<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" >

<channel>
	<title>Podnikatelia &#8211; ULC</title>
	<atom:link href="https://www.ulclegal.com/kategoria-buletinu/podnikatelia/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.ulclegal.com</link>
	<description>Advokátska kancelária ULC Čarnogurský poskytuje odborné právne poradenstvo a zastupovanie pred súdmi v SR</description>
	<lastBuildDate>Wed, 03 Jun 2026 09:17:29 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=7.0</generator>

<image>
	<url>https://www.ulclegal.com/wp-content/uploads/2025/01/cropped-ULC-Icon-32x32.png</url>
	<title>Podnikatelia &#8211; ULC</title>
	<link>https://www.ulclegal.com</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>NOVELA ZÁKONA O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-verejnom-obstaravani-7/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 29 May 2026 13:15:00 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=12337</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Novela zákona o&#160;verejnom obstarávaní reaguje na potrebu odstránenia niektorých aspektov doterajšej legislatívy v&#160;oblasti verejného obstarávania, ktoré môžu predstavovať prekážku v&#160;efektívnej implementácii investícii financovaných z fondov Európskej únie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu (prepadnutia) finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>1. ABSTRAKT</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novela zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní reaguje na potrebu odstránenia niektorých aspektov doterajšej legislatívy v&nbsp;oblasti verejného obstarávania, ktoré môžu predstavovať prekážku v&nbsp;efektívnej implementácii investícii financovaných z fondov Európskej únie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu (prepadnutia) finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a&nbsp;rozvoj hospodárstva.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novelou sa mení a&nbsp;dopĺňa len <strong>zákon č. 343/2015 Z. z. o&nbsp;verejnom obstarávaní</strong> (ďalej len „zákon o&nbsp;verejnom obstarávaní“).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>3. ZÁKON O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ</em></strong></h4>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>KONFLIKT ZÁUJMOV</strong></li>
</ul>



<ol style="list-style-type:upper-alpha" class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">Na začiatok novela prináša doplnenie nového ustanovenia <strong>§ 23 ods. 3</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní, upravujúceho <strong>konflikt záujmov</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Za </em><strong><em>konflikt záujmov sa nepovažuje</em></strong><em> najmä, ak </em><strong><em>(A) od skončenia predchádzajúcej funkcie</em></strong><em> zainteresovanej osoby alebo od </em><strong><em>predchádzajúceho zamestnania</em></strong><em> uplynuli </em><strong><em>viac ako tri roky</em></strong><em> a zainteresovaná osoba </em><strong><em>už nemá finančný záujem, ekonomický záujem alebo osobný záujem</em></strong><em> súvisiaci s predchádzajúcou funkciou alebo predchádzajúcim zamestnaním; </em><strong><em>minulý finančný záujem, ekonomický záujem alebo osobný záujem zainteresovanej osoby je relevantný</em></strong><em>, ak má zainteresovaná osoba naďalej</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>záujem vyplývajúci z predchádzajúcej funkcie alebo predchádzajúceho zamestnania </em><strong><em>vo vzťahu k hospodárskemu subjektu</em></strong><em>, ktorý sa zúčastňuje </em><strong><em>prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi, (B) ide o všeobecnú interakciu cez sociálne siete</em></strong><em>, najmä pasívnu interakciu alebo komunitnú interakciu, </em><strong><em>(C) ide o všeobecné spoločenské vzťahy</em></strong><em>, ktoré nezakladajú </em><strong><em>finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 23 ods. 3</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>VYHODNOTENIE SPLNENIA PODMIENOK ÚČASTI</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Zmenám sa nevyhla ani oblasť <strong>vyhodnotenia splnenia podmienok účasti</strong>, konkrétne úpravou ustanovenia <strong>§ 40 ods. 4</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ </em><strong><em>môže písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie</em></strong><em> dokladov vrátane jednotného európskeho dokumentu, ak tieto slúžia výlučne na preukázanie </em><strong><em>splnenia podmienok účasti a nie sú predmetom hodnotenia ponúk</em></strong><em>, a ak tieto doklady </em><strong><em>chýbajú, sú neúplné alebo vykazujú nedostatky</em></strong><em>, pričom postupuje v súlade s princípmi </em><strong><em>rovnakého zaobchádzania a transparentnosti</em></strong><em>. Žiadosť obsahuje najmä označenie </em><strong><em>chýbajúceho dokladu alebo údaja alebo opis nejasnosti</em></strong><em>. Vysvetlením alebo doplnením možno preukázať </em><strong><em>aj skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť</em></strong><em>, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v súťažných podkladoch neurčí inak; ak vysvetlenie alebo doplnenie spočíva v </em><strong><em>nahradení inej osoby, subdodávateľa, technikov, technických orgánov alebo osôb určených na plnenie</em></strong><em> zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo </em><strong><em>riadiacich zamestnancov</em></strong><em>, možno skutočnosti týkajúce sa novej osoby preukázať </em><strong><em>najneskôr ku dňu jej nahradenia</em></strong><em>. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ </em><strong><em>neurčí dlhšiu lehotu</em></strong><em>, uchádzač alebo záujemca doručí vysvetlenie alebo doplnenie do </em><strong><em>(A) dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti</em></strong><em>, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov, </em><strong><em>(B) piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti</em></strong><em>, ak sa komunikácia uskutočňuje inak ako podľa písmena a)</em>“ (ustanovenie <strong>§ 40 ods. 4</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>DOHĽAD NAD VEREJNÝM OBSTARÁVANÍM</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Ďalšou oblasťou, ktorá prešla zmenami, je <strong>dohľad nad verejným obstarávaním</strong>. Novela v&nbsp;uvedenom kontexte prináša doplnenie ustanovenia <strong>§ 167 ods. 3</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Úrad pre verejné obstarávanie</em></strong><em> (ďalej len „úrad“) pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním postupuje </em><strong><em>v zmysle kritérií priorizačnej politiky</em></strong><em>, ktorú zverejňuje na svojom webovom sídle, </em><strong><em>okrem preskúmania úkonov kontrolovaného</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 169 ods. 1</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní. Úrad môže </em><strong><em>odmietnuť podnet</em></strong><em>, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle priorizačnej politiky úradu v rámci výkonu dohľadu podľa ustanovení </em><strong><em>§ 167 ods. 1 a&nbsp;2</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní a podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 166 ods. 1</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní. Úrad odmietnutie </em><strong><em>zdôvodní s ohľadom na aktuálnu priorizačnú politiku</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 167 ods. 3</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>PREDBEŽNÁ KONTROLA</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Kompletnou obmenou prešli ustanovenia zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní, upravujúce <strong>predbežnú kontrolu</strong> (ustanovenie <strong>§ 184r</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak ide o </em><strong><em>nadlimitnú zákazku, nadlimitnú rámcovú dohodu, nadlimitnú koncesiu alebo dynamický nákupný systém</em></strong><em> s predpokladanou hodnotou vo finančnom limite nadlimitnej zákazky, ktorým možno zadať zákazku podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 184q ods. 1</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní, prijímateľ môže </em><strong><em>pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky</em></strong><em> na základe rámcovej dohody, </em><strong><em>pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pred zriadením dynamického nákupného systému alebo pred zadaním zákazky</em></strong><em> v rámci dynamického nákupného systému </em><strong><em>požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 1</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<em>Ak ide o </em><strong><em>podlimitnú zákazku</em></strong><em> </em><strong><em>na uskutočnenie stavebných prác</em></strong><em> alebo </em><strong><em>podlimitnú koncesiu na stavebné práce</em></strong><em>, prijímateľ môže </em><strong><em>pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo pred zadaním zákazky</em></strong><em> v rámci dynamického nákupného systému </em><strong><em>požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 2</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak ide o </em><strong><em>nadlimitnú zákazku</em></strong><em> alebo </em><strong><em>nadlimitnú koncesiu</em></strong><em>, ktorú má v úmysle prijímateľ zadať na základe uplatnenia </em><strong><em>výnimky z pôsobnosti</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní, môže prijímateľ </em><strong><em>pred uzavretím zmluvy</em></strong><em> </em><strong><em>požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 3</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak ide o </em><strong><em>zmenu zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy</em></strong><em> a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva je </em><strong><em>výsledkom zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie</em></strong><em>, môže prijímateľ pred uskutočnením zmeny zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy </em><strong><em>požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 4</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<strong><em>Predbežná kontrola</em></strong><em> sa začína </em><strong><em>dňom doručenia žiadosti</em></strong><em> prijímateľa o vykonanie predbežnej kontroly a </em><strong><em>príslušnej dokumentácie prostredníctvom informačného monitorovacieho systému</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 5</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Orgán kontroly môže </em><strong><em>prerušiť predbežnú kontrolu na účely získania odborného stanoviska alebo znaleckého posudku</em></strong><em>, a to najviac na </em><strong><em>30 dní odo dňa odoslania oznámenia o prerušení</em></strong><em> predbežnej kontroly prijímateľovi. Lehotu podľa prvej vety môže orgán kontroly z objektívnych dôvodov </em><strong><em>predĺžiť najviac o 30 dní</em></strong><em>. Ak je predbežná kontrola prerušená, lehota podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 184r ods. 13</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní </em><strong><em>neplynie</em></strong><em>. Orgán kontroly </em><strong><em>oznámenie o prerušení predbežnej kontroly a oznámenie o predĺžení lehoty</em></strong><em> podľa druhej vety </em><strong><em>bezodkladne doručí prijímateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 6</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<em>Orgán kontroly môže </em><strong><em>odo dňa odoslania oznámenia o prerušení</em></strong><em> predbežnej kontroly </em><strong><em>prerušiť predbežnú kontrolu na účely doplnenia podkladov</em></strong><em> a nariadiť prijímateľovi v určenej lehote, ktorá </em><strong><em>nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní</em></strong><em>, doručiť </em><strong><em>podklady potrebné na výkon predbežnej kontroly</em></strong><em>. Orgán kontroly môže lehotu podľa prvej vety </em><strong><em>z objektívnych dôvodov predĺžiť</em></strong><em>, ak o to požiada prijímateľ prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly </em><strong><em>oznámenie o prerušení kontroly a oznámenie o predĺžení lehoty</em></strong><em> podľa predchádzajúcej vety </em><strong><em>bezodkladne doručí prijímateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému.</em></strong><em> Orgán kontroly je oprávnený </em><strong><em>vydať oznámenie o prerušení predbežnej kontroly z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie</em></strong><em>, ak orgán kontroly v oznámení o prerušení predbežnej kontroly identifikuje </em><strong><em>konkrétny doklad, ktorý mal byť súčasťou kompletnej dokumentácie</em></strong><em> a jeho predloženie je nevyhnutné pre účely riadneho výkonu predbežnej kontroly. Ak je predbežná kontrola </em><strong><em>prerušená, lehota podľa ustanovenia § 184r ods. 13</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní </em><strong><em>neplynie</em></strong><em>. Predbežná kontrola je </em><strong><em>prerušená odo dňa odoslania oznámenia o prerušení</em></strong><em> predbežnej kontroly </em><strong><em>do dňa doručenia podkladov</em></strong><em> podľa prvej vety</em>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 7</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<strong><em>Orgán kontroly</em></strong><em> pred oznámením výsledku predbežnej kontroly </em><strong><em>vyzve prijímateľa na nápravu zisteného nesúladu</em></strong><em> predložených dokumentov alebo pripravovaného postupu so zákonom o&nbsp;verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 184q ods. 3 písm. b)</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní. Orgán kontroly vo výzve </em><strong><em>určí prijímateľovi lehotu na vykonanie nápravy, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní</em></strong><em>. </em><strong><em>Lehota na vydanie oznámenia o výsledku</em></strong><em> predbežnej kontroly počas lehoty na vykonanie nápravy </em><strong><em>neplynie</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 8</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<em>Orgán kontroly môže predbežnú kontrolu </em><strong><em>zastaviť, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa</em></strong><em>. V takom prípade vydá </em><strong><em>oznámenie o zastavení kontroly s uvedením dôvodov</em></strong><em> jej zastavenia. Oznámenie o zastavení kontroly orgán kontroly </em><strong><em>bezodkladne zašle prijímateľovi</em></strong><em>. Oznámenie o zastavení kontroly z dôvodu, že prijímateľ </em><strong><em>zanikol, sa vyznačí v&nbsp;spise</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 9</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<em>Výsledkom predbežnej kontroly podľa ustanovení </em><strong><em>§ 184r ods. 1 a 2</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní je </em><strong><em>oznámenie orgánu kontroly obsahujúce konštatovanie o súlade alebo nesúlade</em></strong><em> postupu prijímateľa so zákonom o&nbsp;verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 184q ods. 3 písm. b)</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní. Ak orgán kontroly </em><strong><em>zistí porušenie povinností podľa ustanovenia § 184q ods. 3</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní, </em><strong><em>označí v oznámení tie časti dokumentov, na ktoré sa zistené porušenie vzťahuje</em></strong><em> a k zistenému porušeniu uvedie </em><strong><em>odôvodnenie</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 10</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<strong><em>Výsledkom predbežnej kontroly</em></strong><em> podľa ustanovení </em><strong><em>§ 184r ods. 3 a 4</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní je </em><strong><em>oznámenie orgánu kontroly obsahujúce posúdenie</em></strong><em>, či prijímateľom pripravovaný postup je v súlade so zákonom o&nbsp;verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 184q ods. 3 písm. b)</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní. Ak orgán kontroly </em><strong><em>zistí porušenie povinností</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 184q ods. 3</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní, </em><strong><em>označí v oznámení tie časti dokumentov, na ktoré sa zistené porušenie vzťahuje</em></strong><em> a k zistenému porušeniu uvedie </em><strong><em>odôvodnenie</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 11</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;„<strong><em>Oznámenie</em></strong><em> podľa ustanovení </em><strong><em>§ 184r ods. 10 a 11</em></strong><em> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní obsahuje najmä </em><strong><em>(A) identifikačné údaje prijímateľa, (B) predmet predbežnej kontroly, (C) konštatovanie alebo posúdenie</em></strong><em> orgánu kontroly spolu s </em><strong><em>odôvodnením, (D) dátum vydania, (E) meno, priezvisko a podpis </em></strong><em>osoby oprávnenej konať za orgán kontroly</em>“ (ustanovenie <strong>§ 184r ods. 12</strong> zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novela prináša aj ďalšie zmeny a&nbsp;doplnenia zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z&nbsp;uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v&nbsp;Zbierke zákonov Slovenskej republiky.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>4. ÚČINNOSŤ NOVELY</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novela nadobúda účinnosť postupne odo <strong>dňa vyhlásenia do dňa 01. júla 2026</strong>. </p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 29.05.2026</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NOVELA ZÁKONA O OCHRANE PRED LEGALIZÁCIOU PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-ochrane-pred-legalizaciou-prijmov-z-trestnej-cinnosti/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 29 May 2026 12:35:00 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=12333</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Novela zákona o&#160;ochrane pred legalizáciou príjmov z&#160;trestnej činnosti bola prijatá za účelom odstránenia niektorých nedostatkov v&#160;doterajšej legislatíve. Odstrániť sa majú predovšetkým nedostatky vzťahujúce sa na (1) identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, (2) definíciu konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu, (3) povinnosť identifikácie fyzických osôb zastávajúcich [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>1. ABSTRAKT</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novela zákona o&nbsp;ochrane pred legalizáciou príjmov z&nbsp;trestnej činnosti bola prijatá za účelom odstránenia niektorých nedostatkov v&nbsp;doterajšej legislatíve. Odstrániť sa majú predovšetkým nedostatky vzťahujúce sa na (1) identifikáciu a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, (2) definíciu konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničného zvereneckého fondu, (3) povinnosť identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie a podobne. Novelou zákona o&nbsp;ochrane pred legalizáciou príjmov z&nbsp;trestnej činnosti sa navyše zriaďuje aj register zahraničných zvereneckých fondov.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>2.&nbsp;PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novelou sa okrem <strong>zákona č. 297/2008 Z. z. o&nbsp;ochrane pred legalizáciou príjmov z&nbsp;trestnej činnosti a&nbsp;o&nbsp;ochrane pred financovaním terorizmu </strong>(ďalej len „zákon o&nbsp;ochrane“) dopĺňa aj <strong>(A) zákon č. 455/1991 Zb. o&nbsp;živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) </strong>(ďalej len „živnostenský zákon“), <strong>(B) zákon č. 145/1995 Z. z. o&nbsp;správnych poplatkoch,</strong> <strong>(C) zákon č. 147/1997 Z. z. o&nbsp;neinvestičných fondoch, (D) zákon č. 213/1997 Z. z. o&nbsp;neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, (E) zákon č. 34/2002 Z. z. o&nbsp;nadáciách a&nbsp;o&nbsp;zmene Občianskeho zákonníka, (F) zákon č. 530/2003 Z. z. o&nbsp;obchodnom registri, (G) zákon č.<br>90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce, (H) zákon č. 274/2009 Z. z. o&nbsp;poľovníctve, (I) zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, (J) zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb,</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>podnikateľov a orgánov verejnej moci </strong>(ďalej len „zákon o&nbsp;registri PO“),<strong> (K) zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií, (L) zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a (M) zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri. </strong>&nbsp;</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>3.&nbsp;ZÁKON O&nbsp;OCHRANE</em></strong></h4>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>KONEČNÝ UŽÍVATEĽ VÝHOD</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Novela na úvod prináša doplnenie ustanovenia <strong>§ 6a ods. 1 písm. c) bod 6</strong> zákona o&nbsp;ochrane, ktorý upravuje <strong>konečného užívateľa výhod</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Konečným užívateľom výhod je </em><strong><em>každá fyzická osoba</em></strong><em>, </em><strong><em>ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje</em></strong><em> právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá </em><strong><em>fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod</em></strong><em>; medzi konečných užívateľov výhod patrí&nbsp;</em><strong><em>ak ide o&nbsp;združenie majetku</em></strong><em>, fyzická osoba, </em><strong><em>ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom združenia majetku prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami</em></strong>&#8230;“ (ustanovenie <strong>§ 6a ods. 1 písm. c) bod 6</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>REGISTER ZAHRANIČNÝCH ZVERENECKÝCH FONDOV</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Novela prináša aj doplnenie nového ustanovenia <strong>§ 24c</strong> zákona o&nbsp;ochrane, ktorého predmetom je <strong>register zahraničných zvereneckých fondov</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Zriaďuje sa </em><strong><em>register zahraničných zvereneckých fondov</em></strong><em>, ktorý je informačným systémom verejnej správy. </em><strong><em>Správcom a prevádzkovateľom registra zahraničných zvereneckých fondov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky </em></strong><em>(ďalej len „ministerstvo vnútra“)</em>“ (ustanovenie <strong>§ 24c ods. 1</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Údaje o zahraničnom zvereneckom fonde</em></strong><em> sa do registra zahraničných zvereneckých fondov zapisujú, ak správca zahraničného zvereneckého fondu </em><strong><em>(A) má adresu trvalého pobytu, iného pobytu, miesto podnikania alebo sídlo</em></strong><em> na území Slovenskej republiky, </em><strong><em>(B) plánuje nadviazať obchodný vzťah</em></strong><em> v mene zahraničného zvereneckého fondu s povinnou osobou alebo </em><strong><em>(C) plánuje nadobudnúť nehnuteľnosť</em></strong><em> v prospech zahraničného zvereneckého fondu </em><strong><em>na území Slovenskej republiky</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24c ods. 2</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Do </em><strong><em>registra zahraničných zvereneckých fondov</em></strong><em> sa zapisujú tieto údaje: </em><strong><em>(A) názov alebo iné pomenovanie</em></strong><em> zahraničného zvereneckého fondu, </em><strong><em>(B) sídlo alebo adresa miesta</em></strong><em>, z ktorého je zahraničný zverenecký fond spravovaný, ak nemá sídlo, </em><strong><em>(C) identifikátor pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie</em></strong><em> zahraničného zvereneckého fondu štátom, podľa práva ktorého bol zriadený, vrátane </em><strong><em>kódu cudzieho štátu, ktorý identifikátor pridelil alebo určil</em></strong><em>, a označenie tohto identifikátora alebo evidencie, z ktorej identifikátor pochádza, </em><strong><em>(D) identifikačné údaje o osobách uvedených v&nbsp;ustanovení § 6a ods. 1 písm. d)</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> v rozsahu podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 7 ods. 3</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> a údaj, ktorý zakladá postavenie jeho konečného užívateľa výhod podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 6a ods. 1 písm. d)</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em>“ (ustanovenie <strong>§ 24c ods. 4</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Okresný úrad v sídle kraja</em></strong><em>, ktorý vykonal prvý zápis, </em><strong><em>pridelí zahraničnému zvereneckému fondu jedinečný identifikátor</em></strong><em>, pod ktorým je vedený v registri zahraničných zvereneckých fondov</em>“ (ustanovenie <strong>§ 24c ods. 6</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Návrh na zápis údajov</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 24c ods. 4</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> z dôvodu podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 24c ods. 2 písm. a)</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> je správca zahraničného zvereneckého fondu </em><strong><em>povinný podať do 28 dní od (A) vzniku zahraničného zvereneckého fondu</em></strong><em>, ak mal správca zahraničného zvereneckého fondu v čase vzniku zahraničného zvereneckého fondu trvalý pobyt, iný pobyt, miesto podnikania alebo sídlo </em><strong><em>na území Slovenskej republiky, (B) udelenia trvalého pobytu alebo iného pobytu správcovi zahraničného zvereneckého fondu</em></strong><em> na území Slovenskej republiky, určenia miesta podnikania alebo od zriadenia sídla správcu zahraničného zvereneckého fondu na území Slovenskej republiky, ak správca zahraničného zvereneckého fondu v čase vzniku zahraničného zvereneckého fondu </em><strong><em>nemal trvalý pobyt, iný pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky</em></strong><em>, alebo </em><strong><em>(C) začiatku jeho postavenia správcu zahraničného zvereneckého fondu</em></strong><em>, ak mal v tom čase trvalý pobyt, iný pobyt, miesto podnikania alebo sídlo </em><strong><em>na území Slovenskej republiky</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24c ods. 8</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Návrh na zápis údajov</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 24c ods. 4</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> z dôvodu podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 24c ods. 2 písm. b)</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> je správca zahraničného zvereneckého fondu </em><strong><em>povinný podať pred nadviazaním obchodného vzťahu</em></strong><em>. Návrh na zápis údajov podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 24c ods. 4</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> z dôvodu podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 24c ods. 2 písm. c)</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;ochrane</em><em> je správca zahraničného zvereneckého fondu </em><strong><em>povinný podať pred uzatvorením zmluvy o nadobudnutí nehnuteľnosti</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 24c ods. 9</strong> zákona o&nbsp;ochrane).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>4.&nbsp;ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON</em></strong></h4>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>PREKÁŽKY PREVÁDZKOVANIA NIEKTORÝCH ŽIVNOSTÍ PRÁVNICKÝMI OSOBAMI</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Novela prináša aj zmeny <strong>živnostenského zákona</strong>, konkrétne napríklad úpravu ustanovenia <strong>§ 9</strong> živnostenského zákona, upravujúceho <strong>prekážky prevádzkovania niektorých živností právnickými osobami</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„Právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod </em><strong><em>nie je bezúhonný</em></strong><em>, nemôže prevádzkovať živnosť na </em><strong><em>(A) sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností</em></strong><em> (realitná činnosť), </em><strong><em>(B) vedenie účtovníctva, (C) základe ktorej môže zabezpečovať pre obchodné spoločnosti osobu, ktorá koná ako štatutárny orgán</em></strong><em>, člen štatutárneho orgánu, osoba, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokurista, vedúci organizačnej zložky odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, likvidátor alebo osobu v podobnej pozícii pre iné právnické osoby, </em><strong><em>(D) základe ktorej môže zabezpečovať sídlo, adresu sídla, adresu na doručovanie a ostatné súvisiace služby</em></strong><em> pre právnické osoby a účelové združenia majetku bez ohľadu na ich právnu subjektivitu, ktoré spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky</em>“ (ustanovenie <strong>§ 9</strong> živnostenského zákona).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>5.&nbsp;ZÁKON O&nbsp;REGISTRI PO</em></strong></h4>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>POSKYTOVANIE ÚDAJOV ZO ZÁZNAMU O&nbsp;KONEČNOM UŽÍVATEĽOVI VÝHOD</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Najvýraznejšou zmenou, ktorú novela priniesla do <strong>zákona o&nbsp;registri PO</strong> je doplnenie nových ustanovení <strong>§ 7b až § 7d</strong> zákona o&nbsp;registri PO, ktoré sa dotýkajú problematiky <strong>poskytovania údajov zo záznamu o&nbsp;konečnom užívateľovi výhod</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ministerstvo vnútra </em><strong><em>poskytuje údaje zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod</em></strong><em> vedené v registri právnických osôb osobe, ktorá </em><strong><em>preukáže oprávnený záujem</em></strong><em> (ďalej len „osoba s oprávneným záujmom“) </em><strong><em>výlučne na základe jej písomnej žiadosti</em></strong><em>, a to v rozsahu </em><strong><em>meno, priezvisko, mesiac a rok narodenia, krajina pobytu, štátna príslušnosť</em></strong><em> konečného užívateľa výhod a </em><strong><em>povaha a rozsah držaného podielu</em></strong><em> konečného užívateľa výhod alebo jeho postavenie konečného užívateľa výhod v rámci zahraničného zvereneckého fondu podľa osobitného predpisu, ak z osobitného predpisu nevyplýva iný rozsah poskytovaných údajov. Na základe </em><strong><em>jednej žiadosti je možné žiadať</em></strong><em> len o údaje zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu </em><strong><em>najviac k desiatim právnickým osobám</em></strong><em> alebo zahraničným zvereneckým fondom vedeným v registri právnických osôb. Údaje podľa prvej vety sa poskytnú </em><strong><em>elektronickou formou</em></strong><em>; ak od osoby s oprávneným záujmom </em><strong><em>nemožno spravodlivo požadovať prijímanie údajov v elektronickej forme</em></strong><em>, budú jej na základe žiadosti poskytnuté v </em><strong><em>listinnej forme</em></strong><em>. Údaje podľa prvej vety sa sprístupňujú len vo vzťahu k </em><strong><em>(A) právnickej osobe, ktorá musí byť v žiadosti identifikovaná názvom</em></strong><em> právnickej osoby a </em><strong><em>identifikačným číslom</em></strong><em> organizácie alebo </em><strong><em>názvom a sídlom</em></strong><em> právnickej osoby, </em><strong><em>(B) zahraničnému zvereneckému fondu, ktorý musí byť v žiadosti identifikovaný názvom a identifikátorom</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 3 ods. 8 písm. d)</em></strong><em> zákona o&nbsp;registri PO alebo názvom a sídlom alebo adresou miesta, z ktorého je zahraničný zverenecký fond spravovaný, ak nemá sídlo</em>“ (ustanovenie <strong>§ 7b ods. 1</strong> zákona o&nbsp;registri PO).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Osoba, ktorá </em><strong><em>deklaruje oprávnený záujem</em></strong><em> je povinná preukázať ministerstvu vnútra </em><strong><em>(A) svoje identifikačné údaje a totožnosť</em></strong><em> fyzickej osoby podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 7b ods. 4</em></strong><em> zákona o&nbsp;registri PO oprávnenej konať v mene osoby s oprávneným záujmom; </em><strong><em>totožnosť sa preukazuje predložením dokladu totožnosti alebo s použitím prvkov autentifikácie</em></strong><em> podľa zákona o e-Governmente, ak nejde o žiadosť doručenú prostredníctvom </em><strong><em>systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, (B) jednoznačné vymedzenie svojho postavenia, funkcie alebo povolania a oprávneného záujmu</em></strong><em>, ak nejde o žiadosť doručenú prostredníctvom systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, </em><strong><em>(C) väzbu medzi oprávneným záujmom a právnickou osobou alebo zahraničným zvereneckým fondom</em></strong><em>, ktorých údaje zo záznamu o konečnom užívateľovi výhod požaduje poskytnúť, ak nejde o žiadosť doručenú prostredníctvom systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod alebo ak osoba deklarujúca oprávnený záujem nie je osobou podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 7b ods. 7 písm. a) až c)</em></strong><em> zákona o&nbsp;registri PO</em>“ (ustanovenie <strong>§ 7b ods. 2</strong> zákona o&nbsp;registri PO).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Existencia oprávneného záujmu</em></strong><em> sa preukazuje </em><strong><em>(A) predložením dokumentov alebo ich úradne osvedčených kópií</em></strong><em> o právnych úkonoch vrátane návrhov </em><strong><em>zmlúv, podaní alebo individuálnych správnych aktov</em></strong><em> vydaných v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo </em><strong><em>výpisov a odpisov z informačných systémov</em></strong><em> použiteľných na právne účely zo strany osoby, ktorá deklaruje oprávnený záujem, a to aj na základe ich dodatočného vyžiadania ministerstvom vnútra, </em><strong><em>(B) overením údajov uvedených v žiadosti z referenčných registrov alebo iných registrov verejnej správy</em></strong><em>, ktoré obsahujú údaje použiteľné na právne účely, </em><strong><em>(C) obsahom stanoviska</em></strong><em>, o ktorého vydanie môže ministerstvo vnútra požiadať </em><strong><em>ústredný orgán štátnej správy, Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky</em></strong><em>, ak na základe obsahu žiadosti, dokladov a ďalších údajov nie je možné jednoznačne preukázať existenciu deklarovaného oprávneného záujmu podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 7b ods. 2 písm. b) alebo písm. c)</em></strong><em> zákona o&nbsp;registri PO; </em><strong><em>toto stanovisko je pre ministerstvo vnútra záväzné</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 7b ods. 3</strong> zákona o&nbsp;registri PO).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novela prináša aj ďalšie zmeny a&nbsp;doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z&nbsp;uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v&nbsp;Zbierke zákonov Slovenskej republiky.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>6. ÚČINNOSŤ NOVELY</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novela nadobúda účinnosť postupne odo <strong>dňa 01. júna 2026 do dňa 10. júla 2026</strong>.<strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 29.05.2026.<strong><br></strong></p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ZÁKON O OSVEDČOVANÍ LISTÍN A PODPISOV NA LISTINÁCH</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/zakon-o-osvedcovani-listin-a-podpisov-na-listinach/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 29 May 2026 12:21:00 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=12331</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Národná rada Slovenskej republiky prijala novú legislatívu v&#160;oblasti osvedčovania listín a&#160;podpisov na listinách, ktorá prináša najmä vymedzenie a komplexnú definíciu pojmov a princípov pri aplikácii zákona o&#160;osvedčovaní listín a&#160;podpisov na listinách. Zákon o&#160;osvedčovaní listín a&#160;podpisov na listinách upravuje napríklad pôsobnosť príslušných orgánov, žiadosť o&#160;vykonanie osvedčenia, nevykonanie osvedčenia zhody listín, osvedčovaciu knihu listín a [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>1. ABSTRAKT</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Národná rada Slovenskej republiky prijala novú legislatívu v&nbsp;oblasti osvedčovania listín a&nbsp;podpisov na listinách, ktorá prináša najmä vymedzenie a komplexnú definíciu pojmov a princípov pri aplikácii zákona o&nbsp;osvedčovaní listín a&nbsp;podpisov na listinách. Zákon o&nbsp;osvedčovaní listín a&nbsp;podpisov na listinách upravuje napríklad pôsobnosť príslušných orgánov, žiadosť o&nbsp;vykonanie osvedčenia, nevykonanie osvedčenia zhody listín, osvedčovaciu knihu listín a podobne.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>2.&nbsp;PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA ZÁKON O&nbsp;OZNAČENIACH PÔVODU DOTKOL</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Zákonom č. <strong>78/2026 Z. z.</strong> o&nbsp;osvedčovaní listín a&nbsp;podpisov na listinách (ďalej len „zákon o&nbsp;osvedčovaní“) sa zrušuje zákon č. <strong>599/2001 Z. z.</strong> o&nbsp;osvedčovaní listín a&nbsp;podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>ZÁKLADNÉ POJMY</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Na účely zákona o osvedčovaní sa rozumie </em><strong><em>(A) listinou</em></strong><em> dokument v listinnej podobe </em><strong><em>opisujúci existenciu právnej skutočnosti, (B) predloženou listinou</em></strong><em> listina predložená na účel </em><strong><em>vykonania osvedčenia, (C) kópiou listiny</em></strong><em> </em><strong><em>technickými prostriedkami vyhotovená podoba listiny</em></strong><em> z predloženej listiny, </em><strong><em>(D) osvedčujúcou osobou</em></strong><em> fyzická osoba </em><strong><em>písomne poverená prednostom okresného úradu vykonávať osvedčovanie zhody</em></strong><em> listín a </em><strong><em>pravosti podpisov</em></strong><em> na listinách a starosta obce alebo fyzická osoba písomne poverená starostom obce vykonávať </em><strong><em>osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov na listinách</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 2</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>ŽIADOSŤ O&nbsp;VYKONANIE OSVEDČENIA</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov</em></strong><em> na listinách sa vykonáva na základe </em><strong><em>žiadosti fyzickej osoby</em></strong><em> (ďalej len „žiadateľ“)“ </em>(ustanovenie <strong>§ 4 ods. 1</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„Žiadateľ, ktorý </em><strong><em>žiada osvedčiť zhodu listín alebo pravosť svojho podpisu</em></strong><em>, preukazuje svoju totožnosť </em><strong><em>platným občianskym preukazom, cestovným dokladom alebo námorníckou knižkou</em></strong><em>. Ak je žiadateľom </em><strong><em>cudzinec</em></strong><em>, preukazuje svoju totožnosť </em><strong><em>platným cestovným dokladom</em></strong><em>“ </em>(ustanovenie <strong>§ 4 ods. 2</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>OSVEDČOVANIE ZHODY LISTÍN</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Pri osvedčovaní zhody listín</em></strong><em> okresný úrad alebo obec </em><strong><em>osvedčuje osvedčovacou doložkou, odtlačkom úradnej pečiatky okresného úradu alebo odtlačkom úradnej pečiatky obce </em></strong><em>a podpisom osvedčujúcej osoby, že </em><strong><em>(A) kópia listiny sa zhoduje s predloženou listinou,</em></strong><em> z ktorej bola kópia vyhotovená, </em><strong><em>(B) predložená listina je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou listiny, (C) osvedčenie zhody listín</em></strong><em> sa vykonalo spôsobom ustanoveným zákonom o&nbsp;osvedčovaní</em>“ (ustanovenie <strong>§ 5</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>OSVEDČOVACIA DOLOŽKA ZHODY LISTÍN</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Osvedčovacia doložka</em></strong><em> zhody listín obsahuje </em><strong><em>(A) označenie osvedčovacej knihy a poradové číslo</em></strong><em>, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, </em><strong><em>(B) údaj, že kópia listiny súhlasí </em></strong><em>s predloženou listinou, </em><strong><em>(C) počet strán</em></strong><em>, ktoré kópia listiny obsahuje, </em><strong><em>(D) miesto a dátum</em></strong><em> osvedčenia, </em><strong><em>(E) meno, priezvisko a podpis</em></strong><em> osvedčujúcej osoby a </em><strong><em>(F) </em></strong><em>text „</em><strong><em>Týmto osvedčením sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvedených v&nbsp;listine</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 6 ods. 1</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>NEVYKONANIE OSVEDČENIA ZHODY LISTÍN</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Osvedčenie zhody listín sa </em><strong><em>nevykoná, ak (A) kópia listiny sa nezhoduje</em></strong><em> s predloženou listinou, </em><strong><em>(B) ide o listinu, ktorá sa má použiť v cudzine, (C) ide o listinu, ktorá je v inom ako v štátnom jazyku</em></strong><em>; to sa nevzťahuje na </em><strong><em>dvojjazyčný doklad</em></strong><em> o absolvovaní štúdia alebo doklady o získanom vzdelaní podľa osobitného predpisu a listinu napísanú v </em><strong><em>českom jazyku, (D) ide o občiansky preukaz, cestovný doklad, služobný preukaz, vojenskú knižku alebo iný doklad totožnosti</em></strong><em>, ktorý obsahuje </em><strong><em>fotografiu </em></strong><em>fyzickej osoby a slúži na identifikáciu fyzickej osoby, </em><strong><em>(E) ide o preukaz zdravotného poistenia, zdravotnú dokumentáciu, potvrdenie týkajúce sa zdravotného stavu </em></strong><em>fyzickej osoby alebo potvrdenie týkajúce sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti, </em><strong><em>(F) ide o zbrojný preukaz, poľovný lístok, rybársky lístok alebo iný členský preukaz, vodičský preukaz alebo inú listinu</em></strong><em> preukazujúcu oprávnenie osoby na výkon činnosti, </em><strong><em>osvedčenie o evidencii motorového vozidla, technický preukaz motorového vozidla alebo technický preukaz dráhového vozidla, (G) ide o cenný papier, (H) ide o odpis alebo výpis</em></strong><em> zo súboru popisných informácií a zo súboru </em><strong><em>geodetických informácií katastra nehnuteľností, pozemkové knihy a železničnú knihu, (I) ide o kópiu listiny</em></strong><em>, ktorú nemožno porovnať s predloženou listinou </em><strong><em>bez odborného posúdenia</em></strong><em>, napríklad mapu, geometrický plán a technický výkres, </em><strong><em>(J) ide o listinu, ktorá obsahuje ochranný prvok</em></strong><em> a pri vytvorení kópie dochádza k znehodnoteniu jeho funkcie alebo </em><strong><em>(K) predložená listina nie je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou listiny</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 7</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>OSVEDČOVANIE PRAVOSTI PODPISU NA LISTINE </strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Pri osvedčovaní pravosti podpisu</em></strong><em> na listine okresný úrad alebo obec </em><strong><em>osvedčuje osvedčovacou doložkou, odtlačkom úradnej pečiatky</em></strong><em> okresného úradu alebo odtlačkom úradnej pečiatky obce a </em><strong><em>podpisom osvedčujúcej osoby</em></strong><em> skutočnosť, že </em><strong><em>(A) žiadateľ urobil podpis na listine</em></strong><em> alebo </em><strong><em>uznal podpis na listine</em></strong><em> za vlastný a</em><strong><em> (B) osvedčenie podpisu</em></strong><em> na listine sa vykonalo spôsobom ustanoveným zákonom o&nbsp;osvedčovaní</em>“ (ustanovenie <strong>§ 8 ods. 1</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>OSVEDČOVACIA DOLOŽKA OSVEDČENIA PRAVOSTI PODPISU NA LISTINE</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu</em></strong><em> na listine obsahuje </em><strong><em>(A) označenie osvedčovacej knihy a poradové číslo</em></strong><em>, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, </em><strong><em>(B) meno, priezvisko a rodné číslo žiadateľa, (C) údaj, že podpis na listine urobil alebo uznal za svoj vlastný</em></strong><em> žiadateľ pred osvedčujúcou osobou, </em><strong><em>(D) údaj o druhu dokladu totožnosti</em></strong><em>, ktorým sa žiadateľ pri osvedčovaní preukázal, </em><strong><em>číslo dokladu totožnosti a dátum uplynutia platnosti dokladu totožnosti, (E) miesto, dátum a čas osvedčenia</em></strong><em>; za čas osvedčenia sa považuje okamih podpisu žiadateľa do osvedčovacej knihy a </em><strong><em>(F) meno, priezvisko a podpis osvedčujúcej osoby</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 9</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>NEVYKONANIE OSVEDČENIA PRAVOSTI PODPISU NA LISTINE</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Osvedčenie pravosti podpisu na listine sa </em><strong><em>nevykoná, ak (A) ide o osvedčenie pravosti vlastného podpisu osvedčujúcej osoby</em></strong><em> pri tomto úkone, </em><strong><em>(B) je podpis na listine vykonaný mechanicky vytlačením grafického</em></strong><em> znázornenia podpisu, </em><strong><em>(C) ide o osvedčenie pravosti podpisu na listine, ktorá má byť použitá v cudzine</em></strong><em>; to neplatí, ak ide o potvrdenie o žití do </em><strong><em>Českej republiky, (D) ide o osvedčenie pravosti podpisu na listine, ktorá je napísaná v inom ako v štátnom jazyku</em></strong><em>; to sa nevzťahuje na listiny napísané v </em><strong><em>českom jazyku, (E) ide o osvedčenie pravosti podpisu na prázdnom liste, (F) ide o osvedčenie pravosti podpisu na nevyplnenom vzore</em></strong><em> listiny alebo na nevyplnenom formulári, </em><strong><em>(G) žiadateľ nepredloží platný doklad</em></strong><em> </em><strong><em>totožnosti </em></strong><em>podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 4 ods. 2</em></strong><em> zákona o&nbsp;osvedčovaní alebo </em><strong><em>(H) je zjavné, že požadované osvedčenie odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 10</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>OSVEDČOVACIA KNIHA LISTÍN</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Úvodný list osvedčovacej knihy listín</em></strong><em> pozostáva z týchto údajov: </em><strong><em>(A) názov </em></strong><em>okresného úradu alebo obce, </em><strong><em>(B) dátum a miesto založenia</em></strong><em> osvedčovacej knihy, </em><strong><em>(C) počet číslovaných strán, (D) podpisové vzory</em></strong><em> osvedčujúcich osôb s uvedením obdobia trvania ich poverenia, </em><strong><em>(E) odtlačok úradnej pečiatky</em></strong><em> okresného úradu alebo obce</em>“ (ustanovenie <strong>§ 12 ods. 1</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Osvedčovacia kniha listín</em></strong><em> ďalej obsahuje </em><strong><em>(A) poradové číslo</em></strong><em>, pod ktorým bolo osvedčenie listiny vykonané, </em><strong><em>(B) dátum osvedčenia listiny, (C) meno, priezvisko a rodné číslo žiadateľa, (D) označenie druhu</em></strong><em> osvedčovanej listiny, </em><strong><em>(E) údaj o druhu dokladu totožnosti</em></strong><em>, ktorým sa žiadateľ pri osvedčení preukázal, </em><strong><em>číslo dokladu totožnosti a dátum uplynutia platnosti</em></strong><em> dokladu totožnosti, </em><strong><em>(F) počet strán osvedčovanej listiny, (G) záznam o spôsobe a výške úhrady</em></strong><em> správneho poplatku a </em><strong><em>číslo pokladničného dokladu alebo záznam o oslobodení</em></strong><em> od správneho poplatku, </em><strong><em>(H) podpis</em></strong><em> osvedčujúcej osoby</em>“ (ustanovenie <strong>§ 12 ods. 2</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>OSVEDČOVACIA KNIHA PRAVOSTI PODPISOV</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Úvodný list osvedčovacej knihy pravosti podpisov</em></strong><em> pozostáva z týchto údajov: </em><strong><em>(A) názov</em></strong><em> okresného úradu alebo obce, </em><strong><em>(B) dátum a miesto založenia</em></strong><em> osvedčovacej knihy, </em><strong><em>(C) počet číslovaných strán, (D) podpisové vzory</em></strong><em> osvedčujúcich osôb s uvedením obdobia trvania ich poverenia, </em><strong><em>(E) odtlačok úradnej pečiatky</em></strong><em> okresného úradu alebo obce</em>“ (ustanovenie <strong>§ 13 ods. 1</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Osvedčovacia kniha pravosti podpisov</em></strong><em> ďalej obsahuje </em><strong><em>(A) poradové číslo</em></strong><em>, pod ktorým bolo osvedčenie pravosti podpisu na listine vykonané, </em><strong><em>(B) dátum a čas vykonania podpisu</em></strong><em> žiadateľa do osvedčovacej knihy, </em><strong><em>(C) miesto vykonania osvedčenia</em></strong><em>, ak osvedčenie pravosti podpisu bolo vykonané na inom vhodnom mieste, </em><strong><em>(D) meno, priezvisko, rodné číslo žiadateľa</em></strong><em> a jeho podpis, </em><strong><em>(E) záznam o tom, že listina bola podpísaná alebo záznam o tom, že podpis bol žiadateľom uznaný za vlastný</em></strong><em>, </em><strong><em>(F) označenie druhu listiny</em></strong><em>, na ktorej pravosť podpisu má byť osvedčená, </em><strong><em>(G) údaj o druhu dokladu totožnosti</em></strong><em>, ktorým sa žiadateľ pri osvedčení preukázal, </em><strong><em>číslo dokladu totožnosti a dátum uplynutia platnosti</em></strong><em> dokladu totožnosti, </em><strong><em>(H) záznam o spôsobe a výške úhrady </em></strong><em>správneho poplatku a </em><strong><em>číslo pokladničného dokladu alebo záznam o oslobodení</em></strong><em> od správneho poplatku, </em><strong><em>(I) podpis</em></strong><em> osvedčujúcej osoby</em>“ (ustanovenie <strong>§ 13 ods. 2</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A&nbsp;ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Osvedčovanie zhody listín a pravosti podpisov</em></strong><em> na listinách sa vykonáva v </em><strong><em>úradnej miestnosti okresného úradu alebo v úradnej miestnosti obce</em></strong><em>. </em><strong><em>Obec</em></strong><em> môže vykonávať osvedčovanie pravosti podpisu na listine aj na </em><strong><em>inom vhodnom mieste v rámci svojej územnej pôsobnosti</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 1</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak je žiadateľ umiestnený v </em><strong><em>ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody</em></strong><em>, možno osvedčenie pravosti podpisu na listine </em><strong><em>vykonať v tomto ústave</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 2</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Pri osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov na listinách sa </em><strong><em>neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvedených v&nbsp;listine</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 3</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Osvedčovacia doložka </em><strong><em>nesmie zasahovať do obsahu listiny</em></strong><em>. Ak sa osvedčovacia doložka </em><strong><em>nezmestí na listinu, vyhotoví sa ako samostatný list</em></strong><em>, ktorý sa zviaže k&nbsp;listine</em>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 4</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak je žiadateľom </em><strong><em>cudzinec, ktorý nemá pridelené rodné číslo</em></strong><em>, zapíše sa do osvedčovacej doložky podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 9</em></strong><em> zákona o osvedčovaní a osvedčovacej knihy podľa ustanovení </em><strong><em>§ 12 a § 13</em></strong><em> zákona o&nbsp;osvedčovaní </em><strong><em>obdobné číslo alebo identifikátor</em></strong><em>, ktorý má uvedený v </em><strong><em>cestovnom doklade na účely jednoznačnej identifikácie</em></strong><em> podľa právneho poriadku štátu, ktorého je štátnym občanom alebo dátum narodenia</em>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 5</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak to technické vybavenie okresného úradu alebo obce dovoľuje, je </em><strong><em>možné osvedčovaciu doložku vystaviť v&nbsp;podobe (A) odtlačku osvedčovacej pečiatky, (B) nálepky alebo (C) tlačeného textu</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 6</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak listinu tvorí </em><strong><em>viac ako jeden list</em></strong><em>, osvedčujúca osoba zviaže listinu </em><strong><em>trikolórnou šnúrou vo farbách štátnej vlajky</em></strong><em>, jej voľné konce </em><strong><em>prelepí nálepkou a opatrí odtlačkom úradnej pečiatky</em></strong><em> okresného úradu alebo obce</em>“ (ustanovenie <strong>§ 14 ods. 7</strong> zákona o&nbsp;osvedčovaní).</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>3. ÚČINNOSŤ ZÁKONA O&nbsp;OSVEDČOVANÍ</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Zákon o&nbsp;osvedčovaní nadobudne účinnosť <strong>dňa 01. septembra 2026</strong>.<strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 29.05.2026.</p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NOVELA ZÁKONA O POSUDZOVANÍ ZHODY VÝROBKU</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-posudzovani-zhody-vyrobku-2/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 29 May 2026 12:04:49 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=12277</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Novela zákona o&#160;posudzovaní zhody výrobku prináša napríklad doplnenie nových kompetencií Úradu pre normalizáciu, metrológiu a&#160;skúšobníctvo Slovenskej republiky, novú právnu úpravu núdzových postupov, zahŕňajúcu napríklad výnimku z&#160;postupov posudzovania zhody alebo režim núdzovej situácie, či úpravu ustanovení, týkajúcich sa výkonu dohľadu v&#160;oblasti posudzovania zhody výrobku. 2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA Novelou sa okrem [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>1. ABSTRAKT</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novela zákona o&nbsp;posudzovaní zhody výrobku prináša napríklad doplnenie nových kompetencií Úradu pre normalizáciu, metrológiu a&nbsp;skúšobníctvo Slovenskej republiky, novú právnu úpravu núdzových postupov, zahŕňajúcu napríklad výnimku z&nbsp;postupov posudzovania zhody alebo režim núdzovej situácie, či úpravu ustanovení, týkajúcich sa výkonu dohľadu v&nbsp;oblasti posudzovania zhody výrobku.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novelou sa okrem <strong>zákona č. 56/2018 Z. z. o&nbsp;posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu (</strong>ďalej len „zákon o&nbsp;posudzovaní zhody“) dopĺňa aj <strong>(A) zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme</strong> <strong>(B) zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach</strong> <strong>(C) zákon č. 362/2011 Z. z.<a></a> o liekoch a zdravotníckych pomôckach, (D) zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, (E) zákon č. 452/2021 Z. z. o&nbsp;elektronických komunikáciách a (F) zákon č. 351/2022 Z. z. o&nbsp;prístupnosti výrobkov a&nbsp;služieb pre osoby so zdravotným postihnutím</strong>.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>3.&nbsp;ZÁKON O&nbsp;POSUDZOVANÍ ZHODY</em></strong></h4>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>KOMPETENCIE ÚRADU PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A&nbsp;SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ RPEUBLIKY</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Novela na úvod prináša <strong>doplnenie nových kompetencií Úradu</strong> pre normalizáciu, metrológiu a&nbsp;skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), a&nbsp;to doplnením nových ustanovením <strong>§ 3 ods. 1 písm. o) až q)</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Úrad „<em>ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť posudzovania zhody a sprístupňovania určeného výrobku na trhu: </em><strong><em>o)</em></strong><em> </em><strong><em>zastupuje Slovenskú republiku vo výboroch a v poradných orgánoch zriadených Európskou komisiou</em></strong><em> (ďalej len „Komisia“), ktorých činnosť sa týka notifikujúcich orgánov, orgánov zodpovedných za notifikované osoby a technických predpisov z oblasti posudzovania zhody, </em><strong><em>p) koordinuje činnosti orgánov dohľadu nad určenými výrobkami a spolupracuje s jednotným úradom</em></strong><em> </em><strong><em>pre spoluprácu</em></strong><em> podľa osobitného predpisu v oblasti výkonu trhového dohľadu nad určenými výrobkami a pri vypracúvaní vnútroštátnej stratégie dohľadu nad trhom podľa osobitného predpisu, </em><strong><em>q) plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom </em></strong><em>o&nbsp;posudzovaní zhody“ </em>(ustanovenie <strong>§ 3 ods. 1 písm. o) až q)</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>NÚDZOVÉ POSTUPY</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Jednou z&nbsp;najvýraznejších zmien, ktoré novela do zákona o&nbsp;posudzovaní zhody prináša, je doplnenie nových ustanovení <strong>§ 4a a&nbsp;4b</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody, ktorých predmetom je úprava <strong>núdzových postupov</strong>. Uvedenú oblasť si pre lepšiu prehľadnosť rozdelíme na: <strong>(A) výnimku z&nbsp;postupov posudzovania zhody</strong> (ustanovenie <strong>§ 4a</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody) a <strong>(B) režim núdzovej situácie</strong> (ustanovenie <strong>§ 4b</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>VÝNIMKA Z&nbsp;POSTUPOV POSUDZOVANIA ZHODY</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Určený výrobok</em></strong><em> môže byť rozhodnutím úradu </em><strong><em>uvedený na trh, uvedený do prevádzky alebo uvedený do používania bez posudzovania zhody</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 22</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em> na základe riadne </em><strong><em>odôvodnenej žiadosti Ministerstva hospodárstva </em></strong><em>Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), </em><strong><em>ostatného ústredného orgánu</em></strong><em> štátnej správy alebo </em><strong><em>hospodárskeho subjektu počas mimoriadnej situácie </em></strong><em>z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu</em>“ (ustanovenie <strong>§ 4a ods. 1</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Určený výrobok podľa osobitného predpisu</em></strong><em> môže byť rozhodnutím úradu </em><strong><em>uvedený na trh, uvedený do prevádzky alebo uvedený do používania bez posudzovania zhody</em></strong><em> na základe riadne odôvodnenej žiadosti </em><strong><em>ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo hospodárskeho subjektu podľa osobitného predpisu</em></strong><em>, pre viac ako jedného pacienta, ak je jeho použitie v </em><strong><em>záujme ochrany verejného zdravia a bezpečnosti alebo zdravia pacientov </em></strong><em>a nie je na trhu dostupný určený výrobok, ktorý spĺňa požiadavky na uvedenie na trh, uvedenie do prevádzky alebo uvedenie do používania podľa osobitných predpisov; </em><strong><em>povolenie na použitie alebo prevádzku určeného výrobku podľa osobitného predpisu bez posudzovania zhody pre jedného pacienta vydáva Ministerstvo zdravotníctva</em></strong><em> Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Úrad pri rozhodovaní podľa prvej vety môže požiadať o </em><strong><em>nezáväzné stanovisko Štátny ústav pre kontrolu liečiv alebo Ministerstvo zdravotníctva</em></strong><em> Slovenskej republiky. Úrad informuje Komisiu, členský štát Európskej únie a štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) o </em><strong><em>každom rozhodnutí podľa prvej vety</em></strong><em>“ </em>(ustanovenie <strong>§ 4a ods. 2</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&nbsp;„V </em><strong><em>rozhodnutí </em></strong><em>podľa ustanovení </em><strong><em>§ 4a ods. 1 a&nbsp;2</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em> sa uvedie najmä </em><strong><em>špecifikácia určeného výrobku, hospodársky subjekt zodpovedný za uvedenie na trh, uvedenie do prevádzky alebo uvedenie do používania</em></strong><em> bez posudzovania zhody podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 22</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em> a </em><strong><em>obdobie určené úradom, počas ktorého je možné sprístupňovanie určeného výrobku na trhu bez posudzovania zhody</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 22</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em>. </em><strong><em>Na vydanie rozhodnutia</em></strong><em> podľa ustanovení </em><strong><em>§ 4a ods. 1 a&nbsp;2</em></strong><em> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody </em><strong><em>nie je právny nárok</em></strong><em>. </em><strong><em>Proti rozhodnutiu</em></strong><em> podľa ustanovení </em><strong><em>§ 4a ods. 1 a&nbsp;2</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em> </em><strong><em>nie je možné sa odvolať</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 4a ods. 3</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>REŽIM NÚDZOVEJ SITUÁCIE</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Na </em><strong><em>určený výrobok podľa osobitného predpisu označený ako tovar dôležitý počas krízy</em></strong><em> podľa osobitného predpisu sa uplatňujú </em><strong><em>núdzové postupy</em></strong><em> podľa osobitného predpisu po vyhlásení </em><strong><em>(A) režimu núdzovej situácie na vnútornom trhu</em></strong><em> podľa osobitného predpisu a </em><strong><em>(B) núdzových postupov</em></strong><em> podľa osobitného predpisu</em>“ (ustanovenie <strong>§ 4b ods. 1</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Určený výrobok podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 4b ods. 1</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em>, pre ktorý sa </em><strong><em>vyžaduje zapojenie notifikovanej osoby</em></strong><em>, sa môže uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky </em><strong><em>bez posudzovania zhody rozhodnutím úradu na základe riadne odôvodnenej žiadosti hospodárskeho subjektu</em></strong><em>, ak tento hospodársky subjekt preukázal </em><strong><em>súlad základných požiadaviek a požiadaviek ustanovených týmto zákonom o&nbsp;posudzovaní zhody alebo technickým predpisom</em></strong><em> z oblasti posudzovania zhody s </em><strong><em>postupmi uvedenými v rozhodnutí úradu</em></strong><em>. V rozhodnutí sa uvedú </em><strong><em>podmienky a požiadavky, za ktorých sa môže určený výrobok podľa prvej vety uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky</em></strong><em>, najmä </em><strong><em>špecifikácia určeného výrobku, hospodársky subjekt</em></strong><em> zodpovedný za uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky určeného výrobku, </em><strong><em>opis postupov</em></strong><em>, ktorými sa preukázal súlad so základnými požiadavkami a požiadavkami ustanovenými týmto zákonom o&nbsp;posudzovaní zhody alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody, </em><strong><em>osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti určeného výrobku</em></strong><em> podľa prvej vety, </em><strong><em>obdobie určené úradom, počas ktorého je možné sprístupňovanie určeného výrobku na trhu</em></strong><em> podľa prvej vety, ktoré nemôže končiť </em><strong><em>neskôr ako v posledný deň obdobia, na ktoré bol vyhlásený režim núdzovej situácie na vnútornom trhu</em></strong><em> podľa osobitného predpisu, </em><strong><em>osobitné požiadavky týkajúce sa potreby zabezpečiť nepretržité posudzovanie zhody</em></strong><em> určeného výrobku podľa prvej vety a </em><strong><em>opatrenia, ktoré sa majú prijať po uplynutí platnosti alebo po odvolaní režimu núdzovej situácie</em></strong><em> na vnútornom trhu v súvislosti s určeným výrobkom podľa prvej vety. </em><strong><em>Na vydanie rozhodnutia nie je právny nárok a nie je možné sa proti nemu odvolať</em></strong><em>. Rozhodnutím nie sú dotknuté postupy posudzovania zhody podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 22</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em>. Úrad informuje Komisiu a členský štát o </em><strong><em>každom rozhodnutí podľa prvej vety</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 4b ods. 2</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody)<em>.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&nbsp;</em>„<em>Úrad môže rozhodnutím </em><strong><em>uznať platnosť povolenia vydaného príslušným orgánom iného členského štátu</em></strong><em> na určený výrobok podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 4b ods. 1</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em><em> na uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky </em><strong><em>bez posudzovania zhody na území Slovenskej republiky</em></strong><em> do prijatia osobitného predpisu, ktorým Komisia </em><strong><em>povolí uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky tento určený výrobok na území Európskej únie</em></strong><em>. Na vydanie rozhodnutia </em><strong><em>nie je právny nárok a nie je možné sa proti nemu odvolať</em></strong><em>. Úrad informuje Komisiu a členský štát o </em><strong><em>každom rozhodnutí podľa prvej vety</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 4b ods. 3</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody)<em>.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Určený výrobok, ktorý je uvedený v osobitnom predpise, </em><strong><em>ktorý prijala Komisia a ktorým povolila uviesť na trh alebo uviesť do prevádzky tento určený výrobok na území Európskej únie</em></strong><em>, má pri uvádzaní na trh alebo uvádzaní do prevádzky umiestnené označenie „</em><strong><em>Tovar dôležitý počas krízy</em></strong><em>“. Podrobnosti o umiestnení označenia „Tovar dôležitý počas krízy“ sú uvedené v osobitnom predpise podľa prvej vety</em>“ (ustanovenie <strong>§ 4b ods. 5</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Príslušný orgán dohľadu</em></strong><em> nad určeným výrobkom </em><strong><em>uprednostní výkon dohľadu nad určeným výrobkom a počas režimu núdzovej situácie</em></strong><em> na vnútornom trhu môže </em><strong><em>požiadať o pomoc orgán dohľadu nad určeným výrobkom iného členského štátu</em></strong><em> alebo na základe žiadosti </em><strong><em>poskytne pomoc orgánom dohľadu nad určeným výrobkom iného členského štátu</em></strong><em>, najmä </em><strong><em>mobilizáciou a vyslaním odborníkov s cieľom dočasne posilniť počet zamestnancov orgánu dohľadu</em></strong><em> nad určeným výrobkom žiadajúceho o pomoc, alebo </em><strong><em>poskytovaním logistickej podpory, ako je posilnenie skúšobných kapacít</em></strong><em>, ak ide o určený výrobok podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 4b ods. 1</em></strong><em> </em><em>zákona o&nbsp;posudzovaní zhody</em>“ (ustanovenie <strong>§ 4b ods. 7</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).<em></em></p>



<ul class="wp-block-list">
<li><strong>VÝKON DOHĽADU</strong></li>
</ul>



<p class="wp-block-paragraph">Novinkou je tiež doplnenie nových ustanovení <strong>§ 27 ods. 3 a 5</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody, upravujúcich <strong>výkon dohľadu</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<strong><em>Orgán dohľadu nad určenými výrobkami</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 26 písm. a)</em></strong><em> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody je pri výkone dohľadu </em><strong><em>povinný kontrolovať splnenie povinností hospodárskeho subjektu</em></strong><em> podľa osobitného predpisu, v rámci ktorého preskúma </em><strong><em>správnosť použitia kritérií</em></strong><em> podľa osobitného predpisu a </em><strong><em>súlad so základnými požiadavkami</em></strong><em> podľa osobitného predpisu, ak hospodársky subjekt vo vzťahu k určenému výrobku podľa osobitného predpisu </em><strong><em>uplatňuje ustanovenia o zásadnej a neprimeranej záťaži</em></strong><em> podľa osobitného predpisu</em>“ (ustanovenie <strong>§ 27 ods. 3</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody).</p>



<p class="wp-block-paragraph">„<em>Ak o uloženom opatrení podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 27 ods. 1 písm. a), e) až j)</em></strong><em> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody </em><strong><em>Komisia rozhodne, že je neopodstatnené</em></strong><em>, alebo </em><strong><em>orgán dohľadu nad určenými výrobkami rozhodne, že námietka</em></strong><em> podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 27 ods. 4</em></strong><em> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody voči uloženému opatreniu podľa ustanovenia </em><strong><em>§ 27 ods. 1 písm. d) až j)</em></strong><em> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody </em><strong><em>je opodstatnená, orgán dohľadu nad určenými výrobkami uložené opatrenie zruší</em></strong>“ (ustanovenie <strong>§ 27 ods. 5</strong> zákona o&nbsp;posudzovaní zhody),</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novela prináša aj ďalšie zmeny a&nbsp;doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z&nbsp;uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v&nbsp;Zbierke zákonov Slovenskej republiky.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em>4. ÚČINNOSŤ NOVELY</em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novela nadobúda účinnosť <strong>dňa 30. mája 2026</strong>.<strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 29.05.2026.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NOVINKY Z OBLASTI INSOLVENČNÉHO PRÁVA NA ÚNIOVEJ ÚROVNI</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novinky-z-oblasti-insolvencneho-prava-na-uniovej-urovni/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 05 May 2026 14:38:16 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=11941</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Európska únia prijala dňa 30. marca 2026 smernicu (EÚ) č. 2026/799, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva. Cieľom tejto úpravy je zefektívniť cezhraničné konkurzné konania, zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok a posilniť právnu istotu na vnútornom trhu EÚ. Kľúčové aspekty a ciele smernice sú harmonizácia, teda zosúladenie insolvenčných pravidiel členských štátov, aby sa zefektívnili [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Európska únia prijala dňa 30. marca 2026 smernicu (EÚ) č. 2026/799, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva. Cieľom tejto úpravy je zefektívniť cezhraničné konkurzné konania, zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok a posilniť právnu istotu na vnútornom trhu EÚ. Kľúčové aspekty a ciele smernice sú harmonizácia, teda zosúladenie insolvenčných pravidiel členských štátov, aby sa zefektívnili postupy v podnikoch v&nbsp;potiažiach, ďalej ide o&nbsp;posilnenie súdnej spolupráce v občianskych veciach, smernica zahŕňa ustanovenia o&nbsp;solventnosti, pohľadávkach, dlhoch a riešení situácií podnikov v&nbsp;kríze. Smernica pre Európsky hospodársky priestor prináša jednotnejší rámec pre správu insolvencií. Mimoriadne dôležitou novinkou, ktorú smernica prináša, je právna úprava takzvaných pre-pack konaní, ktoré znamenajú predpripravený predaj podniku v konkurze s cieľom zachovať jeho hodnotu. Podstatné novinky Vám predstavíme v&nbsp;našom článku.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. PREDMET ÚPRAVY A&nbsp;ROZSAH PÔSOBNOSTI</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nová smernica stanovuje <strong>spoločné pravidlá týkajúce sa (i)</strong> odporovacích žalôb, <strong>(ii)</strong> vyhľadávanie majetku patriaceho do majetkovej podstaty, <strong>(iii)</strong> postupu predprípravného predaja podniku, <strong>(iv)</strong> povinnosti štatutárnych orgánov podať návrh na začatie insolvenčného konania, <strong>(v)</strong> veriteľských výborov, <strong>(vi)</strong> prehľadov kľúčových informácií.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica sa však <strong>nevzťahuje na prípady, keď sú dlžníkmi (i)</strong> poisťovne alebo zaisťovne, <strong>(ii)</strong> úverové inštitúcie, <strong>(iii)</strong> investičné spoločnosti alebo podniky kolektívneho investovania, <strong>(iv)</strong> centrálne protistrany, <strong>(v)</strong> centrálne depozitáre cenných papierov, <strong>(vi)</strong> iné finančné inštitúcie a&nbsp;subjekty uvedené v&nbsp;smernici, <strong>(vii)</strong> verejné subjekty podľa vnútroštátneho práva, <strong>(viii)</strong> fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti smernice vylúčiť dlžníkov, ktorí sú inými finančnými subjektmi ako tie, ktoré sú uvedené vyššie, poskytujúcimi finančné služby, na ktoré sa vzťahujú osobitné dojednania, na základe ktorých majú vnútroštátne orgány dohľadu alebo orgány pre riešenie krízových situácií rozsiahle intervenčné právomoci porovnateľné s právomocami vo vzťahu k finančným subjektom uvedeným vyššie.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica veľmi jasne určuje, že členské štáty majú vnútroštátnym právom zabezpečiť, aby <strong>právne úkony, ktoré sa uskutočnili pred začatím insolvenčného konania a ukrátili spoločný záujem veriteľov, boli neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné</strong>. Jednotlivé právne úkony vysvetľujeme nižšie.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. ZVÝHODŇUJÚCE PRÁVNE ÚKONY</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;zásade ide o&nbsp;<strong>ukracujúce právne úkony</strong>. Ide o&nbsp;také úkony, ktoré <strong>prinášajú úžitok veriteľovi alebo skupine veriteľov tým, že sú ich pohľadávky uspokojené alebo zabezpečené zabezpečovacím právom</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa smernice je nutné, aby členské štáty prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy zabezpečili <strong>neplatnosť, odporovateľnosť alebo nevymáhateľnosť, ak sa uskutočnili (i)</strong> počas troch mesiacov pred podaním žiadosti, ktorá viedla k začatiu insolvenčného konania, alebo ak nebol podaný návrh, počas troch mesiacov pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania za predpokladu, že dlžník nebol schopný splatiť svoje dlhy v čase ich splatnosti v súlade s vnútroštátnym právom, <strong>alebo (ii)</strong> po podaní návrhu alebo dátume rozhodnutia uvedeného v&nbsp;bode (i) a pred začatím insolvenčného konania.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Ak bola splatná pohľadávka veriteľa uspokojená alebo zabezpečená v súlade s pôvodným záväzkom, ukracujúce právne úkony sú neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné aspoň vtedy, ak: (i) </strong>sú splnené podmienky stanovené vyššie <strong>a (ii)</strong> uvedený veriteľ vedel, že dlžník nebol schopný splatiť svoje dlhy v čase ich splatnosti v súlade s vnútroštátnym právom, že bol podaný návrh na začatie insolvenčného konania, alebo, ak taký návrh nebol podaný, že bolo prijaté rozhodnutie o začatí insolvenčného konania. Takáto vedomosť sa predpokladá, ak bol veriteľ stranou spriaznenou s dlžníkom. Uvedená domnienka je vyvrátiteľná.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Vyššie uvedená právna úprava sa nevzťahuje na (i) </strong>právne úkony vykonané priamo výmenou za primerané protiplnenie v prospech majetku dlžníka, <strong>(ii)</strong> úhrady zmeniek alebo šekov, ak sa v právnych predpisoch, ktorými sa upravujú zmenky alebo šeky, nepripúšťajú pohľadávky príjemcu vyplývajúce zo zmenky alebo šeku voči iným zmenkovým dlžníkom alebo šekovníkom, ako sú napríklad indosanti, vystaviteľ alebo zmenkový dlžník alebo šekovník, ak príjemca odmietne úhradu dlžníka, <strong>(iii)</strong> právne úkony, ktoré nie sú predmetom odporovacích žalôb v súlade so smernicou 98/26/ES a smernicou 2002/47/ES, <strong>(iv)</strong> v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom právne úkony, ktorých účelom je uspokojenie alebo zabezpečenie pohľadávok orgánov sociálneho zabezpečenia zabezpečovacím právom, <strong>(v)</strong> uzatváranie dohôd o čistom zúčtovaní vrátane dohôd o konečnom čistom zúčtovaní na finančných trhoch, trhoch s energiou alebo iných komoditných trhoch, ako aj právne úkony podporujúce fungovanie takýchto dohôd.<strong></strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. PRÁVNE ÚKONY VÝMENOU ZA ŽIADNE ALEBO ZJAVNE NEPRIMERANÉ PROTIPLNENIE</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica určuje členským štátom EÚ povinnosť, aby zabezpečili, aby <strong>v prípade, že sa právne úkony dlžníka vykonávajú za žiadne alebo zjavne neprimerané protiplnenie, boli tieto právne úkony neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné. To všetko za predpokladu, ak sa uskutočnili (i)</strong> v priebehu 12 mesiacov pred podaním návrhu, ktorý viedol k začatiu insolvenčného konania, alebo, ak takýto návrh nebol podaný, počas 12 mesiacov pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo <strong>(ii)</strong> po podaní návrhu alebo dátume rozhodnutia uvedeného&nbsp; v bode (i) a pred začatím insolvenčného konania.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. PRÁVNE ÚKONY ÚMYSELNE UKRACUJÚCE VERITEĽOV</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Povinnosť členských štátov podľa smernice je ďalej v zabezpečení, aby <strong>právne úkony, ktorými dlžník úmyselne ukrátil spoločný záujem veriteľov, boli neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné, ak sú splnené obidve tieto podmienky, a&nbsp;to (i) </strong>uvedené úkony sa uskutočnili buď v priebehu dvoch rokov pred podaním návrh, ktorý viedol k začatiu insolvenčného konania alebo, ak takýto návrh nebol podaný, v priebehu dvoch rokov pred dátumom rozhodnutia o začatí insolvenčného konania, alebo po dátume podania takéhoto návrhu alebo dátume takéhoto rozhodnutia a pred začatím insolvenčného konania, <strong>(ii)</strong> druhá strana právneho úkonu vedela o úmysle dlžníka ukrátiť spoločný záujem veriteľov. Takáto vedomosť sa predpokladá, ak bola druhá strana právneho úkonu stranou spriaznenou s dlžníkom. Uvedená domnienka je vyvrátiteľná.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. DÔSLEDKY ODPOROVACÍCH ŽALÔB</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica posilňuje ochranu veriteľov na základe mnohých dôsledkov podania odporovacích žalôb.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pohľadávky, práva alebo povinnosti vyplývajúce z právnych úkonov, ktoré sú neplatné, nevymáhateľné alebo boli zrušené, <strong>nemajú zakladať nárok na uspokojenie z dotknutej majetkovej podstaty</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Strana, ktorá mala úžitok z neplatného, zrušeného alebo nevymáhateľného právneho úkonu, má osobne povinnosť vrátiť úžitok v pôvodnej podobe alebo zaplatiť jeho peňažnú náhradu.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Premlčacia lehota pre všetky pohľadávky vyplývajúce z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu</strong> voči druhej strane <strong>nemá byť dlhšia ako tri roky odo dňa začatia insolvenčného konania</strong>. Môže sa stanoviť, že premlčacia lehota sa počíta odo dňa, keď sa správca dozvedel o skutočnostiach, ktoré viedli k vzniku pohľadávky voči druhej strane.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nárok na vrátenie úžitku v pôvodnej podobe alebo zaplatenie jeho peňažnej náhrady môže byť <strong>postúpený veriteľovi alebo tretej strane</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Strana, ktorá bola povinná vrátiť úžitok v pôvodnej podobe alebo zaplatiť jeho peňažnú náhradu, nemôže túto povinnosť započítať voči pohľadávkam, ktorých by sa inak musela domáhať v insolvenčnom konaní.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak strana, ktorá mala úžitok z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu, a v takom rozsahu, v akom mala daný úžitok, <strong>musí vrátiť úžitok v pôvodnej podobe alebo zaplatiť jeho peňažnú náhradu</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Uvedené skutočnosti a&nbsp;právna úprava sa má vzťahovať <strong>na každého dediča alebo iného univerzálneho právneho nástupcu</strong> <strong>strany, ktorá mala úžitok </strong>z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Všeobecné dôsledky odporovacích žalôb sa majú vzťahovať na každého jednotlivého právneho nástupcu druhej strany neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu, ak nástupca vedel o okolnostiach, na ktorých sa odporovacia žaloba zakladá. Vedomosť sa predpokladá, ak je jednotlivý právny nástupca stranou spriaznenou so stranou, ktorá mala úžitok z neplatného, odporovateľného alebo nevymáhateľného právneho úkonu. Uvedená domnienka je vyvrátiteľná.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">7. VNÚTROŠTÁTNE ORGÁNY A MONITOROVANIE</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica určuje pomerne zásadnú právomoc pre vnútroštátne orgány.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Každý členský štát podľa smernice určí súdy alebo správne orgány <strong>oprávnené na prístup k jeho vnútroštátnym registrom bankových účtov a vyhľadávanie v nich a súdy alebo správne orgány oprávnené na prístup k informáciám o bankových účtoch a vyhľadávanie </strong>v nich na cezhraničnom základe.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Určené súdy alebo správne orgány majú mať <strong>oprávnenie na priamy a bezprostredný prístup</strong> k informáciám o bankových účtoch a priame a bezprostredné vyhľadávanie v nich, <strong>ak sú splnené tieto podmienky: (i) </strong>informácie o bankových účtoch požaduje správca vymenovaný v prebiehajúcom insolvenčnom konaní, a to aj v predbežnom konaní <strong>a (ii)</strong> informácie o bankových účtoch sú potrebné na účely zisťovania a vyhľadávania majetku patriaceho do majetkovej podstaty v konaní uvedenom v&nbsp;prvom bode, ako aj majetku, ktorý je predmetom odporovacích žalôb.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;súvislosti s&nbsp;prístupom súdov a&nbsp;správnych orgánov k&nbsp;informáciám o&nbsp;bankových účtoch, orgány, ktoré prevádzkujú registre bankových účtov, sú povinné <strong>zaistiť vedenie logov o každom prístupe</strong> určených súdov alebo správnych orgánov k informáciám o bankových účtoch a vyhľadávaní v&nbsp;nich.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">8. PREDPRÍPRAVNÝ PREDAJ PODNIKU</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Ide o&nbsp;zásadný právny inštitút, ktorý smernica prináša.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ako uvádza preambula smernice, v prípade speňaženia predajom podniku alebo jeho časti s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti <strong>možno získať väčšiu hodnotu ako jeho speňaženie po častiach</strong>. S cieľom podporiť predaj podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti sa v rámci vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti insolvencie má stanoviť <strong>postup, prostredníctvom ktorého môže dlžník vo finančných ťažkostiach s pomocou alebo pod dohľadom kontrolóra hľadať prípadných nadobúdateľov, ktorí by mohli mať záujem o kúpu, a pripraviť predaj podniku ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti</strong> (ďalej len „postup predprípravného predaja podniku“) pred formálnym začatím insolvenčného konania. Majetok podniku, ktorý je predmetom postupu predprípravného predaja podniku, sa potom môže rýchlo speňažiť krátko po formálnom začatí insolvenčného konania.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica stanovuje normy pre postup predprípravného predaja podniku, pričom členským štátom sa umožňuje, aby tieto normy <strong>prispôsobili svojmu existujúcemu vnútroštátnemu insolvenčnému právu</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica zavedením postupu predprípravného predaja podniku nenahrádza vnútroštátne hmotnoprávne pravidlá, najmä pravidlá týkajúce sa poradia pohľadávok veriteľov, rozdelenia výťažku, povahy, rozsahu a formy účasti veriteľov alebo odmeňovania správcu. <strong>V prípade, že súd alebo príslušný orgán nepovolí predaj podniku alebo jeho časti podľa návrhu kontrolóra, insolvenčné konanie má prebiehať v súlade s príslušným vnútroštátnym insolvenčným právom.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Predprípravný predaj podniku má niekoľko fáz, o&nbsp;ktorých si povieme.</p>



<p class="wp-block-paragraph">K postupu predprípravného predaja podniku by mali prístup aspoň dlžníci, ktorým v súlade s vnútroštátnym právom hrozí insolvencia.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Členské štáty môžu stanoviť, že realizačná fáza sa nemôže začať, keď dlžník nie je schopný splácať svoje dlhy v čase ich splatnosti podľa vnútroštátneho práva.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Postup predprípravného predaja podniku <strong>môže byť podľa vnútroštátneho práva samostatným postupom alebo súčasťou existujúceho insolvenčného</strong> konania.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Dlžníci vstupujúci do postupu predprípravného predaja podniku si majú zachovať počas prípravnej fázy úplnú alebo aspoň čiastočnú kontrolu nad svojím majetkom a každodennou prevádzkou ich podniku.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Na záležitosti, ktoré nie sú upravené v smernici, vrátane poradia pohľadávok, rozdeľovania výťažku, povinností a zodpovednosti dlžníka a štatutárnych orgánov dlžníka, odmeňovania správcu a povahy, rozsahu a formy účasti veriteľov, s výnimkou schválenia predaja v príslušných prípadoch, sa vzťahuje vnútroštátne právo.</p>



<h5 class="wp-block-heading"><strong>8.1 Prípravná fáza</strong></h5>



<p class="wp-block-paragraph">Vnútroštátna právna úprava má v&nbsp;súlade so smernicou zabezpečiť, aby sa <strong>na podnet dlžníka prípravná fáza začala, keď sa vymenuje kontrolór</strong>. Postup vymenovania kontrolóra sa stanoví vo vnútroštátnom práve.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Kontrolór musí byť <strong>nezávislý od dlžníka a akejkoľvek strany</strong> spriaznenej s dlžníkom.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Za kontrolóra môžu byť vymenované len osoby, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti uplatniteľné na správcov v členskom štáte, v ktorom prebieha postup predprípravného predaja podniku.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Proces predaja, ktorý sa uskutočnil počas prípravnej fázy, musí byť založený na súťaži, transparentný a spravodlivý a&nbsp;spĺňať trhové normy.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Kontrolór v prípade potreby s pomocou dlžníka má (i)</strong> odôvodniť, prečo sa domnieva, že sú požiadavky na predprípravný predaj podniku splnené, <strong>(ii)</strong> má odporučiť najlepšieho uchádzača ako nadobúdateľa podniku dlžníka alebo jeho časti v rámci postupu predprípravného predaja, <strong>(iii)</strong> má urobiť vyhlásenie, že najlepšia ponuka nepredstavuje na základe jeho posúdenia porušenie testu najlepšieho záujmu veriteľov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Dlžník počas prípravnej fázy, ak sa nachádza v situácii, keď mu hrozí insolvencia alebo keď je podľa vnútroštátneho práva v insolvencii, <strong>môže využiť prerušenie jednotlivých konaní</strong>, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak veriteľ podá počas prípravnej fázy návrh na začatie insolvenčného konania, začatie realizačnej fázy sa môže pozastaviť, ak by nebolo vzhľadom na okolnosti prípadu vo všeobecnom záujme veriteľov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Prípravná fáza je časovo obmedzená, podrobnosti sa určia vo vnútroštátnom práve.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica priznáva vnútroštátnemu právu <strong>možnosť stanoviť, že prípravnú fázu možno ukončiť, ak (i)</strong> dlžník neposkytne potrebnú súčinnosť, <strong>(ii) </strong>dlžník počas prípravnej fázy nekoná s náležitou starostlivosťou, <strong>alebo (iii)</strong> prípravná fáza nemá žiadne primerané vyhliadky na úspech.</p>



<h5 class="wp-block-heading"><strong>8.2 Realizačná fáza</strong></h5>



<p class="wp-block-paragraph">Realizačná fáza sa má začať prijatím rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v súlade s vnútroštátnym právom.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Po začatí realizačnej fázy súd alebo príslušný orgán <strong>povolí predaj podniku dlžníka alebo jeho časti aspoň v jednom z týchto prípadov: (i)</strong> nadobúdateľa navrhol kontrolór, a to pod podmienkou, že kontrolór vydal stanovisko potvrdzujúce, že proces predaja, ktorý sa uskutočnil počas prípravnej fázy, bol v súlade s požiadavkami smernice a súd alebo príslušný orgán skonštatoval, že požiadavky boli splnené, <strong>(ii)</strong> nadobúdateľ bol vybraný vo verejnej dražbe, ak členské štáty stanovia takúto dražbu, <strong>alebo (iii)</strong> predaj nadobúdateľovi schválili veritelia.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak sa podľa vnútroštátneho práva na predaj podniku dlžníka alebo jeho časti vyžaduje súhlas veriteľov, členské štáty môžu stanoviť, že predaj podniku dlžníka alebo jeho časti schvaľujú veritelia bez povolenia súdu alebo príslušného orgánu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Verejná dražba nesmie trvať dlhšie ako tri mesiace. Ponuka, ktorú vyberie kontrolór, sa vo verejnej dražbe použije ako prvotná ponuka.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Súd alebo príslušný orgán môže rozhodnúť, že ocenenie podniku dlžníka ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti sa vykoná na základe toho, že najlepšia ponuka nemusí spĺňať test najlepšieho záujmu veriteľov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Vnútroštátna právna úprava musí zabezpečiť, aby nadobúdateľ nadobudol podnik dlžníka alebo jeho časť bez dlhov a záväzkov, pokiaľ nadobúdateľ výslovne nesúhlasí s tým, že bude dlhy a záväzky podniku alebo jeho časti znášať.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Kontrolóri a správcovia budú zodpovedať za škodu, ktorú veriteľom spôsobia tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti nesplnia svoje povinnosti.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">9. OBČIANSKOPRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ ŠTATUTÁRNYCH ORGÁNOV</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Štatutárne orgány spoločnosti v insolvencii budú zodpovedať v súlade s vnútroštátnym právom za škodu spôsobenú veriteľom v dôsledku nesplnenia povinností.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">10. ZÁVER A TRANSPOZÍCIA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica, na rozdiel od nariadení EÚ, nemá priamy účinok a&nbsp;nie je priamo aplikovateľná, bez modifikácie vnútroštátneho právneho poriadku.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica stanovuje, že v prvom rade <strong>každý členský štát do 22. júla 2029 vypracuje prehľad kľúčových informácií o základných prvkoch vnútroštátneho práva </strong>v oblasti insolvenčného konania <strong>a predloží ho Európskej komisii</strong> prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Po druhé, pokiaľ ide o&nbsp;účinnosť noviniek v&nbsp;insolvenčnom práve podľa smernice, <strong>každý členský štát EÚ je povinný uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to do 22. januára 2029</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">To znamená, že do konca januára 2029 musia byť všetky slovenské zákony týkajúce sa insolvenčného práva a&nbsp;postupov konkurzu a&nbsp;reštrukturalizácie, dané do súlade so smernicou a&nbsp;všetky nové inštitúty majú byť zavedené.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Veríme, že zákonodarca nebude čakať do poslednej chvíle.&nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 05.05.2026.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>UDRŽIAVANIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PLOCHY, AKTÍVNY POĽNOHOSPODÁR A KONDICIONALITA PÔDY</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/udrziavanie-polnohospodarskej-plochy-aktivny-polnohospodar-a-kondicionalita-pody/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 05 May 2026 14:22:49 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=11937</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Požiadavky na udržiavanie plôch, aktívneho poľnohospodára a kondicionalitu na Slovensku upravuje&#160;nariadenie vlády č. 435/2022 Z. z. v&#160;platnom znení (ďalej len „nariadenie“). Tieto požiadavky zahŕňajú povinné postupy pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, ochranu vody, pôdy a biodiverzity.&#160;Hlavnými oblasťami a&#160;požiadavkami upravenými nariadením je postavenie takzvaného aktívneho poľnohospodára, ktorý musí poľnohospodársky obhospodarovať pôdu a udržiavať [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">Požiadavky na udržiavanie plôch, aktívneho poľnohospodára a kondicionalitu na Slovensku upravuje&nbsp;<a href="https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/435/vyhlasene_znenie.html" target="_blank" rel="noreferrer noopener">nariadenie vlády č. 435/2022 Z. z.</a> v&nbsp;platnom znení (ďalej len „nariadenie“). Tieto požiadavky zahŕňajú povinné postupy pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav, ochranu vody, pôdy a biodiverzity.&nbsp;<strong>Hlavnými oblasťami a&nbsp;požiadavkami upravenými nariadením je postavenie takzvaného aktívneho poľnohospodára, ktorý</strong><strong> </strong>musí poľnohospodársky obhospodarovať pôdu a <strong>u</strong><strong>držiavať plochy, trvalé</strong><strong> </strong>trávne porasty a ornú pôdu tak, aby nedochádzalo k&nbsp;degradácii. Nariadenie stanovuje takzvanú <strong>kondicionalitu, teda dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Náš príspevok Vám prináša vysvetlenie právnej úpravy tohto nedávno novelizovaného nariadenia.</strong><strong>&nbsp;&nbsp;</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. DÔLEŽITÉ POJMY NARIADENIA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Poľnohospodárska činnosť je (i) výroba poľnohospodárskych výrobkov&nbsp;</strong>okrem produktov rybolovu,&nbsp;ktorá zahŕňa chov zvierat alebo pestovanie plodín vrátane pestovania bavlny a rýchlorastúcich drevín a paludikultúry, <strong>alebo (ii) udržiavanie poľnohospodárskej plochy </strong>v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a&nbsp;strojov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poľnohospodárska plocha je plocha, ktorá zahŕňa <strong>ornú pôdu, plochu s trvalými plodinami alebo trvalý trávny porast vrátane agrolesníckeho systému</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Ornou pôdou je plocha obrábaná na účel pestovania plodín</strong> vrátane plochy nevyhnutne potrebnej na obhospodarovanie pestovaných plodín, ak sú pestované plodiny priamo spojené s pôdou, alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ktorá prechodne nie je využívaná na pestovanie plodín a ktorá bola v bezprostredne predchádzajúcom období najmenej jeden rok vedená v evidencii&nbsp;dielov pôdnych blokov&nbsp;(ďalej len „pôda ležiaca úhorom“), vrátane pôdy v skleníkoch a pôdy pod inými trvalými alebo mobilnými krytmi, a počas trvania záväzku sa ornou pôdou rozumie aj plocha na účel pestovania plodín alebo porast na pôde ležiacej úhorom, ktorá je vyňatá z produkcie podľa osobitných predpisov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Plocha s trvalými plodinami je plocha s plodinami pestovanými bez osevného postupu</strong>, ktoré sú priamo koreňmi spojené s pôdou a ktoré sú pestované na pôde najmenej 5 rokov a opakovane produkujú úrodu, vrátane škôlok, pôdy v skleníkoch a pôdy pod inými trvalými alebo mobilnými krytmi; trvalý trávny porast sa nepovažuje za plochu s trvalými plodinami.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Trvalý trávny porast je plocha tráv alebo iných bylinných krmovín, ktoré vyrástli prirodzene alebo boli vypestované, a na ktorej sa najmenej 5 rokov nestriedali plodiny alebo nevykonávala orba</strong>; na trvalom trávnom poraste sa môžu vyskytovať aj porasty drevín vhodné na spásanie a skaly, kamene, objekty slúžiace na prikrmovanie, napájanie, úkryt alebo ohradenie hospodárskych zvierat okrem stavieb, ak ich výmera nepresiahne 100 m<sup>2</sup>&nbsp;alebo ak ide o skupiny stromov, stromoradia alebo medze, ich výmera nepresiahne 1 000 m<sup>2</sup>&nbsp;a prevládajú na nich trávy a iné bylinné krmoviny.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Agrolesnícky systém je (i) orná pôda s drevinami </strong>zahrnutými do zoznamu podľa osobitného predpisu&nbsp;vo forme stromoradia s najmenšou vzdialenosťou radov drevín 12 metrov a s najmenšou vzdialenosťou medzi drevinami 3 metre, na ktorej sa nepestujú rýchlorastúce dreviny, ak poľnohospodársku činnosť možno vykonávať rovnako ako na pozemkoch bez drevín, a počet drevín, z ktorých sa nezberajú plody, je 80 až 120 drevín na hektár, <strong>(ii) plocha s trvalými plodinami</strong>, ak počet lesných drevín zahrnutých do zoznamu podľa osobitného predpisu,&nbsp;z ktorých sa nezberajú plody a nevykonáva ošetrovanie výsadby, je 80 až 120 drevín na hektár; pestovanie rýchlorastúcich drevín nemožno kombinovať s pestovaním drevín, ktoré opakovane poskytujú plody, <strong>(iii) trvalý trávny porast udržiavaný spásaním</strong> hospodárskymi zvieratami evidovanými v centrálnom registri hospodárskych zvierat&nbsp;s priemerným zaťažením v období od 1. júna do 30. septembra najmenej 0,3 dobytčej jednotkyna hektár, ak trávy a iné bylinné krmoviny tvoria väčšinu rastlín a počet drevín, z ktorých sa nezberajú plody, je 80 až 120 drevín na hektár, s drevinami zahrnutými do zoznamu podľa osobitného predpisualebo s rýchlorastúcimi drevinami <strong>vo forme (a) stromoradia</strong> s najmenšou vzdialenosťou radov drevín 12 metrov a najmenšou vzdialenosťou medzi drevinami 3 metre, <strong>(b) roztrúsených drevín</strong> s najmenšou vzdialenosťou medzi drevinami 8 metrov <strong>alebo (c) skupín drevín</strong>, ktoré nepresiahnu 400 m<sup>2</sup>&nbsp;úhrnnej plochy na hektár, pričom na každom započítanom hektári môže byť len jedna skupina drevín; dreviny v skupine drevín sa nezapočítajú do celkového počtu drevín.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Tráva alebo iná bylinná krmovina sú všetky bylinné rastliny, ktoré rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky, bez ohľadu na to, či sú využívané na spásanie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Plodina je (i)</strong> kultúra niektorého z rôznych druhov definovaných v botanickej klasifikácii jednoročných plodín alebo viacročných plodín, <strong>(ii)</strong> porast na pôde ležiacej úhorom <strong>a (iii)</strong> tráva alebo iné bylinné krmoviny.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Húževnatá burina je rozpínavá rastlina, ktorá vytláča pestované plodiny, nie je vhodná na spásanie zvieratami a znižuje využiteľnosť poľnohospodárskej plochy.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. UDRŽIAVANIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PLOCHY</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Postupy udržiavania poľnohospodárskej plochy upravuje ust. § 3 nariadenia.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Poľnohospodár&nbsp;plní <strong>požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pasenie a pestovanie</strong> bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a strojov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak ide o <strong>ornú pôdu, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu najmä obhospodarovaním </strong>v súlade s agrotechnickou praxou a s výrobným zameraním poľnohospodára, zabránením rozširovaniu náletov drevín a odstraňovaním inváznych druhov rastlín&nbsp;a húževnatých burín.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak ide o <strong>porast na pôde ležiacej úhorom, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu najmä zabránením rozširovaniu náletov</strong> drevín a odstraňovaním inváznych druhov rastlín a húževnatých burín.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak ide o <strong>plochu s trvalými plodinami</strong>, poľnohospodár <strong>udržiava poľnohospodársku plochu najmä ošetrovaním výsadby a medziradia</strong> v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním poľnohospodára. V prípade radov výsadby sa udržiavaním rozumie aj ošetrovanie radov výsadby vhodnou agrotechnickou operáciou v čase vhodnom na ošetrovanie a ochrana proti chorobám a škodcom.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak ide o <strong>trvalý trávny porast, poľnohospodár udržiava poľnohospodársku plochu kosením alebo spásaním</strong> a prvú agrotechnickú operáciu vykoná do 31. augusta, ak osobitné predpisy neustanovujú odlišný spôsob alebo termín údržby. Ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno prvú agrotechnickú operáciu vykonať v termínoch podľa prvej vety, poľnohospodár oznámi túto skutočnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúre v termíne podľa prvej vety a prvú agrotechnickú operáciu vykoná bezodkladne po tom, čo pominuli dôvody, pre ktoré nemohol vykonať prvú agrotechnickú operáciu v termíne podľa prvej vety. Doplnkovo k udržiavaniu poľnohospodárskej plochy kosením alebo spásaním podľa prvej vety možno vykonať aj mulčovanie; mulčovanie je udržiavanie poľnohospodárskej plochy, pri ktorom každý pozemok musí byť obhospodarovaný kosením alebo spásaním ako hlavnou agrotechnickou operáciou a vykonáva sa iba ako vedľajšia činnosť po vykonaní alebo pred vykonaním hlavnej agrotechnickej operácie. Ak sa poľnohospodárska plocha udržiava spásaním, musia byť na poľnohospodárskej ploche odstránené nespasené časti alebo nedopasky;&nbsp;to neplatí, ak ponechanie nespasených častí alebo nedopaskov vyplýva zo schválenej dokumentácie ochrany prírody&nbsp;alebo z rozhodnutia štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. Poľnohospodár do 14 dní od kosenia odstráni pokosenú hmotu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy podľa vyššie uvedeného sa nevzťahujú na poľnohospodársku plochu, na ktorej je určený spôsob obhospodarovania podľa osobitného predpisu.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. AKTÍVNY POĽNOHOSPODÁR</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Fyzická osoba sa podľa ust. § 4 ods. 2 nariadenia považuje za aktívneho poľnohospodára, ak (i)</strong> celková suma priamych platieb za predchádzajúci kalendárny rok, ktorých je prijímateľom, je najmenej 5 % z celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku; do príjmu z nepoľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku sa nezapočítava príjem z lesníckej činnosti&nbsp;a príjem súvisiaci s činnosťou na ochranu prírody a krajiny,&nbsp;<strong>alebo (ii)</strong> jej celkové príjmy z poľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku predstavujú najmenej jednu tretinu z jej celkových príjmov získaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ak fyzickej osobe podľa bodu (i) uvedeného v&nbsp;predošlom odseku nebolo vydané právoplatné do podania žiadosti o priame platby v roku podania žiadosti o podporu alebo táto osoba v predchádzajúcom kalendárnom roku nepodala žiadosť o priame platby, celkovou sumou priamych platieb je súčin počtu hektárov alebo zvierat, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených poľnohospodárom v roku podania žiadosti o podporu a príslušnej sadzby priamej platby za predchádzajúci kalendárny rok.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa ust. § 5 sa fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, považuje za aktívneho poľnohospodára, <strong>ak (i) jej predmetom podnikania alebo predmetom činnosti</strong>, ktorý je zapísaný v zákonom ustanovenej evidencii je len <strong>poľnohospodárska činnosť</strong> alebo poľnohospodárska činnosť a ďalšie činnosti súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou a prevádzkovaním podniku,&nbsp;<strong>alebo (ii) ak spĺňa vyššie uvedené podmienky v&nbsp;odseku 2 a&nbsp;3 ust. § 4</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Za aktívneho poľnohospodára sa považuje aj osoba, ktorá nespĺňa vyššie uvedené požiadavky, ak (i)</strong> celková suma priamych platieb za predchádzajúci kalendárny rok, ktorých je prijímateľom, nepresiahla sumu 5 000 eur, <strong>(ii)</strong> v predchádzajúcom kalendárnom roku od 1. júna do 30. septembra dosiahla priemerné zaťaženie 0,25 dobytčej jednotky na hektár poľnohospodárskej plochy podniku, <strong>(iii) </strong>za predchádzajúci kalendárny rok je prijímateľom iba viazaných priamych platieb na živočíšnu výrobu, <strong>(iv)</strong> za predchádzajúci kalendárny rok je prijímateľom viazaných priamych platieb na plochu,a to na výmeru najmenej 10 % z celkovej výmery poľnohospodárskej plochy podniku, <strong>alebo (v)</strong> hodnota jej vlastnej produkcie rastlinnej výroby za predchádzajúci kalendárny rok je najmenej vo výške priamych platieb, ktorých je za predchádzajúci kalendárny rok prijímateľom.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Za aktívneho poľnohospodára sa považuje <strong>aj stredná odborná škola s poľnohospodárskym zameraním</strong>&nbsp;alebo právnická osoba uskutočňujúca výskum a vývoj v odbore vedy a techniky.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. KONDICIONALITA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Poľnohospodár je na základe ust. § 5 nariadenia <strong>povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia&nbsp;a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy</strong>, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k&nbsp;nariadeniu. Poľnohospodár, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu (ekologická poľnohospodárska výroba),&nbsp;sa považuje za poľnohospodára, ktorý dodržiava normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy DPEP 1, DPEP 3 až DPEP 7 podľa prílohy č. 2.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nahlásenej podľa osobitného predpisu&nbsp;nepodlieha kontrole a zníženiu podpory podľa osobitného predpisu;&nbsp;ak ide o požiadavky normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy DPEP 7, poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 30 ha nahlásenej podľa osobitného predpisu&nbsp;nepodlieha kontrole a zníženiu podpory podľa osobitného predpisu.</p>



<h5 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0)" class="has-inline-color has-black-color">5.1 Normy DPEP</mark></em></strong></h5>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">DPEP znamená skratku pre <strong>dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Normy DPEP súvisia s&nbsp;kondicionalitou, teda s&nbsp;povinnosťou poľnohospodára dodržiavať podmienky a&nbsp;požiadavky hospodárenia&nbsp;a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie rozlišuje 9 okruhov noriem DPEP.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 1 sa týka udržiavania trvalého trávneho porastu</strong> na základe pomeru trvalého trávneho porastu k poľnohospodárskej ploche na vnútroštátnej, regionálnej, subregionálnej úrovni, na úrovni skupín podnikov alebo na úrovni podnikov v porovnaní s referenčným rokom 2018. Maximálne zníženie o 10 % v porovnaní s referenčným rokom.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 2 sa týka ochrany mokradí a&nbsp;rašelinísk</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 3 sa týka zákazu vypaľovania</strong> strnísk na ornej pôde, ak nie je dôvodom zabezpečenie zdravia rastlín.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 4 sa týka vytvorenia nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 5 upravuje riadenie obrábania </strong>pôdy, zníženie rizika degradácie a erózie pôdy vrátane zohľadnenia sklonu svahov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 6 určuje minimálne pokrytie pôdy</strong>, aby nebola pôda počas najcitlivejších období ponechaná bez porastu.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 7 sa týka povinnosti striedania plodín </strong>na ornej pôde, okrem plodín pestovaných pod vodou.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Norma DPEP 8 upravuje povinnosť zachovania chránených krajinných prvkov</strong> a zákazu strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a obdobia hniezdenia a&nbsp;určuje opatrenia na zabránenie šíreniu inváznych rastlinných druhov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Napokon, <strong>norma DPEP 9 sa týka zákazu konverzie alebo orania trvalého trávneho porastu </strong>označeného ako citlivý z hľadiska životného prostredia v oblastiach podľa zákona o&nbsp;ochrane prírody.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. PODPORA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Niekoľkokrát sme spomenuli pojem podpora. Podpora pokiaľ ide o&nbsp;aktívneho poľnohospodára, je upravená <strong>v&nbsp;nariadení č. 120/2023 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá predkladania žiadostí a&nbsp;znižovania priamych podpôr Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Existuje viacero druhov žiadostí, a&nbsp;to napríklad</strong> (i) žiadosť o&nbsp;priame platby, (ii) žiadosť pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, (iii) žiadosť na plochu, (iv) žiadosť o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti, (v) žiadosť o&nbsp;podporu pastevného chovu, (vi) žiadosť o&nbsp;podporu na mlieko, (vii) žiadosť o&nbsp;podporu na ovce a&nbsp;kozy, (viii) žiadosť na dobré životné podmienky zvierat, (ix) žiadosť na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej pôde, (x) žiadosť na založenie líniových vegetačných prvkov, (xi) žiadosť na zalesňovanie ornej pôdy, (xii) žiadosť o podporu v rámci sústavy Natura 2000 na lesnom pozemku, (xiii) žiadosť v rámci operácie lesnícko-environmentálne záväzky v chránených vtáčích územiach, (xiv) žiadosť v rámci operácie lesnícko-environmentálne záväzky v územiach európskeho významu, (xv) žiadosť v rámci operácie lesnícko-environmentálne záväzky – ochrana tetrova hlucháňa, (xvi) Žiadosť na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Okrem toho prílohy nariadenia určujú aj ďalšie <strong>mnohé iné druhy žiadostí v&nbsp;rámci živočíšnej a&nbsp;rastlinnej výroby</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Žiadosť predkladá žiadateľ prostredníctvom elektronického formulára od termínu určeného vo výzve zverejnenej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len „platobná agentúra“) na jej webovom sídle do 15. mája kalendárneho roka. V&nbsp;tomto smere nadviažeme na pojem kondicionalita. Je potrebné upozorniť, že sa <strong>podpora sa môže znížiť pri nedbanlivostnom nedodržaní požiadaviek alebo noriem kondicionality</strong>, a&nbsp;to až do 15 percent.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">7. ZÁVER</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Právna úprava v&nbsp;poľnohospodárstve a&nbsp;v&nbsp;rastlinnej a&nbsp;živočíšnej výrobe je skutočne rozsiahla a&nbsp;je zrejmé, že siaha od zákonov až po nariadenia Vlády SR, ako aj vyhlášky, teda podzákonné právne predpisy. V&nbsp;prípade záujmu o&nbsp;právnu pomoc týkajúcu sa dotácií v&nbsp;poľnohospodárstve, sme Vám k&nbsp;dispozícii.&nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 05.05.2026.</p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>NOVÝ ZÁKON O OBCHODNOM REGISTRI</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/novy-zakon-o-obchodnom-registri/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 09 Apr 2026 11:30:41 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=11659</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Dňa 3. februára 2026 schválila Národná rada SR nový zákon č. 29/2026 Z. z. o&#160;obchodnom registri, a&#160;to vrátane noviel súvisiacich zákonov (ďalej len „nový zákon o&#160;obchodnom registri“). Nový zákon o&#160;obchodnom registri sa odo dňa 17. augusta 2026 stane účinným pre zakladanie a&#160;zápis nových spoločností a&#160;s&#160;tým súvisiace právne úkony. Nový zákon sprehľadňuje zakladanie obchodných [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Dňa 3. februára 2026 schválila Národná rada SR <strong>nový zákon č. 29/2026 Z. z. o&nbsp;obchodnom registri</strong>, a&nbsp;to vrátane noviel súvisiacich zákonov (ďalej len „nový zákon o&nbsp;obchodnom registri“). <strong>Nový zákon o&nbsp;obchodnom registri sa odo dňa 17. augusta 2026 stane účinným</strong> pre zakladanie a&nbsp;zápis nových spoločností a&nbsp;s&nbsp;tým súvisiace právne úkony. Nový zákon sprehľadňuje zakladanie obchodných spoločností, má posilniť právnu istotu a predvídateľnosť a&nbsp;má obmedziť takzvané pokútnictvo. Podnikatelia pocítia zásadné zmeny, keďže sa novým zákonom novelizuje aj Obchodný zákonník, na základe čoho sa bude&nbsp;<strong>obchodná spoločnosť zakladať</strong>&nbsp;spoločenskou zmluvou vyhotovenou&nbsp;<strong>výlučne vo forme dokumentu autorizovaného advokátom alebo vo forme notárskej zápisnice</strong>. Podľa zákonodarcu je cieľom nového zákona o&nbsp;obchodnom registri a&nbsp;s&nbsp;ním súvisiacich noviel, zníženie nákladov podnikateľom a&nbsp;zefektívniť procesy. O najdôležitejších zmenách sa dočítate v&nbsp;našom článku.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. PREDMET ÚPRAVY A&nbsp;POJEM OBCHODNÝ REGISTER</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa ust. § 1 nový zákon o&nbsp;obchodnom registri upravuje (</strong><strong>i)</strong> vedenie obchodného registra a zbierky dokumentov, <strong>(</strong><strong>ii)</strong> údaje, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, <strong>(</strong><strong>iii)</strong> obsah zbierky dokumentov, <strong>(</strong><strong>iv)</strong> konania vo veciach obchodného registra, <strong>(</strong><strong>v)</strong> ďalšie činnosti pri vedení obchodného registra a zbierky dokumentov, <strong>(</strong><strong>vi) </strong>register rezervovaných obchodných mien, <strong>(</strong><strong>vii)</strong> zodpovednosť vo veciach obchodného registra, <strong>(</strong><strong>viii)</strong> register diskvalifikácií.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pre účely nášho bulletinu Vás oboznámime iba so zmenami, ktoré sú v&nbsp;praxi nové a&nbsp;z&nbsp;nášho pohľadu najpodstatnejšie.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pojem obchodný register zákonodarca prostredníctvom ust. § 3 prispôsobuje modernej dobe.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Rozširuje sa legálna definícia obchodného registra </strong>obsiahnutého v § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka v aktuálne účinnom znení.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Po novom obchodný register <strong>nie je iba verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka dokumentov</strong> podľa § 3 ods. 1, <strong>ale aj „informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky</strong> (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)“, tak, ako je uvedené v&nbsp;ods. 4 v&nbsp;novom ust. § 3. &nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph">Obchodný register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. FORMÁLNA A&nbsp;MATERIÁLNA PUBLICITA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Nový zákon o&nbsp;obchodnom registri vyslovene priamo prostredníctvom nových ust. § 6 a § 7 zavádza formálnu a&nbsp;materiálnu publicitu obchodného registra, ktoré boli doposiaľ ide teoretickými pojmami.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Zásada formálnej publicity v podstate spočíva v pravidle, že každý má právo na prístup k zverejneným zapísaným údajom bez ďalších podmienok.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Po novom sa priznáva <strong>právna záväznosť zapísaným údajom zverejňovaným na webovom sídle ministerstva</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa druhej vety ust. § 6 ods. 1: <em>„</em><em>Zapísané údaje a dokumenty uložené v zbierke dokumentov sú zverejnené na webovom sídle špecializovaného portálu podľa osobitného predpisu) bezplatne a sú použiteľné na právne účely.</em><em>“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Zásadu materiálnej publicity možno definovať ako <strong>princíp dobrej viery v zápis vo verejnom registri, čo stanovuje ods. 1 v&nbsp;novom ust. § 7 nasledovne</strong>: <em>„Zapísaná osoba nemôže voči tretej osobe namietať zapisovaný údaj, ktorý ešte nebol zverejnený, ibaže preukáže, že tretia osoba o ňom vedela.“</em><em></em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Ochrana tretích osôb je zabezpečená dvoma základnými rozmermi materiálnej publicity, a&nbsp;to (i) negatívna materiálna publicita</strong>, ktorá núti zapísanú osobu, aby čo najskôr zabezpečila zápis a zverejnenie všetkých zapisovaných údajov, inak sa ich nebude môcť dovolávať voči tretím osobám <strong>a (ii) pozitívna materiálna publicita</strong> chrániaca tretie osoby, ktoré konali v dôvere v zapísaný a zverejnený údaj.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Zároveň sa v uvedenom prípade konštruuje <strong>prezumpcia vedomosti o takto zverejnených údajoch a dokumentoch, ktorú možno namietať najneskôr do 15 dní od ich zverejnenia</strong> (zverejnením sa rozumie zverejnenie na webovom sídle špecializovaného portálu obchodného registra). Pri takých údajoch a dokumentoch, u ktorých ešte nedošlo k zverejneniu, platí zásada, že o nich tretie osoby nevedia, ibaže zapísaná osoba preukáže, že o nich vedeli.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. ZASTÚPENIE NAVRHOVATEĽA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Druhá hlava nového zákona upravuje postup registrácie.</strong> Podľa § 43 je registráciou <em>„konanie, ktorým sa má dosiahnuť zápis zapisovaných údajov do obchodného registra, zmena zapísaných údajov v obchodnom registri alebo výmaz zapísaných údajov z obchodného registra na základe návrhu na registráciu.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa ust. § 44 ods. 1:</strong> <em>„</em><em>Návrh na registráciu sa podáva registrovému súdu elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a špecializovaného portálu; tento návrh musí byť autorizovaný, inak sa na neho neprihliada.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa ust. § 44 ods. 2:</strong> <em>„Návrh na registráciu autorizuje navrhovateľ alebo jeho zástupca; ten, kto podáva návrh na registráciu, musí mať elektronickú schránku, ktorá je aktivovaná na doručovanie. </em><em>“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Uvedené povinnosti, teda podanie elektronickými prostriedkami a&nbsp;autorizácia, <strong>musia byť splnené, aj keď sa návrh podáva takzvanému registrátorovi podľa § 45, ktorým je notár</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nový zákon precizuje možnosti právneho zastúpenia navrhovateľa v rámci registrácie s cieľom eliminovať najmä pokútne praktiky.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Na tento účel sa podľa § 47 ods. 1 nového zákona <strong>výslovne obmedzuje právne zastúpenie iba na advokáta, notára alebo zamestnanca navrhovateľa</strong>, a&nbsp;to na základe plnomocenstva udeleného advokátovi, notárovi alebo fyzickej osobe v&nbsp;prípade osoby, ktorá je zamestnancom splnomocniteľa. Vyžaduje sa autorizácia plnomocenstva splnomocniteľom, pričom v prípade zastúpenia zamestnancom sa vyžaduje ešte vo forme úradne osvedčeného podpisu splnomocniteľa.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Možnosť podať návrh na registráciu bez zastúpenia pre samotnú zapísanú osobu ostáva zachovaná.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. PRVOZÁPISY A&nbsp;OSOBITNÝ PRIESKUM</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">V súvislosti s prvozápismi obchodných spoločností sa zavádza <strong>možnosť podania návrhu na registráciu aj bez dokladania živnostenského oprávnenia</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa ust. § 51 ods. 5 písm. e):</strong> <em>„</em><em>Pred registráciou predmetu podnikania registrový súd alebo registrátor preskúma, či predmet podnikania zodpovedá oprávneniu udelenému príslušným orgánom podľa osobitných predpisov) to neplatí, ak e) sa pri prvozápise osoby navrhuje zapísať výlučne predmet podnikania podľa osobitného predpisu.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Tým je živnostenský zákon a&nbsp;jeho príloha č. 4a – voľné živnosti.</p>



<p class="wp-block-paragraph">To znamená, že <strong>pri voľných živnostiach už nebude potrebné najskôr ohlásiť živnosť</strong> na živnostenskom úrade a až následne ju zapisovať do obchodného registra. <strong>Po novom bude možné</strong> <strong>voľnú živnosť zapísať v jednom kroku</strong> <strong>spolu s podaním návrhu na registráciu spoločnosti do obchodného registra</strong>. Živnostenské oprávnenie spoločnosti teda vznikne samotnou registráciou do obchodného registra.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Novinkou je tiež preverovanie totožnosti navrhovaného obchodného mena, teda v&nbsp;rámci osobitného prieskumu </strong>pred samotnou registráciou registrový súd alebo registrátor <strong>preveria, či navrhované obchodné meno nie je totožné s označením orgánu verejnej moci</strong>.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. NOTAR</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Po novom bude možné <strong>realizovať prvozápisy a&nbsp;aj zmeny zápisov v&nbsp;obchodnom registri aj iba prostredníctvom notára pre ďalšie formy obchodných spoločností</strong>, nie iba pre s.r.o.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pre notára nový zákon používa pojem registrátor.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Obchodná spoločnosť bude mať možnosť vybrať si pri každom zápise do obchodného registra, či ho vykoná priamo prostredníctvom registrového súdu alebo prostredníctvom notára ako registrátora.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Platia tu však dve obmedzenia, prvé podľa ust. § 42 ods. 2, na základe ktorého</strong> <em>„</em><em>Registrátor vykonáva registráciu, ak ide o prvozápis osoby alebo zmenu zápisu okrem a) prvozápisu osoby alebo zmeny zápisu v dôsledku premeny, cezhraničnej premeny alebo cezhraničnej zmeny právnej formy, b) návrhu na registráciu podaného navrhovateľom, ktorý je oslobodený od platenia súdneho poplatku, c) návrhu na registráciu podaného prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.</em><em>“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Druhým obmedzením je ust. § 96, podľa ktorého platí, že notár ako</strong> <em>„Registrátor nesmie vykonať registráciu, ak vo vzťahu k osobe, ktorá sa navrhuje zapísať do obchodného registra, alebo zapísanej osobe pripravoval zápisové podklady a je povinný bezodkladne o tom upovedomiť navrhovateľa alebo jeho zástupcu; ustanovenie osobitného predpisu sa pri registrácii nepoužije.“</em></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">7. JEDENKRÁT A&nbsp;DOSŤ</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Zákonodarca prostredníctvom ust. § 75 zavádza v&nbsp;rámci obchodného registra princíp jedenkrát a&nbsp;dosť.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 75: </strong><strong><em>„</em></strong><em>Osobitné zosúladenie je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda zapísaných údajov s aktuálnymi hodnotami údajov v zdrojových registroch alebo referenčných registroch inak, ako na základe registrácie alebo všeobecného zosúladenia.<strong>“</strong></em><strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Pri osobitnom zosúladení sa vo vzťahu k zapísaným údajom zapísanej osoby preberajú aktuálne hodnoty údajov, a to z obchodného registra alebo z iných registrov, alebo evidencií, ktoré vedú referenčné údaje alebo zdrojové údaje o zapísanej osobe alebo osobách v postavení, ktoré sa zapisuje do obchodného registra pri zapísanej osobe.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Registrový súd a registrátor sú povinní prostredníctvom programových a technických prostriedkov skontrolovať aktuálnosť hodnôt zapísaných údajov a vykonať osobitné zosúladenie vždy súčasne s vykonaním registrácie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Registrový súd je povinný</strong> prostredníctvom programových a technických prostriedkov skontrolovať <strong>aktuálnosť hodnôt zapísaných údajov a vykonať osobitné zosúladenie vždy</strong> keď zistí, že <strong>hodnota údajov</strong> v zdrojových registroch alebo referenčných registroch <strong>sa zmenila</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Osobitné zosúladenie vykoná registrový súd alebo registrátor bez návrhu automatizovane </strong>prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, a to zápisom, zmenou zápisu alebo výmazom zápisu hodnôt zapísaných údajov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Osobitným zosúladením je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda zapísaných údajov v obchodnom registri s aktuálnymi hodnotami údajov v zdrojových alebo referenčných registroch inak, ako na základe registrácie alebo všeobecného zosúladenia.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Na osobitné zosúladenie je príslušný registrový súd aj registrátor.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Možnosť takéhoto automatického zápisu referencovaných údajov podľa zákonodarcu výrazným spôsobom odbremeňuje spoločnosť od byrokracie, nakoľko <strong>nebude potrebné nahlasovať zmeny v referencovaných údajoch o fyzických a právnických osobách</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Zároveň sa tým má znížiť aj finančný dopad na podnikateľské prostredie, nakoľko sú tieto úkony v súčasnosti spoplatnené.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">8. REZERVÁCIA OBCHODNÉHO MENA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Novinkou, ktorú zavádza nový zákon, je <strong>možnosť rezervácie obchodného mena spoločnosti ešte pred jej vznikom</strong>, čo upravujú ust. § 109 až 111 nového zákona.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 109:</strong> <em>„</em><em>V registri rezervovaných obchodných mien sa evidujú údaje o obchodnom mene alebo názve zapisovanej osoby podľa § 8 pred tým, ako dôjde k podaniu návrhu na registráciu, a to na účely registrácie podľa druhej časti tohto zákona.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Register rezervovaných obchodných mien je sprístupnený na špecializovanom portáli. Register rezervovaných obchodných mien je súčasťou informačného systému obchodného registra.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Register rezervovaných obchodných mien vedie Okresný súd Žilina.</em><em>“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 110:</strong> <em>„</em><em>Žiadosť o rezerváciu obchodného mena alebo názvu (ďalej len „žiadosť o rezerváciu“) v registri rezervovaných obchodných mien je oprávnený podať každý, kto má právny záujem na rezervácii obchodného mena alebo názvu (ďalej len „žiadateľ“).</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Žiadosť o rezerváciu sa podáva na príslušnom súde prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a špecializovaného portálu a musí byť autorizovaná žiadateľom, inak na ňu súd neprihliada. </em><em>“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">V registri rezervovaných obchodných mien sa evidujú iba údaje o žiadateľovi a rezervovanom obchodnom mene spoločnosti vrátane jej právnej formy. <strong>Rezervácia obchodného mena podlieha súdnemu poplatku v&nbsp;sume 50 EUR</strong> podľa novelizovaného sadzobníka súdnych poplatkov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Po odoslaní žiadosti a zaplatení súdneho poplatku bude žiadateľovi doručené <strong>potvrdenie o rezervácii</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Rezervácia je platná 60 dní</strong> odo dňa doručenia potvrdenia o rezervácii. <strong>Po uplynutí tejto lehoty</strong> rezervované obchodné meno nebude súčasťou registra rezervovaných obchodných mien a jeho <strong>použitie sa stáva voľne dostupným</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Rovnako tiež <strong>samotným zápisom rezervovaného obchodného mena</strong> do obchodného registra <strong>rezervácia zaniká</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Údaje o rezervovaných obchodných menách budú <strong>verejne dostupné na špecializovanom portáli</strong> a teda každý záujemca o rezerváciu obchodného mena či o registráciu spoločnosti do obchodného registra si bude môcť overiť dostupnosť ním zvoleného obchodného mena. Zároveň počas trvania registrácie obchodného mena nebude možné vytvoriť novú rezerváciu na to isté obchodné meno, ani zarezervovať obchodné meno už zaregistrovanej obchodnej spoločnosti.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">9. SANKCIE</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nový zákon o&nbsp;obchodnom registri zvyšuje pokuty.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>M</strong><strong>aximálna výška pokuty za porušenie povinností (napr. za nedodržanie lehoty na podanie návrhu na zápis zmien) </strong>sa&nbsp;<strong>zvyšuje na 4000 EUR</strong><strong>.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 113 ods. 1:</strong> <em>„</em><em>Registrový súd môže uložiť osobe oprávnenej konať v mene zapísanej osoby poriadkovú pokutu do výšky 4 000 eur, ak si nesplní povinnosť</em><em> </em><em>a) podať návrh na registráciu v lehote ustanovenej zákonom,</em><em> </em><em>b) predložiť dokumenty, ktoré sa ukladajú do zbierky dokumentov, v lehote ustanovenej zákonom alebo</em><em> </em><em>c) ustanovenú podľa § 3a, § 9 ods. 4, § 21 ods. 8 až 10 Obchodného zákonníka.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 113 ods. 2:</strong> <em>„Registrový súd môže uložiť oprávnenej osobe poriadkovú pokutu do výšky 4 000 eur, ak a) uvedie v návrhu na registráciu nepravdivé údaje, b) k návrhu na registráciu priloží dokumenty, ktorých obsah nezodpovedá skutočnému stavu, alebo c) na uloženie do zbierky dokumentov predloží dokumenty, ktorých obsah nezodpovedá skutočnému stavu.“</em></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">10. REGISTER DISKVALIFIKÁCIÍ</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Register diskvalifikácii upravuje ust. § 114 až 116.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách, o ktorých bolo rozhodnutím o vylúčení určené, že nesmú vykonávať funkciu</strong> <strong>(i)</strong> člena štatutárneho orgánu, <strong>(ii)</strong> člena dozorného orgánu, <strong>(iii)</strong> vedúceho pobočky slovenskej právnickej osoby, vedúceho pobočky zahraničnej právnickej osoby <strong>alebo (iv)</strong> prokuristu. Rozhodnutím o vylúčení môže byť aj rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, ak bolo uznané postupom podľa osobitného predpisu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Register diskvalifikácií je <strong>sprístupnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti</strong>. Register je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. Vedie ho Okresný súd Žilina.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje získané z diskvalifikačných listov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Údaje z diskvalifikačných listov sa v registri diskvalifikácií evidujú počas trvania vylúčenia fyzickej osoby.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Súd, ktorého rozhodnutie v prvom stupni je rozhodnutím o vylúčení, je povinný bezodkladne zaslať súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií diskvalifikačný list a rovnopis právoplatného rozhodnutia o vylúčení.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Diskvalifikačným listom sa na účely tohto zákona rozumie oznámenie súdu, ktoré obsahuje tieto údaje (i)</strong> meno a priezvisko vylúčenej osoby podľa § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „vylúčený zástupca“), <strong>(ii)</strong> dátum narodenia a rodné číslo vylúčeného zástupcu, ak mu bolo pridelené, <strong>(iii)</strong> údaj o štátnom občianstve vylúčeného zástupcu, <strong>(iv)</strong> bydlisko vylúčeného zástupcu, <strong>(v)</strong> označenie súdu, ktorý vydal rozhodnutie o vylúčení, číslo konania, deň vydania rozhodnutia, <strong>(vi)</strong> doba vylúčenia.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Údaje z diskvalifikačného listu sa zapíšu bezodkladne do registra diskvalifikácií.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Výpis z registra diskvalifikácií sa odošle bezodkladne registrovému súdu, ktorý vedie obchodný register, v ktorom je vylúčený zástupca zapísaný.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Register diskvalifikácii v&nbsp;podstate nadväzuje na ust. § 51 ods. 2 upravujúce osobitný prieskum pred registráciou zapisovaných údajov o&nbsp;fyzickej osobe do obchodného registra v postavení, ktoré sa zapisuje do obchodného registra a ktoré ju oprávňuje konať v mene zapísanej osoby alebo za zapísanú osobu, alebo ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby. Registrový súd alebo registrátor v&nbsp;rámci osobitného prieskumu preskúma v registri diskvalifikácií, či jej zápisu nebráni rozhodnutie o vylúčen<a></a>í podľa § 13a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">11. POPLATKY</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nový zákon o&nbsp;obchodnom registri zároveň novelizuje aj zákon o&nbsp;súdnych poplatkoch.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poplatky za niektoré úkony na obchodnom registri znižuje.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poplatok za prvozápis akciovej spoločnosti je znížený na 550 EUR.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Prvozápis s.r.o. a&nbsp;iných právnych foriem je znížený na 220 EUR.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poplatok za registrácie zmien je znížený na 50 EUR.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">12. ZALOŽENIE SPOLOČNOSTI A NOTÁRSKA ZÁPISNICA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nový zákon o&nbsp;obchodnom registri <strong>podstatne novelizoval zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník</strong> v&nbsp;platnom znení, a&nbsp;to <strong>v&nbsp;časti všeobecných ustanovení o&nbsp;zakladaní obchodných spoločností</strong>, konkrétne v ust. § 57 ods. 1 a&nbsp;ods. 3, ktoré upravuje založenie spoločnosti.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa novelizovaného ust. § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka:</strong> <em>„Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom a musí byť podpísaná všetkými zakladateľmi.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Zákonodarca touto novelou priniesol &nbsp;koncepčnú zmenu, kedy <strong>sa vyžaduje forma notárskej zápisnice alebo dokumentu autorizovaného advokátom pri každom zakladateľskom dokumente obchodnej spoločnosti</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Aj podľa novelizovaného ust. § 57 ods. 3 Obchodného zákonníka:</strong> <em>„</em><em>Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva </em><em>a musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podmienka notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom sa stanovuje aj na vymedzené druhy rozhodnutí spoločnosti, ako je napríklad zvýšenie a zníženie základného imania či prevod obchodného podielu, určenie iného pomeru hlasov spoločníkov, tak, ako budú stanovovať novelizované ust. § 115 ods. 4, 127a ods. 3 a&nbsp;nový odsek 4.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">13. ZRUŠENIE ZÁKAZU REŤAZENIA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nový zákon ďalej z Obchodného zákonníka odstránením ustanovení § 96, § 105a a 112 <strong>vypúšťa zákaz reťazenia pri spoločnosti s ručením obmedzeným</strong>, čo znamená, že <strong>končí zákaz pre jednoosobovú s.r.o. založiť ako jediný spoločník inú jednoosobovú s.r.o.</strong> resp. <strong>končí obmedzenie fyzickej osoby založiť ako jediný spoločník&nbsp;maximálne tri&nbsp;spoločnosti s&nbsp;ručením obmedzeným</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ako uvádza zákonodarca v&nbsp;dôvodovej správe, v praxi sa spomínané obmedzenia ukázali ako neefektívne, pretože každej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným postačovala akákoľvek ďalšia osoba na to, aby spoločne založili neobmedzený počet iných spoločností s ručením obmedzeným. Práve z uvedeného dôvodu zákonodarca ustanovenia k&nbsp;zákazu reťazenia vypustil.&nbsp;</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">14. NOVELA ZÁKONA O&nbsp;ADVOKÁCII</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">V súvislosti so zmenami vo veci povinnej autorizácie dokumentov advokátom pri zakladaní spoločností a&nbsp;pri zmenách, bol <strong>novelizovaný aj zákon č. </strong><strong>586/2003 Z. z. o&nbsp;advokácii</strong> v&nbsp;platnom znení, ktorým sa prostredníctvom nového znenia ust. § 1a upravuje autorizácia zmlúv a iných dokumentov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa novelizovaného ust. § 1a&nbsp;zákona o&nbsp;advokácii je <strong>autorizáciou zmluvy</strong> spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zakladateľského dokumentu obchodnej spoločnosti, zmluvy o prevode obchodného podielu alebo akcionárskej zmluvy podľa § 220w ods. 3 Obchodného zákonníka, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Autorizáciou dokumentu je aj spísanie dokumentu o právnom úkone, pre ktorý Obchodný zákonník alebo osobitné predpisy vyžadujú formu dokumentu autorizovaného advokátom, zistenie totožnosti účastníka úkonu a jeho zástupcu, posúdenie, či úkon neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a či ním nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pridaným ust. § 1ac sa v&nbsp;zákone o advokácii <strong>zriaďuje centrálny register autorizácií vedený komorou, </strong><strong>ktorý obsahuje advokátom autorizované zmluvy a advokátom autorizované dokumenty</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Advokát zabezpečí <strong>uloženie autorizovanej zmluvy alebo autorizovaného dokumentu v elektronickej podobe do registra autorizácií</strong> v deň vykonania autorizácie.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Register autorizácií je <strong>neverejný a&nbsp;ako uvádza zákonodarca, </strong><strong>zriaďuje sa primárne na účely sťažnostného a disciplinárneho konania</strong> (ako poistka pred prípadným zneužitím inštitútu autorizácie zmluvy alebo iného dokumentu). Účastníci právnych úkonov sa tak budú môcť spoľahnúť, že ich právo na dôvernú komunikáciu s advokátom bude garantované aj v oblasti zakladania obchodných spoločností a autorizácií iných úkonov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Nový zákon o&nbsp;obchodnom registri, ako aj súvisiace novelizácie, ktoré sme v&nbsp;našom článku uviedli, nadobúdajú účinnosť dňa 17. augusta 2026.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 09.04.2026.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>AI ACT – STRUČNE O NARIADENÍ EÚ O UMELEJ INTELIGENCII</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/ai-act-strucne-o-nariadeni-eu-o-umelej-inteligencii/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 09 Apr 2026 11:22:20 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=11657</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Európsky akt o&#160;umelej inteligencii (AI Act alebo Artificial Intelligence Act) je nariadenie Európskeho parlamentu, ktoré stanovuje pravidlá pre umelú inteligenciu v&#160;Európe. Ide zatiaľ o&#160;prvú a&#160;jedinú právnu normu v&#160;Európe, ktorá sa vzťahuje na reguláciu širokého rozsahu odvetví a&#160;reguluje používanie systémov umelej inteligencie. Umelej inteligencii sa už v&#160;súčasnosti nie je možné vyhnúť. Preto je cieľom [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">Európsky akt o&nbsp;umelej inteligencii (AI Act alebo Artificial Intelligence Act) je nariadenie Európskeho parlamentu, ktoré stanovuje pravidlá pre umelú inteligenciu v&nbsp;Európe. Ide zatiaľ o&nbsp;prvú a&nbsp;jedinú právnu normu v&nbsp;Európe, ktorá sa vzťahuje na reguláciu širokého rozsahu odvetví a&nbsp;reguluje používanie systémov umelej inteligencie. Umelej inteligencii sa už v&nbsp;súčasnosti nie je možné vyhnúť. Preto je cieľom nariadenia rozvoj dôveryhodnej umelej inteligencie v&nbsp;Európe a&nbsp;stanovenie pravidiel založených na rizikách pre vývojárov pokiaľ ide o&nbsp;použitie systémov umelej inteligencie v&nbsp;praxi. V&nbsp;našom článku Vám prinášame pohľad na základné atribúty nariadenia označeného ako AI Act.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. NARIADENIE AI ACT – O ČO IDE</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Celým pomenovaním ide o&nbsp;<strong>Nariadenie Európskeho parlamentu a&nbsp;Rady (EÚ) č. 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie</strong> (ďalej len „<strong>AI Act</strong>“ alebo tiež „<strong>nariadenie</strong>“ alebo „<strong>akt o&nbsp;umelej inteligencii</strong>“).</p>



<p class="wp-block-paragraph">Preambula predmetného nariadenia je skutočne rozsiahla a&nbsp;jej obsahom sú myšlienky, ktoré majú viesť k&nbsp;celkovému záveru o&nbsp;zabezpečení dôvery ľudí v&nbsp;Európe k&nbsp;vlastnostiam, ktoré umelá inteligencia ponúka. Určité systémy umelej inteligencie vytvárajú <strong>riziká, ktoré je nutné regulovať</strong>, aby nedošlo k nežiaducim výsledkom.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie vytvára, ako prvý a&nbsp;zatiaľ jediný právny predpis, harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a&nbsp;prináša ani nie tak zásadné zmeny, ako nové pravidlá a&nbsp;povinnosti pre všetky spoločnosti a zamestnávateľov, ktorí využívajú alebo nasadzujú systémy umelej inteligencie.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Hoci nariadenie nadobudne platnosť 2. augusta 2026, Kapitola I&nbsp;týkajúca sa všeobecných &nbsp;ustanovení a&nbsp;Kapitola II týkajúca sa zakázaných praktík využívajúcich umelú inteligenciu, sú už účinné od 2. februára 2025.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Nariadenie stanovuje (i) harmonizované pravidlá</strong> <strong>uvádzania</strong> na trh, uvádzania do prevádzky a používania systémov AI v&nbsp;Únii, <strong>(ii) zákazy určitých praktík</strong> využívajúcich AI, <strong>(iii) osobitné požiadavky na vysokorizikové systémy</strong> AI a povinnosti prevádzkovateľov takýchto systémov, <strong>(iv) harmonizované pravidlá transparentnosti</strong> pre určité systémy AI, <strong>(v) harmonizované pravidlá uvádzania modelov AI na všeobecné účely</strong> na trh, <strong>(vi) pravidlá monitorovania</strong> trhu, dohľadu nad trhom, správy a riadenia a&nbsp;presadzovania, <strong>(vii) opatrenia na podporu inovácií </strong>s osobitným dôrazom na MSP vrátane startupov.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. ROZSAH PÔSOBNOSTI NARIADENIA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Nariadenie sa vzťahuje na (i)</strong> poskytovateľov, ktorí v Únii uvádzajú na trh alebo do prevádzky systémy AI alebo uvádzajú na trh modely AI na všeobecné účely, bez ohľadu na to, či sú títo poskytovatelia usadení alebo sa nachádzajú v Únii alebo v tretej krajine, <strong>(ii)</strong> subjekty nasadzujúce systémy AI, ktoré majú miesto usadenia alebo sa nachádzajú v&nbsp;Únii, <strong>(iii)</strong> poskytovateľov systémov AI a subjekty nasadzujúce systémy AI, ktoré majú miesto usadenia alebo sa nachádzajú v tretej krajine, ak sa výstup vytvorený systémom AI používa v&nbsp;Únii, <strong>(iv) </strong>dovozcov a distribútorov systémov AI, <strong>(v)</strong> výrobcov výrobkov, ktorí uvádzajú na trh alebo do prevádzky systém AI spolu so svojím výrobkom a pod vlastným menom alebo ochrannou známkou, <strong>(vi)</strong> splnomocnených zástupcov poskytovateľov, ktorí nie sú usadení v&nbsp;Únii, <strong>(vii)</strong> dotknuté osoby, ktoré sa nachádzajú v Únii.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Je dôležité poznamenať, že nariadenie sa neuplatňuje na oblasti mimo rozsahu pôsobnosti práva Únie a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa národnej bezpečnosti, a to bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie sa tiež <strong>neuplatňuje na systémy AI výlučne na vojenské alebo obranné účely alebo na účely národnej bezpečnosti</strong>, ako aj také, ktoré sú osobitne vyvinuté a uvedené do prevádzky výlučne na účely vedeckého výskumu a vývoja.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Všeobecné ustanovenia nariadenie sú rozsiahle a&nbsp;prioritne sa ďalej týkajú vymedzenia pojmov používaných vo sfére AI, čo je presahujúce účely nášho Pro Bona.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Samozrejme v&nbsp;prípade záujmu sme Vám podrobnejšie k&nbsp;dispozícii.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;rámci všeobecných ustanovení nesmieme opomenúť fakt, že podľa Kapitoly I, článku 4, sú subjekty používajúce alebo aplikujúce systémy AI do praxe, <strong>povinné zabezpečiť gramotnosť v oblasti umelej inteligencie medzi zamestnancami a prijať opatrenia na dosiahnutie čo najvyššej úrovne znalostí a praktických skúseností</strong> svojich zamestnancov.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. ZAKÁZANÉ PRAKTIKY VYUŽÍVAJÚCE AI</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">AI Act prostredníctvom druhej kapitoly a jej článku 5 stanovuje <strong>prísne pravidlá pre zakázané praktiky využívajúce AI</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Výslovne sa <strong>zakazuje uvádzanie na trh alebo používanie systémov, ktoré využívajú podprahové</strong> techniky, <strong>manipulatívne metódy alebo techniky </strong>zamerané na zraniteľné skupiny osôb <strong>s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie</strong>. Medzi zakázané praktiky patria napríklad <strong>systémy na hodnotenie fyzických osôb na základe ich osobných či osobnostných charakteristík, využívanie biometrických kategorizácií a používanie diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase</strong> vo verejne prístupných priestoroch bez splnenia prísnych podmienok.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Neopomenuteľným je ďalej tiež zákaz uvádzania na trh, uvádzania do prevádzky na tento konkrétny účel alebo <strong>používanie systémov AI na odvodzovanie emócií fyzickej osoby v oblasti pracoviska a vzdelávacích inštitúcií</strong> s výnimkou prípadov, keď je používanie systému AI určené na uvedenie do prevádzky alebo na trh zo zdravotných alebo bezpečnostných dôvodov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Povinnosti z&nbsp;nariadenia môžu mať vplyv na&nbsp;poskytovateľov (napr. vývojára nástroja na&nbsp;skríning životopisov), ako aj na&nbsp;používateľov/subjekty nasadzujúce systémy&nbsp;AI do praxe, do svojej činnosti, a&nbsp;podobne.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. KLASIFIKÁCIA RIZIKOVOSTI SYSTÉMOV AI</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie zavádza pravidlá za účelom riešenia a&nbsp;posúdenia rizík AI. <strong>Zakazujú sa neprijateľné riziká.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Klasifikácia vysokorizikových systémov&nbsp;AI podľa nariadenia o&nbsp;umelej inteligencii je uvedená v&nbsp;článku&nbsp;6 nariadenia a&nbsp;v&nbsp;prílohe III. nariadenia.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Členské štáty majú povinnosť začať implementovať opatrenia týkajúce sa rizikovosti systémov AI od&nbsp;1.&nbsp;augusta&nbsp;2026, teda celá kapitola III. sa začne uplatňovať tiež od tohto dátumu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">AI Act vymedzuje štyri úrovne rizika pre systémy umelej inteligencie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>5.1 Neprijateľné riziko</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Všetky systémy umelej inteligencie, ktoré sa považujú za jasnú hrozbu pre bezpečnosť, živobytie a práva ľudí, sú zakázané.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;akte o umelej inteligencii sa zakazuje (i) </strong>škodlivá manipulácia a klamanie založené na umelej inteligencii, <strong>(ii)</strong> škodlivé využívanie zraniteľností založené na umelej inteligencii, <strong>(iii)</strong> sociálne bodovanie a rozpoznávanie tvárí, <strong>(iv)</strong> posúdenie alebo predpoveď rizika individuálneho trestného činu, <strong>(v)</strong> necielené škrabanie internetového materiálu alebo materiálu CCTV na vytvorenie alebo rozšírenie databáz rozpoznávania tváre, <strong>(vi)</strong> rozpoznávanie emócií na pracoviskách a vo vzdelávacích inštitúciách, <strong>(vii)</strong> biometrická kategorizácia na odvodenie určitých chránených charakteristík, <strong>(viii)</strong> diaľková biometrická identifikácia v reálnom čase na účely presadzovania práva vo verejne prístupných priestoroch.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>5.2&nbsp; Vysoké riziko</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Prípady použitia umelej inteligencie, ktoré <strong>môžu predstavovať vážne riziká</strong> pre zdravie, bezpečnosť alebo základné práva, sa klasifikujú ako vysokorizikové.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Ide o (i)</strong> bezpečnostné komponenty umelej inteligencie v kritických infraštruktúrach (napr. v doprave), ktorých zlyhanie by mohlo ohroziť život a zdravie občanov, <strong>(ii)</strong> riešenia umelej inteligencie používané vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré môžu určovať prístup k vzdelávaniu a priebeh profesionálneho života osoby (napr. bodovanie skúšok), <strong>(iii)</strong> bezpečnostné komponenty výrobkov založené na umelej inteligencii (napr. aplikácia umelej inteligencie v robotickej chirurgii), <strong>(iv)</strong> nástroje umelej inteligencie na zamestnávanie, riadenie pracovníkov a prístup k samostatnej zárobkovej činnosti (napr. softvér na triedenie životopisov na účely náboru).</p>



<p class="wp-block-paragraph">O&nbsp;vysoké riziko ide tiež v&nbsp;prípade systémov umelej inteligencie používaných <strong>na diaľkovú biometrickú identifikáciu, rozpoznávanie emócií a biometrickú kategorizáciu</strong> (napr. systém umelej inteligencie na spätnú identifikáciu obchodníka).</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ide ďalej o systémy AI, ktoré sa majú <strong>používať pri rozhodovaní o podmienkach pracovnoprávnych vzťahov, o kariérnom postupe </strong>v zamestnaní alebo ukončení zmluvných pracovnoprávnych vzťahov, pri prideľovaní úloh na základe individuálneho správania alebo osobných čŕt alebo charakteristických znakov alebo pri monitorovaní a hodnotení výkonnosti a správania osôb v rámci takýchto vzťahov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Vysoko rizikové sú ďalej systémy AI, ktoré majú <strong>používať orgány verejnej moci alebo ktoré sa majú používať v ich mene na hodnotenie oprávnenosti fyzických osôb na základné dávky a služby verejnej pomoci</strong> vrátane služieb zdravotnej starostlivosti, ako aj na poskytovanie, zníženie či zrušenie takýchto dávok a služieb alebo uplatnenie nároku na ich vrátenie. Medzi také zaraďme aj systémy AI, ktoré sa majú používať <strong>na hodnotenie úverovej bonity fyzických osôb alebo stanovenie ich bodového hodnotenia kreditného rizika</strong>, s výnimkou systémov AI používaných na účely odhaľovania finančných podvodov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Spomeňme tiež vysoké riziko systémov umelej inteligencie pri riadení migrácie, azylu a kontroly hraníc (napr. automatizované preskúmanie žiadostí o víza).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Za vysoko rizikové AI systémy budú považované aj nastupujúce riešenia umelej inteligencie používané pri výkone spravodlivosti a&nbsp;aplikácie práva.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Vysokorizikové systémy umelej inteligencie&nbsp;podliehajú pred uvedením na trh (i)</strong> primeraným systémom hodnotenia a zmierňovania rizika, <strong>(ii)</strong> vysokej kvalite súborov údajov vstupujúcich do systému s cieľom minimalizovať riziká diskriminačných výsledkov, <strong>(iii) </strong>podliehajú tiež zaznamenávaniu činnosti s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť výsledkov, <strong>(iv)</strong> musí existovať podrobná dokumentácia poskytujúca všetky potrebné informácie o&nbsp;systéme AI a jeho účele pre orgány na posúdenie jeho súladu, <strong>(v)</strong> musia existovať jasné a primerané informácie pre nasadzujúci subjekt, <strong>(vi)</strong> musia existovať primerané opatrenia ľudského dohľadu <strong>a (vii)</strong> samozrejme vysoká úroveň spoľahlivosti, kybernetickej bezpečnosti a&nbsp;presnosti.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Pravidlá pre vysokorizikovú umelú inteligenciu nadobudnú účinnosť v auguste 2026 a auguste 2027.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>5.3&nbsp; Limitované riziko a&nbsp;transparentnosť</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie zavádza osobitné <strong>povinnosti pre subjekty aplikujúce systémy AI a&nbsp;týkajú sa najmä zverejňovania informácií a&nbsp;transparentnosti</strong> s cieľom zabezpečiť, aby boli ľudia informovaní, keď je to potrebné na zachovanie dôvery.</p>



<p class="wp-block-paragraph">To všetky pri AI systémoch umelej inteligencie, <strong>ako sú napríklad takzvané chatboty</strong> – príkladom môže byť známa aplikácia Chat GPT.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poskytovatelia generatívnej umelej inteligencie musia okrem toho zabezpečiť, aby bol <strong>obsah vytvorený umelou inteligenciou identifikovateľný a jasne a viditeľne označený</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Tieto pravidlá transparentnosti aktu o umelej inteligencii sú účinné od augusta 2026.&nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>5.4&nbsp; Minimálne alebo žiadne riziko</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">AI Act nezavádza pravidlá pre umelú inteligenciu, považovanú za minimálne alebo za vôbec rizikovú,&nbsp; ako napríklad videohry s podporou umelej inteligencie alebo spamové filtre.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. POŽIADAVKY NA VYSOKORIZIKOVÉ AI SYSTÉMY</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Oddiel 2 Kapitoly III. nariadenia podrobne určuje požiadavky na vysokorizikové AI systémy a&nbsp;vytvára právny základ pre tvorbu systému riadenia rizík.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Systém riadenia rizík</strong> nariadenie stanovuje ako nepretržitý interaktívny proces plánovaný a uskutočňovaný počas celého životného cyklu vysokorizikového systému AI, ktorý si vyžaduje pravidelné systematické preskúmanie a aktualizovanie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Zahŕňa (i) identifikáciu a analýzu</strong> známych a odôvodnene predvídateľných rizík, <strong>(ii) odhad a hodnotenie</strong> rizík, <strong>(iii) prijatie vhodných a cielených opatrení</strong> na riadenie rizík. Vysokorizikové systémy AI sa musia vyvíjať na základe súborov trénovacích, validačných a testovacích údajov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Musí existovať technická dokumentácia, musia sa viesť podrobné záznamy udalostí počas životnosti AI systému.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Musí byť zabezpečený ľudský dohľad</strong>, čo znamená, že vysokorizikové systémy AI musia byť dizajnované a vyvinuté tak, aby nad nimi počas obdobia ich používania mohli fyzické osoby vykonávať účinný dohľad, a to aj pomocou vhodných nástrojov rozhrania človek – stroj.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">7. PRÁVA A POVINNOSTI</mark></em></strong></h4>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie <strong>veľmi podrobne určuje povinnosti pre všetky subjekty v&nbsp;procese používania AI systémov. Ide o povinnosti pre (i) </strong>poskytovateľov vysokorizikových AI systémov, <strong>(ii)</strong> dovozcov, <strong>(iii)</strong> distribútorov, <strong>(iv)</strong> subjektov nasadzujúcich vysokorizikové AI systémy.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie stanovuje rozsiahly systém povinností jednotlivých subjektov s cieľom ochrany v&nbsp;podstate celej spoločnosti – aby systémy AI neboli zneužité a&nbsp;zneužívané, aby bolo ich použitie,&nbsp; a&nbsp;funkcionalita zrozumiteľné a&nbsp;existovali jasná regulácia.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Rozsiahle ustanovenia AI Actu k&nbsp;povinnostiam subjektov možno zhrnúť ako právnu úpravu povinností týkajúcich sa požiadaviek a&nbsp;procesov uvádzania systémov umelej inteligencie na trh a&nbsp;do praxe.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Tieto procesy môžeme zhrnúť do v&nbsp;podstate štyroch krokov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;prvom kroku</strong> je vysokorizikový AI systém <strong>vyvinutý</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;druhom kroku</strong> musí dôjsť k&nbsp;<strong>posúdeniu zhody AI systému so všetkými požiadavkami</strong>, ktoré stanovuje nariadenie, ide o&nbsp;rozsiahle požiadavky na transparentnosť fungovania AI.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Tretím krokom je registrácia</strong> samostatného AI systému v&nbsp;príslušnej databáze, ktorá bude slúžiť na evidenciu AI systémov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Napokon <strong>v&nbsp;rámci štvrtého kroku dôjde k&nbsp;takzvanému vyhláseniu konformity a&nbsp;uvedeniu AI systému na trh.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Akékoľvek zmeny systému umelej inteligencie budú znamenať návrat ku kroku dva.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">8. DOHĽAD</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Nariadenie s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie sa aktom o&nbsp;umelej inteligencii <strong>zriaďuje niekoľko&nbsp;orgánov správy, a&nbsp;to (i)</strong> úrad pre AI v&nbsp;rámci Európskej komisie na presadzovanie spoločných pravidiel v&nbsp;celej EÚ, <strong>(ii)</strong> vedecký panel nezávislých odborníkov na podporu činností v&nbsp;oblasti presadzovania práva, <strong>(iii)</strong> radu pre AI so zástupcami členských štátov s&nbsp;cieľom radiť a&nbsp;pomáhať Komisii a&nbsp;členským štátom pri jednotnom a&nbsp;účinnom uplatňovaní aktu o&nbsp;AI, <strong>(iv)</strong> poradné fórum pre zainteresované strany na poskytovanie technických odborných znalostí rade pre AI a&nbsp;Komisii.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Poskytovatelia a subjekty nasadzujúce systémy umelej inteligencie budú povinní nahlasovať závažné incidenty a poruchy.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">9. NARIADENIE A SLOVENSKÁ PRÁVNA ÚPRAVA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Slovensko je <strong>zatiaľ v&nbsp;príprave vnútroštátnej právnej úpravy</strong> umelej inteligencie. Hoci je nariadenie AI Act priamo aplikovateľné, je nutná národná právna úprava a&nbsp;<strong>implementácia AI Actu do slovenského zákona</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;súčasnosti už existuje pripravený návrh zákona o</strong><strong>&nbsp;umelej</strong><strong> inteligencii a&nbsp;európskej dátovej regulácii</strong><strong> </strong><strong>a&nbsp;o&nbsp;zmene</strong><strong> a&nbsp;doplnení niektorých zákonov.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Návrh zákona zatiaľ nie je predložený v&nbsp;Národnej rade SR, <strong>aktuálnym procesom je rokovanie poradných orgánov Vlády SR</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Je nutné poznamenať, že pripomienkové konanie k&nbsp;návrhu predmetného zákona začalo dňa 27. januára 2026 a&nbsp;bolo ukončené dňa 04. februára 2026. Je vecou úvahy, či tak krátka doba bola dostatočná vzhľadom na zásadné otázky, ktoré zákon o&nbsp;umelej inteligencii rieši a&nbsp;upravuje.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Súvisiacimi novými zákonmi pre oblasť AI na Slovensku majú byť (i)</strong> zákon o správe vybraných kategórií údajov verejného sektora, <strong>(ii)</strong> zákon o organizácii štátnej správy v oblasti umelej inteligencie, <strong>(iii)</strong> <a href="https://www.slov-lex.sk/elegislativa-fe/legislativne-procesy/SK/LP/2025/593" target="_blank" rel="noopener">zákon, ktorým sa upravujú inštitucionálne, technické a kontrolné požiadavky európskej regulácie údajov.</a></p>



<p class="wp-block-paragraph">AI Act je natoľko rozsiahly, že jeho komplexný obsah presahuje účel nášho bulletinu.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Legislatívny proces prijímania nášho vnútroštátneho zákona</strong> upravujúceho umelú inteligenciu, jej systémy, jej uvádzanie na trh, práva a&nbsp;povinnosti subjektov, národné orgány dohľadu a&nbsp;sankčné mechanizmy, <strong>budeme sledovať</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Už teraz vieme, že návrh slovenského zákona <strong>počíta so zriadením Úradu digitálnej integrity a&nbsp;návrh zákona bude okrem iného upravovať inštitúty zásahových oprávnení a </strong><strong>opatrení orgánu dohľadu</strong>, ktorý by mal mať oprávnenie zasiahnuť pred začatím konania o uložení pokuty subjektu porušujúcemu povinnosti týkajúce sa uvádzania a&nbsp;používania systému AI na trh a v nevyhnutnom rozsahu zamedziť vzniku rizika, a&nbsp;to obmedzením sprístupňovania&nbsp;systému AI na trhu, zakázaním&nbsp;sprístupňovania systému AI na trhu, obmedzením&nbsp;uvedenia&nbsp;systému AI&nbsp;do prevádzky,&nbsp;zakázaním&nbsp;uvedenia systému AI do prevádzky,&nbsp;stiahnutím systému AI z&nbsp;trhu alebo od používateľa. &nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Je zrejmé, že obsah a rozsah nového slovenského zákona o&nbsp;umelej inteligencií bude natoľko dôležitý, že si vyžiada samostatné špeciálne vydanie nášho bulletinu. &nbsp;</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Legislatívny proces sledujeme a&nbsp;o&nbsp;novom zákone Vám radi včas informujeme.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 09.04.2026.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>JUDIKATÚRA K PRIZNANIU ODŠKODNENIA Z DÔVODU ŠKODLIVOSTI VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/judikatura-k-priznaniu-odskodnenia-z-dovodu-skodlivosti-veternych-elektrarni/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 09 Apr 2026 11:16:34 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=11655</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Veterné elektrárne prinášajú pozitívne aj negatívne vplyvy. Názory sú rôzne, každopádne existuje všeobecná odborná zhoda, že medzi negatívne vplyvy nesprávne umiestnených veterných elektrární patrí&#160;najmä hluk, infrazvuk, svetelné tiene (stroboskopický efekt) a zmeny rázu krajiny. Hynie vtáctvo. Existujú obavy z poškodenia zdravia. Zvyšuje sa nespavosť a&#160;stres. Úlohou nášho príspevku samozrejme nie je odborná diskusia [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">Veterné elektrárne prinášajú pozitívne aj negatívne vplyvy. Názory sú rôzne, každopádne existuje všeobecná odborná zhoda, že medzi negatívne vplyvy nesprávne umiestnených veterných elektrární patrí&nbsp;najmä hluk, infrazvuk, svetelné tiene (stroboskopický efekt) a zmeny rázu krajiny. Hynie vtáctvo. Existujú obavy z poškodenia zdravia. Zvyšuje sa nespavosť a&nbsp;stres. Úlohou nášho príspevku samozrejme nie je odborná diskusia vo veci negatívnych vplyvov z&nbsp;pohľadu prírodných vied, ale pozrieme sa na právny pohľad súdnych autorít vo Francúzsku, kde tamojšie súdy začali z&nbsp;právneho pohľadu posudzovať negatívne vplyvy na obyvateľov, ktorí namietali poškodenie zdravia.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. SÚD VO FRANCÚZSKOM TOULOUSE A SYNDRÓM VETERNÝCH TURBÍN</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Belgickému páru žijúcemu vo Francúzsku súd v&nbsp;roku 2021 priznal <strong>odškodné vo výške viac ako 100 000 eur za život pri veternej elektrárni</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Christel a Luc Fockaertovci v&nbsp;roku 2021 boli úspešní v súdnom spore po tom, čo tvrdili, že <strong>trpeli príznakmi takzvaného „syndrómu veternej turbíny“</strong>, vrátane bolestí hlavy, depresie, nespavosti a&nbsp;závratov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Rozhodnutie súdu vo francúzskom Toulouse bolo jedným z prvých svojho druhu a belgickým občanom bolo priznané odškodné vo výške viac ak 100 000 eur za zdravotné problémy, ktoré podľa nich spôsobili veterné turbíny vyrábajúce energiu. Dve spoločnosti prevádzkujúce veterné farmy, ktorým bolo nariadené zaplatiť, boli Margnes Energie a Sasu Singladou Energie.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Konkrétna veterná farma, ktorá bola predmetom sporu o&nbsp;spôsobenie zdravotných problémov, sa nachádza neďaleko dediny Fontrieu v&nbsp;Tarne, ide o&nbsp;oblasť regionálneho prírodného parku Haut Languedoc.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Francúzsky zákon stanovoval, že <strong>minimálna vzdialenosť medzi veternou turbínou a domom musí byť aspoň 500 metrov. Fockaertovci argumentovali, že veterné turbíny túto vzdialenosť dodržali.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Napriek tomu však mali fyzické aj psychické problémy.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Po tom, čo Fockaertovci kúpili nehnuteľnosť vo Fontrieu v roku 2004, bolo v roku 2008 nainštalovaných šesť veterných turbín vo vzdialenosti 700 až 1 300 metrov od domu páru. Spočiatku si nevšimli žiadne účinky na svoje zdravie.</p>



<p class="wp-block-paragraph">O&nbsp;niekoľko rokov neskôr začali pociťovať dopad veterných turbín v&nbsp;podobe nevoľnosti až po nepravidelný srdcový rytmus. Zvuk, ktorý veterné turbíny produkovali, Fockaertovci prirovnali k&nbsp;neustále zapnutej automatickej práčke. Okrem hluku sa Fockaerttovci sťažovali, že blikajúce svetlá im vyvolávali dojem, že sú v permanentnej búrke.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Zdravotné problémy postupne zmizli až keď sa Fockaertovci z&nbsp;oblasti odsťahovali.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;súdnom konaní súdny znalec prijal <strong>záver, že syndróm veterných turbín bol vedecky identifikovaný a&nbsp;preukázaný, s&nbsp;čím sa odvolací súd v&nbsp;Toulouse stotožnil</strong>.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. SÚD V ŠTRASBURGU A PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Francúzsky súd v&nbsp;Štrasburgu výslovne potvrdil, že veterné turbíny môžu spôsobovať zdravotné problémy.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V rozhodnutí vydanom 13. novembra občianskoprávni sudcovia Najvyššieho súdu v Štrasburgu prijali <strong>záver o&nbsp;existencii príčinnej súvislosti medzi zhoršujúcim sa&nbsp;</strong><a href="https://www.lefigaro.fr/actualite-france/eolien-dans-l-aisne-la-sante-des-riverains-en-question-20230106" target="_blank" rel="noopener"><strong>zdravotným stavom&nbsp;</strong></a><strong>&nbsp;obyvateľky dediny v regióne Somme a 12 turbínami</strong> nainštalovanými na konci jej záhrady.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Najvyšší súd v Štrasburgu tak vytvoril ďalší precedens vo veci náhrady škody spôsobenej prevádzkou veterných turbín. Tribunal judiciaire de Strasbourg <strong>vidí priamu príčinnú súvislosť medzi prevádzkou neďalekej veternej farmy a vnímaného stresu a&nbsp;úzkosti obyvateľky dediny, napriek tomu, že sa veterná elektráreň formálne nachádza v&nbsp;zákonom povolenej vzdialenosti</strong>.&nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph">V rozhodnutí súd konštatuje, že <em>„</em><strong><em>prevádzka veterných turbín postavených v blízkosti bydliska pani &#8230; je priamou a istou príčinou stresu a úzkosti, ktorú žalobkyňa prežíva</em></strong><em>.“&nbsp;</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Súd zároveň <strong>nariadil odškodnenie</strong>, pričom žalobkyni priznal 8 300 eur a jej manželovi 5 000 eur, keďže sa ho tieto zdravotné problémy dotkli aj jeho.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa žalobkyne sa problémy začali v roku 2009, bezprostredne po výstavbe veternej farmy neďaleko jej domu. Podľa argumentácie žalobkyne blikajúce svetlá na stožiaroch, biele cez deň a červené v noci, dominovali každodennému životu. Z pohľadu žalobkyne sa situácia neskôr natoľko zhoršila, že bolo nutné presťahovanie do iného domu, ktorý žalobkyňa vlastnila, aby vôbec mohla spať.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Rozhodujúcim argumentom ďalej bolo, že tieto <strong>príznaky syndrómu veterných turbín nespúšťa jediný faktor, ale skôr nepretržitá expozícia.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Právny zástupca žalobkyne založil svoju <strong>argumentáciu na lekárskych zisteniach</strong>. Neurológ počas vyšetrenia poznamenal, že sa u&nbsp;žalobkyne a&nbsp;jej manžela vyskytli bolesti hlavy s postupným nástupom v&nbsp;počas plynutia času, ktoré sa začali dva až tri mesiace po výstavbe veterných turbín a zmiznú, keď je pacient ďaleko alebo keď sú turbíny vypnuté. Táto časová súvislosť zohrala ústrednú úlohu, pretože sa súdu zdala pravdepodobná.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Žalobcovia okrem toho <strong>predložili odbornú literatúru a štúdie na podporu svojho tvrdenia</strong>. Okrem iného citovali správu spájajúcu hluk z veterných turbín s tinnitom, bolesťami hlavy, problémami so spánkom a poruchami koncentrácie a pamäti. Žalobcovia sa tiež odvolali na štúdiu z Maine v USA. Štúdia opisuje koreláciu medzi vzdialenosťou od zariadenia a rôznymi zdravotnými problémami, ako sú poruchy spánku a depresia.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Ďalším zameraním bol infrazvuk. </strong>Ten sa vzťahuje na nepočuteľné vibrácie pod 20 hertzov. Dotknuté osoby často považujú tieto frekvencie za obzvlášť obťažujúce. Právny zástupca žalobcov sa odvolal na preventívny dokument zo sektora bezpečnosti práce. Hovorí sa v ňom o „dostatočne intenzívnom a opakovanom vystavení“. Uvádzajú sa dôsledky ako „nepohodlie, únava, podráždenosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť&#8230;“. To dodalo argumentu väčšiu váhu. <strong>Nebol založený len na subjektívnom vnímaní, ale aj na zavedených popisoch rizík, s&nbsp;čím sa súd stotožnil.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;rozsudku je tiež konštatované, že testy hlučnosti na dome žalobkyne preukázali vysokú úroveň infrazvuku, ktorú nie je možné utlmiť ani domovou izoláciou.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Hoci prevádzkovateľ veterných turbín nechal vykonať izolačné práce v spálni žalobkyne, tieto opatrenia sa ukázali ako neúčinné. Táto otázka bola tiež riešená v konaní. V dokumente o prevencii sa tiež uvádza, že takéto vibrácie „sa veľmi ľahko šíria z jednej miestnosti do druhej, ktoré sú oddelené deliacou stenou“. Z&nbsp;právneho hľadiska konanie prevádzkovateľa veterných turbín spočívajúce v&nbsp;izolačných prácach v&nbsp;spálni žalobkyne je prakticky nepriame priznanie zavinenia prevádzkovateľa turbín, pretože je nepravdepodobné, že by prevádzkovateľ investoval do domu niekoho iného bez toho, aby čelil právnym problémom.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. ZRUŠENIE PROJEKTU MONT DES QUATRE FAUX</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Správny odvolací súd vo francúzskom Nancy v apríli 2025 zrušil povolenia pre projekt&nbsp;<strong>Mont des Quatre Faux</strong>&nbsp;v Ardenách. Tento projekt, ktorý mala vyvíjať spoločnosť EDF Renewables, mal byť najväčšou pevninskou veternou elektrárňou vo Francúzsku (63 turbín, 226 MW).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Súd zrušil projekt z dôvodu&nbsp;„vizuálneho nasýtenia“&nbsp;krajiny</strong> (landscape saturation) <strong>a významného vplyvu na životné prostredie</strong>, keďže v danej oblasti sa už nachádza veľké množstvo iných veterných turbín.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Navrhovaný projekt s rozlohou 5 000 hektárov (ha) <strong>mal zahŕňať až sedem obcí</strong>, a to Bignicourt, Cauroy, Hauviné, Juniville, La Neuville-en-Tourne-à-Fuy, Mont-Saint-Rémy a Ville-sur-Retourne.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Výška lopatiek veterných turbín mala byť až 200 metrov.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Správny odvolací súd v Nancy poznamenal, že veterná farma sa nachádza na <em>„rozľahlej náhornej plošine zloženej z riedko zalesnenej poľnohospodárskej pôdy so širokými výhľadmi a malým počtom vizuálnych prekážok“.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Súd poznamenal, že sporná veterná farma, pozostávajúca zo šesťdesiatich troch turbín s výškou lopatiek 200 metrov, sa mala nachádzať na rozsiahlej náhornej plošine s riedko zalesnenou poľnohospodárskou pôdou, ktorá ponúka široký výhľad a málo vizuálnych prekážok. To má za následok vysokú viditeľnosť vďaka značnému počtu ostatných turbín, ktoré už boli povolené v okruhu 10 km od lokality. Súd ďalej poznamenal, že ani topografia, ani vegetácia, ani žiadne zmierňujúce opatrenia by nemohli zatieniť turbíny plánované v rámci projektu a zmierniť účinky vizuálneho nasýtenia a&nbsp;vizuálnej saturácie obyvateľov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Súd nakoniec ešte prijal záver, že spomínané nedostatky nie sú napraviteľné bez veľmi významnej zmeny projektu, ktorá by sa neobmedzovala len na odstránenie niekoľkých veterných turbín a vyžadovala by si novú štúdiu vplyvov.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. POZASTAVENIE VETERNEJ FARMY V HÉRAULT</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Súd vo francúzskom Montpellieri nariadil <strong>v apríli 2025 pozastavenie prevádzky veternej farmy v departemente Hérault na 4 mesiace</strong>, čo predstavuje významné súdne rozhodnutie týkajúce sa škodlivých vplyvov spôsobených veternými farmami.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Rozhodujúce argumenty a súdneho rozhodnutia sú nasledovné:</p>



<p class="wp-block-paragraph">Dotknutou veternou elektrárňou je veterná farma Aumelas, ktorá sa nachádza v departemente Hérault a pozostáva z 31 veterných turbín, ktoré prevádzkujú dcérske spoločnosti EDF Renewables.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Rozhodnutie bolo motivované vysokou úmrtnosťoiu chránených druhov vtáctva</strong>, najmä sokolov malých a orlov skalných, <strong>čo predstavuje takzvané podľa súdu „abnormálne narušenie“</strong>. Súd kritizoval tiež prístup prevádzkovateľa veternej farmy a&nbsp;nedostatočné zmierňujúce opatrenia za účelom odplašenia vtáctva z&nbsp;oblasti veternej farmy.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Spoločnosť EDF Renewables a jej dcérske spoločnosti dostali pokutu 500 000 EUR a bývalý generálny riaditeľ spoločnosti EDF Renewables Bruno Bensasson bol odsúdený na šesť mesiacov odňatia slobody podmienečne s pokutou 100 000 eur.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Rozsudok z&nbsp;Montpellieru je prvým prípadom v trestnoprávnej rovine proti prevádzkovateľom veterných </strong><strong>turbín.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Z&nbsp;rovnakých dôvodov francúzsky súd nariadil pozastavenie <strong>prevádzky veternej elektrárne Bernagues, a&nbsp;to až na jeden rok. V&nbsp;tomto prípade išlo o&nbsp;úhyn orla skalného</strong> na veternej turbíne.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. ZÁVER</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Ako môžeme vidieť, vo francúzskych rozsudkoch sa <strong>najčastejšie ako škodlivé vplyvy veterných parkov uvádzajú (i)</strong> infrazvuk a nízky hluk, <strong>(ii)</strong> narušenie psychického a fyzického zdravia v&nbsp;podobe chronickej nespavosti, bolesti hlavy, úzkosti, srdcových porúch, <strong>(iii)</strong> vizuálne nasýtenie a zníženie trhovej hodnoty nehnuteľností, <strong>(iv)</strong> znehodnotenie krajinného rázu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Môže sa zdať, že negatíva veterných elektrární prevládajú, každopádne pravda môže byť pri správnom nastavení legislatívy uprostred.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Čo dodať na záver? Zdá sa, že s&nbsp;ohľadom na európsku legislatívu, premietnutú aj do slovenských právnych predpisov, ako aj politické smerovanie Európskej únie, bude stavba veterných elektrární realitou aj na Slovensku.</p>



<p class="wp-block-paragraph">To samo osebe nemusí byť žiadny problém, avšak pri správnom a&nbsp;logickom nastavení legislatívy a&nbsp;environmentálnych podmienok a&nbsp;požiadaviek.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;prípade, ak však výstavba veterných elektrární nebude otázkou odbornou a&nbsp;právnou</strong> a&nbsp;zodpovedanou v&nbsp;celom rozsahu súvislostí, <strong>ale iba otázkou finančnou a lobistickou, skôr či neskôr sa aj slovenské súdy budú zaoberať otázkami doposiaľ neriešenými</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Je možné, že judikatúrou toľko skloňovaný test proporcionality nadobudne podobu posudzovania verejného záujmu a&nbsp;zdravia jednotlivca.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Francúzske súdy môžu byť inšpiráciou.&nbsp; </strong><strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 09.04.2026.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>PLÁNOVANÉ AKCELERAČNÉ ZÓNY PRE VÝSTAVBU VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ</title>
		<link>https://www.ulclegal.com/buletin/planovane-akceleracne-zony-pre-vystavbu-veternych-elektrarni/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Irenka Sambor]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 09 Apr 2026 10:46:17 +0000</pubDate>
				<guid isPermaLink="false">https://www.ulclegal.com/?post_type=bulletin&#038;p=11652</guid>

					<description><![CDATA[1. ABSTRAKT Akceleračná zóna má byť lokalita vhodná na rozvoj veternej energie, na ktorej sú určitým spôsobom odlišné, až uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorej sú umiestnené veterné turbíny podľa podmienok popísaných v metodike pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie, pripravenej Ministerstvom životného prostredia SR [&#8230;]]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">1. ABSTRAKT</mark></em></strong></h4>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<ol class="wp-block-list"></ol>



<p class="wp-block-paragraph">Akceleračná zóna má byť lokalita vhodná na rozvoj veternej energie, na ktorej sú určitým spôsobom odlišné, až uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorej sú umiestnené veterné turbíny podľa podmienok popísaných v metodike pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie, pripravenej Ministerstvom životného prostredia SR a relevantnými subjektmi a&nbsp;odborníkmi združenými v&nbsp;rámci pracovnej skupiny pod záštitou Národnej implementačnej a&nbsp;koordinačnej autority, ako uvádza Ministerstvo životného prostredia. V&nbsp;našom článku Vás rámcovo oboznámime s&nbsp;právnou terminológiou spojenou s&nbsp;akceleračnými zónami, s legislatívnymi procesmi pre výstavbu veterných elektrární a s argumentmi pre a&nbsp;proti.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">2. AKCELERAČNÉ ZÓNY A ROZHODUJÚCA PRÁVNA ÚPRAVA</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Pokiaľ ide o&nbsp;právnu úpravu v&nbsp;oblasti obnoviteľných zdrojov veternej energie, <strong>na úniovej úrovni ide o&nbsp;smernicu (i) RED I</strong>, prijatú v roku 2009 (2009/28/EC), ktorá stanovila ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ do roku 2020, smernicu <strong>(ii) RED II</strong>, prijatú v roku 2018 (2018/2001/EU), ktorá aktualizovala a zvýšila ciele pre rok 2030 <strong>a&nbsp;smernicu (iii) RED III</strong>, ktorá je najnovšou revíziou smernice 2018/2001/EÚ, bola prijatá 9. októbra 2023. Posledne menovaná pozmeňujúca smernica <strong>nadobudla účinnosť 20. novembra 2023 a obsahuje rozsiahle ustanovenia na komplexné zefektívnenie povoľovacích postupov uplatniteľných na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov</strong> prostredníctvom priestorového plánovania, zjednodušenia a skrátenia postupov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa revidovanej smernice RED III majú členské štáty EÚ zabezpečiť, aby <strong>doba povoľovania projektov výstavby obnoviteľných zdrojov energie neprekročila 2 roky</strong>. Povoľovaním pritom smernica rozumie celé konanie o povolení zámeru. <strong>V&nbsp;prípade akceleračných zón doba povoľovania projektov nemá presiahnuť 12 mesiacov.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Štáty EÚ sa dohodli, že na svojich územiach aktívne vyhľadajú oblasti pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, kde podmienky výstavby obnoviteľných zdrojov energie majú ešte viac zjednodušiť – prostredníctvom takzvaných oblastí pre zrýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, teda akceleračných zón.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Akceleračné zóny sa členia najmä podľa maximálneho počtu turbín, maximálnej celkovej inštalovanej kapacity alebo z ekologických dôvodov.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Legálna definícia akceleračných zón je uvedená v&nbsp;ust. § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 309/2009 Z. z&nbsp;o&nbsp;podpore obnoviteľných zdrojov energie</strong> a&nbsp;vysoko účinnej kombinovanej výroby.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Akceleračnou zónou pre obnoviteľné zdroje energie <strong>oblasť určená ako mimoriadne vhodná na výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Akceleračné zóny sú teda v&nbsp;podstate zóny vnútri geografických oblastí s potrebou výroby energie z&nbsp;obnoviteľných zdrojov energie, kde sa budú obnoviteľné zdroje energie a&nbsp;stavba takých zariadení posudzovať a povoľovať v zrýchlenom režime – akcelerovane.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Záväzný postup pre výber a vymedzenie akceleračných zón stanovuje smernica RED III tak, že Slovenská republika mala podľa čl. 15b do 21. mája 2025 vykonať mapovanie svojho územia s cieľom identifikovať oblasti s potrebou výroby energie z&nbsp;obnoviteľných zdrojov energie, pričom v rámci tohto procesu sa má <strong>zohľadniť predovšetkým: (i)</strong> dostupnosť energie z&nbsp;obnoviteľných zdrojov energie a jej potenciál, <strong>(ii)</strong> plánovaný dopyt po energii, <strong>(iii)</strong> dostupnosť príslušnej energetickej infraštruktúry.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa čl. 15c smernice RED III mala Slovenská republika do 21. februára 2026 prijať plán alebo plány (strategické dokumenty), v ktorých sa určia akceleračné zóny.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Rozhodujúcou právnou úpravou na Slovensku je niekoľko zákonov a&nbsp;<strong>vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 354/2025 Z. z. o&nbsp;kritériách pre rozvoj veternej energetiky</strong> ustanovená dňa 27. novembra 2025 a&nbsp;<strong>účinná odo dňa 9. decembra 2025</strong> (ďalej len „vyhláška“).</p>



<p class="wp-block-paragraph">Základným zákonom, ktorým sa upravuje regulácia trhového prostredia v energetike, je zákon č. 251/2012 Z. z. o&nbsp;energetike, ktorý upravuje prístup účastníkov na trh s&nbsp;energetikou a ich s tým súvisiace práva a povinnosti. Podnikanie v energetike je regulované a veľká časť úpravy je predmetom transpozície legislatívy EÚ. Týmto zákonom sa upravuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR pri výkone štátnej správy v energetike, ktorá zahŕňa strategickú, rozhodovaciu a informačnú činnosť.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach upravuje podmienky regulácie v sieťových odvetviach, postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj vykonáva kontrolu na dodržiavaním povinností podľa príslušnej energetickej legislatívy a ukladá pokuty v rozsahu svojej kontrolnej činnosti.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podporu obnoviteľných zdrojov energie zabezpečuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie </strong>a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý ustanovuje <strong>spôsob a podmienky podpory obnoviteľných zdrojov energie, práva a povinnosti výrobcov energie z&nbsp;obnoviteľných zdrojov energie a ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom</strong>. Ustanovenia týkajúce sa implementácie akceleračných zón vo vzťahu k regulácii energetiky boli <strong>transponované z&nbsp;úniových právnych predpisov práve do tohto zákona</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Nemôžeme samozrejme opomenúť zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon v&nbsp;platnom znení, a&nbsp;to pre právnu úpravu zjednodušených povoľovacích procesov.&nbsp;</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pôsobnosť <strong>Slovenskej inšpekcie životného prostredia</strong> (ďalej len „<strong>SIŽP</strong>“) sa na základe zákona č. 269/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. <strong>rozširuje o novú pôsobnosť a stáva sa príslušným orgánom pre zisťovacie konanie (screening) a posudzovanie vplyvov (EIA) pre osobitné prevádzky zariadení obnoviteľných zdrojov energie</strong>. Zároveň sa SIŽP stáva <strong>špeciálnym stavebným úradom pre projekty obnoviteľných zdrojov energie</strong> &#8211; SIŽP má postavenie špeciálneho stavebného úradu, pokiaľ je na realizáciu projektu obnoviteľných zdrojov energie potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Napokon, osobitným súvisiacim predpisom, je vyššie spomínaná vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 354/2025 Z. z. o kritériách pre rozvoj veternej energetiky.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V menovanej vyhláške Ministerstva životného prostredia SR sú určené kritériá a&nbsp;prahové hodnoty pre určenie akceleračných zón pre výrobu elektriny z&nbsp;veternej energie. Samozrejme v&nbsp;ďalších častiach nášho článku Vám tieto kritériá vysvetlíme.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">3. ROZVOJ VETERNEJ ENERGETIKY PODĽA VYHLAŠKY</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Ministerstvo životného prostredia SR v&nbsp;predmetnej vyhláške ustanovuje, že <strong>pri identifikácii, vymedzení a hodnotení akceleračných zón pre výrobu elektriny z veternej energie sa postupuje podľa metodiky </strong>pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie, ktorá sa uverejňuje na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Predmetná metodika je zverejnená na webe Ministerstva životného prostredia SR.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Kritériá pre prípravu všetkých činností súvisiacich s výstavbou obnoviteľného zdroja energie využívajúceho vietor na výrobu elektriny v akceleračnej zóne, upravuje príloha metodiky a&nbsp;samozrejme Vám ich predstavíme v&nbsp;našom Pro Bone.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Oblasti vhodné na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie využívajúceho vietor na výrobu elektriny sa identifikujú postupom podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pre účely nášho Pro Bona je podstatná samozrejme právna úprava vo veci rozvoja veternej energetiky. Základnými myšlienkami, prečo Slovenská republika, ako aj Európska únia favorizuje prechod na obnoviteľné a&nbsp;alternatívne zdroje energie, je, ako uvádza metodika Ministerstva životného prostredia, cieľ zníženia emisií skleníkových plynov, postupné dosiahnutie uhlíkovej neutrality, zamýšľané zjednodušenie povoľovacích procesov a strategické environmentálne posudzovanie.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">4. OBLASTI VHODNÉ PRE AKCELERAČNÉ ZÓNY</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Akceleračné zóny obnoviteľných zdrojov energie sú <strong>jasne geograficky definované územia vhodné na uľahčenie rýchleho zavádzania projektov obnoviteľnej energie</strong>, najmä v súlade so smernicou EÚ o obnoviteľnej energii RED III, pri rešpektovaní ochrany životného prostredia, miestnych komunít a zdravia obyvateľstva.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Smernica RED III výslovne stanovuje, že stavby obnoviteľných zdrojov energie majú byť umiestnené na,&nbsp;zjednodušene povedané, nepotrebných plochách.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa smernice RED III musia byť akceleračné zóny plochami, resp. oblasťami</strong><strong>, v ktorých sa neočakáva, že využívanie konkrétneho druhu alebo konkrétnych druhov obnoviteľných zdrojov energie bude mať významný vplyv na životné prostredie vzhľadom na osobitosti vybranej oblasti. &nbsp;</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Majú sa <strong>uprednostniť umelé a zastavané povrchy</strong>, ako sú strechy a fasády budov, dopravná infraštruktúra a ich priame okolie, parkovacie plochy, farmy, skládky odpadov, priemyselné areály, bane, umelé vnútrozemské vodné útvary, jazerá alebo nádrže a v náležitých prípadoch čistiarne komunálnych odpadových vôd, ako aj <strong>znehodnotenú pôdu, ktorá sa nedá využívať na poľnohospodárstvo</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Akceleračné zóny sú podľa smernice RED III sú <strong>vylúčené v lokalitách sústavy Natura 2000 a oblastiach určených v rámci národných systémov na ochranu prírody a zachovanie biodiverzity, hlavné migračné trasy</strong> vtákov a morských cicavcov, ako aj iné oblasti identifikované na základe máp citlivosti a nástrojov, s výnimkou umelých a zastavaných plôch nachádzajúcich sa v týchto oblastiach, ako sú strechy, parkovacie plochy alebo dopravná infraštruktúra.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Pri identifikácií akceleračných zón sa musia použiť všetky vhodné a primerané nástroje a súbory údajov na identifikáciu oblastí, v ktorých by zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nemali významný vplyv na životné prostredie, vrátane mapovania citlivosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín, pričom zohľadnia sa údaje dostupné v súvislosti s rozvojom koherentnej sústavy Natura 2000.<strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Musia byť <strong>vylúčené lokality nevhodné pre využitie veternej energie z hľadiska vplyvu na verejné zdravie, a to obytné a rekreačné územia vo vzdialenosti menšej ako 1 km od veternej elektrárne a tie územia, kde by dochádzalo k prekročeniu maximálnych prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku</strong> v chránenom priestore podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., aj vzhľadom na výsledky stanovenia hlukovej záťaže podľa metodického usmernenia Úradu verejného zdravotníctva SR.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa smernice RED III majú akceleračné zóny spĺňať tieto podmienky: (i)</strong> <strong>jednoznačné geografické vymedzenie oblasti</strong> vhodnej pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, <strong>(ii)</strong> <strong>priaznivé podmienky pre rozvoj</strong> na základe priaznivých podmienok pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné, solárne alebo iné prírodné podmienky, <strong>(iii)</strong> <strong>minimalizácia environmentálnych a sociálnych vplyvov</strong>, berúc do úvahy minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie a miestne komunity, teda vyhýbanie sa chráneným územiam, oblastiam Natura 2000, miestam dôležitým pre migráciu a rozmnožovanie vtákov a netopierov a ďalším citlivým oblastiam, <strong>(iv) zjednodušené povoľovacie postupy na výstavbu a prevádzku</strong> zariadení na výrobu obnoviteľnej energie, vrátane elektrickej infraštruktúry a súvisiacej infraštruktúry nevyhnutnej na prevádzku veterného parku, čo zahŕňa skrátenie lehôt na vydanie povolení a zníženie administratívnej záťaže, <strong>(v) zapojenie verejnosti a&nbsp;transparentnosť</strong> pri definovaní a schvaľovaní akceleračných zón <strong>a (vi) strategické plánovanie</strong>.<strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Zjednodušene povedané, podľa smernice RED III sa má uprednostňovať degradovaná pôda nevhodná pre poľnohospodárske účely alebo priemyselné oblasti, či bane a&nbsp;lomy.</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">5. AKCELERAČNÉ ZÓNY NA ÚZEMÍ SR</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Kritériá a&nbsp;prahové hodnoty pre určenie akceleračných zón pre výrobu elektriny z&nbsp;veternej energie určuje príloha č. 1 k&nbsp;vyhláške Ministerstva životného prostredia SR.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Územie môže byť navrhnuté ako akceleračná zóna, ak:</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(a)</strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; priemerná ročná rýchlosť vetra je minimálne 4,5 m/s vo výške 100 m,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(b)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>sú potvrdené modelované dáta o veternom potenciáli vhodné na hospodárnu prevádzku obnoviteľného zdroja energie,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(c)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>umožňuje prevádzku turbín s odhadovaným koeficientom kapacity minimálne 25 %,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(d)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>spĺňa technickú realizovateľnosť pripojenia a dostupnosť rezervovanej prenosovej kapacity,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(e)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>sa nachádza maximálne vo vzdialenosti do 20 km od existujúcej alebo plánovanej prenosovej alebo distribučnej infraštruktúry alebo je technicky uskutočniteľná nová prípojka,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(f)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>to nie je v rozpore s územným plánom obce alebo územným plánom vyššieho územného celku.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Akceleračnou zónou nesmie byť:</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(a)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>územie európskej sústavy chránených území NATURA 2000 bez výsledkov primeraného posúdenia, ktoré preukáže neprítomnosť významných nepriaznivých vplyvov,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(b)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>národný park, prírodná rezervácia a chránené vtáčie územia s vysokou koncentráciou hniezdenia,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(c)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>ochranné pásmo letísk, radarov, jadrových zariadení a vojenských priestorov v rozsahu určenom osobitnými predpismi.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Územie môže byť zaradené do akceleračnej zóny, ak:</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(a)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>odstupová vzdialenosť od trvalo obývaných stavieb podľa metodického usmernenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky: Veterné elektrárne je minimálne 1 000 m,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(b)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>maximálna prípustná hladina hluku na fasáde obytných budov nepresahuje 45 dB(A) v noci a 50 dB(A) cez deň,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(c)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vzdialenosť od citlivých objektov, najmä škôl alebo nemocníc, je minimálne 1 000 m.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Priestorové parametre vylučujúce realizáciu akceleračnej zóny sú:</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(a)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Národné parky a ich ochranné pásma,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(b)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Chránené krajinné oblasti,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(c)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Maloplošné chránené územia,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(d)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Natura 2000: Chránené vtáčie územia,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(e)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Natura 2000: Územia európskeho významu,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(f)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Ramsarské lokality (mokrade),</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(g)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Biosférické rezervácie,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(h)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(i)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Vysoko citlivé oblasti s ohľadom na výskyt vtáctva a netopierov vo vzťahu k výstavbe veterných elektrární,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(j)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a ich ochranné pásma,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(k)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Ochranné pásma vodných zdrojov,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(l)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Meteorologické radary a ich ochranné pásmo 5 000 m a 20 000 m,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(m)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Letiská (aj osobitného určenia), heliporty, pozemné letecké zariadenia a ich ochranné pásma, vzdušný priestor,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(n)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Záplavové územia Q100 (rozsah záplav, ktoré by spôsobili povodne s priemernou dobou opakovania sa raz za 100 rokov),</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(o)</strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; vrstva Vojenské obvody,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(p)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Vzdialenosť 1 000 m od chránených priestorov v obývaných oblastiach,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(q)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov Slovenskej republiky,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(r)</strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva Kúpeľné územia v Slovenskej republike,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(s) </strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva energetických sietí – vzdialenosť energetických sietí do 20 kilometrov,</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>(t) </strong><strong>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; </strong>vrstva cestnej siete SR – cesta II. triedy do 10 kilometrov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Je zaujímavé, že v&nbsp;rámci kritérií je uvedené, že <strong>akceleračná zóna nie je možná, ak je vzdialenosť energetických sietí menej ako 20&nbsp;km</strong>, čo je podľa nášho názoru <strong>v&nbsp;zásade nemožné, nakoľko energetické siete sú rozmiestnené nahusto prakticky po celom Slovensku</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">A&nbsp;<strong>v&nbsp;oblasti, kde by táto vzdialenosť prichádzala do úvahy</strong>, podľa nášho názoru nemožno ponímať ako v&nbsp;súlade so smernicou RED III, nakoľko <strong>väčšinou by šlo o&nbsp;chránené územia</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Príloha vyhlášky tiež stanovuje, že akceleračné zóny nemôžu byť vo vzdialenosti do 10 km od ciest II. triedy, čo z&nbsp;nášho pohľadu tiež nie je príliš realizovateľné.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;týchto smeroch sa určovanie akceleračných zón javí ako veľmi nejasné. </strong>Každopádne, pokiaľ ide o&nbsp;záverečné určenie akceleračných zón na Slovensku, jednotlivé parametre a&nbsp;podmienky a&nbsp;kritériá a&nbsp;prahové hodnoty sú zrejmé a&nbsp;uvedené vyššie a&nbsp;sme v&nbsp;očakávaní ako sa s&nbsp;určením akceleračných zón vysporiadajú zodpovedné orgány. <strong></strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;nadväznosti na smernicu RED III a&nbsp;ust. § 14 ods. 17 zákona o&nbsp;podpore obnoviteľných zdrojov energie a&nbsp;vysoko účinnej kombinovanej výroby, totiž malo Ministerstvo hospodárstva SR do 21. februára 2026 zabezpečiť vypracovanie dokumentu, v&nbsp;ktorom určí akceleračné zóny pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Záverečné určenie akceleračných zón Ministerstvo hospodárstva SR zatiaľ nezabezpečilo, takže nevieme zaujať stanovisko k&nbsp;splneniu podmienok určenia akceleračných zón, keďže ich zatiaľ nepoznáme. &nbsp;</strong></p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">6. VÝSTAVBA VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Pri príprave projektov obnoviteľnej veternej energie v akceleračných oblastiach, v súlade so smernicou RED III, by investori mali postupovať podľa týchto základných krokov: (i)</strong> investor identifikujte akceleračné zóny vhodné pre svoje projekty, <strong>(ii)</strong> investor vykoná vlastné predbežné hodnotenia, <strong>(iii)</strong> investor uzatvorí zmluvu so správcom akceleračnej zóny podľa § 39b zákona č. 24/2006 Z. z.), <strong>(iv) </strong>investor komunikuje so zainteresovanými stranami, <strong>(v)</strong> investor zapracuje zmierňujúce opatrenia do projektu, <strong>(vi)</strong> investor pripraví dokumentáciu pre povolenia, <strong>(vii)</strong> investor pripraví a&nbsp;spracuje štúdiu vplyvu pripojenia projektu využívajúceho veternú energiu do prenosovej sústavy Slovenskej republiky a distribučných sústav SR, <strong>(viii) </strong>investor predloží žiadosť o povolenie stavebného zámeru v súlade s požiadavkami stanovenými pre danú akceleračnú zónu a predloží ich SIŽP, <strong>(ix)</strong> investor spolu so SIŽP monitoruje súlad s časovými harmonogramami a kontroluje maximálny časový harmonogram na vydanie Zjednoteného povolenia, ktorého súčasťou je aj záverečné stanovisko EIA vydané pre celú akceleračnú zónu.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Maximálna lehota pre vydanie zjednoteného povolenia je 12 mesiacov</strong> v súlade s požiadavkou uvedenou v smernici RED III, aby sa zabezpečila včasná realizácia projektu.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Na koniec investor implementuje projektové plány a&nbsp;realizuje výstavbu projektu. Toľko v&nbsp;skratke, pozrime sa na vybrané otázky procesu výstavby bližšie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>6.1 Zjednodušený postup povoľovania projektov v akceleračných zónach</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Smernica RED III predpokladá, že v štátom definovaných a schválených akceleračných zónach budú môcť investori <strong>využiť zjednodušený povoľovací proces</strong>. Ide o zriadenie <strong>jednotného kontaktného miesta pre investorov na podávanie žiadostí a získavanie povolení, ktorým je ustanovená SIŽP &#8211; Slovenská inšpekcia životného prostredia</strong>, vrátane jej regionálnych zložiek.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Stanovené sú <strong>maximálne časové lehoty na vydanie povolení v&nbsp;zjednotenom povoľovaní</strong> na <strong>12 mesiacov</strong>. Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. zaviedol viaceré nové právne inštitúty. Žiadosť o povolenie stavby sa predkladá v konaniach o stavebnom zámere na základe predloženej stavebnej dokumentácie. Táto dokumentácia sa skladá z projektovej dokumentácie, záväzných stanovísk dotknutých orgánov, vyjadrení iných účastníkov konania a ďalších podkladov. Proces zjednoteného povoľovania koordinuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie a následné povoľovanie podľa osobitných predpisov, teda nového Stavebného zákona. Zjednotené povoľovanie začína predložením príslušnej žiadosti, ktorej súčasťou je správa o hodnotení činnosti.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Legálny rámec zjednoteného povoľovania je ustanovený v § 29a a § 29c zákona č. 39/2013 Z. z.</strong> Samozrejme v spojení s § 39a zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý upravuje osobitné konania pre zjednotené povoľovanie. Podstatné ustanovenia uvádzame nižšie.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 29a ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. </strong><strong>o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov:</strong> <em>„</em><em>Zjednotené povoľovanie pre osobitné prevádzky alebo pre osobitné prevádzky využívajúce vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zónypredstavuje konanie, ktorým sa koordinovane a) posudzuje vplyv navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorou je osobitná prevádzka na životné prostredie, b) vydáva rozhodnutie o povolení vykonávať činnosť v osobitnej prevádzke alebo v osobitnej prevádzke využívajúcej vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny, c) určujú opatrenia a podmienky pre realizáciu a vykonávanie činnosti v osobitnej prevádzke alebo v osobitnej prevádzke využívajúcej vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 29a ods. 3 zákona č. 39/2013 Z. z. </strong><strong>o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov</strong><strong>: </strong><em>„Výsledkom zjednoteného povoľovania je zjednotené povolenie, ktorého súčasťou je záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 29c ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. </strong><strong>o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov:</strong> <em>„</em><em>Ak je predmetom zjednoteného povoľovania osobitná prevádzka alebo osobitná prevádzka využívajúca vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny,&nbsp;pre ktorú má byť vydané záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,&nbsp;inšpekcia v zjednotenom povoľovaní postupuje podľa tohto zákona okrem týchto osobitostí: a) súčasťou zjednoteného povoľovania sú konania podľa § 3 ods. 3 a konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, b) konanie začína dňom doručenia žiadosti s náležitosťami podľa § 50 Stavebného zákona, ktorej súčasťou je aj správa o hodnotení činnosti, c) stavebník alebo ním poverený projektant vykoná prerokovanie stavebného zámeru podľa § 20 Stavebného zákona okrem prerokovania s dotknutými orgánmi, ktoré sú v zjednotenom povoľovaní dotknutými orgánmi podľa § 9 ods. 4 písm. a), d) inšpekcia rozhodne do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa začatia zjednoteného povoľovania; ak je konanie prerušené, tieto lehoty neplynú, e) ak ide o osobitnú prevádzku využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny musí byť rozhodnutie vydané maximálne do 12 mesiacov od podania žiadosti podľa písmena b).“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 29c ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. </strong><strong>o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov</strong><strong>:</strong> <em>„Ak je predmetom zjednoteného povoľovania osobitná prevádzka alebo osobitná prevádzka využívajúca vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny,&nbsp;pre ktorú má byť vydané záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu&nbsp;a následne rozhodnutie o stavebnom zámere podľa osobitného predpisu,&nbsp;pokiaľ ide o veternú energiu, príslušný orgán je viazaný stanoviskom dotknutej obce smerujúcemu voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Podľa § 29c ods. 3 zákona č. 39/2013 Z. z. </strong><strong>o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov</strong><strong>:</strong> <em>„Stanovisko dotknutej obce podľa predchádzajúceho odseku je nutné doručiť príslušnému orgánu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od príslušného orgánu.<strong><sup>“</sup></strong></em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) sa na základe zákona č. 269/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. rozširuje o novú pôsobnosť a stáva sa príslušným orgánom pre zisťovacie konanie (screening) a posudzovanie vplyvov (EIA) pre osobitné prevádzky OZE. Zároveň sa SIŽP stáva špeciálnym stavebným úradom pre projekty OZE &#8211; SIŽP má postavenie špeciálneho stavebného úradu, pokiaľ je na realizáciu OZE projektu potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere. Na základe týchto zmien bude SIŽP slúžiť ako takzvaný „jednotný bod“ pre posudzovanie a následné povoľovanie OZE (tzv. one stop shop).</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>6.1.1 Lehoty</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Po novom v&nbsp;rámci zisťovacieho konania podľa</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>ust. § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z. o&nbsp;posudzovaní vplyvov na životné prostredie:</strong> <em>„</em><em>Príslušný orgán vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania v lehote 15 dní odo dňa ústneho pojednávania podľa odseku 7, najneskôr však do 60 dní odo dňa doručenia zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti; ak ide o strategickú investíciu podľa osobitného predpisu,&nbsp;alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu v prevažujúcom verejnom záujme pre obnoviteľné zdroje energie,alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zónvydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania prednostne. Vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť na 90 dní; v takom prípade písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o očakávanom termíne vydania záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>V&nbsp;zisťovacom konaní sa teda záväzné stanovisko vydá</strong><strong> prednostne aplikáciou inštitútu „prevažujúceho verejného záujmu“.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Po novom, v&nbsp;rámci posudzovania vplyvov a&nbsp;vydania záverečného stanoviska EIA podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o&nbsp;posudzovaní vplyvov na životné prostredie: </strong><em>„</em><em>Príslušný orgán vydá záverečné stanovisko do 60 dní od doručenia odborného posudku podľa § 36, najneskôr však do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa doručenia správy o hodnotení činnosti; ak ide o navrhovanú činnosť podľa osobitného predpisu,alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu v prevažujúcom verejnom záujme pre obnoviteľné zdroje energie,alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón&nbsp;vydá záverečné stanovisko prednostne. Ak sa uplatňuje postup podľa § 36 ods. 7, lehota na vydanie záverečného stanoviska neplynie počas doby určenej v osobitnom harmonograme na vypracovanie odborného posudku.</em><em>“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Čiže aj v&nbsp;rámci posudzovania vplyvov a&nbsp;vydania záverečného stanoviska sa záverečné stanovisko vydá</strong><strong> tiež prednostne aplikáciou inštitútu „prevažujúceho verejného záujmu“.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>A&nbsp;napokon, pokiaľ ide o rozhodnutie v Zjednotenom povolení pre osobitné prevádzky v&nbsp;rámci projektov obnoviteľných zdrojov energie, v&nbsp;súlade s&nbsp;vyššie citovaným ust. § 29c ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. je novou lehotou pre projekty v&nbsp;akceleračných zónach 6 mesiacov (po začatí procesu zjednoteného povolenia) avšak maximálne v lehote 12 mesiacov.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>6.1.2&nbsp; Súhlas obce</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Podstatným a <strong>z&nbsp;pohľadu práva je podľa nášho názoru najdôležitejšie záväzné stanovisko obce</strong> pre veternú energiu v&nbsp;akceleračných zónach.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Vo vyššie citovanom ust. § 29c ods. 2 je pre projekty rozvoja veternej energie v&nbsp;akceleračných zónach v rámci zjednoteného povoľovania ustanovené „záväzné stanovisko dotknutej obce“ k stavebnému zámeru, ktoré <strong>dopĺňa postavenie obce po tom čo sa špecializovaným stavebným úradom pre obnoviteľné zdroje energie v&nbsp;akceleračných zónach stala SIŽP</strong>.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Príslušný orgán (SIŽP) je pri vydávaní zjednoteného povolenia viazaný stanoviskami od dotknutých obcí &#8211; Stanovisko obce smerujúce voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom. Ak je stanovisko dotknutej obce nesúhlasné, príslušný orgán (SIŽP) je ním podľa vyššie citovaného ust. § 29c ods. 2 viazaný, a to aj v prípade súhlasného stanoviska od iného orgánu.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Aktuálne je teda <strong>možnosťou, ako výstavbe veternej elektrárne zabrániť, nesúhlasné stanovisko obce</strong>. Nesúhlasné stanovisko obce môže vychádzať z&nbsp;mnohých argumentov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;poslednej časti nášho príspevku Vás oboznámime s&nbsp;kladnými a&nbsp;zápornými argumentmi vo veci veternej energetiky.</p>



<h4 class="wp-block-heading"><strong><em><mark style="background-color:rgba(0, 0, 0, 0);color:#2a739d" class="has-inline-color">7. ARGUMENTY PRE A PROTI</mark></em></strong></h4>



<p class="wp-block-paragraph">Ako každá forma výroby energie aj veterná energia môže prinášať výhody aj nevýhody. <strong>Medzi výhody možno zaradiť (i)</strong> vytvorenie pracovných miest vo výskume a vývoji alebo pri samotnom prevádzkovaní, <strong>(ii)</strong> zdroj príjmov, <strong>(iii)</strong> nákladová efektívnosť, <strong>(iv)</strong> určitá energetická nezávislosť.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Okrem výhod, veterná energetika <strong>vplýva taktiež negatívnym spôsobom na obyvateľov, flóru a&nbsp;faunu, a&nbsp;to (i) </strong>hlukom a vibráciami, ktoré môžu byť rušivé pre obyvateľov žijúcich v&nbsp;blízkosti veterných elektrární a ovplyvňovať ich každodenný život, <strong>(ii)</strong> záber cennej poľnohospodárskej pôdy, <strong>(iii)</strong> vizuálny vplyv, kedy veterné turbíny menia vzhľad a charakteristický ráz krajiny najmä v oblastiach s typickým tradičným krajinným rázom alebo výskytom charakteristických krajinných pohľadov, prípadne významných prvkov prírodného a kultúrneho dedičstva, <strong>(iv)</strong> flashing a flickering – širší pojem, ktorý môže zahŕňať akékoľvek náhle alebo prerušované svetelné efekty spôsobené veternými turbínami, teda vrhanie tieňa lopatiek turbíny, ktoré sa pozorujúcemu objektu pri pohybe lopatiek môžu javiť ako opakujúce sa zmeny tieňa a svetla, ďalej ide o výstražné svetlá inštalované na veterných turbínach, ktoré môžu blikať, aby upozornili lietadlá a zabezpečili leteckú bezpečnosť, <strong>(v) </strong>vibračná a&nbsp;akustická nepohoda spôsobená najmä infrazvukom.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Aktuálny stav je taký, že investori v&nbsp;oblasti veternej energetiky musia <strong>počkať na finálnu zonáciu a&nbsp;určenie akceleračných zón v&nbsp;súlade s&nbsp;európskou legislatívou zo strany Ministerstva hospodárstva SR</strong> a&nbsp;až následne začať realizovať proces investičného zámeru. Procesy konania o&nbsp;stavebnom zámere sú však známe a&nbsp;uviedli sme ich vyššie, rovnako tak lehoty. Bude následne <strong>vecou investora, aby projekt výstavby verejných elektrární zamýšľal a navrhol tak, aby vyhovel európskej a&nbsp;národnej legislatíve, vyhol sa negatívnym vplyvom na životné prostredie a&nbsp;realizoval dostatočný rozsah zmierňujúcich opatrení</strong> počas jednotlivých fáz projektu pre rôzne typy zložiek životného prostredia. Na podporu a&nbsp;realizáciu obnoviteľných zdrojov prostredníctvom veternej energetiky existuje mnoho názorov, či už odborných, ako aj právnych. V ďalšom článku Vás oboznámime s&nbsp;právnym pohľadom zahraničných súdnych autorít vo veci škodlivých vplyvov veternej energetiky.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Publikované dňa 09.04.2026.<br></p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
