmeny živnostenského zákona, konkrétne napríklad úpravu ustanovenia § 9 živnostenského zákona, upravujúceho prekážky prevádzkovania niektorých živností právnickými osobami.

„Právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod nie je bezúhonný, nemôže prevádzkovať živnosť na (A) sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), (B) vedenie účtovníctva, (C) základe ktorej môže zabezpečovať pre obchodné spoločnosti osobu, ktorá koná ako štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, osoba, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokurista, vedúci organizačnej zložky odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, likvidátor alebo osobu v podobnej pozícii pre iné právnické osoby, (D) základe ktorej môže zabezpečovať sídlo, adresu sídla, adresu na doručovanie a ostatné súvisiace služby pre právnické osoby a účelové združenia majetku bez ohľadu na ich právnu subjektivitu, ktoré spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky“ (ustanovenie § 9 živnostenského zákona).

5. ZÁKON O REGISTRI PO

• POSKYTOVANIE ÚDAJOV ZO ZÁZNAMU O KONEČNOM UŽÍVATEĽOVI VÝHOD

Najvýraznejšou zmenou, ktorú novela priniesla do zákona o registri PO je doplnenie nových ustanovení § 7b až § 7d zákona o registri PO, ktoré sa dotýkajú problematiky poskytovania údajov zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod.

„Ministerstvo vnútra poskytuje údaje zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedené v registri právnických osôb osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem (ďalej len „osoba s oprávneným záujmom“) výlučne na základe jej písomnej žiadosti, a to v rozsahu meno, priezvisko, mesiac a rok narodenia, krajina pobytu, štátna príslušnosť konečného užívateľa výhod a povaha a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod alebo jeho postavenie konečného užívateľa výhod v rámci zahraničného zvereneckého fondu podľa osobitného predpisu, ak z osobitného predpisu nevyplýva iný rozsah poskytovaných údajov. Na základe jednej žiadosti je možné žiadať len o údaje zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu najviac k desiatim právnickým osobám alebo zahraničným zvereneckým fondom vedeným v registri právnických osôb. Údaje podľa prvej vety sa poskytnú elektronickou formou; ak od osoby s oprávneným záujmom nemožno spravodlivo požadovať prijímanie údajov v elektronickej forme, budú jej na základe žiadosti poskytnuté v listinnej forme. Údaje podľa prvej vety sa sprístupňujú len vo vzťahu k (A) právnickej osobe, ktorá musí byť v žiadosti identifikovaná názvom právnickej osoby a identifikačným číslom organizácie alebo názvom a sídlom právnickej osoby, (B) zahraničnému zvereneckému fondu, ktorý musí byť v žiadosti identifikovaný názvom a identifikátorom podľa ustanovenia § 3 ods. 8 písm. d) zákona o registri PO alebo názvom a sídlom alebo adresou miesta, z ktorého je zahraničný zverenecký fond spravovaný, ak nemá sídlo“ (ustanovenie § 7b ods. 1 zákona o registri PO).

„Osoba, ktorá deklaruje oprávnený záujem je povinná preukázať ministerstvu vnútra (A) svoje identifikačné údaje a totožnosť fyzickej osoby podľa ustanovenia § 7b ods. 4 zákona o registri PO oprávnenej konať v mene osoby s oprávneným záujmom; totožnosť sa preukazuje predložením dokladu totožnosti alebo s použitím prvkov autentifikácie podľa zákona o e-Governmente, ak nejde o žiadosť doručenú prostredníctvom systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, (B) jednoznačné vymedzenie svojho postavenia, funkcie alebo povolania a oprávneného záujmu, ak nejde o žiadosť doručenú prostredníctvom systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, (C) väzbu medzi oprávneným záujmom a právnickou osobou alebo zahraničným zvereneckým fondom, ktorých údaje zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod požaduje poskytnúť, ak nejde o žiadosť doručenú prostredníctvom systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod alebo ak osoba deklarujúca oprávnený záujem nie je osobou podľa ustanovenia § 7b ods. 7 písm. a) až c) zákona o registri PO“ (ustanovenie § 7b ods. 2 zákona o registri PO).

„Existencia oprávneného záujmu sa preukazuje (A) predložením dokumentov alebo ich úradne osvedčených kópií o právnych úkonoch vrátane návrhov zmlúv, podaní alebo individuálnych správnych aktov vydaných v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo výpisov a odpisov z informačných systémov použiteľných na právne účely zo strany osoby, ktorá deklaruje oprávnený záujem, a to aj na základe ich dodatočného vyžiadania ministerstvom vnútra, (B) overením údajov uvedených v žiadosti z referenčných registrov alebo iných registrov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje použiteľné na právne účely, (C) obsahom stanoviska, o ktorého vydanie môže ministerstvo vnútra požiadať ústredný orgán štátnej správy, Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ak na základe obsahu žiadosti, dokladov a ďalších údajov nie je možné jednoznačne preukázať existenciu deklarovaného oprávneného záujmu podľa ustanovenia § 7b ods. 2 písm. b) alebo písm. c) zákona o registri PO; toto stanovisko je pre ministerstvo vnútra záväzné“ (ustanovenie § 7b ods. 3 zákona o registri PO).

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

6. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobúda účinnosť postupne odo dňa 01. júna 2026 do dňa 10. júla 2026.

Publikované dňa 29.05.2026.

apríl 2026

Národná rada Slovenskej republiky prijala novú legislatívu v oblasti osvedčovania listín a podpisov na listinách, ktorá prináša najmä vymedzenie a komplexnú definíciu pojmov a princípov pri aplikácii zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Zákon o osvedčovaní listín a podpisov na listinách upravuje napríklad pôsobnosť príslušných orgánov, žiadosť o vykonanie osvedčenia, nevykonanie osvedčenia zhody listín, osvedčovaciu knihu listín a podobne.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA ZÁKON O OZNAČENIACH PÔVODU DOTKOL

Zákonom č. 78/2026 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách (ďalej len „zákon o osvedčovaní“) sa zrušuje zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.

• ZÁKLADNÉ POJMY

„Na účely zákona o osvedčovaní sa rozumie (A) listinou dokument v listinnej podobe opisujúci existenciu právnej skutočnosti, (B) predloženou listinou listina predložená na účel vykonania osvedčenia, (C) kópiou listiny technickými prostriedkami vyhotovená podoba listiny z predloženej listiny, (D) osvedčujúcou osobou fyzická osoba písomne poverená prednostom okresného úradu vykonávať osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách a starosta obce alebo fyzická osoba písomne poverená starostom obce vykonávať osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách“ (ustanovenie § 2 zákona o osvedčovaní).

• ŽIADOSŤ O VYKONANIE OSVEDČENIA

„Osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách sa vykonáva na základe žiadosti fyzickej osoby (ďalej len „žiadateľ“)“ (ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o osvedčovaní).

„Žiadateľ, ktorý žiada osvedčiť zhodu listín alebo pravosť svojho podpisu, preukazuje svoju totožnosť platným občianskym preukazom, cestovným dokladom alebo námorníckou knižkou. Ak je žiadateľom cudzinec, preukazuje svoju totožnosť platným cestovným dokladom“ (ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o osvedčovaní).

• OSVEDČOVANIE ZHODY LISTÍN

„Pri osvedčovaní zhody listín okresný úrad alebo obec osvedčuje osvedčovacou doložkou, odtlačkom úradnej pečiatky okresného úradu alebo odtlačkom úradnej pečiatky obce a podpisom osvedčujúcej osoby, že (A) kópia listiny sa zhoduje s predloženou listinou, z ktorej bola kópia vyhotovená, (B) predložená listina je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou listiny, (C) osvedčenie zhody listín sa vykonalo spôsobom ustanoveným zákonom o osvedčovaní“ (ustanovenie § 5 zákona o osvedčovaní).

• OSVEDČOVACIA DOLOŽKA ZHODY LISTÍN

„Osvedčovacia doložka zhody listín obsahuje (A) označenie osvedčovacej knihy a poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, (B) údaj, že kópia listiny súhlasí s predloženou listinou, (C) počet strán, ktoré kópia listiny obsahuje, (D) miesto a dátum osvedčenia, (E) meno, priezvisko a podpis osvedčujúcej osoby a (F) text „Týmto osvedčením sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvedených v listine“ (ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o osvedčovaní).

• NEVYKONANIE OSVEDČENIA ZHODY LISTÍN

„Osvedčenie zhody listín sa nevykoná, ak (A) kópia listiny sa nezhoduje s predloženou listinou, (B) ide o listinu, ktorá sa má použiť v cudzine, (C) ide o listinu, ktorá je v inom ako v štátnom jazyku; to sa nevzťahuje na dvojjazyčný doklad o absolvovaní štúdia alebo doklady o získanom vzdelaní podľa osobitného predpisu a listinu napísanú v českom jazyku, (D) ide o občiansky preukaz, cestovný doklad, služobný preukaz, vojenskú knižku alebo iný doklad totožnosti, ktorý obsahuje fotografiu fyzickej osoby a slúži na identifikáciu fyzickej osoby, (E) ide o preukaz zdravotného poistenia, zdravotnú dokumentáciu, potvrdenie týkajúce sa zdravotného stavu fyzickej osoby alebo potvrdenie týkajúce sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti, (F) ide o zbrojný preukaz, poľovný lístok, rybársky lístok alebo iný členský preukaz, vodičský preukaz alebo inú listinu preukazujúcu oprávnenie osoby na výkon činnosti, osvedčenie o evidencii motorového vozidla, technický preukaz motorového vozidla alebo technický preukaz dráhového vozidla, (G) ide o cenný papier, (H) ide o odpis alebo výpis zo súboru popisných informácií a zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, pozemkové knihy a železničnú knihu, (I) ide o kópiu listiny, ktorú nemožno porovnať s predloženou listinou bez odborného posúdenia, napríklad mapu, geometrický plán a technický výkres, (J) ide o listinu, ktorá obsahuje ochranný prvok a pri vytvorení kópie dochádza k znehodnoteniu jeho funkcie alebo (K) predložená listina nie je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou listiny“ (ustanovenie § 7 zákona o osvedčovaní).

• OSVEDČOVANIE PRAVOSTI PODPISU NA LISTINE

„Pri osvedčovaní pravosti podpisu na listine okresný úrad alebo obec osvedčuje osvedčovacou doložkou, odtlačkom úradnej pečiatky okresného úradu alebo odtlačkom úradnej pečiatky obce a podpisom osvedčujúcej osoby skutočnosť, že (A) žiadateľ urobil podpis na listine alebo uznal podpis na listine za vlastný a (B) osvedčenie podpisu na listine sa vykonalo spôsobom ustanoveným zákonom o osvedčovaní“ (ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o osvedčovaní).

• OSVEDČOVACIA DOLOŽKA OSVEDČENIA PRAVOSTI PODPISU NA LISTINE

„Osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine obsahuje (A) označenie osvedčovacej knihy a poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, (B) meno, priezvisko a rodné číslo žiadateľa, (C) údaj, že podpis na listine urobil alebo uznal za svoj vlastný žiadateľ pred osvedčujúcou osobou, (D) údaj o druhu dokladu totožnosti, ktorým sa žiadateľ pri osvedčovaní preukázal, číslo dokladu totožnosti a dátum uplynutia platnosti dokladu totožnosti, (E) miesto, dátum a čas osvedčenia; za čas osvedčenia sa považuje okamih podpisu žiadateľa do osvedčovacej knihy a (F) meno, priezvisko a podpis osvedčujúcej osoby“ (ustanovenie § 9 zákona o osvedčovaní).

• NEVYKONANIE OSVEDČENIA PRAVOSTI PODPISU NA LISTINE

„Osvedčenie pravosti podpisu na listine sa nevykoná, ak (A) ide o osvedčenie pravosti vlastného podpisu osvedčujúcej osoby pri tomto úkone, (B) je podpis na listine vykonaný mechanicky vytlačením grafického znázornenia podpisu, (C) ide o osvedčenie pravosti podpisu na listine, ktorá má byť použitá v cudzine; to neplatí, ak ide o potvrdenie o žití do Českej republiky, (D) ide o osvedčenie pravosti podpisu na listine, ktorá je napísaná v inom ako v štátnom jazyku; to sa nevzťahuje na listiny napísané v českom jazyku, (E) ide o osvedčenie pravosti podpisu na prázdnom liste, (F) ide o osvedčenie pravosti podpisu na nevyplnenom vzore listiny alebo na nevyplnenom formulári, (G) žiadateľ nepredloží platný doklad totožnosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o osvedčovaní alebo (H) je zjavné, že požadované osvedčenie odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom“ (ustanovenie § 10 zákona o osvedčovaní).

• OSVEDČOVACIA KNIHA LISTÍN

„Úvodný list osvedčovacej knihy listín pozostáva z týchto údajov: (A) názov okresného úradu alebo obce, (B) dátum a miesto založenia osvedčovacej knihy, (C) počet číslovaných strán, (D) podpisové vzory osvedčujúcich osôb s uvedením obdobia trvania ich poverenia, (E) odtlačok úradnej pečiatky okresného úradu alebo obce“ (ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o osvedčovaní).

„Osvedčovacia kniha listín ďalej obsahuje (A) poradové číslo, pod ktorým bolo osvedčenie listiny vykonané, (B) dátum osvedčenia listiny, (C) meno, priezvisko a rodné číslo žiadateľa, (D) označenie druhu osvedčovanej listiny, (E) údaj o druhu dokladu totožnosti, ktorým sa žiadateľ pri osvedčení preukázal, číslo dokladu totožnosti a dátum uplynutia platnosti dokladu totožnosti, (F) počet strán osvedčovanej listiny, (G) záznam o spôsobe a výške úhrady správneho poplatku a číslo pokladničného dokladu alebo záznam o oslobodení od správneho poplatku, (H) podpis osvedčujúcej osoby“ (ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o osvedčovaní).

• OSVEDČOVACIA KNIHA PRAVOSTI PODPISOV

„Úvodný list osvedčovacej knihy pravosti podpisov pozostáva z týchto údajov: (A) názov okresného úradu alebo obce, (B) dátum a miesto založenia osvedčovacej knihy, (C) počet číslovaných strán, (D) podpisové vzory osvedčujúcich osôb s uvedením obdobia trvania ich poverenia, (E) odtlačok úradnej pečiatky okresného úradu alebo obce“ (ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o osvedčovaní).

„Osvedčovacia kniha pravosti podpisov ďalej obsahuje (A) poradové číslo, pod ktorým bolo osvedčenie pravosti podpisu na listine vykonané, (B) dátum a čas vykonania podpisu žiadateľa do osvedčovacej knihy, (C) miesto vykonania osvedčenia, ak osvedčenie pravosti podpisu bolo vykonané na inom vhodnom mieste, (D) meno, priezvisko, rodné číslo žiadateľa a jeho podpis, (E) záznam o tom, že listina bola podpísaná alebo záznam o tom, že podpis bol žiadateľom uznaný za vlastný, (F) označenie druhu listiny, na ktorej pravosť podpisu má byť osvedčená, (G) údaj o druhu dokladu totožnosti, ktorým sa žiadateľ pri osvedčení preukázal, číslo dokladu totožnosti a dátum uplynutia platnosti dokladu totožnosti, (H) záznam o spôsobe a výške úhrady správneho poplatku a číslo pokladničného dokladu alebo záznam o oslobodení od správneho poplatku, (I) podpis osvedčujúcej osoby“ (ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o osvedčovaní).

• SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

„Osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách sa vykonáva v úradnej miestnosti okresného úradu alebo v úradnej miestnosti obce. Obec môže vykonávať osvedčovanie pravosti podpisu na listine aj na inom vhodnom mieste v rámci svojej územnej pôsobnosti“ (ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o osvedčovaní).

„Ak je žiadateľ umiestnený v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody, možno osvedčenie pravosti podpisu na listine vykonať v tomto ústave“ (ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o osvedčovaní).

„Pri osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov na listinách sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvedených v listine“ (ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o osvedčovaní).

„Osvedčovacia doložka nesmie zasahovať do obsahu listiny. Ak sa osvedčovacia doložka nezmestí na listinu, vyhotoví sa ako samostatný list, ktorý sa zviaže k listine“ (ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o osvedčovaní).

„Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý nemá pridelené rodné číslo, zapíše sa do osvedčovacej doložky podľa ustanovenia § 9 zákona o osvedčovaní a osvedčovacej knihy podľa ustanovení § 12 a § 13 zákona o osvedčovaní obdobné číslo alebo identifikátor, ktorý má uvedený v cestovnom doklade na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu, ktorého je štátnym občanom alebo dátum narodenia“ (ustanovenie § 14 ods. 5 zákona o osvedčovaní).

„Ak to technické vybavenie okresného úradu alebo obce dovoľuje, je možné osvedčovaciu doložku vystaviť v podobe (A) odtlačku osvedčovacej pečiatky, (B) nálepky alebo (C) tlačeného textu“ (ustanovenie § 14 ods. 6 zákona o osvedčovaní).

„Ak listinu tvorí viac ako jeden list, osvedčujúca osoba zviaže listinu trikolórnou šnúrou vo farbách štátnej vlajky, jej voľné konce prelepí nálepkou a opatrí odtlačkom úradnej pečiatky okresného úradu alebo obce“ (ustanovenie § 14 ods. 7 zákona o osvedčovaní).

3. ÚČINNOSŤ ZÁKONA O OSVEDČOVANÍ

Zákon o osvedčovaní nadobudne účinnosť dňa 01. septembra 2026.

Publikované dňa 29.05.2026.

apríl 2026

Novela zákona o posudzovaní zhody výrobku prináša napríklad doplnenie nových kompetencií Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, novú právnu úpravu núdzových postupov, zahŕňajúcu napríklad výnimku z postupov posudzovania zhody alebo režim núdzovej situácie, či úpravu ustanovení, týkajúcich sa výkonu dohľadu v oblasti posudzovania zhody výrobku.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA

Novelou sa okrem zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu (ďalej len „zákon o posudzovaní zhody“) dopĺňa aj (A) zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme (B) zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach (C) zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, (D) zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, (E) zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách a (F) zákon č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím.

3. ZÁKON O POSUDZOVANÍ ZHODY

• KOMPETENCIE ÚRADU PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ RPEUBLIKY

Novela na úvod prináša doplnenie nových kompetencií Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), a to doplnením nových ustanovením § 3 ods. 1 písm. o) až q) zákona o posudzovaní zhody.

Úrad „ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť posudzovania zhody a sprístupňovania určeného výrobku na trhu: o) zastupuje Slovenskú republiku vo výboroch a v poradných orgánoch zriadených Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“), ktorých činnosť sa týka notifikujúcich orgánov, orgánov zodpovedných za notifikované osoby a technických predpisov z oblasti posudzovania zhody, p) koordinuje činnosti orgánov dohľadu nad určenými výrobkami a spolupracuje s jednotným úradom pre spoluprácu podľa osobitného predpisu v oblasti výkonu trhového dohľadu nad určenými výrobkami a pri vypracúvaní vnútroštátnej stratégie dohľadu nad trhom podľa osobitného predpisu, q) plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom o posudzovaní zhody“ (ustanovenie § 3 ods. 1 písm. o) až q) zákona o posudzovaní zhody).

• NÚDZOVÉ POSTUPY

Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré novela do zákona o posudzovaní zhody prináša, je doplnenie nových ustanovení § 4a a 4b zákona o posudzovaní zhody, ktorých predmetom je úprava núdzových postupov. Uvedenú oblasť si pre lepšiu prehľadnosť rozdelíme na: (A) výnimku z postupov posudzovania zhody (ustanovenie § 4a zákona o posudzovaní zhody) a (B) režim núdzovej situácie (ustanovenie § 4b zákona o posudzovaní zhody).

• VÝNIMKA Z POSTUPOV POSUDZOVANIA ZHODY

„Určený výrobok môže byť rozhodnutím úradu uvedený na trh, uvedený do prevádzky alebo uvedený do používania bez posudzovania zhody podľa ustanovenia § 22 zákona o posudzovaní zhody na základe riadne odôvodnenej žiadosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo hospodárskeho subjektu počas mimoriadnej situácie z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu“ (ustanovenie § 4a ods. 1 zákona o posudzovaní zhody).

„Určený výrobok podľa osobitného predpisu môže byť rozhodnutím úradu uvedený na trh, uvedený do prevádzky alebo uvedený do používania bez posudzovania zhody na základe riadne odôvodnenej žiadosti ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo hospodárskeho subjektu podľa osobitného predpisu, pre viac ako jedného pacienta, ak je jeho použitie v záujme ochrany verejného zdravia a bezpečnosti alebo zdravia pacientov a nie je na trhu dostupný určený výrobok, ktorý spĺňa požiadavky na uvedenie na trh, uvedenie do prevádzky alebo uvedenie do používania podľa osobitných predpisov; povolenie na použitie alebo prevádzku určeného výrobku podľa osobitného predpisu bez posudzovania zhody pre jedného pacienta vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Úrad pri rozhodovaní podľa prvej vety môže požiadať o nezáväzné stanovisko Štátny ústav pre kontrolu liečiv alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Úrad informuje Komisiu, členský štát Európskej únie a štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) o každom rozhodnutí podľa prvej vety“ (ustanovenie § 4a ods. 2 zákona o posudzovaní zhody).

 „V rozhodnutí podľa ustanovení § 4a ods. 1 a 2 zákona o posudzovaní zhody sa uvedie najmä špecifikácia určeného výrobku, hospodársky subjekt zodpovedný za uvedenie na trh, uvedenie do prevádzky alebo uvedenie do používania bez posudzovania zhody podľa ustanovenia § 22 zákona o posudzovaní zhody a obdobie určené úradom, počas ktorého je možné sprístupňovanie určeného výrobku na trhu bez posudzovania zhody podľa ustanovenia § 22 zákona o posudzovaní zhody. Na vydanie rozhodnutia podľa ustanovení § 4a ods. 1 a 2 zákona o posudzovaní zhody nie je právny nárok. Proti rozhodnutiu podľa ustanovení § 4a ods. 1 a 2 zákona o posudzovaní zhody nie je možné sa odvolať“ (ustanovenie § 4a ods. 3 zákona o posudzovaní zhody).

• REŽIM NÚDZOVEJ SITUÁCIE

„Na určený výrobok podľa osobitného predpisu označený ako tovar dôležitý počas krízy podľa osobitného predpisu sa uplatňujú núdzové postupy podľa osobitného predpisu po vyhlásení (A) režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu podľa osobitného predpisu a (B) núdzových postupov podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 4b ods. 1 zákona o posudzovaní zhody).

„Určený výrobok podľa ustanovenia § 4b ods. 1 zákona o posudzovaní zhody, pre ktorý sa vyžaduje zapojenie notifikovanej osoby, sa môže uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky bez posudzovania zhody rozhodnutím úradu na základe riadne odôvodnenej žiadosti hospodárskeho subjektu, ak tento hospodársky subjekt preukázal súlad základných požiadaviek a požiadaviek ustanovených týmto zákonom o posudzovaní zhody alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody s postupmi uvedenými v rozhodnutí úradu. V rozhodnutí sa uvedú podmienky a požiadavky, za ktorých sa môže určený výrobok podľa prvej vety uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky, najmä špecifikácia určeného výrobku, hospodársky subjekt zodpovedný za uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky určeného výrobku, opis postupov, ktorými sa preukázal súlad so základnými požiadavkami a požiadavkami ustanovenými týmto zákonom o posudzovaní zhody alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody, osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti určeného výrobku podľa prvej vety, obdobie určené úradom, počas ktorého je možné sprístupňovanie určeného výrobku na trhu podľa prvej vety, ktoré nemôže končiť neskôr ako v posledný deň obdobia, na ktoré bol vyhlásený režim núdzovej situácie na vnútornom trhu podľa osobitného predpisu, osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody určeného výrobku podľa prvej vety a opatrenia, ktoré sa majú prijať po uplynutí platnosti alebo po odvolaní režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu v súvislosti s určeným výrobkom podľa prvej vety. Na vydanie rozhodnutia nie je právny nárok a nie je možné sa proti nemu odvolať. Rozhodnutím nie sú dotknuté postupy posudzovania zhody podľa ustanovenia § 22 zákona o posudzovaní zhody. Úrad informuje Komisiu a členský štát o každom rozhodnutí podľa prvej vety“ (ustanovenie § 4b ods. 2 zákona o posudzovaní zhody).

 „Úrad môže rozhodnutím uznať platnosť povolenia vydaného príslušným orgánom iného členského štátu na určený výrobok podľa ustanovenia § 4b ods. 1 zákona o posudzovaní zhody na uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky bez posudzovania zhody na území Slovenskej republiky do prijatia osobitného predpisu, ktorým Komisia povolí uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky tento určený výrobok na území Európskej únie. Na vydanie rozhodnutia nie je právny nárok a nie je možné sa proti nemu odvolať. Úrad informuje Komisiu a členský štát o každom rozhodnutí podľa prvej vety“ (ustanovenie § 4b ods. 3 zákona o posudzovaní zhody).

„Určený výrobok, ktorý je uvedený v osobitnom predpise, ktorý prijala Komisia a ktorým povolila uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky tento určený výrobok na území Európskej únie, má pri uvádzaní na trh alebo uvádzaní do prevádzky umiestnené označenie „Tovar dôležitý počas krízy“. Podrobnosti o umiestnení označenia „Tovar dôležitý počas krízy“ sú uvedené v osobitnom predpise podľa prvej vety“ (ustanovenie § 4b ods. 5 zákona o posudzovaní zhody).

„Príslušný orgán dohľadu nad určeným výrobkom uprednostní výkon dohľadu nad určeným výrobkom a počas režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu môže požiadať o pomoc orgán dohľadu nad určeným výrobkom iného členského štátu alebo na základe žiadosti poskytne pomoc orgánom dohľadu nad určeným výrobkom iného členského štátu, najmä mobilizáciou a vyslaním odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánu dohľadu nad určeným výrobkom žiadajúceho o pomoc, alebo poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie skúšobných kapacít, ak ide o určený výrobok podľa ustanovenia § 4b ods. 1 zákona o posudzovaní zhody“ (ustanovenie § 4b ods. 7 zákona o posudzovaní zhody).

• VÝKON DOHĽADU

Novinkou je tiež doplnenie nových ustanovení § 27 ods. 3 a 5 zákona o posudzovaní zhody, upravujúcich výkon dohľadu.

„Orgán dohľadu nad určenými výrobkami podľa ustanovenia § 26 písm. a) zákona o posudzovaní zhody je pri výkone dohľadu povinný kontrolovať splnenie povinností hospodárskeho subjektu podľa osobitného predpisu, v rámci ktorého preskúma správnosť použitia kritérií podľa osobitného predpisu a súlad so základnými požiadavkami podľa osobitného predpisu, ak hospodársky subjekt vo vzťahu k určenému výrobku podľa osobitného predpisu uplatňuje ustanovenia o zásadnej a neprimeranej záťaži podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 27 ods. 3 zákona o posudzovaní zhody).

„Ak o uloženom opatrení podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. a), e) až j) zákona o posudzovaní zhody Komisia rozhodne, že je neopodstatnené, alebo orgán dohľadu nad určenými výrobkami rozhodne, že námietka podľa ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o posudzovaní zhody voči uloženému opatreniu podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. d) až j) zákona o posudzovaní zhody je opodstatnená, orgán dohľadu nad určenými výrobkami uložené opatrenie zruší“ (ustanovenie § 27 ods. 5 zákona o posudzovaní zhody),

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

4. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobúda účinnosť dňa 30. mája 2026.

Publikované dňa 29.05.2026.

apríl 2026

Európska únia prijala dňa 30. marca 2026 smernicu (EÚ) č. 2026/799, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva. Cieľom tejto úpravy je zefektívniť cezhraničné konkurzné konania, zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok a posilniť právnu istotu na vnútornom trhu EÚ. Kľúčové aspekty a ciele smernice sú harmonizácia, teda zosúladenie insolvenčných pravidiel členských štátov, aby sa zefektívnili postupy v podnikoch v potiažiach, ďalej ide o posilnenie súdnej spolupráce v občianskych veciach, smernica zahŕňa ustanovenia o solventnosti, pohľadávkach, dlhoch a riešení situácií podnikov v kríze. Smernica pre Európsky hospodársky priestor prináša jednotnejší rámec pre správu insolvencií. Mimoriadne dôležitou novinkou, ktorú smernica prináša, je právna úprava takzvaných pre-pack konaní, ktoré znamenajú predpripravený predaj podniku v konkurze s cieľom zachovať jeho hodnotu. Podstatné novinky Vám predstavíme v našom článku.

2. PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Nová smernica stanovuje spoločné pravidlá týkajúce sa (i) odporovacích žalôb, (ii) vyhľadávanie majetku patriaceho do majetkovej podstaty, (iii) postupu predprípravného predaja podniku, (iv) povinnosti štatutárnych orgánov podať návrh na začatie insolvenčného konania, (v) veriteľských výborov, (vi) prehľadov kľúčových informácií.

Smernica sa však nevzťahuje na prípady, keď sú dlžníkmi (i) poisťovne alebo zaisťovne, (ii) úverové inštitúcie, (iii) investičné spoločnosti alebo podniky kolektívneho investovania, (iv) centrálne protistrany, (v) centrálne depozitáre cenných papierov, (vi) iné finančné inštitúcie a subjekty uvedené v smernici, (vii) verejné subjekty podľa vnútroštátneho práva, (viii) fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.

Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti smernice vylúčiť dlžníkov, ktorí sú inými finančnými subjektmi ako tie, ktoré sú uvedené vyššie, poskytujúcimi finančné služby, na ktoré sa vzťahujú osobitné dojednania, na základe ktorých majú vnútroštátne orgány dohľadu alebo orgány pre riešenie krízových situácií rozsiahle intervenčné právomoci porovnateľné s právomocami vo vzťahu k finančným subjektom uvedeným vyššie.

Smernica veľmi jasne určuje, že členské štáty majú vnútroštátnym právom zabezpečiť, aby právne úkony, ktoré sa uskutočnili pred začatím insolvenčného konania a ukrátili spoločný záujem veriteľov, boli neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné. Jednotlivé právne úkony vysvetľujeme nižšie.

3. ZVÝHODŇUJÚCE PRÁVNE ÚKONY

V zásade ide o ukracujúce právne úkony. Ide o také úkony, ktoré prinášajú úžitok veriteľovi alebo skupine veriteľov tým, že sú ich pohľadávky uspokojené alebo zabezpečené zabezpečovacím právom.

Podľa smernice je nutné, aby členské štáty prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy zabezpečili neplatnosť, odporovateľnosť alebo nevymáhateľnosť, ak sa uskutočnili (i) počas troch mesiacov pred podaním žiadosti, ktorá viedla k začatiu insolvenčného konania, alebo ak nebol podaný návrh, počas troch mesiacov pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania za predpokladu, že dlžník nebol schopný splatiť svoje dlhy v čase ich splatnosti v súlade s vnútroštátnym právom, alebo (ii) po podaní návrhu alebo dátume rozhodnutia uvedeného v bode (i) a pred začatím insolvenčného konania.

Ak bola splatná pohľadávka veriteľa uspokojená alebo zabezpečená v súlade s pôvodným záväzkom, ukracujúce právne úkony sú neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné aspoň vtedy, ak: (i) sú splnené podmienky stanovené vyššie a (ii) uvedený veriteľ vedel, že dlžník nebol schopný splatiť svoje dlhy v čase ich splatnosti v súlade s vnútroštátnym právom, že bol podaný návrh na začatie insolvenčného konania, alebo, ak taký návrh nebol podaný, že bolo prijaté rozhodnutie o začatí insolvenčného konania. Takáto vedomosť sa predpokladá, ak bol veriteľ stranou spriaznenou s dlžníkom. Uvedená domnienka je vyvrátiteľná.

Vyššie uvedená právna úprava sa nevzťahuje na (i) právne úkony vykonané priamo výmenou za primerané protiplnenie v prospech majetku dlžníka, (ii) úhrady zmeniek alebo šekov, ak sa v právnych predpisoch, ktorými sa upravujú zmenky alebo šeky, nepripúšťajú pohľadávky príjemcu vyplývajúce zo zmenky alebo šeku voči iným zmenkovým dlžníkom alebo šekovníkom, ako sú napríklad indosanti, vystaviteľ alebo zmenkový dlžník alebo šekovník, ak príjemca odmietne úhradu dlžníka, (iii) právne úkony, ktoré nie sú predmetom odporovacích žalôb v súlade so smernicou 98/26/ES a smernicou 2002/47/ES, (iv) v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom právne úkony, ktorých účelom je uspokojenie alebo zabezpečenie pohľadávok orgánov sociálneho zabezpečenia zabezpečovacím právom, (v) uzatváranie dohôd o čistom zúčtovaní vrátane dohôd o konečnom čistom zúčtovaní na finančných trhoch, trhoch s energiou alebo iných komoditných trhoch, ako aj právne úkony podporujúce fungovanie takýchto dohôd.

4. PRÁVNE ÚKONY VÝMENOU ZA ŽIADNE ALEBO ZJAVNE NEPRIMERANÉ PROTIPLNENIE

Smernica určuje členským štátom EÚ povinnosť, aby zabezpečili, aby v prípade, že sa právne úkony dlžníka vykonávajú za žiadne alebo zjavne neprimerané protiplnenie, boli tieto právne úkony neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné. To všetko za predpokladu, ak sa uskutočnili (i) v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu, ktorý viedol k začatiu insolvenčného konania, alebo, ak takýto návrh nebol podaný, počas 12 mesiacov pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo (ii) po podaní návrhu alebo dátume rozhodnutia uvedeného  v bode (i) a pred začatím insolvenčného konania.

5. PRÁVNE ÚKONY ÚMYSELNE UKRACUJÚCE VERITEĽOV

Povinnosť členských štátov podľa smernice je ďalej v zabezpečení, aby právne úkony, ktorými dlžník úmyselne ukrátil spoločný záujem veriteľov, boli neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné, ak sú splnené obidve tieto podmienky, a to (i) uvedené úkony sa uskutočnili buď v priebehu dvoch rokov pred podaním návrh, ktorý viedol k začatiu insolvenčného konania alebo, ak takýto návrh nebol podaný, v priebehu dvoch rokov pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo po dátume podania takéhoto návrhu alebo dátume takéhoto rozhodnutia a pred začatím insolvenčného konania, (ii) druhá strana právneho úkonu vedela o úmysle dlžníka ukrátiť spoločný záujem veriteľov. Takáto vedomosť sa predpokladá, ak bola druhá strana právneho úkonu stranou spriaznenou s dlžníkom. Uvedená domnienka je vyvrátiteľná.

6. DÔSLEDKY ODPOROVACÍCH ŽALÔB

Smernica posilňuje ochranu veriteľov na základe mnohých dôsledkov podania odporovacích žalôb.

Pohľadávky, práva alebo povinnosti vyplývajúce z právnych úkonov, ktoré sú neplatné, nevymáhateľné alebo boli zrušené, nemajú zakladať nárok na uspokojenie z dotknutej majetkovej podstaty.

Strana, ktorá mala úžitok z neplatného, zrušeného alebo nevymáhateľného právneho úkonu, má osobne povinnosť vrátiť úžitok v pôvodnej podobe alebo zaplatiť jeho peňažnú náhradu.

Premlčacia lehota pre všetky pohľadávky vyplývajúce z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu voči druhej strane nemá byť dlhšia ako tri roky odo dňa začatia insolvenčného konania. Môže sa stanoviť, že premlčacia lehota sa počíta odo dňa, keď sa správca dozvedel o skutočnostiach, ktoré viedli k vzniku pohľadávky voči druhej strane.

Nárok na vrátenie úžitku v pôvodnej podobe alebo zaplatenie jeho peňažnej náhrady môže byť postúpený veriteľovi alebo tretej strane.

Strana, ktorá bola povinná vrátiť úžitok v pôvodnej podobe alebo zaplatiť jeho peňažnú náhradu, nemôže túto povinnosť započítať voči pohľadávkam, ktorých by sa inak musela domáhať v insolvenčnom konaní.

Ak strana, ktorá mala úžitok z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu, a v takom rozsahu, v akom mala daný úžitok, musí vrátiť úžitok v pôvodnej podobe alebo zaplatiť jeho peňažnú náhradu.

Uvedené skutočnosti a právna úprava sa má vzťahovať na každého dediča alebo iného univerzálneho právneho nástupcu strany, ktorá mala úžitok z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu.

Všeobecné dôsledky odporovacích žalôb sa majú vzťahovať na každého jednotlivého právneho nástupcu druhej strany neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu, ak nástupca vedel o okolnostiach, na ktorých sa odporovacia žaloba zakladá. Vedomosť sa predpokladá, ak je jednotlivý právny nástupca stranou spriaznenou so stranou, ktorá mala úžitok z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu. Uvedená domnienka je vyvrátiteľná.

7. VNÚTROŠTÁTNE ORGÁNY A MONITOROVANIE

Smernica určuje pomerne zásadnú právomoc pre vnútroštátne orgány.

Každý členský štát podľa smernice určí súdy alebo správne orgány oprávnené na prístup k jeho vnútroštátnym registrom bankových účtov a vyhľadávanie v nich a súdy alebo správne orgány oprávnené na prístup k informáciám o bankových účtoch a vyhľadávanie v nich na cezhraničnom základe.

Určené súdy alebo správne orgány majú mať oprávnenie na priamy a bezprostredný prístup k informáciám o bankových účtoch a priame a bezprostredné vyhľadávanie v nich, ak sú splnené tieto podmienky: (i) informácie o bankových účtoch požaduje správca vymenovaný v prebiehajúcom insolvenčnom konaní, a to aj v predbežnom konaní a (ii) informácie o bankových účtoch sú potrebné na účely zisťovania a vyhľadávania majetku patriaceho do majetkovej podstaty v konaní uvedenom v prvom bode, ako aj majetku, ktorý je predmetom odporovacích žalôb.

V súvislosti s prístupom súdov a správnych orgánov k informáciám o bankových účtoch, orgány, ktoré prevádzkujú registre bankových účtov, sú povinné zaistiť vedenie logov o každom prístupe určených súdov alebo správnych orgánov k informáciám o bankových účtoch a vyhľadávaní v nich.

8. PREDPRÍPRAVNÝ PREDAJ PODNIKU

Ide o zásadný právny inštitút, ktorý smernica prináša.

Ako uvádza preambula smernice, v prípade speňaženia predajom podniku alebo jeho časti s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti možno získať väčšiu hodnotu ako jeho speňaženie po častiach. S cieľom podporiť predaj podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti sa v rámci vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti insolvencie má stanoviť postup, prostredníctvom ktorého môže dlžník vo finančných ťažkostiach s pomocou alebo pod dohľadom kontrolóra hľadať prípadných nadobúdateľov, ktorí by mohli mať záujem o kúpu, a pripraviť predaj podniku ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti (ďalej len „postup predprípravného predaja podniku“) pred formálnym začatím insolvenčného konania. Majetok podniku, ktorý je predmetom postupu predprípravného predaja podniku, sa potom môže rýchlo speňažiť krátko po formálnom začatí insolvenčného konania.

Smernica stanovuje normy pre postup predprípravného predaja podniku, pričom členským štátom sa umožňuje, aby tieto normy prispôsobili svojmu existujúcemu vnútroštátnemu insolvenčnému právu.

Smernica zavedením postupu predprípravného predaja podniku nenahrádza vnútroštátne hmotnoprávne pravidlá, najmä pravidlá týkajúce sa poradia pohľadávok veriteľov, rozdelenia výťažku, povahy, rozsahu a formy účasti veriteľov alebo odmeňovania správcu. V prípade, že súd alebo príslušný orgán nepovolí predaj podniku alebo jeho časti podľa návrhu kontrolóra, insolvenčné konanie má prebiehať v súlade s príslušným vnútroštátnym insolvenčným právom.

Predprípravný predaj podniku má niekoľko fáz, o ktorých si povieme.

K postupu predprípravného predaja podniku by mali prístup aspoň dlžníci, ktorým v súlade s vnútroštátnym právom hrozí insolvencia.

Členské štáty môžu stanoviť, že realizačná fáza sa nemôže začať, keď dlžník nie je schopný splácať svoje dlhy v čase ich splatnosti podľa vnútroštátneho práva.

Postup predprípravného predaja podniku môže byť podľa vnútroštátneho práva samostatným postupom alebo súčasťou existujúceho insolvenčného konania.

Dlžníci vstupujúci do postupu predprípravného predaja podniku si majú zachovať počas prípravnej fázy úplnú alebo aspoň čiastočnú kontrolu nad svojím majetkom a každodennou prevádzkou ich podniku.

Na záležitosti, ktoré nie sú upravené v smernici, vrátane poradia pohľadávok, rozdeľovania výťažku, povinností a zodpovednosti dlžníka a štatutárnych orgánov dlžníka, odmeňovania správcu a povahy, rozsahu a formy účasti veriteľov, s výnimkou schválenia predaja v príslušných prípadoch, sa vzťahuje vnútroštátne právo.

8.1 Prípravná fáza

Vnútroštátna právna úprava má v súlade so smernicou zabezpečiť, aby sa na podnet dlžníka prípravná fáza začala, keď sa vymenuje kontrolór. Postup vymenovania kontrolóra sa stanoví vo vnútroštátnom práve.

Kontrolór musí byť nezávislý od dlžníka a akejkoľvek strany spriaznenej s dlžníkom.

Za kontrolóra môžu byť vymenované len osoby, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti uplatniteľné na správcov v členskom štáte, v ktorom prebieha postup predprípravného predaja podniku.

Proces predaja, ktorý sa uskutočnil počas prípravnej fázy, musí byť založený na súťaži, transparentný a spravodlivý a spĺňať trhové normy.

Kontrolór v prípade potreby s pomocou dlžníka má (i) odôvodniť, prečo sa domnieva, že sú požiadavky na predprípravný predaj podniku splnené, (ii) má odporučiť najlepšieho uchádzača ako nadobúdateľa podniku dlžníka alebo jeho časti v rámci postupu predprípravného predaja, (iii) má urobiť vyhlásenie, že najlepšia ponuka nepredstavuje na základe jeho posúdenia porušenie testu najlepšieho záujmu veriteľov.

Dlžník počas prípravnej fázy, ak sa nachádza v situácii, keď mu hrozí insolvencia alebo keď je podľa vnútroštátneho práva v insolvencii, môže využiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov.

Ak veriteľ podá počas prípravnej fázy návrh na začatie insolvenčného konania, začatie realizačnej fázy sa môže pozastaviť, ak by nebolo vzhľadom na okolnosti prípadu vo všeobecnom záujme veriteľov.

Prípravná fáza je časovo obmedzená, podrobnosti sa určia vo vnútroštátnom práve.

Smernica priznáva vnútroštátnemu právu možnosť stanoviť, že prípravnú fázu možno ukončiť, ak (i) dlžník neposkytne potrebnú súčinnosť, (ii) dlžník počas prípravnej fázy nekoná s náležitou starostlivosťou, alebo (iii) prípravná fáza nemá žiadne primerané vyhliadky na úspech.

8.2 Realizačná fáza

Realizačná fáza sa má začať prijatím rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v súlade s vnútroštátnym právom.

Po začatí realizačnej fázy súd alebo príslušný orgán povolí predaj podniku dlžníka alebo jeho časti aspoň v jednom z týchto prípadov: (i) nadobúdateľa navrhol kontrolór, a to pod podmienkou, že kontrolór vydal stanovisko potvrdzujúce, že proces predaja, ktorý sa uskutočnil počas prípravnej fázy, bol v súlade s požiadavkami smernice a súd alebo príslušný orgán skonštatoval, že požiadavky boli splnené, (ii) nadobúdateľ bol vybraný vo verejnej dražbe, ak členské štáty stanovia takúto dražbu, alebo (iii) predaj nadobúdateľovi schválili veritelia.

Ak sa podľa vnútroštátneho práva na predaj podniku dlžníka alebo jeho časti vyžaduje súhlas veriteľov, členské štáty môžu stanoviť, že predaj podniku dlžníka alebo jeho časti schvaľujú veritelia bez povolenia súdu alebo príslušného orgánu.

Verejná dražba nesmie trvať dlhšie ako tri mesiace. Ponuka, ktorú vyberie kontrolór, sa vo verejnej dražbe použije ako prvotná ponuka.

Súd alebo príslušný orgán môže rozhodnúť, že ocenenie podniku dlžníka ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti sa vykoná na základe toho, že najlepšia ponuka nemusí spĺňať test najlepšieho záujmu veriteľov.

Vnútroštátna právna úprava musí zabezpečiť, aby nadobúdateľ nadobudol podnik dlžníka alebo jeho časť bez dlhov a záväzkov, pokiaľ nadobúdateľ výslovne nesúhlasí s tým, že bude dlhy a záväzky podniku alebo jeho časti znášať.

Kontrolóri a správcovia budú zodpovedať za škodu, ktorú veriteľom spôsobia tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti nesplnia svoje povinnosti.

9. OBČIANSKOPRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ ŠTATUTÁRNYCH ORGÁNOV

Štatutárne orgány spoločnosti v insolvencii budú zodpovedať v súlade s vnútroštátnym právom za škodu spôsobenú veriteľom v dôsledku nesplnenia povinností.

10. ZÁVER A TRANSPOZÍCIA

Smernica, na rozdiel od nariadení EÚ, nemá priamy účinok a nie je priamo aplikovateľná, bez modifikácie vnútroštátneho právneho poriadku.

Smernica stanovuje, že v prvom rade každý členský štát do 22. júla 2029 vypracuje prehľad kľúčových informácií o základných prvkoch vnútroštátneho práva v oblasti insolvenčného konania a predloží ho Európskej komisii prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

Po druhé, pokiaľ ide o účinnosť noviniek v insolvenčnom práve podľa smernice, každý členský štát EÚ je povinný uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to do 22. januára 2029.

To znamená, že do konca januára 2029 musia byť všetky slovenské zákony týkajúce sa insolvenčného práva a postupov konkurzu a reštrukturalizácie, dané do súlade so smernicou a všetky nové inštitúty majú byť zavedené.

Veríme, že zákonodarca nebude čakať do poslednej chvíle. 

Publikované dňa 05.05.2026.

marec 2026

Požiadavky na udržiavanie plôch, aktívneho poľnohospodára a kondicionalitu na Slovensku upravuje nariadenie vlády č. 435/2022 Z. z. v platnom znení (ďalej len „nariadenie“). Tieto požiadavky zahŕňajú povinné postupy pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, ochranu vody, pôdy a biodiverzity. Hlavnými oblasťami a požiadavkami upravenými nariadením je postavenie takzvaného aktívneho poľnohospodára, ktorý musí poľnohospodársky obhospodarovať pôdu a udržiavať plochy, trvalé trávne porasty a ornú pôdu tak, aby nedochádzalo k degradácii. Nariadenie stanovuje takzvanú kondicionalitu, teda dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Náš príspevok Vám prináša vysvetlenie právnej úpravy tohto nedávno novelizovaného nariadenia.  

2. DÔLEŽITÉ POJMY NARIADENIA

Poľnohospodárska činnosť je (i) výroba poľnohospodárskych výrobkov okrem produktov rybolovu, ktorá zahŕňa chov zvierat alebo pestovanie plodín vrátane pestovania bavlny a rýchlorastúcich drevín a paludikultúry, alebo (ii) udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a strojov.

Poľnohospodárska plocha je plocha, ktorá zahŕňa ornú pôdu, plochu s trvalými plodinami alebo trvalý trávny porast vrátane agrolesníckeho systému.

Ornou pôdou je plocha obrábaná na účel pestovania plodín vrátane plochy nevyhnutne potrebnej na obhospodarovanie pestovaných plodín, ak sú pestované plodiny priamo spojené s pôdou, alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ktorá prechodne nie je využívaná na pestovanie plodín a ktorá bola v bezprostredne predchádzajúcom období najmenej jeden rok vedená v evidencii dielov pôdnych blokov (ďalej len „pôda ležiaca úhorom“), vrátane pôdy v skleníkoch a pôdy pod inými trvalými alebo mobilnými krytmi, a počas trvania záväzku sa ornou pôdou rozumie aj plocha na účel pestovania plodín alebo porast na pôde ležiacej úhorom, ktorá je vyňatá z produkcie podľa osobitných predpisov.

Plocha s trvalými plodinami je plocha s plodinami pestovanými bez osevného postupu, ktoré sú priamo koreňmi spojené s pôdou a ktoré sú pestované na pôde najmenej 5 rokov a opakovane produkujú úrodu, vrátane škôlok, pôdy v skleníkoch a pôdy pod inými trvalými alebo mobilnými krytmi; trvalý trávny porast sa nepovažuje za plochu s trvalými plodinami.

Trvalý trávny porast je plocha tráv alebo iných bylinných krmovín, ktoré vyrástli prirodzene alebo boli vypestované, a na ktorej sa najmenej 5 rokov nestriedali plodiny alebo nevykonávala orba; na trvalom trávnom poraste sa môžu vyskytovať aj porasty drevín vhodné na spásanie a skaly, kamene, objekty slúžiace na prikrmovanie, napájanie, úkryt alebo ohradenie hospodárskych zvierat okrem stavieb, ak ich výmera nepresiahne 100 m² alebo ak ide o skupiny stromov, stromoradia alebo medze, ich výmera nepresiahne 1 000 m² a prevládajú na nich trávy a iné bylinné krmoviny.

Agrolesnícky systém je (i) orná pôda s drevinami zahrnutými do zoznamu podľa osobitného predpisu vo forme stromoradia s najmenšou vzdialenosťou radov drevín 12 metrov a s najmenšou vzdialenosťou medzi drevinami 3 metre, na ktorej sa nepestujú rýchlorastúce dreviny, ak poľnohospodársku činnosť možno vykonávať rovnako ako na pozemkoch bez drevín, a počet drevín, z ktorých sa nezberajú plody, je 80 až 120 drevín na hektár, (ii) plocha s trvalými plodinami, ak počet lesných drevín zahrnutých do zoznamu podľa osobitného predpisu, z ktorých sa nezberajú plody a nevykonáva ošetrovanie výsadby, je 80 až 120 drevín na hektár; pestovanie rýchlorastúcich drevín nemožno kombinovať s pestovaním drevín, ktoré opakovane poskytujú plody, (iii) trvalý trávny porast udržiavaný spásaním hospodárskymi zvieratami evidovanými v centrálnom registri hospodárskych zvierat s priemerným zaťažením v období od 1. júna do 30. septembra najmenej 0,3 dobytčej jednotkyna hektár, ak trávy a iné bylinné krmoviny tvoria väčšinu rastlín a počet drevín, z ktorých sa nezberajú plody, je 80 až 120 drevín na hektár, s drevinami zahrnutými do zoznamu podľa osobitného predpisualebo s rýchlorastúcimi drevinami vo forme (a) stromoradia s najmenšou vzdialenosťou radov drevín 12 metrov a najmenšou vzdialenosťou medzi drevinami 3 metre, (b) roztrúsených drevín s najmenšou vzdialenosťou medzi drevinami 8 metrov alebo (c) skupín drevín, ktoré nepresiahnu 400 m² úhrnnej plochy na hektár, pričom na každom započítanom hektári môže byť len jedna skupina drevín; dreviny v skupine drevín sa nezapočítajú do celkového počtu drevín.

Tráva alebo iná bylinná krmovina sú všetky bylinné rastliny, ktoré rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky, bez ohľadu na to, či sú využívané na spásanie.

Plodina je (i) kultúra niektorého z rôznych druhov definovaných v botanickej klasifikácii jednoročných plodín alebo viacročných plodín, (ii) porast na pôde ležiacej úhorom a (iii) tráva alebo iné bylinné krmoviny.

Húževnatá burina je rozpínavá rastlina, ktorá vytláča pestované plodiny, nie je vhodná na spásanie zvieratami a znižuje využiteľnosť poľnohospodárskej plochy.

3. UDRŽIAVANIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PLOCHY

Postupy udržiavania poľnohospodárskej plochy upravuje ust. § 3 nariadenia.

Poľnohospodár plní požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pasenie a pestovanie bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a strojov.

Ak ide o ornú pôdu, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu najmä obhospodarovaním v súlade s agrotechnickou praxou a s výrobným zameraním poľnohospodára, zabránením rozširovaniu náletov drevín a odstraňovaním inváznych druhov rastlín a húževnatých burín.

Ak ide o porast na pôde ležiacej úhorom, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu najmä zabránením rozširovaniu náletov drevín a odstraňovaním inváznych druhov rastlín a húževnatých burín.

Ak ide o plochu s trvalými plodinami, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu najmä ošetrovaním výsadby a medziradia v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním poľnohospodára. V prípade radov výsadby sa udržiavaním rozumie aj ošetrovanie radov výsadby vhodnou agrotechnickou operáciou v čase vhodnom na ošetrovanie a ochrana proti chorobám a škodcom.

Ak ide o trvalý trávny porast, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu kosením alebo spásaním a prvú agrotechnickú operáciu vykoná do 31. augusta, ak osobitné predpisy neustanovujú odlišný spôsob alebo termín údržby. Ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno prvú agrotechnickú operáciu vykonať v termínoch podľa prvej vety, poľnohospodár oznámi túto skutočnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúre v termíne podľa prvej vety a prvú agrotechnickú operáciu vykoná bezodkladne po tom, čo pominuli dôvody, pre ktoré nemohol vykonať prvú agrotechnickú operáciu v termíne podľa prvej vety. Doplnkovo k udržiavaniu poľnohospodárskej plochy kosením alebo spásaním podľa prvej vety možno vykonať aj mulčovanie; mulčovanie je udržiavanie poľnohospodárskej plochy, pri ktorom každý pozemok musí byť obhospodarovaný kosením alebo spásaním ako hlavnou agrotechnickou operáciou a vykonáva sa iba ako vedľajšia činnosť po vykonaní alebo pred vykonaním hlavnej agrotechnickej operácie. Ak sa poľnohospodárska plocha udržiava spásaním, musia byť na poľnohospodárskej ploche odstránené nespasené časti alebo nedopasky; to neplatí, ak ponechanie nespasených častí alebo nedopaskov vyplýva zo schválenej dokumentácie ochrany prírody alebo z rozhodnutia štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. Poľnohospodár do 14 dní od kosenia odstráni pokosenú hmotu.

Požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy podľa vyššie uvedeného sa nevzťahujú na poľnohospodársku plochu, na ktorej je určený spôsob obhospodarovania podľa osobitného predpisu.

4. AKTÍVNY POĽNOHOSPODÁR

Fyzická osoba sa podľa ust. § 4 ods. 2 nariadenia považuje za aktívneho poľnohospodára, ak (i) celková suma priamych platieb za predchádzajúci kalendárny rok, ktorých je prijímateľom, je najmenej 5 % z celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku; do príjmu z nepoľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku sa nezapočítava príjem z lesníckej činnosti a príjem súvisiaci s činnosťou na ochranu prírody a krajiny, alebo (ii) jej celkové príjmy z poľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku predstavujú najmenej jednu tretinu z jej celkových príjmov získaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Ak fyzickej osobe podľa bodu (i) uvedeného v predošlom odseku nebolo vydané právoplatné do podania žiadosti o priame platby v roku podania žiadosti o podporu alebo táto osoba v predchádzajúcom kalendárnom roku nepodala žiadosť o priame platby, celkovou sumou priamych platieb je súčin počtu hektárov alebo zvierat, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených poľnohospodárom v roku podania žiadosti o podporu a príslušnej sadzby priamej platby za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa ust. § 5 sa fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, považuje za aktívneho poľnohospodára, ak (i) jej predmetom podnikania alebo predmetom činnosti, ktorý je zapísaný v zákonom ustanovenej evidencii je len poľnohospodárska činnosť alebo poľnohospodárska činnosť a ďalšie činnosti súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou a prevádzkovaním podniku, alebo (ii) ak spĺňa vyššie uvedené podmienky v odseku 2 a 3 ust. § 4.

Za aktívneho poľnohospodára sa považuje aj osoba, ktorá nespĺňa vyššie uvedené požiadavky, ak (i) celková suma priamych platieb za predchádzajúci kalendárny rok, ktorých je prijímateľom, nepresiahla sumu 5 000 eur, (ii) v predchádzajúcom kalendárnom roku od 1. júna do 30. septembra dosiahla priemerné zaťaženie 0,25 dobytčej jednotky na hektár poľnohospodárskej plochy podniku, (iii) za predchádzajúci kalendárny rok je prijímateľom iba viazaných priamych platieb na živočíšnu výrobu, (iv) za predchádzajúci kalendárny rok je prijímateľom viazaných priamych platieb na plochu,a to na výmeru najmenej 10 % z celkovej výmery poľnohospodárskej plochy podniku, alebo (v) hodnota jej vlastnej produkcie rastlinnej výroby za predchádzajúci kalendárny rok je najmenej vo výške priamych platieb, ktorých je za predchádzajúci kalendárny rok prijímateľom.

Za aktívneho poľnohospodára sa považuje aj stredná odborná škola s poľnohospodárskym zameraním alebo právnická osoba uskutočňujúca výskum a vývoj v odbore vedy a techniky.

5. KONDICIONALITA

Poľnohospodár je na základe ust. § 5 nariadenia povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k nariadeniu. Poľnohospodár, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu (ekologická poľnohospodárska výroba), sa považuje za poľnohospodára, ktorý dodržiava normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy DPEP 1, DPEP 3 až DPEP 7 podľa prílohy č. 2.

Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nahlásenej podľa osobitného predpisu nepodlieha kontrole a zníženiu podpory podľa osobitného predpisu; ak ide o požiadavky normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy DPEP 7, poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 30 ha nahlásenej podľa osobitného predpisu nepodlieha kontrole a zníženiu podpory podľa osobitného predpisu.

5.1 Normy DPEP

DPEP znamená skratku pre dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky.

Normy DPEP súvisia s kondicionalitou, teda s povinnosťou poľnohospodára dodržiavať podmienky a požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy.

Nariadenie rozlišuje 9 okruhov noriem DPEP.

Norma DPEP 1 sa týka udržiavania trvalého trávneho porastu na základe pomeru trvalého trávneho porastu k poľnohospodárskej ploche na vnútroštátnej, regionálnej, subregionálnej úrovni, na úrovni skupín podnikov alebo na úrovni podnikov v porovnaní s referenčným rokom 2018. Maximálne zníženie o 10 % v porovnaní s referenčným rokom.

Norma DPEP 2 sa týka ochrany mokradí a rašelinísk.

Norma DPEP 3 sa týka zákazu vypaľovania strnísk na ornej pôde, ak nie je dôvodom zabezpečenie zdravia rastlín.

Norma DPEP 4 sa týka vytvorenia nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov.

Norma DPEP 5 upravuje riadenie obrábania pôdy, zníženie rizika degradácie a erózie pôdy vrátane zohľadnenia sklonu svahov.

Norma DPEP 6 určuje minimálne pokrytie pôdy, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu.

Norma DPEP 7 sa týka povinnosti striedania plodín na ornej pôde, okrem plodín pestovaných pod vodou.

Norma DPEP 8 upravuje povinnosť zachovania chránených krajinných prvkov a zákazu strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a obdobia hniezdenia a určuje opatrenia na zabránenie šíreniu inváznych rastlinných druhov.

Napokon, norma DPEP 9 sa týka zákazu konverzie alebo orania trvalého trávneho porastu označeného ako citlivý z hľadiska životného prostredia v oblastiach podľa zákona o ochrane prírody.

6. PODPORA

Niekoľkokrát sme spomenuli pojem podpora. Podpora pokiaľ ide o aktívneho poľnohospodára, je upravená v nariadení č. 120/2023 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá predkladania žiadostí a znižovania priamych podpôr Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Existuje viacero druhov žiadostí, a to napríklad (i) žiadosť o priame platby, (ii) žiadosť pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, (iii) žiadosť na plochu, (iv) žiadosť o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti, (v) žiadosť o podporu pastevného chovu, (vi) žiadosť o podporu na mlieko, (vii) žiadosť o podporu na ovce a kozy, (viii) žiadosť na dobré životné podmienky zvierat, (ix) žiadosť na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej pôde, (x) žiadosť na založenie líniových vegetačných prvkov, (xi) žiadosť na zalesňovanie ornej pôdy, (xii) žiadosť o podporu v rámci sústavy Natura 2000 na lesnom pozemku, (xiii) žiadosť v rámci operácie lesnícko-environmentálne záväzky v chránených vtáčích územiach, (xiv) žiadosť v rámci operácie lesnícko-environmentálne záväzky v územiach európskeho významu, (xv) žiadosť v rámci operácie lesnícko-environmentálne záväzky – ochrana tetrova hlucháňa, (xvi) Žiadosť na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat.

Okrem toho prílohy nariadenia určujú aj ďalšie mnohé iné druhy žiadostí v rámci živočíšnej a rastlinnej výroby.

Žiadosť predkladá žiadateľ prostredníctvom elektronického formulára od termínu určeného vo výzve zverejnenej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len „platobná agentúra“) na jej webovom sídle do 15. mája kalendárneho roka. V tomto smere nadviažeme na pojem kondicionalita. Je potrebné upozorniť, že sa podpora sa môže znížiť pri nedbanlivostnom nedodržaní požiadaviek alebo noriem kondicionality, a to až do 15 percent.

7. ZÁVER

Právna úprava v poľnohospodárstve a v rastlinnej a živočíšnej výrobe je skutočne rozsiahla a je zrejmé, že siaha od zákonov až po nariadenia Vlády SR, ako aj vyhlášky, teda podzákonné právne predpisy. V prípade záujmu o právnu pomoc týkajúcu sa dotácií v poľnohospodárstve, sme Vám k dispozícii. 

Publikované dňa 05.05.2026.

marec 2026

Dňa 3. februára 2026 schválila Národná rada SR nový zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, a to vrátane noviel súvisiacich zákonov (ďalej len „nový zákon o obchodnom registri“). Nový zákon o obchodnom registri sa odo dňa 17. augusta 2026 stane účinným pre zakladanie a zápis nových spoločností a s tým súvisiace právne úkony. Nový zákon sprehľadňuje zakladanie obchodných spoločností, má posilniť právnu istotu a predvídateľnosť a má obmedziť takzvané pokútnictvo. Podnikatelia pocítia zásadné zmeny, keďže sa novým zákonom novelizuje aj Obchodný zákonník, na základe čoho sa bude obchodná spoločnosť zakladať spoločenskou zmluvou vyhotovenou výlučne vo forme dokumentu autorizovaného advokátom alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa zákonodarcu je cieľom nového zákona o obchodnom registri a s ním súvisiacich noviel, zníženie nákladov podnikateľom a zefektívniť procesy. O najdôležitejších zmenách sa dočítate v našom článku.

2. PREDMET ÚPRAVY A POJEM OBCHODNÝ REGISTER

Podľa ust. § 1 nový zákon o obchodnom registri upravuje (i) vedenie obchodného registra a zbierky dokumentov, (ii) údaje, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, (iii) obsah zbierky dokumentov, (iv) konania vo veciach obchodného registra, (v) ďalšie činnosti pri vedení obchodného registra a zbierky dokumentov, (vi) register rezervovaných obchodných mien, (vii) zodpovednosť vo veciach obchodného registra, (viii) register diskvalifikácií.

Pre účely nášho bulletinu Vás oboznámime iba so zmenami, ktoré sú v praxi nové a z nášho pohľadu najpodstatnejšie.

Pojem obchodný register zákonodarca prostredníctvom ust. § 3 prispôsobuje modernej dobe.

Rozširuje sa legálna definícia obchodného registra obsiahnutého v § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka v aktuálne účinnom znení.

Po novom obchodný register nie je iba verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka dokumentov podľa § 3 ods. 1, ale aj „informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)“, tak, ako je uvedené v ods. 4 v novom ust. § 3.  

Obchodný register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.

3. FORMÁLNA A MATERIÁLNA PUBLICITA

Nový zákon o obchodnom registri vyslovene priamo prostredníctvom nových ust. § 6 a § 7 zavádza formálnu a materiálnu publicitu obchodného registra, ktoré boli doposiaľ ide teoretickými pojmami.

Zásada formálnej publicity v podstate spočíva v pravidle, že každý má právo na prístup k zverejneným zapísaným údajom bez ďalších podmienok.

Po novom sa priznáva právna záväznosť zapísaným údajom zverejňovaným na webovom sídle ministerstva.

Podľa druhej vety ust. § 6 ods. 1: „Zapísané údaje a dokumenty uložené v zbierke dokumentov sú zverejnené na webovom sídle špecializovaného portálu podľa osobitného predpisu) bezplatne a sú použiteľné na právne účely.“

Zásadu materiálnej publicity možno definovať ako princíp dobrej viery v zápis vo verejnom registri, čo stanovuje ods. 1 v novom ust. § 7 nasledovne: „Zapísaná osoba nemôže voči tretej osobe namietať zapisovaný údaj, ktorý ešte nebol zverejnený, ibaže preukáže, že tretia osoba o ňom vedela.“

Ochrana tretích osôb je zabezpečená dvoma základnými rozmermi materiálnej publicity, a to (i) negatívna materiálna publicita, ktorá núti zapísanú osobu, aby čo najskôr zabezpečila zápis a zverejnenie všetkých zapisovaných údajov, inak sa ich nebude môcť dovolávať voči tretím osobám a (ii) pozitívna materiálna publicita chrániaca tretie osoby, ktoré konali v dôvere v zapísaný a zverejnený údaj.

Zároveň sa v uvedenom prípade konštruuje prezumpcia vedomosti o takto zverejnených údajoch a dokumentoch, ktorú možno namietať najneskôr do 15 dní od ich zverejnenia (zverejnením sa rozumie zverejnenie na webovom sídle špecializovaného portálu obchodného registra). Pri takých údajoch a dokumentoch, u ktorých ešte nedošlo k zverejneniu, platí zásada, že o nich tretie osoby nevedia, ibaže zapísaná osoba preukáže, že o nich vedeli.

4. ZASTÚPENIE NAVRHOVATEĽA

Druhá hlava nového zákona upravuje postup registrácie. Podľa § 43 je registráciou „konanie, ktorým sa má dosiahnuť zápis zapisovaných údajov do obchodného registra, zmena zapísaných údajov v obchodnom registri alebo výmaz zapísaných údajov z obchodného registra na základe návrhu na registráciu.“

Podľa ust. § 44 ods. 1: „Návrh na registráciu sa podáva registrovému súdu elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a špecializovaného portálu; tento návrh musí byť autorizovaný, inak sa na neho neprihliada.“

Podľa ust. § 44 ods. 2: „Návrh na registráciu autorizuje navrhovateľ alebo jeho zástupca; ten, kto podáva návrh na registráciu, musí mať elektronickú schránku, ktorá je aktivovaná na doručovanie. “

Uvedené povinnosti, teda podanie elektronickými prostriedkami a autorizácia, musia byť splnené, aj keď sa návrh podáva takzvanému registrátorovi podľa § 45, ktorým je notár.

Nový zákon precizuje možnosti právneho zastúpenia navrhovateľa v rámci registrácie s cieľom eliminovať najmä pokútne praktiky.

Na tento účel sa podľa § 47 ods. 1 nového zákona výslovne obmedzuje právne zastúpenie iba na advokáta, notára alebo zamestnanca navrhovateľa, a to na základe plnomocenstva udeleného advokátovi, notárovi alebo fyzickej osobe v prípade osoby, ktorá je zamestnancom splnomocniteľa. Vyžaduje sa autorizácia plnomocenstva splnomocniteľom, pričom v prípade zastúpenia zamestnancom sa vyžaduje ešte vo forme úradne osvedčeného podpisu splnomocniteľa.

Možnosť podať návrh na registráciu bez zastúpenia pre samotnú zapísanú osobu ostáva zachovaná.

5. PRVOZÁPISY A OSOBITNÝ PRIESKUM

V súvislosti s prvozápismi obchodných spoločností sa zavádza možnosť podania návrhu na registráciu aj bez dokladania živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. § 51 ods. 5 písm. e): „Pred registráciou predmetu podnikania registrový súd alebo registrátor preskúma, či predmet podnikania zodpovedá oprávneniu udelenému príslušným orgánom podľa osobitných predpisov) to neplatí, ak e) sa pri prvozápise osoby navrhuje zapísať výlučne predmet podnikania podľa osobitného predpisu.“

Tým je živnostenský zákon a jeho príloha č. 4a – voľné živnosti.

To znamená, že pri voľných živnostiach už nebude potrebné najskôr ohlásiť živnosť na živnostenskom úrade a až následne ju zapisovať do obchodného registra. Po novom bude možné voľnú živnosť zapísať v jednom kroku spolu s podaním návrhu na registráciu spoločnosti do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie spoločnosti teda vznikne samotnou registráciou do obchodného registra.

Novinkou je tiež preverovanie totožnosti navrhovaného obchodného mena, teda v rámci osobitného prieskumu pred samotnou registráciou registrový súd alebo registrátor preveria, či navrhované obchodné meno nie je totožné s označením orgánu verejnej moci.

6. NOTAR

Po novom bude možné realizovať prvozápisy a aj zmeny zápisov v obchodnom registri aj iba prostredníctvom notára pre ďalšie formy obchodných spoločností, nie iba pre s.r.o.

Pre notára nový zákon používa pojem registrátor.

Obchodná spoločnosť bude mať možnosť vybrať si pri každom zápise do obchodného registra, či ho vykoná priamo prostredníctvom registrového súdu alebo prostredníctvom notára ako registrátora.

Platia tu však dve obmedzenia, prvé podľa ust. § 42 ods. 2, na základe ktorého „Registrátor vykonáva registráciu, ak ide o prvozápis osoby alebo zmenu zápisu okrem a) prvozápisu osoby alebo zmeny zápisu v dôsledku premeny, cezhraničnej premeny alebo cezhraničnej zmeny právnej formy, b) návrhu na registráciu podaného navrhovateľom, ktorý je oslobodený od platenia súdneho poplatku, c) návrhu na registráciu podaného prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.“

Druhým obmedzením je ust. § 96, podľa ktorého platí, že notár ako „Registrátor nesmie vykonať registráciu, ak vo vzťahu k osobe, ktorá sa navrhuje zapísať do obchodného registra, alebo zapísanej osobe pripravoval zápisové podklady a je povinný bezodkladne o tom upovedomiť navrhovateľa alebo jeho zástupcu; ustanovenie osobitného predpisu sa pri registrácii nepoužije.“

7. JEDENKRÁT A DOSŤ

Zákonodarca prostredníctvom ust. § 75 zavádza v rámci obchodného registra princíp jedenkrát a dosť.

Podľa § 75: „Osobitné zosúladenie je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda zapísaných údajov s aktuálnymi hodnotami údajov v zdrojových registroch alebo referenčných registroch inak, ako na základe registrácie alebo všeobecného zosúladenia.“

Pri osobitnom zosúladení sa vo vzťahu k zapísaným údajom zapísanej osoby preberajú aktuálne hodnoty údajov, a to z obchodného registra alebo z iných registrov, alebo evidencií, ktoré vedú referenčné údaje alebo zdrojové údaje o zapísanej osobe alebo osobách v postavení, ktoré sa zapisuje do obchodného registra pri zapísanej osobe.

Registrový súd a registrátor sú povinní prostredníctvom programových a technických prostriedkov skontrolovať aktuálnosť hodnôt zapísaných údajov a vykonať osobitné zosúladenie vždy súčasne s vykonaním registrácie.

Registrový súd je povinný prostredníctvom programových a technických prostriedkov skontrolovať aktuálnosť hodnôt zapísaných údajov a vykonať osobitné zosúladenie vždy keď zistí, že hodnota údajov v zdrojových registroch alebo referenčných registroch sa zmenila.

Osobitné zosúladenie vykoná registrový súd alebo registrátor bez návrhu automatizovane prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, a to zápisom, zmenou zápisu alebo výmazom zápisu hodnôt zapísaných údajov.

Osobitným zosúladením je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda zapísaných údajov v obchodnom registri s aktuálnymi hodnotami údajov v zdrojových alebo referenčných registroch inak, ako na základe registrácie alebo všeobecného zosúladenia.

Na osobitné zosúladenie je príslušný registrový súd aj registrátor.

Možnosť takéhoto automatického zápisu referencovaných údajov podľa zákonodarcu výrazným spôsobom odbremeňuje spoločnosť od byrokracie, nakoľko nebude potrebné nahlasovať zmeny v referencovaných údajoch o fyzických a právnických osobách.

Zároveň sa tým má znížiť aj finančný dopad na podnikateľské prostredie, nakoľko sú tieto úkony v súčasnosti spoplatnené.

8. REZERVÁCIA OBCHODNÉHO MENA

Novinkou, ktorú zavádza nový zákon, je možnosť rezervácie obchodného mena spoločnosti ešte pred jej vznikom, čo upravujú ust. § 109 až 111 nového zákona.

Podľa § 109: „V registri rezervovaných obchodných mien sa evidujú údaje o obchodnom mene alebo názve zapisovanej osoby podľa § 8 pred tým, ako dôjde k podaniu návrhu na registráciu, a to na účely registrácie podľa druhej časti tohto zákona.

Register rezervovaných obchodných mien je sprístupnený na špecializovanom portáli. Register rezervovaných obchodných mien je súčasťou informačného systému obchodného registra.

Register rezervovaných obchodných mien vedie Okresný súd Žilina.“

Podľa § 110: „Žiadosť o rezerváciu obchodného mena alebo názvu (ďalej len „žiadosť o rezerváciu“) v registri rezervovaných obchodných mien je oprávnený podať každý, kto má právny záujem na rezervácii obchodného mena alebo názvu (ďalej len „žiadateľ“).

Žiadosť o rezerváciu sa podáva na príslušnom súde prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a špecializovaného portálu a musí byť autorizovaná žiadateľom, inak na ňu súd neprihliada. “

V registri rezervovaných obchodných mien sa evidujú iba údaje o žiadateľovi a rezervovanom obchodnom mene spoločnosti vrátane jej právnej formy. Rezervácia obchodného mena podlieha súdnemu poplatku v sume 50 EUR podľa novelizovaného sadzobníka súdnych poplatkov.

Po odoslaní žiadosti a zaplatení súdneho poplatku bude žiadateľovi doručené potvrdenie o rezervácii.

Rezervácia je platná 60 dní odo dňa doručenia potvrdenia o rezervácii. Po uplynutí tejto lehoty rezervované obchodné meno nebude súčasťou registra rezervovaných obchodných mien a jeho použitie sa stáva voľne dostupným.

Rovnako tiež samotným zápisom rezervovaného obchodného mena do obchodného registra rezervácia zaniká.

Údaje o rezervovaných obchodných menách budú verejne dostupné na špecializovanom portáli a teda každý záujemca o rezerváciu obchodného mena či o registráciu spoločnosti do obchodného registra si bude môcť overiť dostupnosť ním zvoleného obchodného mena. Zároveň počas trvania registrácie obchodného mena nebude možné vytvoriť novú rezerváciu na to isté obchodné meno, ani zarezervovať obchodné meno už zaregistrovanej obchodnej spoločnosti.

9. SANKCIE

Nový zákon o obchodnom registri zvyšuje pokuty.

Maximálna výška pokuty za porušenie povinností (napr. za nedodržanie lehoty na podanie návrhu na zápis zmien) sa zvyšuje na 4000 EUR.

Podľa § 113 ods. 1: „Registrový súd môže uložiť osobe oprávnenej konať v mene zapísanej osoby poriadkovú pokutu do výšky 4 000 eur, ak si nesplní povinnosť a) podať návrh na registráciu v lehote ustanovenej zákonom, b) predložiť dokumenty, ktoré sa ukladajú do zbierky dokumentov, v lehote ustanovenej zákonom alebo c) ustanovenú podľa § 3a, § 9 ods. 4, § 21 ods. 8 až 10 Obchodného zákonníka.“

Podľa § 113 ods. 2: „Registrový súd môže uložiť oprávnenej osobe poriadkovú pokutu do výšky 4 000 eur, ak a) uvedie v návrhu na registráciu nepravdivé údaje, b) k návrhu na registráciu priloží dokumenty, ktorých obsah nezodpovedá skutočnému stavu, alebo c) na uloženie do zbierky dokumentov predloží dokumenty, ktorých obsah nezodpovedá skutočnému stavu.“

10. REGISTER DISKVALIFIKÁCIÍ

Register diskvalifikácii upravuje ust. § 114 až 116.

V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách, o ktorých bolo rozhodnutím o vylúčení určené, že nesmú vykonávať funkciu (i) člena štatutárneho orgánu, (ii) člena dozorného orgánu, (iii) vedúceho pobočky slovenskej právnickej osoby, vedúceho pobočky zahraničnej právnickej osoby alebo (iv) prokuristu. Rozhodnutím o vylúčení môže byť aj rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, ak bolo uznané postupom podľa osobitného predpisu.

Register diskvalifikácií je sprístupnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Register je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. Vedie ho Okresný súd Žilina.

V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje získané z diskvalifikačných listov.

Údaje z diskvalifikačných listov sa v registri diskvalifikácií evidujú počas trvania vylúčenia fyzickej osoby.

Súd, ktorého rozhodnutie v prvom stupni je rozhodnutím o vylúčení, je povinný bezodkladne zaslať súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií diskvalifikačný list a rovnopis právoplatného rozhodnutia o vylúčení.

Diskvalifikačným listom sa na účely tohto zákona rozumie oznámenie súdu, ktoré obsahuje tieto údaje (i) meno a priezvisko vylúčenej osoby podľa § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „vylúčený zástupca“), (ii) dátum narodenia a rodné číslo vylúčeného zástupcu, ak mu bolo pridelené, (iii) údaj o štátnom občianstve vylúčeného zástupcu, (iv) bydlisko vylúčeného zástupcu, (v) označenie súdu, ktorý vydal rozhodnutie o vylúčení, číslo konania, deň vydania rozhodnutia, (vi) doba vylúčenia.

Údaje z diskvalifikačného listu sa zapíšu bezodkladne do registra diskvalifikácií.

Výpis z registra diskvalifikácií sa odošle bezodkladne registrovému súdu, ktorý vedie obchodný register, v ktorom je vylúčený zástupca zapísaný.

Register diskvalifikácii v podstate nadväzuje na ust. § 51 ods. 2 upravujúce osobitný prieskum pred registráciou zapisovaných údajov o fyzickej osobe do obchodného registra v postavení, ktoré sa zapisuje do obchodného registra a ktoré ju oprávňuje konať v mene zapísanej osoby alebo za zapísanú osobu, alebo ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby. Registrový súd alebo registrátor v rámci osobitného prieskumu preskúma v registri diskvalifikácií, či jej zápisu nebráni rozhodnutie o vylúčení podľa § 13a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

11. POPLATKY

Nový zákon o obchodnom registri zároveň novelizuje aj zákon o súdnych poplatkoch.

Poplatky za niektoré úkony na obchodnom registri znižuje.

Poplatok za prvozápis akciovej spoločnosti je znížený na 550 EUR.

Prvozápis s.r.o. a iných právnych foriem je znížený na 220 EUR.

Poplatok za registrácie zmien je znížený na 50 EUR.

12. ZALOŽENIE SPOLOČNOSTI A NOTÁRSKA ZÁPISNICA

Nový zákon o obchodnom registri podstatne novelizoval zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, a to v časti všeobecných ustanovení o zakladaní obchodných spoločností, konkrétne v ust. § 57 ods. 1 a ods. 3, ktoré upravuje založenie spoločnosti.

Podľa novelizovaného ust. § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom a musí byť podpísaná všetkými zakladateľmi.“

Zákonodarca touto novelou priniesol  koncepčnú zmenu, kedy sa vyžaduje forma notárskej zápisnice alebo dokumentu autorizovaného advokátom pri každom zakladateľskom dokumente obchodnej spoločnosti.

Aj podľa novelizovaného ust. § 57 ods. 3 Obchodného zákonníka: „Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva a musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom.“

Podmienka notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom sa stanovuje aj na vymedzené druhy rozhodnutí spoločnosti, ako je napríklad zvýšenie a zníženie základného imania či prevod obchodného podielu, určenie iného pomeru hlasov spoločníkov, tak, ako budú stanovovať novelizované ust. § 115 ods. 4, 127a ods. 3 a nový odsek 4.

13. ZRUŠENIE ZÁKAZU REŤAZENIA

Nový zákon ďalej z Obchodného zákonníka odstránením ustanovení § 96, § 105a a 112 vypúšťa zákaz reťazenia pri spoločnosti s ručením obmedzeným, čo znamená, že končí zákaz pre jednoosobovú s.r.o. založiť ako jediný spoločník inú jednoosobovú s.r.o. resp. končí obmedzenie fyzickej osoby založiť ako jediný spoločník maximálne tri spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ako uvádza zákonodarca v dôvodovej správe, v praxi sa spomínané obmedzenia ukázali ako neefektívne, pretože každej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným postačovala akákoľvek ďalšia osoba na to, aby spoločne založili neobmedzený počet iných spoločností s ručením obmedzeným. Práve z uvedeného dôvodu zákonodarca ustanovenia k zákazu reťazenia vypustil. 

14. NOVELA ZÁKONA O ADVOKÁCII

V súvislosti so zmenami vo veci povinnej autorizácie dokumentov advokátom pri zakladaní spoločností a pri zmenách, bol novelizovaný aj zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, ktorým sa prostredníctvom nového znenia ust. § 1a upravuje autorizácia zmlúv a iných dokumentov.

Podľa novelizovaného ust. § 1a zákona o advokácii je autorizáciou zmluvy spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zakladateľského dokumentu obchodnej spoločnosti, zmluvy o prevode obchodného podielu alebo akcionárskej zmluvy podľa § 220w ods. 3 Obchodného zákonníka, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.

Autorizáciou dokumentu je aj spísanie dokumentu o právnom úkone, pre ktorý Obchodný zákonník alebo osobitné predpisy vyžadujú formu dokumentu autorizovaného advokátom, zistenie totožnosti účastníka úkonu a jeho zástupcu, posúdenie, či úkon neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a či ním nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.

Pridaným ust. § 1ac sa v zákone o advokácii zriaďuje centrálny register autorizácií vedený komorou, ktorý obsahuje advokátom autorizované zmluvy a advokátom autorizované dokumenty.

Advokát zabezpečí uloženie autorizovanej zmluvy alebo autorizovaného dokumentu v elektronickej podobe do registra autorizácií v deň vykonania autorizácie.

Register autorizácií je neverejný a ako uvádza zákonodarca, zriaďuje sa primárne na účely sťažnostného a disciplinárneho konania (ako poistka pred prípadným zneužitím inštitútu autorizácie zmluvy alebo iného dokumentu). Účastníci právnych úkonov sa tak budú môcť spoľahnúť, že ich právo na dôvernú komunikáciu s advokátom bude garantované aj v oblasti zakladania obchodných spoločností a autorizácií iných úkonov.

Nový zákon o obchodnom registri, ako aj súvisiace novelizácie, ktoré sme v našom článku uviedli, nadobúdajú účinnosť dňa 17. augusta 2026.

Publikované dňa 09.04.2026.

február 2026