Národná rada SR schválila dňa 2. júna 2026 novelu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon“). Významnou zmenou je navýšenie pokút za spáchanie priestupkov, keďže podľa zákonodarcu súčasná výška pokút nespĺňa výchovný, represívny a ani preventívny charakter sankcie. Predmetom novely je popri zvýšení pokút aj rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných prác, ktorú bude možné uložiť pri akomkoľvek priestupku, pričom nie je vylúčené, aby správny orgán pri prejednávaní priestupku páchateľa uložil popri sankcii menších obecných prác aj iný druh sankcie. Novela obsahuje aj rôzne legislatívno-technické úpravy, ktorých cieľom je upraviť nepresnosti zákona o priestupkoch. Novela zákona nadobúda účinnosť dňa 15. júla 2026. Poďme sa na niektoré zmeny pozrieť bližšie.

2. PRIESTUPOK A NEPRÍČETNOSŤ

Všeobecná časť zákona o priestupkoch v úvode upravuje základné pojmy, zavinenie, podmienky pre vznik priestupku, a pod.

Novela upravuje ust. § 5 upravujúce vek a nepríčetnosť ako skutočnosti berúce sa do úvahy pri posudzovaní vzniku priestupku. Vek 14 rokov ako hranica pre fyzickú osobu byť ponímaná ako páchateľ, v odseku 1 ostáva nezmenený.

Avšak podľa novelizovaného ust. § 5 ods. 2: „Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím omamných látok, psychotropných látok alebo ostatných látok spôsobilých nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (ďalej len „iná návyková látka“).“

Novela teda nahrádza doteraz používaný všeobecný pojem „iná návyková látka“ a vymedzuje takzvané návykové látky, užitím ktorých sa páchateľ nezbavuje zodpovednosti za spáchaný priestupok.

3. ZVÝŠENIE POKÚT

Novela zákona o priestupkoch zvyšuje pokuty.

Ako uvádza zákonodarca v dôvodovej správe, navyšovanie pokút má viacero rovín, a to (i) zvyšovanie pokút v prípade priestupkov, ktoré majú stúpajúcu tendenciu, (ii) zohľadnenie vývoja inflácie v prípade priestupkov, kde výšky pokút neboli zvyšované od roku 1990, (iii) odstránenie nepomeru výšky pokuty pri všeobecných skutkových podstatách priestupkov na vybraných úsekoch oproti špeciálnym úpravám priestupkov v jednotlivých osobitných zákonoch, (iv) odstránenie vnútorného nepomeru výšky pokút pri jednotlivých priestupkoch v rámci zákona o priestupkoch, vzhľadom na predchádzajúce legislatívne procesy, pri ktorých došlo k navyšovaniu pokút.

Podľa novelizovaného ust. § 13 odsek 1: „Pokutu možno uložiť do 100 eur, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon inú pokutu.“

Ďalej podľa novelizovaného ust. § 13 ods. 2: „Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 100 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 750 eur.“

Ustanovenie § 13 je pokiaľ ide o výšku pokuty, ustanovením všeobecným. Rovnako tak ďalšie ust. § 19 týkajúce sa priestupkov mladistvých, je všeobecným a po novele uvádza, že „Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 500 eur a v blokovom konaní ako 100 eur.“

Novela zvyšuje pokuty u mnohých priestupkov. Pre účely nášho článku Vás oboznámime s vyššími pokuty vo vybraných priestupkoch.

Za spáchanie priestupku na úseku štátnej správy, napríklad ak osoba uvedie nesprávny údaj orgánu štátnej správy, neoprávnene drží licenciu, povolenie, preukaz, poskytuje odborné služby bez dokladu o odbornej kvalifikácii, a ďalšie priestupky podľa § 21 zákona, sú po novom v zmysle novely stanovené pokuty vo výške do 300, 500 a až do 1500 EUR, v závislosti od závažnosti protiprávneho konania.

Za priestupky na úseku podnikania, teda ak niekto neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť, alebo spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť, novela stanovila vyššie pokuty, a to do 1000 EUR v prípade neoprávneného výkonu obchodnej, výrobnej alebo inej zárobkovej činnosti a až do 4000 EUR v ďalšom spomínanom prípade.

Podľa zákona o priestupkoch je ďalším priestupkom ak niekto úmyselne protiprávne získa, obsadí alebo užíva byt alebo nebytový priestor.  V zmysle novely v takom prípade hrozí pokuta do 500 EUR.

Priestupky na úseku práce a sociálnych vecí, ktorými sú podľa ust. § 28 ods. 1, novelizovaného v písmenách b) a c), (a) sťaženie starostlivosti osvojiteľa alebo výchovu osvojenca prezradením alebo rozšírenie údajov o osvojení, (b) marenie výkonu ochrannej výchovy maloletého alebo narušovanie výchovy dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti, (c) marenie výkonu  výchovného opatrenia uloženého podľa osobitných predpisov, (d) neoprávnené sprostredkúvanie pracovnej činnosti, sú po novom sankcionované pokutou do 500 EUR, resp. do 1000 EUR v prípade prvého a posledne menovaného priestupku.

Pokuty za priestupky na úseku kultúry sa zvyšujú až na najviac 300 EUR.

Ustanovenie § 47 podrobne určuje jednotlivé priestupky proti verejnému poriadku. Tie sa nemenia. Mení sa však samozrejme výška pokút.

Poďme si jednotlivé pokuty vyčísliť.

Podľa novelizovaného ust. § 47 za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d), teda za (i) neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, (ii) porušenie nočného kľudu, (iii) vzbudenie verejného pohoršenia, (iv) znečistenie verejného priestranstva, verejne prístupného objektu alebo znečistenie verejnoprospešného zariadenia plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo (v) zanedbanie povinnosti upratovania verejného priestranstva, po novom hrozí pokuta až do výšky 300 EUR.

Podľa novelizovaného ust. § 47 za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g), teda za (i) úmyselné zničenie, poškodenie, znečistenie alebo neoprávnené odstránenie, zamenenie, pozmenenie, zakrytie alebo premiestnenie turistickej značky alebo iného orientačného označenia, (ii) porušenie podmienky určenej na ochranu verejného poriadku pri konaní kultúrnych podujatí alebo v miestach určených na rekreáciu alebo turistiku, (iii) poškodenie alebo neoprávnené zabratie verejného priestranstva, verejne prístupného objektu alebo verejnoprospešného zariadenia, po novom hrozí pokuta až do výšky 900 EUR.

Podľa novelizovaného ust. § 47 za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až m), teda za (i) nosenie na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane, najmä dýky, bodáky a šable, ako aj iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, (ii) porušenie zákazu používať označenie „Policajný zbor“ alebo „Polícia“, zákaz používať označenie „ŽANDÁRI“ alebo „Žandársky zbor“, alebo poruší zákaz používať služobnú rovnošatu Policajného zboru, rovnošatu žandára alebo poľnú vojenskú rovnošatu s označením „ŽANDÁRI“ alebo rovnošatu príslušníka obecnej polície ustanovený osobitným predpisom, (iii) porušenie zákazu používať označenie „finančná správa“ alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením a s tým súvisiace skutočnosti, (iv) porušenie zákazu používať označenie „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“ alebo od nich odvodené tvary slov alebo používať označenia „výkon rozhodnutia“, „exekúcia“ alebo „exekučná činnosť“ alebo od nich odvodené tvary slov, (v) hrubé znevažovanie, urážanie alebo ohrozovanie účastníka, organizátora podujatia, zvolávateľa, usporiadateľa, zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby, dobrovoľníka alebo inú osobu podieľajúcu sa na organizovaní verejného podujatia, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo delegáta zväzu, a to verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom, (vi) úmyselné a aktívne konanie, ktorým sa zmarí účel verejne prístupného podujatia, naruší sa jeho priebeh a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo podnecovanie k takému konaniu, (vii) neoprávnený vstup do objektu alebo bydliska, ktorému Policajný zbor zaisťuje ochranu podľa osobitného predpisu, po novom hrozí pokuta až do výšky 1500 EUR.

Pokiaľ ide o priestupky na úseku extrémizmu:

Ak niekto použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré (i) smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, (ii) ktoré sú obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, po novom hrozí pokuta až do výšky 1000 EUR.

Rovnako tak pokuty do výšky 1000 EUR hrozia, ak (i) niekto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, (ii) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, (iii) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody alebo (iv) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Pokuta až do výšky 1500 EUR hrozí, ak niekto napriek zákazu umiestni na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli text, vyobrazenie alebo symbol oslavujúci, propagujúci alebo obhajujúci režim založený na komunistickej, fašistickej alebo nacistickej ideológii alebo jeho predstaviteľa, alebo takéto umiestnenie iniciuje, rozhodne o ňom, umožní ho alebo sa na ňom inak podieľa.

V neposlednom rade sa zvyšujú pokuty za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 zákona, ktorý po novele zákona v odseku 1 stanovuje nasledovné:

„Priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, d) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena c) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.“

V nadväznosti na vyššie citované novelizované znenie ust. § 49 ods. 1 zákona, sa teda menia pokuty a zvyšujú tak, ako stanovuje nové ust. § 49 ods. 2, na základe ktorého „Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 100 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a f) pokutu do 300 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a e) pokutu do 1 000 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) pokutu do 1 500 eur.“

4. MENŠIE OBECNÉ PRÁCE AKO NOVÁ SANKCIA

Novela zavádza menšie obecné práce ako novú sankciu za spáchanie priestupku.

Ako uvádza zákonodarca v dôvodovej správe, častokrát sa vyskytujú prípady, kedy pokuty uložené v konaní o priestupku správnym orgánom nie je možné vymôcť. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch stráca účel samotného priestupkového konania. Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť.

Rozšírením okruhu sankcií sa pre správny orgán vytvára priestor na prispôsobenie druhu a rozsahu uloženej sankcie individuálnym okolnostiam prípadu. Ide o flexibilný nástroj, ktorý umožní individualizáciu sankcie za spáchaný priestupok s ohľadom na možnosti páchateľa, čo zvýši spravodlivosť a účinnosť sankcie.

Podľa nového ust. § 15a ods. 1 zákona: „Menšie obecné práce na účely tohto zákona sú práce vykonávané v záujme obce, určené najmä na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.“

V novom ust. § 15a sa ďalej upravujú podrobnosti súvisiace so sankciou menších obecných prác.

Menšie obecné práce možno uložiť v rozsahu od 20 hodín do 150 hodín.

Pokiaľ ide o mladistvých, podľa novelizovaného ust. § 19 menšie obecné práce možno mladistvému uložiť v rozsahu od 10 hodín do 75 hodín. Menšie obecné práce nesmú vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonávajú, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých.

Menšie obecné práce je páchateľ povinný vykonať v určenom rozsahu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Do doby výkonu menších obecných prác sa nezapočítava čas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Menšie obecné práce správny orgán neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný. Na účel preukázania skutočností podľa prvej vety je páchateľ povinný správnemu orgánu predložiť príslušné doklady.  

Menšie obecné práce vykonáva páchateľ pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, a to osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu, v rozsahu najmenej desať hodín za kalendárny mesiac.

Menšie obecné práce páchateľ vykonáva spravidla v územnom obvode obce,  v ktorej má bydlisko, obvyklý pobyt alebo v ktorej sa zdržiava. Ak nie je možné vykonať menšie obecné práce v tomto územnom obvode, môžu sa vykonať so súhlasom páchateľa aj mimo tohto územného obvodu, ak to nie je prekážkou riadneho výkonu tejto sankcie.

Uloženie sankcie menších obecných prác správny orgán vopred prerokuje s obcou, v územnom obvode ktorej sa majú menšie obecné práce vykonať.

Výkon menších obecných prác sa nepovažuje za výkon menších obecných služieb podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na novú sankciu menších obecných prác, novela vypúšťa ust. § 88a upravujúce výkon rozhodnutia o pokute prostredníctvom verejnoprospešných prác.

4.1 Podrobnosti výkonu menších obecných prác

Novela prináša nové ust. § 88b, prostredníctvom ktorého upravuje podrobnosti týkajúce sa výkonu sankcie menších obecných prác.

Správny orgán zašle obci, v ktorej územnom obvode má páchateľ menšie obecné práce vykonať, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, podľa ktorého sa majú menšie obecné práce vykonať, oznámenie o uložení sankcie menších obecných prác; to neplatí, ak je správnym orgánom obec, v územnom obvode ktorej má páchateľ vykonať menšie obecné práce. 

Také oznámenie obsahuje (i) identifikačné údaje páchateľa, (ii) označenie rozhodnutia o priestupku, (iii) označenie obce, v ktorej územnom obvode sa majú menšie obecné práce vykonať, (iv) rozsah uložených menších obecných prác, (v) lehotu, v ktorej sa má páchateľ dostaviť osobne na obecný úrad obce.

Na účely výkonu menších obecných prác je páchateľ povinný v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku dostaviť sa osobne na obecný úrad obce, v územnom obvode ktorej má menšie obecné práce vykonať. Ak sa páchateľ v lehote na obecný úrad obce nedostaví, obec o tejto skutočnosti bezodkladne informuje správny orgán; to neplatí, ak je obec zároveň správnym orgánom.

Obec je povinná zabezpečiť pre páchateľa výkon menších obecných prác v rozsahu uvedenom v oznámení.

Správny orgán môže na základe žiadosti páchateľa upustiť od výkonu menších obecných prác alebo ich zvyšku, ak páchateľ v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorý si úmyselne neprivodil v priebehu výkonu tejto sankcie, alebo z iných závažných dôvodov, nie je schopný menšie obecné práce vykonať. Ak ide o mladistvého páchateľa, môže žiadosť podať aj jeho zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, zástupca zariadenia, v ktorom je mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Rozhodnutie o upustení od výkonu menších obecných prác alebo ich zvyšku obsahuje výrok a odôvodnenie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

Obec bezodkladne, najneskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, podľa ktorého sa majú menšie obecné práce vykonať, oznámi správnemu orgánu  ukončenie menších obecných prác, ktoré páchateľ vykonával a predloží správu o ich priebehu, v ktorej uvedie rozsah vykonaných menších obecných prác; to neplatí, ak je obec zároveň správnym orgánom. Ak ide o mladistvého páchateľa správny orgán zasiela správu podľa prvej vety orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vykonávaním menších obecných prác nevzniká páchateľovi pracovnoprávny vzťah ani iný obdobný pracovný vzťah.

Výkon menších obecných prác podľa zákona o priestupkoch sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažuje za plnenie pracovných úloh, a ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz.

Náklady spojené s výkonom menších obecných prác znáša páchateľ sám; to neplatí, ak ide o náklady na pracovné náradie, materiál a osobné ochranné pracovné prostriedky potrebné na výkon práce, ktoré znáša obec, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej je obec zriaďovateľom.

5. PRIESTUPKY NA ÚSEKU PÔDOHOSPODÁRSTVA

Z dôvodu neaktuálnosti novela v ust. § 35 vypúšťa skutkové podstaty priestupkov podľa § 35 ods. 1 písm. a) a e), a to tiež z dôvodu ich duplicity so skutkovými podstatami priestupkov podľa osobitných predpisov.

V nadväznosti na vyššie uvedené vypustenie dvoch skutkových podstát priestupkov sa ust. § 35 zmenilo na čisto „Priestupky na úseku pôdohospodárstva“, nakoľko obsahom navrhovaného ustanovenia je jedna skutková podstata priestupku, ktorá sa týka nielen poľnohospodárskej pôdy, ale pôdy vo všeobecnosti.

Podľa ust. § 35 ods. 1 novelizovaného zákona: „Priestupku sa dopustí ten, kto znečistí pôdu neoprávneným nakladaním s olejmi, pohonnými látkami, prípravkami na ochranu rastlín, biocídmi, hnojivami alebo inými škodlivými látkami.“

Podľa odseku 2 za taký priestupok možno uložiť pokutu do 300 eur.

Skutková podstata priestupku na úseku pôdohospodárstva sa teda rozšírila na akúkoľvek neoprávnenú manipuláciu s látkami, ktoré môžu znečistiť pôdu, nielen skladovanie. Pojmy „pesticíd“ a „biocíd“ sa nahradili pojmami v súlade s platnou legislatívou.

6. ZVEREJŇOVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV POLÍCIOU

Novelizované znenie ust. § 60 ods. 3 zákona  umožňuje orgánom Policajného zboru v rámci objasňovania priestupku zverejniť osobné údaje zachytené prostredníctvom zvukového, obrazovo-zvukového alebo obrazového záznamu za účelom zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku. V súčasnosti v súlade s § 69e zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení je Policajný zbor oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách. Podľa zákonodarcu prax ukázala, že využitie masovokomunikačných prostriedkov a sociálnych sietí v týchto prípadoch má svoje opodstatnenie a napomáha objasňovaniu trestnej činnosti a pri pátraní po osobách. Je potrebné umožniť aj orgánom objasňujúcim priestupky využívať tieto možnosti na účely zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku. 

Zverejňovanie osobných údajov zachytených obrazovým, zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom na účel zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti majetku, priestupku extrémizmu a priestupku diváckeho násilia je spracúvanie osobných údajov vo verejnom záujme.

V tomto smere preto podľa novelizovaného ust. § 60 nového ods. 3 zákona o priestupkoch: „Ak nemožno zistiť totožnosť osoby podozrivej zo spáchania priestupku iným spôsobom, orgán Policajného zboru je oprávnený zverejniť osobné údaje tejto osoby zachytené obrazovým, zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom v nevyhnutnom rozsahu na účely zistenia jej totožnosti. Zverejnenie podľa prvej vety je prípustné pri podozrení zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti majetku, priestupku extrémizmu a priestupku diváckeho násilia, a to najviac na dobu 30 dní odo dňa prvého zverejnenia. Orgán Policajného zboru je povinný viesť evidenciu o zverejnení obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov v rozsahu dátum zverejnenia záznamu, miesto zverejnenia záznamu a dátum vymazania záznamu.“

Zvyšné odseky novela prečíslovala a označujú sa ako 4 až 7.

Pri zverejnení osobných údajov je potrebné stále posudzovať podmienku nevyhnutnosti. Ak bude totožnosť osoby podozrivej zo spáchania priestupku zistená pred dobou 30 dní od prvého zverejnenia záznamu, orgán Policajného zboru odstráni zverejnený záznam aj pred touto lehotou.

Orgán Policajného zboru musí pri zverejnení záznamu prihliadať, či zverejnenie záznamu nebude mať nepriaznivé následky na práva a slobodách iných. Ak záznam obsahuje osobné údaje aj iných osôb ako podozrivej osoby, orgán Policajného zboru pred zverejnením záznamu osobné údaje iných osôb anonymizuje.

7. NÁHRADA ŠKODY

Ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch určuje, že „Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená“.

Novela v novom odseku 2 prináša zmenu v podobe zavedenia koncentračnej zásady vo vzťahu k poškodenému a uplatňovaniu jeho nároku na náhradu škody. Vymedzuje sa moment, do kedy možno uplatniť nárok na náhradu škody, okrem prípadov, v ktorých sa osoba, ktorej vznikla majetková škoda, vzdala nároku na náhradu škody už skôr.

Podľa nového ods. 2 v ust. § 70 zákona: „Nárok na náhradu škody možno uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní; to neplatí, ak sa poškodený nároku na náhradu škody vzdal skôr.“

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

8. NOVELA TRESTNÉHO ZÁKONA

V súvislosti so zavedením novej sankcie menších obecných prác, ktorú možno uložiť v rozhodnutí o priestupku, novela zároveň zavádza do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia upravuje ust. § 348 Trestného zákona.

V ust. § 348 ods. 1 Trestného zákona sa za písmeno j) vkladá nové písmeno k), to znamená, že po novom, „Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že k) bez vážneho dôvodu nenastúpi na výkon menších obecných prác, ktoré mu uložil orgán verejnej moci, alebo svojím konaním alebo opomenutím zámerne znemožní ich vykonanie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Ide o právny prostriedok na zabezpečenie vymožiteľnosti sankcie menších obecných prác uloženej v rámci konania o priestupku. Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto sa bez vážneho dôvodu nedostaví na výkon menších obecných prác alebo svojím konaním, alebo opomenutím zámerne znemožní ich vykonanie.

Publikované dňa 30.06.2026.

máj 2026

Novela Civilného sporového poriadku prijatá Národnou radou SR dňa 4. júna 2026 transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami a ustanovuje pravidlá ochrany takých osôb. V podstate ide o právnu ochranu pred šikanóznymi krokmi spravidla mocnejších subjektov, akými sú korporácie, politici alebo developeri, ktorí zneužívajú súdne procesy na zastrašenie alebo umlčanie napríklad novinárov, kritikov alebo aktivistov pôsobiacich vo verejnom živote v záležitostiach verejného záujmu. V čom spočívajú prostriedky ochrany, ako aj čo samotný spor proti verejnej účasti znamená a aké sú procesné špecifiká, sa dočítate v našom článku.

2. SPOR PROTI VEREJNEJ ÚČASTI A SÚVISIACE NOVÉ POJMY

Vysvetlime si, čo znamená spor proti verejnej účasti.

Spory proti verejnej účasti sú známe aj ako SLAPP žaloby, z angl. Strategic Lawsuits Against Public Participation). Ako sme uviedli v úvode, ide o šikanózne právne kroky, ktoré mocné subjekty (korporácie, politici, developeri, a pod.) zneužívajú na zastrašenie a umlčanie kritikov, novinárov alebo aktivistov alebo obdobné subjekty pôsobiace vo verejnom živote alebo sa venujú záležitostiam verejného záujmu.

Tieto súdne spory sú charakteristické tým, že (i) cieľom nie je dosiahnutie spravodlivosti, ale cieľom je finančné vyčerpanie, psychologický nátlak a cenzúra verejnej diskusie, (ii) predmetom takých žalôb je najčastejšie údajné ohováranie, poškodenie dobrého mena alebo ušlý zisk, pričom požadované finančné odškodnenia bývajú extrémne vysoké a (iii) obeťami, resp. žalovanými sú najčastejšie investigatívni novinári, environmentálni aktivisti, whistlebloweri či bežní občania.

V novom ust. § 323a CSP sa v súlade s čl. 4 smernice (EÚ) 2024/1069 definujú pojmy spor proti verejnej účasti, vec s cezhraničnými dôsledkami, verejná účasť, záležitosť verejného záujmu a zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti.

2.1  Spor proti verejnej účasti

Podľa § 323a ods. 1 CSP: „Spor proti verejnej účasti je uplatňovanie zjavne neopodstatneného nároku na súde vo veci s cezhraničnými dôsledkami proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti, alebo zneužívajúce súdne konanie vo veci s cezhraničnými dôsledkami vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti.“

Podľa § 323a ods. 2 CSP: „Vec má cezhraničné dôsledky, ak čo i len jedna strana nemá v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo určené podľa osobitného predpisu a všetky ostatné rozhodujúce skutočnosti sa viažu k Slovenskej republike.“

2.2  Verejná účasť

Podľa § 323a ods. 3 CSP: „Verejná účasť je prednesenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo vykonanie akejkoľvek činnosti fyzickou osobou alebo právnickou osobou pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu, práva na informácie, slobody vedeckého bádania a umenia alebo slobody zhromažďovania a slobody združovania, a akékoľvek prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené, a ktoré súvisia so záležitosťou verejného záujmu.“

Zjednodušenie povedané, verejná účasť alebo participácia verejnosti alebo subjektov, ktoré zastávajú záujem verejnosti, je proces, prostredníctvom ktorého sa jednotlivci a občianske skupiny zapájajú do rozhodovania, tvorby politík a správy verejných vecí. Umožňuje občanom ovplyvňovať dianie vo svojom okolí, od lokálnych samospráv až po celoštátnu úroveň.

2.3  Záležitosť verejného záujmu

Podľa ust.§ 323a odseku 4 novelizovaného CSP  je „Záležitosť verejného záujmu akákoľvek záležitosť, ktorá ovplyvňuje verejnosť do takej miery, že sa o ňu môže oprávnene začať zaujímať, najmä v týchto oblastiach:

a) základné práva a slobody, verejné zdravie, bezpečnosť, životné prostredie vrátane klímy,

b) činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je verejne činnou osobou vo verejnom sektore alebo súkromnom sektore,

c) záležitosti posudzované zákonodarným orgánom, orgánom výkonnej moci, súdnym orgánom alebo akékoľvek iné úradné konania,

d) obvinenia z korupcie, podvodu alebo akéhokoľvek iného trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu v súvislosti s takýmito záležitosťami,

e) činnosti zamerané na ochranu hodnôt ustanovených v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii vrátane ochrany demokratických procesov pred neprimeraným zasahovaním, najmä boj proti dezinformáciám.“

2.4  Zneužívajúce súdne konanie

Zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti upravuje ust. § 323a ods. 5.

Ide o súdne konanie, ktoré sa v skutočnosti nezačína s cieľom uplatniť právo alebo vykonať právo, ale ktorého hlavným zámerom je zabrániť, obmedziť alebo sankcionovať verejnú účasť, a v ktorom sa využíva nerovnováha moci medzi stranami a uplatňujú neopodstatnené nároky.

Tento zámer sa prejavuje najmä v (i) neprimeranej, nadmernej alebo zveličenej povahe nároku alebo jeho časti vrátane neprimeranej hodnoty sporu, (ii) existencii viacerých konaní iniciovaných žalobcom alebo pridruženými stranami v súvislosti s podobnými záležitosťami, (iii) zastrašovaní, obťažovaní alebo vyhrážaní sa zo strany žalobcu alebo zástupcov žalobcu pred konaním alebo počas neho, ako aj podobné správanie žalobcu v podobných alebo súbežných veciach, (iv) použití procesných taktík v zlej viere, ako je spôsobovanie prieťahov v konaní, podvodné alebo zneužívajúce taktizovanie pri voľbe právomoci alebo ukončenie konaní v neskoršom štádiu konania v zlej viere.

3. ČO HLAVNÉ PRINÁŠA NOVELA

Prostriedky ochrany na základe nového inštitútu sporu proti verejnej účasti spočívajú (i) v zavedení mechanizmu, ktorý umožní súdu v skorom štádiu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu a odrádzaniu od verejnej účasti a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo zastaviť, (ii) v tom, že dôkazným bremenom bude zaťažený žalobca, ktorý musí preukázať, že jeho konanie je v dobrej viere s cieľom uplatňovať svoje práva a nie odrádzať a sankcionovať osobu zapojenú do verejnej účasti na záležitostiach verejného záujmu, (iii) ďalej v tom, že slabšia strana bude môcť žiadať súd, aby nariadil zloženie zábezpeky na náhradu škody alebo inej ujmy a preddavku na náhradu trov konania, (iv) že súd bude môcť uložiť žalobcovi účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za zneužívajúce procesné úkony ako napr. povinnosť uverejniť rozsudok súdu, uložiť náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia až do plnej výšky či uložiť adekvátnu pokutu.

4. PROCESNÉ USTANOVENIA

Nové ustanovenia § 323b až 323e upravujú niektoré procesné ustanovenia sporov proti verejnej účasti. Obdobne ako v iných sporoch podľa druhej hlavy CSP sa na účel vyvažovania nerovnosti síl zavádza poučovacia povinnosť súdu o právach a povinnostiach žalovaného a osobitné ustanovenie o spojení vecí a dokazovaní.

4.1  Poučovacia povinnosť

Podľa § 323b novelizovaného CSP: „Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k žalovanému vhodným spôsobom žalovaného poučí oa) možnosti zastúpenia,b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.“

4.2  Spojenie vecí

Podľa § 323c novelizovaného CSP: „Ustanovenia o spojení vecí sa nepoužijú, ibaže by predmetom konaní boli spory proti verejnej účasti.

„Súd vylúči na samostatné konanie nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je sporom proti verejnej účasti.“

4.3  Dokazovanie

Ustanovenie § 323d sa týka osobitných ustanovení o dokazovaní v sporoch proti verejnej účasti, pričom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Samozrejme, aj v sporoch proti verejnej účasti, tak ako aj v, povedzme, klasických sporoch, podľa § 323e žalovaný môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

5. ZÁBEZPEKA

V súlade s čl. 10 smernice (EÚ) 2024/1069 má súd na základe nového ust. § 323f možnosť na návrh žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by žalovanému vznikla v dôsledku sporu proti verejnej účasti. Ak má byť náhrada škody alebo inej ujmy uspokojená zo zábezpeky, musí sa žalovaný alebo strana, ktorá mala v spore proti verejnej účasti postavenie žalovaného domáhať náhrady škody alebo inej ujmy, ak je možné dôvodne predpokladať, že by k škode alebo inej ujme mohlo v dôsledku sporu proti verejnej účasti dôjsť, najneskôr do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti. Vzhľadom na to, že pôjde o skoré štádium sporu, kedy ešte nedošlo k dokazovaniu, nie je možné mať s istotou osvedčené, že ide jednoznačne o spor proti verejnej účasti, ale už by mal byť dôvodný predpoklad, že ide o spor proti verejnej účasti.

Ako uvádza dôvodová správa, ustanovenie motivuje žalovaného, resp. stranu, ktorá mala v spore proti verejnej účasti postavenie žalovaného uplatniť si náhradu škody čo najskôr v rámci premlčacej lehoty, keďže súd má povinnosť držať zábezpeku v úschove.

Dôvodom zastavenia konania je podľa § 323f ods. 2 skutočnosť, ak žalobca v súdom určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, nezloží zábezpeku; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Súd rozhodne o návrhu žalovaného na zábezpeku bezodkladne.

Podľa odseku 4 v novom ust. § 323f CSP: „Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy v dôsledku sporu proti verejnej účasti sa uspokojí zo zloženej zábezpeky. Po uspokojení nároku zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti žalobcovi. Povinnosť nahradiť škodu, alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.“

Zákon myslí aj na vrátenie zábezpeky, pričom podľa ods. 5 „Súd vráti žalobcovi v spore proti verejnej účasti zloženú zábezpeku, ak a) v konaní vo veci samej žalobcovi vyhovel, (b) žalovaný nepodal žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti, (c) žalovaný podal žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti a je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné, (d) žalovaný podal žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti a súd túto žalobu právoplatným rozhodnutím odmietol alebo zamietol alebo zastavil konanie vo veci samej.“

6. PREDDAVOK

Preddavok má slúžiť na zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré budú použité na náhradu trov konania priznanej žalovanému. Ak súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, žalobcovi po uspokojení nároku žalovaného súd vráti zvyšnú časť zloženého preddavku a ak bol úspech žalobcu úplný, vráti mu v zmysle § 323g ods. 5 zábezpeku celú. Rovnako súd vráti zábezpeku, ak súd právoplatným rozhodnutím nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Podľa § 323g ods. 1 CSP má ísť o preddavok primeraný a smerujúci do úschovy súdu, pričom táto povinnosť môže byť určená súdom na základe uznesenia na návrh žalovaného. Výšku preddavku a lehotu na jeho zloženie určí súd podľa okolností prípadu.

Aj v tomto prípade sa konanie pre nezloženie preddavku zastaví. Ak žalobca v súdom určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, nezloží preddavok, súd konanie zastaví a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Právoplatne priznaná náhrada trov konania žalovanému sa uspokojí zo zloženého preddavku. Po uspokojení nároku zvyšnú časť zloženého preddavku súd vráti žalobcovi. Povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré neboli uspokojené z tohto preddavku, nie je dotknutá. Súd preddavok vráti, ak právoplatným rozhodnutím nepriznal náhradu trov konania žalovanému alebo žiadnej zo strán.

7. NEOPODSTATNENÝ NÁROK A NEDÔVODNÁ ŽALOBA

Nové ust. § 323h CSP upravuje zjavne neopodstatnený nárok v spore proti verejnej účasti a zjavne nedôvodnú žalobu v spore proti verejnej účasti

V odseku 1 sa upravuje možnosť súdu odmietnuť podanie žalobcu, ak súd zistí, že ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie. Ide o prvok na ochranu žalovaného inšpirovaný § 28 Správneho súdneho poriadku spočívajúci v odmietnutí žaloby šikanózneho charakteru, ktorou sa sleduje zneužitie práva alebo bezúspešné uplatňovanie práva.

Podľa odseku 2 v ust. § 323h je však ďalšou možnosťou na zastavenie konania pri zjavne neopodstatnenom nároku v spore proti verejnej účasti podanie návrhu zo strany žalovaného na zastavenie konania. Ako uvádza dôvodová správa, táto možnosť má byť otvorená kedykoľvek počas konania. V tomto prípade sa prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý má na výzvu súdu povinnosť odôvodniť nárok tak, aby bol súd schopný posúdiť, či nie je jeho nárok v spore proti verejnej účasti zjavne neopodstatnený, a to vrátane povinnosti žalobcu pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, a označiť ostatné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V tomto štádiu však ešte nejde o vyčerpávajúce dokazovanie, ide o zrýchlené konanie, kde rozhodnutie o bezodkladnom zastavení konania by malo byť rozhodnutím vo veci samej s možnosťou podania odvolania.

Ak žalobca nesplní povinnosť danú súdom na odôvodnenie nároku a pripojenie dôkazov a v súdom určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, sa nevyjadrí alebo žalobu neodôvodní, súd konanie zastaví.

Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu v spore proti verejnej účasti, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

Ak súd z podania neusúdil, že ide o zjavne zneužívajúce konanie proti verejnej účasti a podanie neodmietol, po doručení žaloby s lehotou na vyjadrenie žalovanému a s poučením žalovaného o jeho právach a povinnostiach nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti.

8. OSOBITNÉ USTANOVENIA

Osobitné ustanovenia o poriadkových opatreniach a iných opatreniach súdu v prípade sporoch proti verejnej účasti upravuje ust. § 323i novelizovaného CSP.

Zavádza sa možnosť súdu uložiť okrem poriadkových opatrení voči sťažovaniu postupu konania podľa § 102 a 103 CSP do výšky 500€ (opakovane do 2000€), aj iné osobitné opatrenia či už (i)v podobe povinnosti zverejniť rozsudok alebo jeho časť na trovy žalobcu, (ii) uložiť žalobcovi aj bez návrhu pokutu v minimálnej výške 500€ do 10% zo sumy uplatňovanej v súdnom konaní.

Tieto opatrenia sa môžu použiť aj voči špecifickým úkonom v sporoch proti verejnej účasti ako späťvzatie žaloby, zmeny žaloby týkajúce sa nárokov alebo tvrdení zo strany žalobcu.

Súd môže ďalej uložiť žalobcovi, ktorý začal zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti, nahradiť primerané trovy právneho zastúpenia žalovaného aj nad rámec tarifnej odmeny advokáta.

9. ĎALŠIE ZMENY V CSP

Spolu s uzákonením nového procesného inštitútu, k ktorom sme písali vyššie, novela CSP zaviedla aj ďalšie čiastkové zmeny v iných procesných úkonoch strán sporu, ako aj v rozsudkoch pre zmeškanie.

9.1  Procesný úkon účastníka

Ustanovenie § 118 CSP upravuje lehoty. Podľa novelizovaného ust. § 118 ods. 1 CSP: „Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd. Lehota určená súdom nemôže byť kratšia ako 15 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Novela všeobecne upravila minimálnu dĺžku lehoty, ktorú môže súd určiť strane sporu na vykonanie procesného úkonu. Podľa dôvodovej správy si zmenu vyžiadala aplikačná prax, kedy dochádzalo k určovaniu veľmi krátkych lehôt, napríklad v trvaní siedmich dní, ktoré sa nejavia ako primerané a dostatočné na efektívne uplatnenie procesných práv strany.

9.2  Rozsudok pre zmeškanie

Novela CSP mení postup súdu v prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví strana sporu a svoju účasť neospravedlní, v prípade, ak ide o spory podľa § 137 písm. a) CSP. 

Podľa ust. § 137 písm. a) CSP: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“

Podľa novelizovaného ust. § 274 CSP: „Na pojednávaní môže súd rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a  b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“

Podľa doposiaľ platnej právnej úpravy podľa § 273 CSP má súd možnosť (nie povinnosť) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade, ak sa žalovaný písomne nevyjadrí k žalobe, nepripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, alebo neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Po novom na základe novely je možnosť, nie povinnosť, daná súdu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj podľa § 274 CSP, teda režim sa zmierňuje.

Podľa prísnejšieho režimu pred novelou bol súd povinný vydať rozsudok pre zmeškanie, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci samej, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Súd nemal na výber.

Podľa zákonodarcu takto koncipovaná právna úprava sa javí ako neprimerane prísna, a to najmä v situáciách, keď sa v danej veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil a aktívne sa ich zúčastnil, pričom k jeho neúčasti došlo len na jednom pojednávaní.

Po novom teda súd disponuje diskrečnou právomocou posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného, a až na základe tohto posúdenia rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo či je namieste pokračovať v konaní iným procesným postupom.

Rovnakou diskrečnou právomocou bude po novom súd disponovať na základe novelizovaného ust. § 278 CSP a v prípadoch návrhov žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak sa žalobca nedostaví na pojednávanie a svoju účasť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.Teda na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie súd môže rozhodnúť, nie že tak rozhodne automaticky na návrh žalovaného.

9.3   Doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému

Za ust. § 276 CSP novela vkladá nové ust. § 276a, na základe ktorého „Na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú.“

Novela teda zavádza osobitný spôsob doručovania rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, keď je žalovaným fyzická osoba, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená.

Ide najmä o situácie, keď žalovaný nemá právne zastúpenie advokátom, osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou ani inou osobou oprávnenou poskytovať právnu pomoc podľa osobitných predpisov a pod.

Ako uvádza zákonodarca, cieľom nového ust. § 276a CSP je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje. V prípade, ak je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba, zachováva sa doručovanie rozsudkov pre zmeškanie prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. júla 2026.

Publikované dňa 30.06.2026.

máj 2026

Novela zákona o matrikách má ambíciu znižovať administratívnu záťaž občana pri kontakte s matričným úradom, ustanovuje miestnu príslušnosť matričného úradu pri zápise vyhlásenia za mŕtveho, zavádza možnosť vydávať druhopisy matričných dokladov z osobitnej matriky na všetkých matričných úradoch v rámci Slovenskej republiky a podobne.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA

Novelou sa okrem zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách (ďalej len „zákon o matrikách“) dopĺňa aj (A) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, (B) zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, (C) zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, (D) zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, (E) zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a (F) zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch.

3. ZÁKON O MATRIKÁCH

• VYPUSTENIE ÚRADNÉHO VÝPISU

Prvou zmenou, ktorú novela prináša je vypustenie ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o matrikách („V konaní pred orgánom verejnej moci, ktorého rozhodnutie je podkladom na zápis do matriky, zmenu zápisu v matrike alebo zrušenie zápisu v matrike, možno použiť úradný výpis nie starší ako tri mesiace“).

Úradnými výpismi sú podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o matrikách rodný list, sobášny list a

úmrtný list, ktoré sú verejnými listinami. Tieto úradné výpisy zároveň predstavujú súbor údajov, ktoré sú orgány verejnej moci povinné získavať, používať a navzájom si ich v nevyhnutnom rozsahu bezodplatne poskytovať podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii).

Vzhľadom na uvedené je irelevantné ich predkladanie účastníkom konania do akéhokoľvek konania pred orgánom verejnej moci na území Slovenskej republiky a zároveň, keďže sa tieto dáta získavajú automatizovaným spôsobom zo zdrojových informačných systémov verejnej správy, v ktorých sa predpokladá v danom čase ich aktuálnosť a súlad so skutočným stavom, je predmetné ustanovenie o trojmesačnej lehote ich platnosti obsolentné.

• ÚPRAVA NIEKOTRÝCH POJMOV

Novela ďalej prináša aj úpravu niektorých pojmov. Po novom sa napríklad slová „zaručeným podpisom” nahrádzajú slovami „kvalifikovaným podpisom” (ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o matrikách) a slovo „lekári“ sa nahrádza slovami „poskytovatelia zdravotnej starostlivosti“ (ustanovenia § 7 ods. 2 a 7, § 24 a 37c ods. 4 zákona o matrikách).

Zmenou ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o matrikách dochádza k aktualizácii s pojmológiou zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), a tiež zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných službách).

Dôvodom úpravy pojmu „lekár“ na pojem „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“ je, že v rámci riešenia služby v projekte Životné situácie, sa rozšíria možnosti pri zápise údajov z dohody rodičov o mene a priezvisku dieťaťa aj na iných zdravotníckych pracovníkov ako lekár. Z daného dôvodu dochádza k zmene kompetencie z lekára na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý určí zodpovednú osobu za predmetný zápis údajov.

• ELEKTRONICKÁ MATRIKA

Novela prináša aj doplnenie ustanovenia § 7 ods. 5 zákona o matrikách, ktoré sa venuje otázke elektronickej matriky.

„O úradný výpis z elektronickej matriky a o potvrdenie o údajoch zapísaných v elektronickej matrike môže požiadať osoba uvedená v ustanovení § 18 zákona o matrikách ktorýkoľvek matričný úrad. Úradný výpis z elektronickej matriky a potvrdenie o údajoch zapísaných v elektronickej matrike možno poskytnúť osobe uvedenej v ustanovení § 18 zákona o matrikách v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu aj prostredníctvom elektronickej matriky. Prostredníctvom elektronickej matriky sa poskytne osobe uvedenej v ustanovení § 18 zákona o matrikách aj úradný výpis z elektronickej matriky a potvrdenie o údajoch zapísaných v elektronickej matrike, ku ktorému je pripojená kvalifikovaná elektronická pečať Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Doručovanie v elektronickej podobe upravuje všeobecný predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Úradné výpisy z elektronickej matriky sú použiteľné na právne účely“ (ustanovenie § 7 ods. 5 zákona o matrikách).

Doplnené boli zvýraznené posledné dve vety.

• KNIHA NARODENÍ

Zmeny sa dotkli aj zápisov do matriky, konkrétne zápisu do knihy narodení.

„Do knihy narodení sa zapisuje priezvisko dieťaťa na základe dohody rodičov o priezvisku dieťaťa, ak rodičia dieťaťa majú rôzne priezviská alebo nežijú v manželstve, prípadne na základe rozhodnutia súdu o určení priezviska dieťaťa“ (ustanovenie § 13 ods. 1 písm. d) zákona o matrikách).

Dôvodom uvedenej úpravy je, že do matriky sa nezapisuje „celá dohoda rodičov”, ani „celé rozhodnutie súdu”, ale iba priezvisko takto určené, pričom dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa, ktorí majú rozličné priezviská alebo nie sú zosobášení, môže mať listinnú, ale aj elektronickú podobu, ak rodičia využijú na to určenú elektronickú službu verejnej správy. Pre prípad, že sú rodičia manželmi, priezvisko dieťaťa určujú budúci rodičia už pri uzatvorení manželstva, pričom právna úprava ponecháva úpravu dohodnutého priezviska v mužskom tvare aj ženskom tvare.

V súvislosti s knihou narodení dochádza novelou aj k doplneniu nového ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o matrikách.

„Ak rodičia dieťaťa autorizujú u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dohodu rodičov o mene a priezvisku dieťaťa použitím občianskeho preukazu s elektronickým čipom alebo použitím dokladu o pobyte s elektronickým čipom, poskytnú mu aj svoje kontaktné údaje v rozsahu telefónne číslo a emailová adresa, ktoré môže matričný úrad použiť na účel kontaktovania rodičov dieťaťa v prípade riešenia nezrovnalostí pri vydávaní rodného listu dieťaťa“ (ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o matrikách).

• KNIHA MANŽELSTIEV

Právna úprava knihy manželstiev si prešla úpravou, prostredníctvom modifikácie ustanovenia § 14 písm. d) zákona o matrikách.

„Do knihy manželstiev sa zapisuje priezvisko na základe dohody manželov o priezvisku manželov a dohody o priezvisku ich spoločných detí; dohodnuté priezvisko sa uvedie v mužskom tvare aj ženskom tvare“ (ustanovenie § 14 písm. d) zákona o matrikách).

• OSOBITNÁ MATRIKA

Novela prináša aj úpravu ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o matrikách, upravujúceho osobitnú matriku.

„Zápis sa vykoná na základe rodného listu, sobášneho listu alebo úmrtného listu vydaného cudzím štátom, dokladu o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zápisu o narodení, zápisu o uzavretí manželstva alebo zápisu o úmrtí spísaného zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí alebo matričným úradom, alebo na základe inej listiny, alebo iného obdobného dôkazu matričnej udalosti. Doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa pri zápise narodenia neplnoletej osoby do osobitnej matriky môže nahradiť platným dokladom o štátnom občianstve Slovenskej republiky jedného z rodičov, ak tento doklad bol platný v čase narodenia neplnoletej osoby, o zápis narodenia ktorej sa žiada. Listina alebo iný obdobný dôkaz matričnej udalosti môže byť poskytnutý v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu. Týmto spôsobom nemožno nahradiť právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho“ (ustanovenie § 23 ods. 4 zákona o matrikách).

• ZÁPISNICA O UZAVRETÍ MANŽELSTVA

Zmenám sa nevyhla ani úprava postupu pred uzavretím manželstva, konkrétne obsah zápisnice o uzavretí manželstva.

„O uzavretí manželstva sa vyhotoví zápisnica. Zápisnica o uzavretí manželstva musí obsahovať meno, priezvisko, podpis a odtlačok úradnej pečiatky tlmočníka zapísaného v zozname Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), ak je jeho prítomnosť potrebná pri uzavretí manželstva; ak ide o osobu nezapísanú v zozname ministerstva spravodlivosti, môže osoba vykonať tlmočenie, ak ju na to ustanovil matričný úrad a zložila sľub ustanovený osobitným predpisom“ (ustanovenie § 27 ods. 6 písm. g) zákona o matrikách).

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

4. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobúda účinnosť postupne odo dňa 15. mája 2026 do dňa 01. júla 2026.

Publikované dňa 29.05.2026.

apríl 2026

Novela zákona o informačných technológiách vo verejnej správe prináša napríklad nový pojem „hlavné webové sídlo“, upravuje činnosť orgánu vedenia v oblasti informačných technológií vo verejnej správe, precizuje zákonnú úpravu informačného systému dátového centra obcí, či dopĺňa úpravu deaktivácie elektronickej schránky, ktorú zabezpečuje správca modulu elektronických schránok.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA

Novelou sa okrem zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe (ďalej len „zákon o informačných technológiách“) dopĺňa aj (A) zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len zákon o e-Governmente“) a (B) zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.

3. ZÁKON O INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÁCH

• NOVÝ POJEM „HLAVNÉ WEBOVÉ SÍDLO“

Na úvod novela prináša doplnenie nového pojmu „hlavné webové sídlo“, ktorým sa rozumie „webové sídlo orgánu riadenia, na ktorom sú zverejňované a aktualizované informácie o jeho činnosti podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. i) zákona o informačných technológiách, kontaktné údaje alebo informácie, ktoré je povinný zverejňovať podľa osobitného predpisu; orgán riadenia môže byť správcom viac ako jedného hlavného webového sídla“ (ustanovenie § 3 písm. u) zákona o informačných technológiách).

• ORGÁN VEDENIA

Novela prináša aj významnú úpravu ustanovenia § 8 zákona informačných technológiách, upravujúceho úlohy a činnosti orgánu vedenia.

„Orgán vedenia (A) monitoruje výkon riadenia v správe informačných technológií verejnej správy na účely sledovania aktuálneho stavu v správe informačných technológií verejnej správy a ich vývoji a sledovania spôsobov a postupov pri vykonávaní tejto správy, (B) analyzuje údaje získané z monitorovania, kontroly a z iných podnetov na účely identifikácie rizík a nedostatkov v správe informačných technológií verejnej správy, (C) vydáva metodické usmernenia, usmerňuje a koordinuje orgány riadenia na účely jednotného spôsobu výkonu riadenia v správe informačných technológií verejnej správy a centrálneho riadenia informatizácie spoločnosti“ (ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o informačných technológiách).

„Orgán vedenia tiež analyzuje údaje získané z monitoringu a hodnotenia informačných technológií vo verejnej správe, zo zberu spätnej väzby k elektronickým službám od koncových používateľov a iné údaje získané pri výkone pôsobnosti orgánu vedenia vo vzťahu k informačným technológiám, a to na účely (A) prípravy všeobecne záväzných právnych predpisov, (B) plnenia úloh spočívajúcich v tvorbe štátnej politiky, najmä prípravy národnej koncepcie a ďalších koncepčných a strategických dokumentov s celoštátnou pôsobnosťou, (C) navrhovania alebo prijímania iných opatrení ako podľa písmena a) alebo písmena b), alebo (D) hodnotenia výsledkov a kvality výkonu správy informačných technológií verejnej správy“ (ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o informačných technológiách).

„Orgán riadenia poskytuje orgánu vedenia súčinnosť potrebnú na riadny výkon vedenia v správe informačných technológií verejnej správy a poskytuje mu údaje o informačných technológiách verejnej správy na analytické účely“ (ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o informačných technológiách).

„Ak sa údaje získavané orgánom vedenia týkajú elektronických služieb používaných koncovým používateľom, orgán riadenia zabezpečí, aby ich získaval aj s identifikátorom osoby a s metaúdajmi o konaní, podaní alebo o úradnom dokumente, ktorých sa elektronická služba týka vrátane informácie o priebehu a stave ich vybavenia“ (ustanovenie § 8 ods. 4 zákona o informačných technológiách).

„Orgán riadenia zabezpečí dostupnosť údajov alebo informácie, ktoré je povinný poskytovať podľa tohto zákona o informačných technológiách orgánu vedenia, spôsobom a v štruktúre, aby ich orgán vedenia mohol prijať do ním určenej informačnej technológie; zásahy do informačných technológií orgánu riadenia na tento účel sú možné len s jeho súhlasom. Orgán vedenia zabezpečuje aj nástroje na anonymizáciu a pseudonymizáciu osobných údajov, ktoré orgán riadenia môže použiť“ (ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o informačných technológiách).

„Osobné údaje podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o informačných technológiách (A) nemožno zverejniť, ani ich ďalej poskytovať alebo sprístupňovať tretím stranám, okrem prípadov výslovne ustanovených zákonom a za podmienok zabezpečujúcich ochranu osobných údajov, (B) možno spracúvať až po pseudonymizovaní alebo anonymizovaní, pričom (1) pseudonymizácia osobných údajov sa vykoná len, ak v konkrétnom prípade nie je možné použiť anonymizované údaje na dosiahnutie účelu analýzy, (2) pre orgán vedenia nesmie byť objektívne možná spätná identifikácia fyzickej osoby, ale musí byť možné identifikovať, ktoré informácie sa týkajú jednej a tej istej osoby, (3) identifikátor osoby sa ani po anonymizácii ani pseudonymizácii nemusí poskytnúť orgánu vedenia, (C) môžu byť vo výstupe z analýzy spracované len spôsobom, kedy sú anonymizované a nie je objektívne možná spätná identifikácia fyzickej osoby“ (ustanovenie § 8 ods. 6 zákona o informačných technológiách).

„Ak sú obsahom údajov, ktoré orgán vedenia analyzuje, aj osobné údaje, orgán vedenia je oprávnený takéto osobné údaje spracúvať na účely podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona o informačných technológiách alebo podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o informačných technológiách, a to v rozsahu podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o informačných technológiách. Oprávnenie podľa prvej vety sa vzťahuje na osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania a po dobu nevyhnutnú na dosiahnutie tohto účelu“ (ustanovenie § 8 ods. 7 zákona o informačných technológiách).

 „Orgán riadenia predkladá orgánu vedenia dokumenty v procese plánovania, vytvárania, zmeny alebo rušenia informačnej technológie verejnej správy v rozsahu a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“) na úseku bezpečnosti, v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti riadenia prevádzky. Orgán vedenia posudzuje predložené dokumenty najmä z hľadiska súladu s požiadavkami bezpečnosti, s cieľmi informatizácie a rozvoja informačných technológií verejnej správy, ktoré vyplývajú z národnej koncepcie a ďalších koncepčných a strategických dokumentov s celoštátnou pôsobnosťou, z hľadiska súladu s povinnosťami orgánu riadenia podľa tohto zákona o informačných technológiách, ako aj z hľadiska ekonomickej výhodnosti postupu orgánu riadenia alebo súladu s programovým riadením“ (ustanovenie § 8 ods. 8 zákona o informačných technológiách).

• BEZPEČNOSŤ INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Novela sa dotkla aj základných ustanovení bezpečnosti informačných technológií, ktoré sú predmetom úpravy ustanovenia § 18 zákona o informačných technológiách.

„Správca prijíma a realizuje bezpečnostné opatrenia k informačnej technológii verejnej správy v jeho správe podľa tohto zákona o informačných technológiách a všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo investícií“ (ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o informačných technológiách).

 „Správca, ktorý je prevádzkovateľom základnej služby, prijíma a realizuje bezpečnostné opatrenia k informačnej technológii verejnej správy podľa tohto zákona o informačných technológiách a aj v rozsahu a za podmienok podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o informačných technológiách).

• BEZPEČNOSŤ INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ VEREJNEJ SPRÁVY V OBLASTI PREVÁDZKY, SERVISU A PODPORY

Novinkou je aj doplnenie nových ustanovení § 21 ods. 3 písm. c) až g) zákona o informačných technológiách, upravujúcich činnosti správcu v rámci zabezpečenia prevádzky informačného systému verejnej správy.

„V rámci zabezpečenia prevádzky informačného systému verejnej správy správca: c) zavedie jednotný systém riadenia informačnej bezpečnosti pre všetky informačné systémy, ktoré sú v jeho správe, d) zabezpečí riadenie konfigurácie informačného systému verejnej správy a jeho častí, e) určí bezpečnostne závažné operácie, ktorými sa rozumejú najmä správa prístupov a prístupových údajov, ukladanie záznamov o systémových udalostiach, realizácia bezpečného oddelenia vnútornej časti systému a siete od vonkajšej časti, a zavedie dokumentovanie postupov pre tieto operácie, f) zabezpečí nepretržitý monitoring informačného systému verejnej správy, g) zabezpečí vykonanie bezpečnostného auditu informačného systému verejnej správy v pravidelných intervaloch určených najmä s ohľadom na dôležitosť informačného systému verejnej správy a na minulé zistenia bezpečnostných auditov a pri zistení závažných bezpečnostných nedostatkov prepracuje bezpečnostný projekt a naň nadväzujúce dokumenty“ (ustanovenie § 21 ods. 3 písm. c) až g) zákona o informačných technológiách).

4. ZÁKON O e-GOVERNMENTE

• INFORMAČNÝ SYSTÉM DÁTOVÉHO CENTRA OBCÍ

Novela sa okrem zákona o informačných technológiách dotkla aj zákona o e-Governmente, v rámci ktorého dochádza napríklad k precizovaniu ustanovenia § 9a ods. 1 zákona o e-Governmente, ktoré je novelou doplnené o nasledovnú vetu: „Ak kolektívny orgán záujmového združenia právnických osôb DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska rozhoduje o otázkach týkajúcich sa výkonu verejnej správy, pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas člena kolektívneho orgánu, ktorý zastupuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom kolektívny orgán je uznášaniaschopný, ak sú prítomní členovia kolektívneho orgánu, ktorí zastupujú aspoň dve ministerstvá určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 9a ods. 1 posledná veta zákona o e-Governmente).

• DEAKTIVÁCIA ELEKTRONICKEJ SCHRÁNKY

V rámci zákona o e-Governmente dochádza aj k doplneniu nového ustanovenia § 14 ods. 2 písm. f) zákona o e-Governmente, upravujúceho deaktiváciu elektronickej schránky.

„Deaktiváciu elektronickej schránky zabezpečuje správca modulu elektronických schránok, pričom ju vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, detenčného ústavu, detenčného ústavu pre mladistvých a nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak ide o elektronickú schránku osoby, ktorá je vo väzbe, výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie, ak s tým majiteľ elektronickej schránky vyjadril súhlas“ (ustanovenie § 14 ods. 2 písm. f) zákona o e-Governmente).

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

5. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobúda účinnosť postupne odo dňa vyhlásenia do dňa 01. januára 2027.

Publikované dňa 29.05.2026.

apríl 2026

Pravidlá pre získanie a prideľovanie bytov so štátnou podporou upravujú nielen zákony, ale aj podzákonné právne predpisy, akým je nariadenie Vlády SR č. 327/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie definuje kritériá pre nájomcov, výpočet maximálneho nájomného a nadväzuje na zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania. Nariadenie upravuje kľúčové aspekty, ktorými sú kritériá pre nájomcov, proces prideľovania bytov uchádzačom, nájomné. Predmetné nariadenie Vlády SR bolo novelizované a o zmenách, ako aj jeho kľúčových bodoch, sa dočítate v našom článku. 

O zákone č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania sme Vás oboznámili v našom bulletine niekoľkokrát. Naposledy pri novele z roku 2025: https://www.ulclegal.com/buletin/novela-zakona-o-statnej-podpore-najomneho-byvania-3/

Novelizované nariadenie Vlády SR, ktorému sa venujeme v nasledovnom príspevku, nadobudlo účinnosť dňa 01. apríla 2026. Povedzme si však o samotnom nariadení viac. 

2. PREDMET ÚPRAVY

Nariadenie vlády totiž upravuje niektoré aspekty štátom podporovaného bývania podrobnejšie ako zákon, a sú to (i) ďalšie kritéria, ktoré musí spĺňať záujemca, na získanie postavenia nájomcu, (ii) pravidlá prideľovania nájomných bytov záujemcom a (iii) pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného.

3. ĎALŠIE KRITÉRIÁ

Ďalšie kritériá, ktoré musí spĺňať záujemca, na získanie postavenia nájomcu sú tieto:

(i) minimálny príjem záujemcu musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného za nájomný byt, ktorého nájomcom sa záujemca má stať, bez úhrad za energie a služby obvykle dodávané nájomcom v súvislosti s užívaním nájomných bytov v bytovom dome (ďalej len „plnenia poskytované s užívaním nájomného bytu“) a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu a

(b) maximálny príjem domácnosti záujemcu musí byť rovný alebo nižší ako osemnásobok životného minima domácnosti záujemcu.

Ako vypočítame uvedené minimá a maximá?

3.1 Minimálny príjem záujemcu

Minimálny príjem záujemcu sa určí ako rozdiel medzi priemerným čistým mesačným príjmom domácnosti záujemcu a životným minimom domácnosti záujemcu, kde

• priemerný čistý mesačný príjem domácnosti záujemcu je súčet priemerných čistých mesačných príjmov všetkých osôb, ktoré budú so záujemcom tvoriť spoločnú domácnosť v nájomnom byte v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý sa vypočíta z (i) príjmu zo závislej činnosti po odpočítaní odvodov, (ii) príjmu z podnikania vyčísleného ako rozdiel medzi sumou čiastkového základu dane z tohto príjmu a sumou dane z príjmov fyzických osôb z tohto príjmu, (iii) príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyčísleného ako rozdiel medzi sumou čiastkového základu dane z tohto príjmu a sumou dane z príjmov fyzických osôb z tohto príjmu alebo ako rozdiel medzi sumou tohto príjmu a sumou dane vyberanej z tohto príjmu zrážkou, (iv) príjmu z prenájmu vyčísleného ako rozdiel medzi sumou čiastkového základu dane z tohto príjmu a sumou dane z príjmov fyzických osôb z tohto príjmu, (v) príjmu z použitia diela a umeleckého výkonu fyzických osôb vyčíslený ako rozdiel medzi sumou čiastkového základu z tohto príjmu a sumy dane z príjmov fyzických osôb z tohto príjmu alebo ako rozdiel sumy tohto príjmu a sumy dane vyberanej z tohto príjmu zrážkou a zo (vi) sumy daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, a to všetko za posledné zdaňovacie obdobie; za príjmy posudzované pre účely priemerného čistého mesačného príjmu domácnosti záujemcu sa zaraďujú tiež (vii) podiely na zisku (dividenda) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, (viii) dávky nemocenského poistenia, (ix) dávky úrazového poistenia, (x) dávky dôchodkového poistenia, (xi) výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok, (xii) dávky v nezamestnanosti, (xiii) dávky garančného poistenia, (xiv) starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia okrem dôchodku vyplácaného formou Programového výberu,  (xv) osobitný príspevok baníkom a kompenzačný príspevok baníkom, (xvi) peňažný príspevok na opatrovanie, (xvii) príjem prijatý v rámci vyživovacej povinnosti detí, (xviii) rodičovský príspevok, (xix) prídavok na dieťa, (xx) doktorandské štipendium, (xxi) osobitný príspevok a znížený osobitný príspevok, a to všetko za kalendárny rok predchádzajúci dňu určenému Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania (ďalej len „agentúra“) na svojom webovom sídle, a to ako podiel týchto príjmov a čísla 12.

• a životné minimum domácnosti záujemcu je súčet súm životného minima členov domácnosti za kalendárny mesiac predchádzajúci dňu určenému agentúrou na svojom webovom sídle.

Kritérium minimálneho príjmu záujemcu sa neuplatní na záujemcov z preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora a záujemcov z preferovanej kategórie zamestnancov iných zamestnávateľov, ktoré vysvetľujeme nižšie v bode 4.

3.2 Maximálny príjem

Maximálny príjem domácnosti záujemcu musí byť rovný alebo nižší ako osemnásobok životného minima domácnosti záujemcu vypočítaného ako súčet súm životného minima členov domácnosti za kalendárny mesiac predchádzajúci dňu určenému agentúrou na svojom webovom sídle.

Všetky príjmy, ktoré sme uviedli v bode 3.1 sa zaraďujú medzi takzvané posudzované príjmy na účely splnenia kritérií záujemcom na získanie postavenia nájomcu štátom podporovaného nájomného bývania.

Kritérium maximálneho príjmu domácnosti záujemcu sa neuplatní na záujemcov z preferovanej kategórie znevýhodnených občanov, ktoré vysvetľujeme nižšie v bode 4.

4. PRAVIDLÁ PRIDEĽOVANIA NÁJOMNÝCH BYTOV ZÁUJEMCOM

Podľa nariadenia Vlády SR je prenajímateľ  povinný uzatvárať nájomné zmluvy len so záujemcami, ktorí splnili kritériá ustanovené v zákone a nariadení vlády pre postavenie nájomcu a zachovávať túto štruktúru nájomcov v rámci agentúrou schváleného projektu nájomného bývania, teda:

• fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
• fyzické osoby, ktorým skončilo poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu,
• fyzické osoby, ktorým skončilo poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou,
• fyzické osoby, ktorým zanikla pestúnska starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť alebo osobná starostlivosť poručníka,
• fyzické osoby najviac vo veku 26 rokov, ktoré ukončili príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi,
• osamelí rodičia, ktorí sú slobodní, ovdovení alebo rozvedení a žijú v spoločnej domácnosti len s nezaopatreným dieťaťom alebo osamelé fyzické osoby, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak sa osobne starajú o nezaopatrené dieťa,
• rodiny s troma alebo viacerými nezaopatrenými deťmi, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti
• alebo fyzické osoby, ktoré dovŕšili vek aspoň 60 rokov,

a to všetko v rozsahu aspoň 10 % nájomných bytov v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania (ďalej len „preferovaná kategória znevýhodnených občanov).

Nariadenie upravuje tiež kategórie záujemcov, a to zamestnancov verejného sektora, medzi ktorých nariadenie zaraďuje zamestnancov silových a bezpečnostných zložiek štátu, zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k štátu, v služobnom pomere, pri výkone práce vo verejnom záujme.

Nariadenie sa uplatňuje aj na fyzické osoby, ktoré sú zamestnancami iných zamestnávateľov, ktorí nie sú zamestnávateľmi preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora a ktorí sú zverejnení na webovom sídle agentúry na základe predchádzajúcej dohody s investičným partnerom a prenajímateľom (ďalej len „preferovaná kategória zamestnancov iných zamestnávateľov“).

Ďalej môže ísť aj o kategóriu iných záujemcov, ktorí spĺňajú kritériá pre postavenie nájomcov určené zákonom a nariadením vlády v zostávajúcom rozsahu nájomných bytov, ale v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania.

Zamestnanci z preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora a zamestnanci z preferovanej kategórie zamestnancov iných zamestnávateľov sú oprávnení uzatvoriť nájomné zmluvy v rozsahu do 80 % nájomných bytov v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania s prednostným právom preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora na najviac 49 % nájomných bytov v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania; zamestnanci preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora sú oprávnení uzatvoriť nájomné zmluvy celkovo v rozsahu do 49 % nájomných bytov v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania.

Záujemca uzatvára nájomnú zmluvu v rámci každej z kategórií podľa poradia, v ktorom záujemca zaregistroval záväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy v registri záujemcov o nájomné byty štátom podporovaného nájomného bývania (ďalej len „register záujemcov“), pričom za rozhodný moment registrácie záväzného záujmu záujemcu sa považuje časový moment úspešnej registrácie záväzného záujmu záujemcu v registri záujemcov, ktorý je vyjadrený kalendárnym rokom, kalendárnym mesiacom, dňom kalendárneho mesiaca, hodinou, minútou a sekundou úspešnej registrácie záväzného záujmu záujemcu v registri záujemcov (ďalej len „poradie“).

Poradie zaznamenáva a eviduje agentúra v registri záujemcov. Postup pri registrácii záväzného záujmu záujemcu v registri záujemcov o uzatvorenie nájomnej zmluvy určuje agentúra na svojom webovom sídle.

Ak ide o uzatváranie nájomnej zmluvy so záujemcom, ktorý splnil kritériá ustanovené v zákone a nariadení pre postavenie nájomcu a ktorý je súčasne zamestnancom z preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora alebo zamestnancom z preferovanej kategórie zamestnancov iných zamestnávateľov, nie je prenajímateľ povinný uzatvárať nájomnú zmluvu podľa poradia, ale výlučne podľa požiadaviek zamestnávateľa zamestnanca z preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora alebo výlučne podľa požiadaviek zamestnávateľa zamestnanca z preferovanej kategórie zamestnancov iných zamestnávateľov.

Záujemca stráca poradie, ak je výlučným vlastníkom, väčšinovým vlastníkom alebo vlastníkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinného domu alebo bytu v okrese, v ktorom sa nachádza nájomný byt, vo vzťahu ku ktorému záujemca zaregistroval záväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy (ďalej len „dočasne znevýhodnený záujemca“).

V prípade miest Bratislava a Košice sa okresom Bratislava a Košice rozumie územie všetkých mestských častí, ktoré sú súčasťou miest Bratislava a Košice. Strata poradia znamená, že právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy namiesto dočasne znevýhodneného záujemcu vzniká v poradí podľa registra záujemcov ďalšiemu nasledujúcemu záujemcovi, ktorý potvrdil záväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Strata poradia pretrváva, pokiaľ sú v poradí podľa registra záujemcov za dočasne znevýhodneným záujemcom takí záujemcovia, ktorí nie sú dočasne znevýhodnenými záujemcami.

Ak záujemca nepotvrdí záväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy spôsobom a v lehote určenej agentúrou, záujemca stráca poradie a zrušuje sa tým jeho záväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy.

Agentúra môže na základe vysokého záujmu o trojizbové nájomné byty alebo štvorizbové nájomné byty v agentúrou schválenom projekte nájomného bývania dočasne uplatňovať počas jedného roku, a to aj opakovane, znevýhodnenie stratou poradia u tých záujemcov, ktorých priemerný čistý mesačný príjem domácnosti záujemcu vypočítaný podľa v úvode vysvetleného postupu sa rovná alebo je vyšší ako šesťnásobok životného minima domácnosti záujemcu vypočítaného podľa postupu, ktorý uvádzame vyššie v bode 3.1.

Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody, na základe ktorej sa pre záujemcov z preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora a z preferovanej kategórie zamestnancov iných zamestnávateľov zarezervuje plná kapacita nájomných bytov, prenajímateľ je oprávnený uzatvoriť nájomné zmluvy na nezarezervované nájomné byty so záujemcami z preferovanej kategórie znevýhodnených občanov a s inými záujemcami, a to podľa poradia.

Ak zamestnávateľ záujemcov z preferovanej kategórie zamestnancov verejného sektora a zamestnávateľ záujemcov z preferovanej kategórie zamestnancov iných zamestnávateľov nie je schopný naplniť kapacity rozsahu využitia nájomných bytov, prenajímateľ je oprávnený uzatvoriť nájomné zmluvy na tieto nájomné byty v nevyužitom rozsahu so záujemcami z preferovanej kategórie znevýhodnených občanov a s inými záujemcami, a to podľa poradia.

Ak záujemcovia z preferovanej kategórie znevýhodnených občanov nepotvrdia záväzný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy na nájomné byty v konkrétnom agentúrou schválenom projekte nájomného bývania v rozsahu prioritne určenom pre záujemcov z tejto preferovanej kategórie, spôsobom a v lehote určenej agentúrou, prenajímateľ je oprávnený uzatvoriť nájomné zmluvy na tieto nájomné byty s inými záujemcami, a to podľa poradia.

Agentúra v súvislosti s ukončením trvania nájomnej zmluvy k nájomnému bytu, alebo jej iným zánikom, počas prevádzky bytového domu vyzve záujemcov na potvrdenie záväzného záujmu o uzatvorenie nájomnej zmluvy na tento nájomný byt spôsobom a v lehote určenej agentúrou. Agentúra vyzve na potvrdenie záväzného záujmu záujemcov tak, aby bola zabezpečená štruktúra nájomcov.

Agentúra má na svojom webovom sídle zverejnený postup vytvorenia a zrušenia konta záujemcu, postup registrácie a potvrdenia záväzného záujmu v registri záujemcov a tiež postup určenia poradia, podmienky straty poradia a zrušenia záväzného záujmu zo strany záujemcu, agentúry alebo na základe inej právnej skutočnosti.

5. PRAVIDLÁ VÝPOČTU A APLIKÁCIE MAXIMÁLNEJ VÝŠKY NÁJOMNÉHO

Maximálna výška nájomného bez úhrad za plnenia poskytované s užívaním nájomného bytu a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu sa vypočítava na základe matematického vzorca.

Pre účely nášho bulletinu si vysvetlíme výpočet maximálnej výšky nájomného pre jednotlivé samosprávne kraje Slovenskej republiky.

Ide o podiel súčinu troch veličín a priemernej výmery príslušného nájomného bytu.

Vzorec pre výpočet tejto maximálnej výšky je nasledovný:

N = M x P x V / B

N je maximálna výška nájomného na m2 nájomného bytu pre jednotlivé samosprávne kraje Slovenskej republiky a typy nájomných bytov podľa izbovosti v eurách bez úhrad za plnenia poskytované s užívaním nájomného bytu a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu (ďalej len „maximálna výška nájomného na m2.

M je priemerná ročná nominálna mzda v jednotlivom kraji Slovenskej republiky zverejňovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky na základe údajov za predchádzajúci kalendárny rok.

P je koeficient rovnajúci sa 0,35.

V je váha príslušného nájomného bytu, podľa izbovosti, pričom pre 1 izbový byt je váha 0,6; pre 2 izbový je váha 1; pre 3 izbový je váha 1,45 a pre 4 izbový je váha 1,7.

B je priemerná výmera príslušného nájomného bytu, pričom pre 1 izbový byt ide o 27 m2, pre 2 izbový byt ide o 48 m2, pre 3 izbový byt ide o 71,3 m2 a pre 4 izbový byt ide o 85 m2.

Podľa nariadenia existuje aj určitý korekčný mechanizmus maximálnej výšky nájomného, a to na základe rastu indexu priemernej nominálnej mzdy a rastu Indexu cien stavebných prác.

V prípade otázok týkajúcich sa štátom podporovaného nájomného bývania sme Vám samozrejme k dispozícii.

Publikované dňa 05.05.2026.

marec 2026

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna dňa 11. februára 2026 vo veci vedenej pod spisovou značkou PL. ÚS 21/2023 nálezom vyslovil nesúlad ustanovenia § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.

Podstatou predmetného konania bolo verejným ochrancom práv namietané nerovnaké zaobchádzanie s otcami policajtmi a vojakmi v ich prístupe ku konkrétnej dávke sociálneho zabezpečenia (materské), a to jednak v porovnaní s otcami civilmi a tiež v porovnaní s matkami policajtkami a vojačkami. Bližšie informácie nájdete v našom príspevku.

2. PRÁVNA ÚPRAVA

2.1  Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

Podľa ust. § 10 ods. 11 zákona: „Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je:

1. otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
2. otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
3. manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
4. policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. “

2.2  Ústava SR

Podľa článku 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR: „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

Podľa článku 41 ods. 8 Ústavy SR: „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“

3. NÁVRH NA ZAČATIE KONANIA

Ústavnému súdu SR verejná ochrankyňa práv (ďalej v texte môže byť spomenutá aj ako „VOP“) doručila ešte dňa 4. novembra 2020 návrh na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ust. § 10 ods. 11 a ust. § 10 ods. 18 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov s vybranými článkami Ústavy SR.

Počas celého konania verejná ochrankyňa práv, ako aj jej nástupca, zotrvali na svojom návrhu, pričom však vzhľadom na zmenu ust. § 10 ods. 18 zákona odpadli dôvody na zotrvanie na návrhu v tejto časti. Preto predmetnom návrhu ostalo ust. § 10 ods. 11 zákona.

Podľa návrhu na začatie konania ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov priznáva nárok na materské hradené zo systému povinného nemocenského zabezpečenia prioritne policajtke – matke, ak v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a spĺňa ďalšie zákonné podmienky.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 10 písm. a) a b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov môže vzniknúť nárok na materské policajtom a policajtkám s iným rodinným vzťahom k dieťaťu za predpokladu, že prevzali dieťa do osobnej starostlivosti a spĺňajú ďalšie zákonné podmienky. Prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti zo strany policajta – otca sa pritom neposudzuje materiálne, ale je legislatívne definované v § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. Z tohto dôvodu sa za prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti zo strany policajta považujú napr. situácie, keď matka dieťaťa nie je z rôznych dôvodov schopná starať sa o dieťa (z dôvodu smrti, zdravotného stavu, rozhodnutia o zverení dieťaťa).

Policajtovi – otcovi sa však podľa ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nepriznáva nárok na materské v prípade, ak sa dohodne s matkou dieťaťa na tom, že po pôrode prevezme dieťa do osobnej starostlivosti. Na rozdiel od policajtov – otcov ostatným zamestnancom, či už v súkromnej sfére, alebo štátnym zamestnancom – otcom (resp. všetkým ostatným povinne nemocensky zabezpečeným/poisteným otcom), zákonodarca priznáva nárok na materské aj vtedy, ak prevzali dieťa do osobnej starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa za splnenia ďalších podmienok (§ 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení).

4. POHĽAD NA POJEM MATERSKÉ ZO STRANY VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV

Podľa VOP v súlade s čase podania návrhu účinného ust. § 10 ods. 1 písm. a) a ods. 10 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov predstavuje materské „dávku primeraného hmotného zabezpečenia v prípade, ak osoba v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva (nemôže vykonávať) svoju prácu, resp. štátnu službu a má preto charakter dávky podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, ak je nespôsobilosť na prácu spôsobená tehotenstvom alebo potrebou zabezpečenia osobnej starostlivosti o dieťa v období krátko po narodení, ale súčasne má charakter aj dávky pomoci štátu rodičom, ktorí sa osobne starajú o svoje dieťa v období krátko po pôrode (čl. 41 ods. 5 ústavy). Práve z tohto dôvodu sa výplata materského vylučuje s paralelným vyplácaním rodičovského príspevku a ak je rodičovský príspevok vyšší ako materské, tak jeho výplata má prednosť. Zvýhodnenie žien počas tehotenstva má charakter pozitívnej diskriminácie vychádzajúcej zo snahy vyrovnať znevýhodnenie žien v pracovných pomeroch, ktoré je dané na základe biologických dôvodov v období tehotenstva. Takýto stav je nepochybne žiaduci a akceptovaný aj ústavou (čl. 39 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 ústavy).

Na rozdiel od tehotenstva, ktoré je dané biologickými danosťami ženy (matky) a na ktoré sú preto viazané výhody, ktoré možno priznať v zásade len ženám, starostlivosť o dieťa po pôrode prešla postupným vývojom, pričom sa dlhodobo upúšťa od stereotypného pohľadu, že výchova detí a starostlivosť o ne je výsostnou úlohou ženy – matky. V modernej spoločnosti chápeme postavenie otca a matky pri výchove spoločných detí ako rovnocenné a konsenzuálne. Rodičia sa preto dohodnú, kto z nich dvoch sa bude po pôrode starať o dieťa, pričom starostlivosť ktoréhokoľvek z rodičov o dieťa sa chápe ako rovnocenná. Odrazom spoločenského vývoja je aj ústava, ktorá po narodení dieťaťa rešpektuje rovnaké, rovnocenné právo oboch rodičov na starostlivosť oň a jeho výchovu (čl. 41 ods. 4 ústavy), ako aj právo na pomoc štátu pre oboch rodičov (bez ohľadu na ich pohlavie) pri výchove a starostlivosti o dieťa (čl. 41 ods. 5 ústavy).“

Podľa VOP v podstatnom rozsahu platia rovnaké podmienky pre materskú, resp. rodičovskú dovolenku všetkých zamestnancov v Slovenskej republike, ako aj pre štátnu službu profesionálnych vojakov.

Zatiaľ čo policajtovi – otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, nevzniká nárok na materské (napádané ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov), iní zamestnanci – otcovia za splnenia rovnakých podmienok majú nárok na vyplácanie materského zo systému povinného nemocenského poistenia ako dávky sociálneho zabezpečenia vyššej ako rodičovský príspevok.

Z uvedených dôvodov VOP žiadala Ústavný súd SR o preskúmanie udržateľnosti ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

5. ÚSTAVNÝ NESÚLAD § 10 ODS. 11 PODĽA VOP

Ustanovenie § 10 ods. 11 zákona zo skupiny policajtov – rodičov osobne sa starajúcich o dieťa v období krátko po pôrode vyčleňuje policajtov – otcov, ktorým napriek tomu, že po dohode s matkou dieťaťa prevzali dieťa do osobnej starostlivosti a nemohli pokračovať vo výkone svojho zamestnania, nepriznáva rovnakú úroveň sociálneho zabezpečenia prostredníctvom materského vyplácaného zo systému povinného nemocenského zabezpečenia ako policajtkám – matkám v obdobnej situácii.

Toto vyčlenenie sa podľa VOP deje v spojitosti s výkonom základných práv – práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 ústavy) a práva rodičov na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa (čl. 41 ods. 8 ústavy).

Dôvodom vyčlenenia v rámci skupiny policajtov pri prístupe k materskému je podľa názoru VOP pohlavie rodiča dieťaťa, ktorý sa o dieťa v období po pôrode stará. V súlade s čl. 12 ods. 2 ústavy ide o jeden z výslovne zakázaných dôvodov.

6. STANOVISKO VLÁDY SR

Vláda zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 25. marca 2024 zdôraznila, že napadnuté ustanovenie je súčasťou osobitnej zákonnej úpravy sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zložiek a predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave sociálneho zabezpečenia.

V otázke namietanej diskriminácie Vláda SR v stanovisku určila tzv. komparátor, či sa dotknuté osoby nachádzajú v porovnateľnej situácii. Komparátorom k policajtom – „poistencom“ podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nie sú podľa Vlády SR poistenci podľa všeobecného systému sociálneho poistenia (a teda podľa zákona o sociálnom poistení). V opačnom prípade by podľa názoru Vlády SR existencia dvoch samostatných systémov sociálneho zabezpečenia (poistenia) absolútne stratila svoje opodstatnenie. Všetci policajti – „poistenci“ podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sú si navzájom komparátormi, z čoho jednoznačne vyplýva, že k žiadnej diskriminácii medzi otcami – zamestnancami a otcami – policajtmi nemôže dochádzať.

Vláda SR okrem toho v prospech ust. § 10 ods. 11 argumentovala, že v ozbrojených a bezpečnostných zložkách Slovenskej republiky pôsobia v prevažnej väčšine muži a že vzhľadom na vek mužov – policajtov, profesionálnych vojakov je dôvodné predpokladať, že zakotvenie nároku na dávku nemocenského zabezpečenia – materské v takom rozsahu, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení by spôsobovalo výraznú, opakovanú a neplánovateľnú destabilizáciu personálnych kapacít v rámci ozbrojených a bezpečnostných zložiek, ktoré sa podieľajú na plnení úloh štátu v oblasti ochrany a bezpečnosti, pričom podľa Vlády SR bezpečnosť, ochrana života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky je verejným záujmom, ktorý má nepochybne prednosť pred individuálnymi záujmami jednotlivcov.

VOP však v reakcii na stanovisko Vlády SR uvádza, že „miera voľnej úvahy štátu pri realizácii základných práv nie je absolútna a má svoje limity. Tie pritom treba hľadať v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni.“

Podľa VOP „legitimita vyčlenenia policajtov do samostatného zabezpečovacieho systému, ktorý komplexne upravuje rad dávok sociálneho zabezpečenia, ešte a priori nezakladá maximálnu mieru voľnej úvahy zákonodarcu pri stanovovaní škály jednotlivých dávok, ako ani pri stanovovaní podmienok nároku na tieto dávky. Ústava totiž negarantuje právo na sociálne zabezpečenie vo všeobecnosti, ale právo na hmotné zabezpečenie pri konkrétnych sociálnych udalostiach (staroba, nespôsobilosť na prácu, strata živiteľa, podporne aj pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa).“

V otázke tzv. komparátora VOP uvádza, že na účely určenia porovnateľnosti dvoch subjektov (príp. dvoch skupín subjektov) je nevyhnutné určiť cieľ porovnávania a práve tento cieľ porovnania je komparátor (spoločný menovateľ), teda „dôvod, prečo by mali byť dve skupiny osôb vôbec porovnateľné. Komparátorom podľa VOP je zaistenie príjmu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej starostlivosťou o dieťa.

7. ZÁVERY ÚSTAVNÉHO SÚDU SR

Podstatou posúdenia Ústavným súdom SR bolo namietané nerovnaké zaobchádzanie s otcami – policajtmi/vojakmi v ich prístupe ku konkrétnej dávke sociálneho zabezpečenia (materské), a to jednak (i) v porovnaní s otcami – civilmi a tiež (ii) v porovnaní s matkami – policajtkami/vojačkami.

Ústavný súd SR posudzoval dve základné otázky, a to, či (i) predstavuje osobitná povaha systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov prípustný dôvod na rozlišovanie v obsahu jednotlivých poistných nárokov a v podmienkach prístupu k týmto nárokom v porovnaní s účastníkmi všeobecného systému sociálneho poistenia a či (ii) je v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia daný legitímny dôvod na rozlišovanie v nároku na materské v závislosti od toho, či ide o matku alebo otca.

Ustanovenie § 10 ods. 11 z formálneho hľadiska predstavuje legálnu definíciu pojmu „policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti“.

Ako uvádza Ústavný súd SR, z materiálneho hľadiska jeho účinky spočívajú v ustanovení podmienok na uplatnenie nároku na materské podľa § 10 ods. 10 zákona: „Policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd SR uvádza, že „vyčlenenie sociálnopoistných nárokov príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov na osobitnú zákonnú úpravu s obsahom odlišným od všeobecnej úpravy takýchto nárokov nezakladá relevantný zásah do všeobecného princípu rovnosti“.

Ústavný súd SR porovnal relevantné ustanovenia, t. j. § 48 ods. 1 s § 49 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení (úprava podmienok nároku na materské vo všeobecnom systéme) a § 10 ods. 1 s § 10 ods. 10 (v danom čase) a 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov (úprava podmienok nároku na materské v osobitnom systéme). Ústavnému súdu SR z porovnania vyplýva, že zákonodarca (i) rozlišuje v podmienkach nároku medzi matkami a otcami v oboch systémoch, avšak (ii) rozdiel v týchto nárokoch v osobitnom systéme pôsobí vo vzťahu k otcom – policajtom/vojakom výrazne reštriktívnejšie, ako vo vzťahu k otcom – civilom, a to najmä v tom zmysle, že zatiaľ čo podľa § 49 ods. 3 písm. d) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má otec – civil po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu nárok na materské, ak matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, otec – policajt/vojak v rovnakej situácii takýto nárok nemá.

Z uvedeného vyplýva, že popri rovnakej úprave nárokov matiek vo všeobecnom systéme a osobitnom systéme zákonodarca nároky otcov – civilov podrobuje veľkorysejšiemu prístupu ako nároky otcov – policajtov/vojakov.

Práve pohlavie rodiča, a nie jeho účasť na plnení úloh spojených s jeho príslušnosťou k ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným silám, je teda tým prvkom, na základe ktorého zákonodarca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podmieňuje prístup k nároku na materské v čase od uplynutia šiesteho týždňa po pôrode odlišným podmienkam. Takéto kritérium v článku 12 ods. 2 ústavy výslovne vymedzené ako tzv. zakázaný dôvod rozlišovania, Ústavný súd SR osobitne posudzoval z hľadiska jeho (ne)prípustnosti.

Ústavný súd SR poukázal pri právnej analýze na európsku judikatúru, na základe ktorejzabezpečenie prevádzkovej efektivity polície predstavuje legitímny cieľ, ktorým je možné opodstatniť niektoré obmedzenia práv príslušníkov Policajného zboru, nemôže však opodstatniť rozdielne zaobchádzanie medzi mužskými a ženskými príslušníkmi, potvrdzujúc tým svoju skoršiu judikatúru, v zmysle ktorej sa muži – policajti a ženy – policajtky považujú za osoby v porovnateľnej situácii.

Podľa Ústavného súdu SR pohlavie rodiča nie je pre zákonodarcu dôvodom dokonca ani len na rozlišovanie v prístupe k právu na osobnú starostlivosť o dieťa, ale je takýmto dôvodom len na rozlišovanie v prístupe k materskému, ak otec – policajt/vojak toto svoje právo na osobnú starostlivosť o dieťa uplatní.

Ústavný súd SR sa nestotožňuje s dôvodmi Vlády SR takéto rozlišovanie, ktoré podľa Ústavného súdu SR len všeobecne a hypoteticky vymedzujú verejný záujem a hrozbu, ktorej incidenciu navyše nijako Vláda SR nepreukazuje. Keď teda podľa Ústavného súdu SR Vláda SR operuje rizikom vzniku personálneho „podstavu“ a ohrozenia verejného záujmu v Policajnom zbore, tak na strane druhej podrobne a presvedčivo nevysvetlila, prečo možnosť otcov – policajtov/vojakov prerušiť výkon služby s nárokom na rodičovský príspevok, hrozbu „destabilizácie“ nečiní naliehavou, ale možnosť prerušiť výkon služby s nárokom na materské už ju takou činí.

Ústavný súd SR preto prijal záver, že je opodstatnené uzavrieť, že otcovia – policajti/vojaci sú prostredníctvom ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakom predmetom nerovnakého zaobchádzania na základe svojho pohlavia, čiže podľa kritéria, ktoré v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy nesmie byť základom na rozlišovanie v prístupe k základným právam.

Ústavný súd SR ďalej prijal záver, že v danom prípade sa má nerovnaké zaobchádzanie týkať prístupu k právu na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 ústavy) a k právu rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc od štátu (čl. 41 ods. 8 ústavy).

Ústavný súd SR zastáva názor, že súčasťou práv, ktoré sa článkom 39 ods. 1 Ústavy SR chránia, je aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v prípade, ak dôvodom, pre ktorý rodič nepracuje, je prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k čl. 39 ods. 1 ústavy musí zároveň ústavný súd zohľadniť aj tézu, že materské nemusí byť jediným spôsobom, ako rodičovi v danej sociálnej situácii poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie; takýmto zabezpečením môže byť teoreticky aj nárok na rodičovský príspevok. V danom prípade však podstatou namietaného nesúladu je rozlišovanie v prístupe k nej na základe diskriminačného kritéria. Preto je ust,. § 10 ods. 11 zákona v rozpore aj s článkom 39 ods. 1 Ústavy SR.

Uvedené analogicky platí podľa Ústavného súdu SR aj vo vzťahu k právu na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa podľa čl. 41 ods. 8 ústavy.

8. ÚČINKY NÁLEZU ÚSTAVNÉHO SÚDU SR

Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odseku 1 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Nález Ústavného súdu SR o nesúlade právnych predpisov je záväzný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Je vecou zákonodarcu, aby vyhovel nálezu Ústavného súdu SR a zákon o sociálnom poistení policajtov a vojakov v časti ustanovenia § 10 ods. 11 dal do súladu s právne záväznými závermi a názormi Ústavného súdu SR uvedenými vyššie.

Právny názor, ktorým je zákonodarca v dôsledku vyhlásenia tohto nálezu viazaný pri plnení svojej povinnosti uviesť zákon do súladu s ústavou spočíva v potrebe odstrániť nerovnaké zaobchádzanie na základe pohlavia v prístupe osôb, na ktoré sa vzťahuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov, k nároku na materské v prípade osobnej starostlivosti o dieťa po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Publikované dňa 09.04.2026.

február 2026

Zákon o školskej správe si za svoj cieľ stanovuje napríklad (A) zjednotenie pravidiel a povinností pre školy a školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa, (B) úpravu zriaďovania škôl a školských zariadení, (C) zvýšenie transparentnosti v niektorých oblastiach, najmä ak ide o zverejňovanie dokumentov, resp. výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa, (D) nastavenie jednotných pravidiel pri výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa bez ohľadu na zriaďovateľa, (E) komplexnejšie nastavenie funkcie zástupcu riaditeľa a nastavenie pedagogickej rady, (F) zefektívnenie spôsobu určovania školských obvodov, či (G) zlúčenie doterajšej siete a doterajšieho registra škôl a školských zariadení do jedného registra.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA ZÁKON O OZNAČENIACH PÔVODU DOTKOL

Zákonom č. 321/2025 Z. z. o školskej správe (ďalej len „zákon o školskej správe“) sa mení a dopĺňa aj (A) zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a (B) zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Zákonom o školskej správe sa ruší napríklad zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstve a školskej samospráve.

„Zákon o školskej správe upravuje (A) postavenie škôl a školských zariadení, (B) orgány škôl a školských zariadení, (C) pôsobnosť Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, regionálnych úradov školskej správy (ďalej len „regionálny úrad“) a Štátnej školskej inšpekcie, (D) práva a povinnosti zriaďovateľov škôl a školských zariadení, (E) register škôl a

školských zariadení (ďalej len „register“)“ (ustanovenie § 1 zákona o školskej správe).

Ustanovenia zákona o školskej správe, upravujúce zriadenie a zrušenie školy alebo školského zariadenia prichádza najmä z dôvodu nejednoznačnosti, ktorá v praxi pretrvávala predovšetkým medzi školami a školskými zariadeniami, ktoré boli zriadené súkromnými zriaďovateľmi a cirkevnými zriaďovateľmi. Tu sa po novom zavádza jednotná právna forma školy alebo školského zariadenia – nezisková organizácia. Uvedené súvisí aj so skutočnosťou, že poskytovanie výchovy a vzdelávania nie je podnikaním. Takéto nastavenie právnej formy však na druhej strane v zásade nebráni vykonávaniu podnikateľskej činnosti za zákonom vymedzených podmienok – napríklad žiaci strednej odbornej školy vyrábajú výrobky, ktoré následne stredná odborná škola predáva.

Právna forma neziskovej organizácie sa zavádza aj z dôvodu, že školy, ktorých zriaďovateľom je cirkevný alebo súkromný zriaďovateľ už v minulosti hospodárili ako neziskové organizácie, avšak nemali právnu formu neziskovej organizácie. Zákon o školskej správe sa snaží tento stav zjednotiť čo najmenej zaťažujúcim spôsobom pre súkromného zriaďovateľa.

Cieľom zákona o školskej správe je zjednotiť postavenie cirkevných a súkromných škôl a škôl ktoré sú zriadene obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom. Všetky školy musia mať právnu formu, subjektivitu (IČO) a hospodáriť spôsobom, podľa svojej právnej formy. Ak by pri súkromných a cirkevných školách ostala

právna forma neregulovaná, resp. voľná, vnieslo by to do systému zmätočnosť z hľadiska možných kolízií s právnymi úpravami pre jednotlivé právne formy (napr. občianske združenie, nadácia, fond…), a to tak z hľadiska zakladania, ako aj z hľadiska riadenia, hospodárenia a pod.

Zákon o školskej správe prináša aj právnu úpravu orgánov školy a školského zariadenia (ustanovenie § 6 zákona o školskej správe).

„Orgánmi školy sú (A) riaditeľ, (B) rada školy; to neplatí, ak ide o jazykovú školu a školu pri zdravotníckom zariadení, (C) pedagogická rada; to neplatí, ak ide o jazykovú školu“ (ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o školskej správe).

„Orgánom školy môže byť aj školský parlament, ak ide o základnú školu, ktorá má všetky ročníky (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“), alebo o strednú školu“ (ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o školskej správe).

„Orgánom školského zariadenia je riaditeľ. Ak je školské zariadenie organizačnou zložkou alebo súčasťou, orgánom školského zariadenia je vedúci. Zriaďovateľ môže určiť, že orgánom viacerých školských zariadení, ktoré sú organizačnými zložkami alebo súčasťami, je jeden spoločný vedúci“ (ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o školskej správe).

„Zriaďovateľ zabezpečí ustanovenie rady školy do troch mesiacov od začiatku vykonávania hlavnej činnosti školy. Zriaďovateľ vyhlási prvé výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa do šiestich mesiacov odo dňa začatia vykonávania hlavnej činnosti školy alebo školského zariadenia“ (ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o školskej správe).

„Zo zasadnutia kolektívneho orgánu školy sa vyhotovuje zápisnica, ktorá sa zverejňuje na webovom sídle školy v súlade s osobitným predpisom. Ak zápisnica obsahuje osobné údaje,

zverejňujú sa v rozsahu meno a priezvisko“ (ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o školskej správe).

Zákon o školskej správe sa relatívne široko venuje právnej úprave riaditeľov školy alebo školského zariadenia. Riaditeľ je štatutárnym orgánom školy alebo školského zariadenia, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Riaditeľa vymenúva a odvoláva zriaďovateľ.

Zákon o školskej správe sa v súvislosti s uvedenou témou dotýka predovšetkým úpravy (A) samotného riaditeľa (ustanovenie § 7 zákona o školskej správe), (B) obmedzení a povinností riaditeľa (ustanovenie § 8 zákona o školskej správe), (C) výberového konania na výkon funkcie riaditeľa (ustanovenia § 9 a § 10 zákona o školskej správe), (D) výberovej komisie (ustanovenia § 11 a § 12 zákona o školskej správe, (E) skončenia výkonu funkcie riaditeľa (ustanovenie § 13 zákona o školskej správe), (F) pôsobností riaditeľa (ustanovenie § 14 zákona o školskej správe), či (G) zástupcu riaditeľa a vedúceho (ustanovenie § 15 zákona o školskej správe).

Ďalším orgánom školy alebo školského zariadenia je rada školy, ktorá je predmetom úpravy ustanovení § 16 až 23 zákona o školskej správe).

„Rada školy je samosprávny orgán školy, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy, záujmy detí, žiakov, ich zákonných zástupcov a zamestnancov školy“ (ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o školskej správe). „Rada školy plní funkciu verejnej kontroly prerokúvaním otázok týkajúcich sa vykonávania hlavnej činnosti školy“ (ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o školskej správe).

„Rada školy najmä prerokúva (A) školský poriadok, (B) školský vzdelávací program, (C) iné dôležité dokumenty a skutočnosti, ktoré sa týkajú činnosti školy“ (ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o školskej správe). „V spojenej škole sa ustanovuje jedna rada školy“ (ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o školskej správe).

V súvislosti s radou školy sa zákon o školskej správe dotýka aj oblasti (A) volieb do rady školy (ustanovenia § 20 a § 21 zákona o školskej správe), (B) zániku členstva v rade školy (ustanovenie § 22 zákona o školskej správe) a (C) zasadnutia rady školy (ustanovenie § 23 zákona o školskej správe).

Tretím orgánom školy alebo školského zariadenia je pedagogická rada (ustanovenie § 24 zákona o školskej správe).

„Pedagogická rada je poradným orgánom riaditeľa, ktorý prerokúva pedagogicko-organizačné otázky výchovno-vzdelávacej činnosti“ (ustanovenie § 24 zákona o školskej správe). „Členmi pedagogickej rady sú všetci pedagogickí zamestnanci príslušnej školy. Členmi pedagogickej rady môžu byť aj odborní zamestnanci. Predsedom pedagogickej rady je riaditeľ. Ak ide o riaditeľa, ktorý spĺňa predpoklady podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona o školskej správe, predsedom pedagogickej rady je zástupca riaditeľa“ (ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o školskej správe).

„Pedagogická rada najmä (A) prerokúva školský poriadok, (B) prerokúva školský vzdelávací program, (C) prerokúva výchovný program, ak ide o školu, ktorej súčasťou je školské výchovno-vzdelávacie zariadenie, (D) plní úlohy podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o školskej správe). „V spojenej škole sa môže zriadiť pedagogická rada pre každú organizačnú zložku“ (ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o školskej správe).

Zákon o školskej správe sa nevyhol ani právnej úprave školského parlamentu.

„Školský parlament je samosprávny orgán školy, ktorý vyjadruje a presadzuje záujmy žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania. Školský parlament reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi“ (ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o školskej správe).

„Školský parlament (A) vyjadruje sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, (B) podieľa sa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku, (C) zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a predkladá mu svoje stanoviská a návrhy, (D) spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom, ak je zriadený v obci sídla školy, (E) odporúča obecnému mládežníckemu parlamentu svojich členov, ktorí môžu zastupovať školu v obecnom mládežníckom parlamente, ak je zriadený v obci sídla školy, (F) spolupracuje s ďalšími školskými parlamentmi, (G) podporuje rozvoj žiakov podieľaním sa na príprave neformálnych aktivít a podujatí“ (ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o školskej správe).

V súvislosti so školským parlamentom sa zákon o školskej správe venuje aj úprave (A) volieb do školského parlamentu (ustanovenia § 26 a § 27 zákona o školskej správe) a (B) zasadnutia školského parlamentu (ustanovenie § 28 zákona o školskej správe).

Zákon o školskej správe ďalej prináša aj úpravu (A) organizačnej zložky, súčasti a elokovaného pracoviska (ustanovenia § 29 až § 33 zákona o školskej správe), (B) zlúčenia, splynutia a rozdelenia školy a školského zariadenia (ustanovenia § 34 až § 36 zákona o školskej správe), (C) spoločných ustanovení pre školy a školské zariadenia (ustanovenia § 37 až § 43

zákona o školskej správe), (D) verejného školského obvodu a verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania (ustanovenie § 44 až § 51 zákona o školskej správe), (E) výkonu správy v školstve (ustanovenia § 52 až § 58 zákona o školskej správe), (F) registra (ustanovenia § 59 až § 64 zákona o školskej správe), (G) inšpekčnej činnosti (ustanovenia § 65 až § 71 zákona o školskej správe), (H) priestupkov a správnych deliktov (ustanovenia § 72 až § 73 zákona o školskej správe) a (I) spoločných, prechodných a záverečných ustanovení (ustanovenia § 74 až § 86 zákona a školskej správe).

Zákon o školskej správe prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré zákon o školskej správe priniesol. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na jeho plné znenie, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

3. ÚČINNOSŤ ZÁKONA O ŠKOLSKEJ SPRÁVE

Zákon o školskej správe nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2026.

Publikované dňa 24.02.2026.

január 2026

Novela zákona o podpore práce s mládežou prináša úpravy, týkajúce sa napríklad (A) definície mládežníckej organizácie, (B) debyrokratizácie niektorých postupov pri preukazovaní bezúhonnosti alebo pri podávaní žiadostí o poskytnutie dotácie, (C) zadefinovania úloh mládežníckeho parlamentu a možností jeho zriadenia alebo (D) redefinície činností garanta a lektorov akreditovaných vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania vrátane zavedenia minimálnych hodín praxe pre uznanie ich odbornej spôsobilosti.

2. ZÁKON O PODPORE PRÁCE S MLÁDEŽOU

Novelou dochádza k viacerým úpravám zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou (ďalej len „zákon o podpore“).

Prvou zo zmien, ktorú novela do zákona o podpore prináša, je spresnenie definície pojmu mládežník. Doterajšia právna úprava pojmu mládežník mala zavedenú hornú vekovú hranicu 30 rokov a chýbala spodná veková hranica, z čoho vyplývalo, že za mládežníka by formálne mohla byť podľa doterajšej právnej úpravy považovaná osoba už pri narodení. Z uvedeného dôvodu novela zaviedla spodnú vekovú hranicu 12 rokov (ustanovenie § 2 písm. a) zákona o podpore).

Novela ďalej prináša aj úpravu spodnej vekovej hranice mladého vedúceho z 15 rokov na 14 rokov (ustanovenie § 2 písm. c) zákona o podpore).

Ďalšou zmenou, ktorú novela v súvislosti so základnými pojmami zákona o podpore prináša, je vypustenie možnosti podnikať v oblasti práce s mládežou na základe živnostenského oprávnenia. K uvedenej zmene zákonodarca pristúpil, nakoľko z aplikačnej praxe vyplynulo, že práci s mládežou sa venujú najmä subjekty ako vyššie územné celky, mestá, obce a mimovládne neziskové organizácie. Osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia nevykonávajú prácu s mládežou v podobe, ktorá je podľa tohto zákona o podpore vyžadovaná (ustanovenie § 2 písm. e) štvrtý bod zákona o podpore).

Novela do zákona o podpore vkladá aj nový pojem „mládežnícka organizácia“, ktorou sa rozumie „právnická osoba, v ktorej kolektívnych orgánoch sú podľa jej zakladajúceho dokumentu členmi aj mládežníci a ktorá podľa svojho zakladajúceho dokumentu poskytuje všeobecne prospešné služby v oblasti práce s mládežou; zakladajúcim dokumentom sa rozumejú stanovy, zakladacia listina, zakladateľská listina, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zriaďovacia listina alebo iný dokument preukazujúci založenie alebo zriadenie mládežníckej organizácie“ (ustanovenie § 2 písm. h) zákona o podpore).

Novela sa dotkla aj ustanovení zákona o podpore, týkajúcich sa bezúhonnosti. Novinkou je napríklad doplnenie nových ustanovení § 2a ods. 7 a 8 zákona o podpore.

„Stratu bezúhonnosti je fyzická osoba povinná bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi, prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti alebo vysielajúcej organizácii“ (ustanovenie § 2a ods. 7 zákona o podpore).

„Zamestnávateľ, prijímateľ dobrovoľníckej činnosti alebo vysielajúca organizácia po overení informácií z výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou tento výpis bezodkladne zlikviduje“ (ustanovenie § 2a ods. 8 zákona o podpore).

Doterajšia právna úprava neuvádzala ako postupovať v prípade, ak fyzická osoba stratí bezúhonnosť počas výkonu svojej činnosti. Cieľom vyššie uvedených ustanovení § 2a ods. 7 a 8 zákona o podpore je snaha zaviesť povinnosť bezodkladne oznámiť stratu bezúhonnosti zamestnávateľovi, prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti alebo vysielajúcej organizácii.

Najvýraznejšou zmenou prešlo ustanovenie § 6a zákona o podpore, upravujúce mládežnícky parlament.

„Mládežnícky parlament je orgán zastupujúci mládež v obci alebo v kraji, ktorý môže zriadiť právnická osoba, obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku“ (ustanovenie § 6a ods. 1 zákona o podpore).

„Zloženie mládežníckeho parlamentu, spôsob ustanovenia mládežníckeho parlamentu a úlohy mládežníckeho parlamentu určí jeho zriaďovateľ v štatúte mládežníckeho parlamentu“ (ustanovenie § 6a ods. 2 zákona o podpore).

„Mládežnícky parlament je poradný orgán svojho zriaďovateľa. Ak je mládežnícky parlament zriadený právnickou osobou, môže byť poradným orgánom obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku na základe jeho uznesenia“ (ustanovenie § 6a ods. 3 zákona o podpore).

„Mládežnícky parlament najmä (A) prerokúva návrhy svojho zriaďovateľa a mládežníckych organizácií vo svojej územnej pôsobnosti, ktoré sa týkajú zlepšenia života mládeže alebo majú vplyv na mládež, (B) spolupracuje so školskými parlamentami, inými mládežníckymi parlamentami alebo s mládežníckymi organizáciami“ (ustanovenie § 6a ods. 4 zákona o podpore).

„Zriaďovateľ mládežníckeho parlamentu je povinný zabezpečiť (A) podmienky na činnosť mládežníckeho parlamentu, (B) finančné, organizačné a priestorové zabezpečenie mládežníckeho parlamentu“ (ustanovenie § 6a ods. 5 zákona o podpore).

„Ak zriadi mládežnícky parlament obec, mládežnícky parlament používa v názve slovo „obecný“; ak zriadi mládežnícky parlament obec vyhlásená za mesto, mládežnícky parlament používa v názve slovo „mestský“. Ak zriadi mládežnícky parlament vyšší územný celok, mládežnícky parlament používa v názve slovo „krajský“ (ustanovenie § 6a ods. 6 zákona o podpore).

Dôvodom pre úpravu ustanovenia § 6a zákona o podpore bol najmä fakt, že doterajšia úprava v oblasti mládežníckych parlamentov len v stručnosti upravovala postavenie mládežníckych parlamentov na úrovni vyšších územných celkov. Nová právna úprava má za cieľ zadefinovať úlohu mládežníckeho parlamentu, kompetencie mládežníckeho parlamentu, zadefinovať možných zriaďovateľov mládežníckeho parlamentu, zadefinovať zloženie

mládežníckeho parlamentu alebo spôsob ustanovenia mládežníckeho parlamentu. Zámerom novely je tiež zadefinovať mládežnícky parlament ako poradný orgán zriaďovateľa, z čoho zriaďovateľovi vyplývajú aj povinnosti, čo musí pre fungovanie mládežníckeho parlamentu zabezpečiť. Doterajšia právna úprava tiež neumožňovala zriadiť mládežnícky parlament obciam. Cieľom novely je teda vytvorenie takejto možnosti okrem vyšších územných celkov aj pre obce.

Novela prináša aj doplnenie nového ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o podpore, upravujúceho oblasť odbornej spôsobilosti na výkon činností v oblasti práce s mládežou.

„Odborná spôsobilosť na výkon činností v oblasti práce s mládežou sa získa odbornou praxou v rozsahu, ak ide o (A) odborného garanta, 1.200 hodín v akreditovanom vzdelávacom programe podľa ustanovenia § 8 zákona o podpore v právnickej osobe, ktorá vykonáva prácu s

mládežou, alebo 2.300 hodín v právnickej osobe, ktorá vykonáva prácu s mládežou, v rámci jej predmetu činnosti, (B) lektora v oblasti práce s mládežou, 1.100 hodín v akreditovanom vzdelávacom programe podľa ustanovenia § 8 zákona o podpore v právnickej osobe, ktorá vykonáva prácu s mládežou, alebo 2.200 hodín v právnickej osobe, ktorá vykonáva prácu s mládežou, v rámci jej predmetu činnosti“ (ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o podpore).

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

3. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobudla účinnosť dňa 01. januára 2026.

Publikované dňa 24.02.2026.

január 2026

Novela zákona o pedagogických zamestnancoch prináša napríklad spresnenie podmienok preukazovania bezúhonnosti pre prácu s deťmi a mládežou, či zavedenie novej kategórie „pedagogický zamestnanec – kandidát“. Po novom sa tiež modifikuje výkon špecializovanej činnosti v kariérnej pozícii „supervízor“. Novelou zákona o pedagogických zamestnancoch dochádza aj k úprave podmienok pre vytvorenie a používanie katalógu programov vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a mnoho ďalších.

2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA

Novelou sa okrem zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch (ďalej len „zákon o pedagogických zamestnancoch“) dopĺňa aj (A) zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, (B) zákon č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a (C) zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých.

3. ZÁKON O PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOCH

Na úvod novela prináša napríklad doplnenie ustanovení § 9 ods. 5 až 7 zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorých obsahom je úprava predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.

„Predpokladom na výkon pracovnej činnosti v kategórii školský digitálny koordinátor je aj absolvovanie vzdelávania zameraného na podporu školy v oblasti digitalizácie v rozsahu najmenej 50 hodín prostredníctvom špecializačného vzdelávania, inovačného vzdelávania alebo vzdelávania poskytnutého certifikovanou vzdelávacou inštitúciou. Vzdelávanie podľa prvej vety absolvuje pedagogický zamestnanec do dvoch rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti v kategórii školský digitálny koordinátor a následne každých päť rokov“ (ustanovenie § 9 ods. 5 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„Predpokladom na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca výchovného zariadenia je aj absolvovanie kurzu prvej pomoci v rozsahu najmenej 8 hodín akreditovaného podľa osobitného predpisu a kurzu zameraného na zvládanie krízových situácií v rozsahu najmenej 100 hodín poskytovaného organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti poradenstva a prevencie. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec výchovného zariadenia absolvuje kurzy podľa prvej vety do dvoch rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca vo výchovnom zariadení“ (ustanovenie § 9 ods. 6 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„Splnenie predpokladov podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 3 zákona o pedagogických zamestnancoch sa nevyžaduje od (A) učiteľa cudzieho jazyka v jazykovej škole,

(B) učiteľa predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku, (C) zahraničného lektora, (D) pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ktorý poskytuje výchovu, vzdelávanie alebo odborné činnosti deťom cudzincov, ktoré neovládajú štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny“ (ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o pedagogických zamestnancoch).

Ďalšou zmenou, ktorú novela do zákona o pedagogických zamestnancoch prináša, je doplnenie nového ustanovenia § 10 ods. 8 zákona o pedagogických zamestnancoch.

„Od pedagogického zamestnanca, ktorý splnil kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ absolvovaním doplňujúceho pedagogického štúdia a je zaradený v kategórii pedagogický asistent, sa nevyžaduje absolvovanie rozširujúceho modulu doplňujúceho pedagogického štúdia pre kategóriu pedagogický asistent“ (ustanovenie § 10 ods. 8 zákona o pedagogických zamestnancoch).

Dôvodom vloženia citovaného ustanovenia § 10 ods. 8 zákona o pedagogických zamestnancoch je zjednotiť možnosť uznávania doplňujúceho pedagogického štúdia pre učiteľa aj pre pedagogického asistenta, ktorý vykonáva činnosti podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy, a teda získané profesijné kompetencie v doplňujúcom pedagogickom štúdia na výkon učiteľa sú na výkon tejto činnosti postačujúce.

V rámci ustanovení § 15a ods. 5 a § 15a ods. 6 zákona o pedagogických zamestnancoch dochádza novelou k doplneniu upresnenia podmienok

preukazovania bezúhonnosti pre prácu s deťmi a mládežou.

Na koniec ustanovenia § 15a ods. 5 zákona o pedagogických zamestnancoch sa po novom dopĺňa nasledovná veta: „Ak oznámenie regionálneho úradu obsahuje informáciu, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nespĺňa predpoklad bezúhonnosti, a pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nepodá voči oznámeniu regionálneho úradu námietku v lehote podľa ustanovenia § 15a ods. 6 zákona o pedagogických zamestnancoch, pracovný pomer sa skončí najneskôr uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo doručené oznámenie o nesplnení predpokladu bezúhonnosti“ (ustanovenie § 15a ods. 5 zákona o pedagogických zamestnancoch).

Ustanovenie § 15a ods. 6 zákona o pedagogických zamestnancoch je zas doplnené o záverečnú vetu v nasledovnom znení: „Ak vyhodnotenie námietky obsahuje informáciu, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nespĺňa predpoklad bezúhonnosti, nepovažuje sa na účely tohto zákona o pedagogických zamestnancoch za bezúhonného a pracovný pomer sa skončí najneskôr uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo doručené vyhodnotenie námietky obsahujúce oznámenie o nesplnení predpokladu bezúhonnosti“ (ustanovenie § 15a ods. 6 zákona o pedagogických zamestnancoch).

Novelou dochádza ak k doplneniu novej kategórie pedagogických zamestnancov – pedagogický zamestnanec kandidát (nové ustanovenie § 19 písm. k) zákona o pedagogických zamestnancoch).

Dôvodom na zavedenie novej kategórie pedagogického zamestnanca je nedostatok učiteľov najmä v školách vo väčších sídlach. Riešenie uvedenej situácie dohodou o pracovnej činnosti je problematické. Rozsah 10 hodín

týždenne, ktorý môže zamestnanec vykonávať na základe dohody o pracovnej činnosti, totiž nie je dostatočný na to, aby bol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces v predmetoch s vyššou dotáciou vyučovacích hodín. Nová právna úprava poskytne riaditeľom vyššiu právnu istotu pri riešení problémov pri personálnom zabezpečení výchovy a vzdelávania.

Azda najvýraznejšou zmenou, ktorú novela prináša, je doplnenie nového ustanovenia § 42a zákona o pedagogických zamestnancoch.

„Ministerstvo školstva, vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg programov vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „katalóg“)“ (ustanovenie § 42a ods. 1 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„Katalóg obsahuje (A) formulár žiadosti o (1) schválenie programu vzdelávania alebo schválenie modulu programu vzdelávania, (2) vydanie oprávnenia na poskytovanie inovačného vzdelávania, (3) vydanie oprávnenia na organizovanie atestácií, (B) register poskytovateľov vzdelávania a zoznam programov vzdelávania alebo modulov programov vzdelávania príslušného poskytovateľa vzdelávania, (C) register programov vzdelávania a modulov programov vzdelávania, (D) register atestačných organizácií“ (ustanovenie § 42a ods. 2 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„Register poskytovateľov vzdelávania a zoznam programov vzdelávania alebo modulov programov vzdelávania príslušného poskytovateľa vzdelávania obsahuje (A) názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie poskytovateľa vzdelávania, (B) druh poskytovaného vzdelávania, (C) vymedzenie obsahovej oblasti, ak ide o inovačné vzdelávanie, (D) číslo príslušného

oprávnenia, (E) obdobie platnosti príslušného oprávnenia“ (ustanovenie § 42a ods. 3 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„V registri programov vzdelávania a modulov programov vzdelávania sa o programoch vzdelávania a moduloch programov vzdelávania uvádza (A) názov a rozsah programu vzdelávania alebo modulu programu vzdelávania, (B) názov a sídlo poskytovateľa vzdelávania, (C) názov a rozsah oprávnenia na poskytovanie inovačného vzdelávania, (D) číslo potvrdenia o schválení programu vzdelávania, číslo potvrdenia o schválení modulov programu vzdelávania alebo číslo oprávnenia na poskytovanie inovačného vzdelávania, (E) obdobie platnosti potvrdenia o schválení programu vzdelávania, potvrdenia o schválení modulov programu vzdelávania alebo oprávnenia na poskytovanie inovačného vzdelávania, (F) cieľová skupina, pre ktorú je určený program vzdelávania alebo modul programu vzdelávania, (G) profil absolventa, (H) forma vzdelávania, (I) kvalifikačný predpoklad, ktorý sa získava absolvovaním vzdelávania, ak ide o kvalifikačné vzdelávanie, (J) špecializovaná činnosť, na výkon ktorej sa získava spôsobilosť, ak ide o špecializačné vzdelávanie, (K) vymedzenie obsahovej oblasti, ak ide o inovačné vzdelávanie, (L) meno, priezvisko a titul odborného garanta“ (ustanovenie § 42a ods. 4 zákona o pedagogických zamestnancoch).

 „Register atestačných organizácií obsahuje (A) názov, sídlo a identifikačné číslo atestačnej organizácie, (B) kategórie a podkategórie, pre ktoré atestačná organizácia organizuje atestácie, (C) číslo oprávnenia na organizovanie atestácií, (D) obdobie platnosti oprávnenia na organizovanie atestácií, (E) termín a miesto konania obhajoby atestačného portfólia a atestačnej skúšky“ (ustanovenie § 42a ods. 5 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„Ministerstvo školstva umožňuje prístup do katalógu (A) členom Komisie pre profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „komisia“) v rozsahu potrebnom pre výkon činnosti člena komisie, (B) poskytovateľom vzdelávania v rozsahu potrebnom na plnenie povinností poskytovateľa vzdelávania podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o pedagogických zamestnancoch, (C) atestačným organizáciám v rozsahu potrebnom na plnenie povinností atestačnej organizácie podľa ustanovenia § 69 ods. 4 zákona o pedagogických zamestnancoch, (D) pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom“ (ustanovenie § 42a ods. 6 zákona o pedagogických zamestnancoch).

„Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec sa v katalógu prihlasuje na vzdelávanie a môže hodnotiť absolvovaný program vzdelávania“ (ustanovenie § 42a ods. 7 zákona o pedagogických zamestnancoch). „Hodnotenie absolvovaného

programu vzdelávania je verejné“ (ustanovenie § 42a ods. 8 zákona o pedagogických zamestnancoch).

Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

4. ÚČINNOSŤ NOVELY

Novela nadobúda účinnosť postupne odo dňa vyhlásenia do dňa 01. septembra 2029.

Publikované dňa 24.02.2026.

január 2026

Dňa 23. septembra 2025 poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Novela zákona spresňuje niektoré ustanovenia na základe kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v auguste 2024, pričom v súlade so závermi kontroly sa má úpravou ustanovení zákona zabezpečiť zlepšenie verejného záujmu prostredníctvom úpravy podmienok osobitného postavenia štátu a obcí ako ich akcionárov. Dopĺňajú sa definície pojmov obnova, oprava a údržba verejných vodovodov a verejných kanalizácií a novela najmä zavádza zákonné predkupné právo štátu, ktoré má za cieľ chrániť verejný záujem a zabezpečiť dlhodobú stabilitu a kvalitu vodárenských služieb na Slovensku.

2. NOVÉ POJMY V ZÁKONE

V ustanovení § 2 sa do základných pojmov dopĺňajú definície pojmov obnova, oprava a údržba verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Doplnenie si vyžiadala aplikačná prax.

Podľa novopridaného písmena r) sa obnovou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie rozumejú práce zabezpečujúce ich technické zhodnotenie na účely obnovenia alebo zlepšenia technického stavu a funkčných schopností existujúcich objektov a zariadení verejného vodovodu a verejnej kanalizácie; obnova verejného vodovodu a verejnej kanalizácie nie je

opravou ani údržbou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

Podľa ďalšieho novopridaného písmena s) sa opravou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie rozumejú práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia, čiastočného alebo úplného fyzického opotrebovania verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu.

Napokon, podľa pridaného písmena t) sa údržbou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie rozumejú práce zabezpečujúce pravidelnú starostlivosť o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebenie a predchádza sa jeho následkom.

Ako uvádza dôvodová správa, chýbajúce definície pojmov spôsobovali ich nejednotný výklad orgánmi dohľadu štátnej správy nad rôznymi aktivitami v oblasti právnej úpravy verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Zavedenie presnej definície pojmu „obnova verejných vodovodov a verejných kanalizácií“ do zákona prispieva k väčšej právnej istote. Nové pojmy majú viesť k jednoznačnosti pri aplikácii zákona a pri vykonávaní rozhodnutí týkajúcich sa financovania, povinností prevádzkovateľov a vlastníkov infraštruktúry. Jasná definícia má pomôcť zjednotiť prax a zabezpečiť konzistentnosť v interpretácii a aplikácii právnych predpisov.

Precizovaním pojmu „obnova“ do príslušnej legislatívy sa podľa dôvodovej správy odstráni šedá zóna, čím sa proces obnovy jasne oddelí od prevádzkových nákladov na opravu a údržbu.

3. SUBJEKTY VEREJNÉHO PRÁVA

Ako uvádza práva veta ust. § 3 ods. 2, vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva.

Podľa novelizovaného ust. § 3 ods. 3 okrem ostatných, nezmenených subjektov verejného práva, už subjektom verejného práva podľa tohto zákona viac nebudú môcť byť združenia právnických osôb. Novým znením písmena c) sa ustanovuje, že subjektom verejného práva na účely tohto zákona je aj štát zastúpený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

4. PREDKUPNÉ PRÁVO ŠTÁTU

Ustanovenie § 3 odsek 9 sa novelou doplnilo o zavedenie zákonného predkupného práva štátu, ktorý má za cieľ chrániť verejný záujem a zabezpečiť dlhodobú stabilitu a kvalitu vodárenských služieb na Slovensku.

Podľa novelizovaného ust. § 3 ods. 9: „Ten, kto má majetkovú účasť v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, môže previesť majetkovú účasť len na subjekt verejného práva podľa tohto zákona. K majetkovej účasti ako sú obchodné podiely a akcie nesmie zriadiť právo inej osoby ako je subjekt verejného práva. K majetkovej účasti subjektov verejného práva v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ako sú obchodné podiely a akcie, má predkupné právo štát. K cenným papierom vydaným právnickou osobou, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, alebo k cenným papierom vydaným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ktoré sú vo vlastníctve subjektov verejného práva podľa odseku 3 písm. a) a b), má predkupné právo štát.“

Ako uvádza dôvodová správa, vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti a je na rozhodnutí akcionárov, či disponibilné zdroje spoločnosti použijú v plnej miere na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Z vykonanej Kontroly NKÚ SR vyplynulo, že vodárenské spoločnosti, ktoré by mali primárne investovať do modernizácie a zlepšovania kvality služieb, uprednostňujú vyplácanie dividend a tantiém.

Podľa zákonodarcu to naznačuje, že zisk je pre nich dôležitejší ako dlhodobý rozvoj a zabezpečenie kvalitnej pitnej vody pre spotrebiteľov.

Preto novela zákona, ktorá zavádza zákonné predkupné právo štátu k majetkovej účasti subjektov verejného práva v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (napríklad obchodné podiely a akcie), je odôvodnená podľa zákonodarcu niekoľkými kľúčovými dôvodmi, a to (i) ochranou strategickej infraštruktúry, (ii) zachovaním verejného záujmu, (iii) zabezpečením kontinuity a stability služieb.

Zavedenie predkupného práva štátu má zabezpečiť, že kontrola nad kľúčovými aktívami zostane v rukách najmä štátu, pretože časť verejného sektora v podobe malých miest a obcí nemusí mať záujem na vykonávaní svojich práv v týchto právnických osobách, čím sa minimalizuje napr. riziko straty hlasovacích práv malých miest a obcí pred veľkými mestami, ktoré by mohli prioritizovať svoje záujmy pred verejným záujmom.

Predkupné právo štátu má posilniť schopnosť štáru monitorovať a regulovať vodárenské služby v prospech obyvateľstva.

Zavedenie predkupného práva štátu sa javí ako preventívne opatrenie, ktoré umožní štátu vstúpiť do procesu prevodu majetkových podielov a akcií, čím predchádza predaju subjektom, ktoré by mohli ovplyvniť poskytovanie vodárenských služieb. Štátne predkupné právo má zaistiť, že takéto prevody budú kontrolované a v prípade potreby zastavené, aby nedošlo k ohrozeniu kontinuity a kvality služieb.

5. PODROBNOSTI K PREDKUPNÉMU PRÁVU ŠTÁTU

Podrobnosti v tomto smere určujú nové odseky 12 až 16 v ustanovení § 3 zákona.

Predkupné právo podľa odseku 9 sa nezapisuje do registra alebo evidencie podľa osobitného predpisu. Ponuka na uplatnenie predkupného práva musí mať písomnú formu, musí byť adresovaná štátu zastúpenému ministerstvom a musí obsahovať všetky podmienky.

Predkupné právo môže štát zastúpený ministerstvom uplatniť v lehote jedného roka od oznámenia písomnej ponuky. Štát zastúpený ministerstvom môže uplatniť predkupné právo iba po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky. Štát zastúpený ministerstvom je povinný oznámiť subjektu uvedenému v odseku 9 do jedného roka od doručenia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva, či ponuku na uplatnenie predkupného práva prijíma.

Podľa zákonodarcu, dlhšia lehota jedného roka umožňuje, aby sa rozhodovanie štátu uskutočnilo s maximálnou obozretnosťou a na základe komplexného zhodnotenia všetkých relevantných faktorov.

Ak štát zastúpený ministerstvom ponuku na uplatnenie predkupného práva prijme, je ministerstvo povinné do 120 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť so subjektom uvedeným v odseku 9 kúpnu zmluvu, ak nie je dohodnuté inak.

Ak štát zastúpený ministerstvom ponuku na uplatnenie predkupného práva neprijme v lehote do jedného roka, predkupné právo zaniká. Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie a ich prevádzkovateľ sú povinní

september 2025