Od 17. augusta 2026 platí zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri. Nahrádza doterajšiu úpravu zápisov a spolu s novelou Obchodného zákonníka mení aj formu kľúčových korporátnych dokumentov.

Najčastejší omyl v praxi je, že na založenie s.r.o. alebo prevod obchodného podielu stačí písomná zmluva s úradne osvedčenými podpismi. To už neplatí. Tieto úkony musia byť vo forme notárskej zápisnice alebo dokumentu, ktorý spísal a autorizoval advokát.

Nová úprava zároveň zužuje, kto môže firmu zastúpiť pri podaní návrhu, zavádza rezerváciu obchodného mena, sprísňuje poriadkové pokuty a ruší zákaz reťazenia jednoosobových spoločností.

V príspevku sa venujeme najmä tomu, (A) čo sa zmenilo pri založení spoločnosti a prevode podielu, (B) čo je autorizácia advokátom a kedy nenahradí notára, (C) kto môže podať návrh na registráciu, (D) ako sa líši podanie súdu a notárovi ako registrátorovi a (E) aké povinnosti majú štatutári po zápise.

2. PRÁVNE PREDPISY

Zmeny sa týkajú najmä:

(A) zákona č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoOR“),

(B) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 203/2026 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam zápisových podkladov,

(C) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení novely vykonanej článkom II ZoOR (ďalej len „Obchodný zákonník“),

(D) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, najmä § 1a až § 1ac v znení novely vykonanej ZoOR, a

(E) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 17. augusta 2026.

Konania začaté a právoplatne neskončené do 16. augusta 2026 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

3. FORMA, KTORÁ UŽ NESTAČÍ

Do 16. augusta 2026 stačila pri založení s.r.o. a pri prevode obchodného podielu písomná forma s úradne osvedčenými podpismi. Od 17. augusta 2026 to nestačí.

Podľa § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka sa spoločnosť zakladá spoločenskou zmluvou vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom. Zakladateľská listina jediného zakladateľa musí mať rovnakú formu.

Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka musí byť zmluva o prevode obchodného podielu vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme zmluvy autorizovanej advokátom.

Praktický dôsledok je jednoduchý. Zmluva podpísaná u notára iba s osvedčením pravosti podpisov, alebo dokument z internetového vzoru s overenými podpismi, už na zápis spravidla nestačí. Chýba kvalifikovaná forma, ktorú zákon pri týchto úkonoch výslovne vyžaduje.

4. ČO JE AUTORIZÁCIA ADVOKÁTOM

Autorizácia nie je overenie podpisu. Advokát dokument spíše, zistí totožnosť účastníkov a ich zástupcov, posúdi, či úkon neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom a či ním nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Následne ho opatrí doložkou o autorizácii a v ten istý deň ho uloží do neverejného registra autorizácií, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.

Zákon o advokácii rozlišuje:

(A) autorizáciu zmluvy, najmä zakladateľského dokumentu, zmluvy o prevode obchodného podielu, zmluvy o prevode nehnuteľnosti a akcionárskej zmluvy podľa § 220w ods. 3 Obchodného zákonníka, a

(B) autorizáciu dokumentu o právnom úkone, pre ktorý Obchodný zákonník alebo osobitný predpis vyžaduje formu dokumentu autorizovaného advokátom.

Advokát teda nemôže iba „orazítkovať“ cudzí návrh. Autorizuje dokument, ktorý sám spísal.

Podľa § 50 ods. 4 ZoOR platí praktická výhoda: ak zákon vyžaduje úradné osvedčenie podpisov na zápisovom podklade, osvedčenie sa nevyžaduje, ak je dokument vyhotovený vo forme dokumentu autorizovaného advokátom.

KEDY AUTORIZÁCIA NOTÁRA NENAHRADÍ

Autorizácia advokátom nie je všeobecnou náhradou notárskej zápisnice. Použiť ju možno len tam, kde to zákon výslovne umožňuje.

Typicky ju možno použiť pri:

(A) zakladateľskom dokumente spoločnosti,

(B) zmluve o prevode obchodného podielu,

(C) rozhodnutí jediného spoločníka v zákonom určených veciach podľa § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka a

(D) vybraných projektoch cezhraničných premien, ak to osobitný predpis pripúšťa.

Naopak, notárska zápisnica ostáva potrebná napríklad pri určených rozhodnutiach valného zhromaždenia s.r.o. podľa § 127a ods. 4 Obchodného zákonníka (vymenovanie a odvolanie konateľov, zmena pomeru hlasov a zmena pomeru obchodných podielov pri zmene základného imania) a pri rozhodnutiach valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, pre ktoré zákon naďalej vyžaduje výlučne notársku zápisnicu.

Každý dokument vo forme autorizácie advokátom možno nahradiť notárskou zápisnicou. Opačne to neplatí.

5. KTO MÔŽE FIRMU ZASTÚPIŤ PRI ZÁPISE

Návrh na registráciu sa podáva výlučne elektronicky. Musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Ten, kto návrh podáva, musí mať elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie.

Ak navrhovateľ nekoná sám, prihliada sa len na plnomocenstvo udelené

(A) advokátovi,

(B) notárovi, alebo

(C) zamestnancovi navrhovateľa.

Účtovná firma, „vybavovateľ zápisov“ ani iná osoba bez tohto postavenia už firmu v registračnom konaní zastupovať nemôže. Pri listinnom plnomocenstve pre zamestnanca musí byť pravosť podpisu splnomocniteľa úradne osvedčená.

Cieľom je obmedziť nekvalitné sprostredkovateľské služby, ktoré v minulosti končili chybným podaním, výzvou, pokutou alebo nezapísanou zmenou.

6. SÚD, ALEBO NOTÁR AKO REGISTRÁTOR

ZoOR zavádza jedno konanie s názvom registrácia. Pokrýva prvozápis, zmenu zapísaných údajov aj výmaz.

Návrh možno podať registrovému súdu alebo v zákonom vymedzenom rozsahu notárovi ako registrátorovi. Voľba nie je formálna. Ovplyvní možnosť opravy aj obranu proti odmietnutiu.

Pri podaní registrovému súdu nie je späťvzatie ani doplnenie návrhu prípustné. Chybu možno odstrániť až námietkami proti odmietnutiu registrácie. Návrh preto musí byť úplný už pri podaní.

Pri podaní registrátorovi môže notár vyzvať navrhovateľa na doplnenie alebo odstránenie nedostatkov v lehote 15 dní. Proti odmietnutiu registrátorom sa podávajú kvalifikované námietky na registrový súd. Pri nich musí byť navrhovateľ zastúpený advokátom alebo notárom, inak sa na ne neprihliada.

Registrátor nevykonáva registráciu najmä pri premene, cezhraničnej premene, cezhraničnej zmene právnej formy, pri navrhovateľovi oslobodenom od súdneho poplatku, pri podaní cez jednotné kontaktné miesto a pri výmaze zapísanej osoby.

7. ĎALŠIE ZMENY, KTORÉ SA OPLATÍ POZNAŤ

REZERVÁCIA OBCHODNÉHO MENA

Obchodné meno možno rezervovať ešte pred založením spoločnosti, najviac na 60 dní. Súdny poplatok je 50 eur. Register rezervovaných obchodných mien vedie Okresný súd Žilina. Rezervácia znižuje riziko, že medzi prípravou dokumentov a zápisom meno obsadí iný subjekt.

ZRUŠENIE ZÁKAZU REŤAZENIA

Ustanovenie § 105a Obchodného zákonníka sa vypúšťa. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom v neobmedzenom počte spoločností a jednoosobová spoločnosť môže byť jediným spoločníkom ďalšej spoločnosti. Obmedzenia podľa § 105b Obchodného zákonníka pre osoby s daňovými nedoplatkami a osoby vedené ako povinné v exekúcii ostávajú.

AUTOMATICKÉ ZMENY A ZBIERKA DOKUMENTOV

Širšie prepojenie s referenčnými registrami má zabezpečiť, že niektoré údaje, napríklad zmena bydliska spoločníka, sa upravia bez samostatného návrhu. Doterajšiu zbierku listín nahrádza zbierka dokumentov.

LEHOTA 30 DNÍ A POKUTA DO 4 000 EUR

Osoba oprávnená konať v mene zapísanej osoby je povinná podať návrh na registráciu do 30 dní odo dňa rozhodnutia alebo právnej skutočnosti. Za porušenie povinností môže registrový súd uložiť poriadkovú pokutu do 4 000 eur. Ak je oprávnenou osobou kolektívny štatutárny orgán, jeho členovia zodpovedajú za zaplatenie pokuty spoločne a nerozdielne.

ZOSÚLADENIE ÚDAJOV

Ak v registri ostal zapísaný bývalý konateľ alebo iný neaktuálny údaj, možno podať kvalifikovaný podnet na všeobecné zosúladenie údajov. Podnet podlieha súdnemu poplatku 50 eur.

8. ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE PRAX

Pred založením spoločnosti, prevodom podielu alebo zmenou konateľa treba najprv posúdiť správnu formu dokumentu. Až potom má zmysel pripravovať elektronický návrh a zápisové podklady.

V praxi odporúčame:

(A) neriešiť prevod podielu vzorom zmluvy s overenými podpismi,

(B) pri viacerých zmenách zvážiť, či ich možno spojiť do jedného návrhu, aby sa navzájom neblokovali,

(C) skontrolovať, či zápis v registri zodpovedá skutočnosti, najmä pri konateľoch, sídle a spoločníkoch,

(D) pri príprave novej značky rezervovať obchodné meno ešte pred spísaním zakladateľských dokumentov a

(E) nenechávať zápis na osobu, ktorá firmu v konaní už nemôže zastupovať.

9. ZÁVER

Nový obchodný register nie je len zmenou formulárov. Posúva korporátne úkony od administratívneho podania ku kvalifikovanej právnej forme. Overený podpis ostáva užitočný pri mnohých úkonoch, pri založení spoločnosti a prevode obchodného podielu však už nestačí.

Spoločnosť, ktorá chystá zmenu v s.r.o., potrebuje vopred vedieť tri veci: akú formu musí mať dokument, kto môže návrh podať a či vec patrí na registrový súd, alebo k notárovi ako registrátorovi. Chyba v ktoromkoľvek z týchto bodov sa po novom opravuje ťažšie a môže byť drahšia.

Advokátska kancelária ULC Čarnogurský pripravuje zakladateľské dokumenty, zmluvy o prevode obchodného podielu aj rozhodnutia jediného spoločníka v predpísanej forme, vykonáva ich autorizáciu a podáva elektronický návrh na registráciu.

Generatívna umelá inteligencia sa v mnohých spoločnostiach začala používať skôr, než pre ňu vznikli interné pravidlá. Zamestnanec môže v priebehu niekoľkých sekúnd vložiť do verejne dostupného nástroja návrh zmluvy, zoznam zákazníkov, životopis uchádzača alebo výsledky hospodárenia a požiadať o ich spracovanie. Úkon, ktorý pôsobí ako obyčajné kopírovanie textu, však môže predstavovať spracúvanie osobných údajov, sprístupnenie dôvernej informácie externému poskytovateľovi alebo ohrozenie obchodného tajomstva.

Akt o umelej inteligencii neznamená všeobecný zákaz používania nástrojov, akými sú ChatGPT, Microsoft Copilot, Google Gemini či Claude. Spoločnostiam však prináša nové povinnosti a spolu s už existujúcimi pravidlami ochrany osobných údajov, pracovného a autorského práva vytvára rámec, ktorý nemožno nahradiť jednoduchým pokynom „AI používajte opatrne“.

V príspevku sa venujeme najmä tomu, (A) kedy je spoločnosť subjektom nasadzujúcim systém AI, (B) aké informácie by zamestnanci nemali zadávať do neschválených nástrojov, (C) kto zodpovedá za chybný výstup AI, (D) za akých podmienok možno kontrolovať používanie AI zamestnancami a (E) čo má obsahovať interná smernica o používaní AI.

2. PRÁVNE PREDPISY

Používania generatívnej AI v pracovnom prostredí sa týkajú najmä:

(A) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (ďalej len „Akt o AI“), v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/1744 (ďalej len „Digitálny omnibus o AI“), ktorým sa zjednodušili a upravili niektoré pravidlá Aktu o AI a odložilo sa uplatňovanie časti povinností pre vysokorizikové systémy,

(B) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (ďalej len „GDPR“),

(C) zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov,

(D) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“),

(E) zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a

(F) zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „Autorský zákon“).

Konkrétny režim môže závisieť aj od odvetvovej regulácie, povinnosti mlčanlivosti alebo zmluvných záväzkov spoločnosti. Prísnejšie požiadavky sa môžu týkať napríklad bánk, poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, advokátov, daňových poradcov alebo prevádzkovateľov základných služieb.

3. SPOLOČNOSŤ AKO SUBJEKT NASADZUJÚCI SYSTÉM AI

Akt o AI rozlišuje viaceré kategórie prevádzkovateľov. Pre bežnú spoločnosť je podstatný najmä pojem „subjekt nasadzujúci systém AI“. Ide o fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo iný subjekt, ktorý v rámci svojej právomoci používa systém AI, s výnimkou osobnej neprofesionálnej činnosti.

Spoločnosť teda nemusí systém AI sama vyvinúť ani predávať, aby sa jej Akt o AI týkal. Postačuje, ak ho používa pri svojej podnikateľskej alebo zamestnávateľskej činnosti. Typickým príkladom je využitie AI na prípravu obchodnej korešpondencie, sumarizáciu dokumentov, zákaznícku podporu, predvýber uchádzačov alebo hodnotenie výkonu pracovníkov.

Nie každé použitie ChatGPT je však vysokorizikovým použitím v zmysle Aktu o AI. Rozhodujúci je zamýšľaný účel systému a konkrétny spôsob jeho nasadenia. Použitie AI na úpravu štylistiky všeobecného e-mailu má iný právny profil než systém, ktorý triedi životopisy, odporúča prepustenie zamestnanca alebo prideľuje pracovníkom úlohy podľa ich správania a osobných vlastností.

GRAMOTNOSŤ V OBLASTI AI

Digitálny omnibus o AI nahradil pôvodné znenie článku 4 Aktu o AI. Poskytovatelia a subjekty nasadzujúce systémy AI sú povinní prijať opatrenia na podporu rozvoja gramotnosti v oblasti AI svojich zamestnancov a ďalších osôb, ktoré v ich mene systémy AI prevádzkujú alebo používajú. Pri opatreniach sa prihliada na technické vedomosti, skúsenosti, vzdelanie a odbornú prípravu pracovníkov, kontext používania AI aj na osoby, voči ktorým sa AI používa.

Nové znenie výslovne uvádza, že spoločnosť nemusí zaručiť konkrétnu úroveň AI gramotnosti každého jednotlivca. Povinnosť však nemožno splniť iba formálnym rozoslaním všeobecného e-mailu. Rozsah školenia a pravidiel má zodpovedať riziku. Zamestnanec, ktorý AI používa na jazykovú korektúru, potrebuje iné poučenie než personalista využívajúci AI pri výbere kandidátov alebo pracovník, ktorý spracúva zdravotné či finančné údaje.

Za vhodné opatrenia možno považovať najmä (A) internú smernicu, (B) pravidelné školenie, (C) zoznam schválených nástrojov a účelov, (D) pravidlá kontroly výstupov a (E) jednoduchý postup hlásenia incidentu.

ZAKÁZANÉ PRAKTIKY

Akt o AI zakazuje určité praktiky bez ohľadu na veľkosť spoločnosti. V pracovnom prostredí je osobitne dôležitý zákaz používania AI na vyvodzovanie emócií fyzickej osoby na pracovisku, okrem prípadov, keď je použitie určené na medicínske alebo bezpečnostné účely. Rizikové môžu byť aj manipulatívne techniky alebo sociálne hodnotenie osôb, ak sú splnené zákonné podmienky zákazu.

Spoločnosť by preto mala preveriť aj funkcie nástrojov, ktoré sa navonok prezentujú iba ako nástroje produktivity. Analýza hlasu počas pracovného pohovoru, automatické vyhodnocovanie mimiky pri videohovore alebo odhad „angažovanosti“ zamestnanca môže mať podstatne prísnejší režim než bežná textová asistencia.

4. ČO ZAMESTNANEC NESMIE BEZ ĎALŠIEHO VLOŽIŤ DO AI

Neexistuje jeden všeobecný zoznam údajov, ktorý by platil pre každú spoločnosť a každý nástroj. Z praktického hľadiska by však zamestnanec nemal do neschváleného externého AI systému vkladať najmä:

(A) osobné údaje klientov, zákazníkov, zamestnancov alebo uchádzačov o zamestnanie,

(B) osobitné kategórie osobných údajov, napríklad údaje o zdraví, biometrické údaje, politické názory alebo údaje o členstve v odboroch,

(C) rodné čísla, čísla dokladov, prístupové údaje, heslá, platobné údaje alebo autentifikačné kódy,

(D) zmluvy, právne analýzy, internú korešpondenciu a dokumenty chránené povinnosťou mlčanlivosti,

(E) obchodné plány, cenotvorbu, zdrojový kód, technickú dokumentáciu, databázy zákazníkov a ďalšie obchodné tajomstvo,

(F) autorské diela alebo databázy, na ktorých použitie spoločnosť nemá potrebné oprávnenie, a

(G) informácie, ktorých sprístupnenie externému poskytovateľovi zakazuje zmluva s klientom alebo obchodným partnerom.

Zákaz nemusí platiť absolútne. Spracovanie môže byť prípustné v nástroji, ktorý spoločnosť riadne posúdila, zmluvne zabezpečila a technicky nastavila na daný účel. Zamestnanec však nemá sám rozhodovať, že spotrebiteľský účet alebo bezplatná verzia služby poskytuje dostatočnú úroveň ochrany.

OSOBNÉ ÚDAJE V PROMPTE

Vloženie osobných údajov do AI systému je spracúvaním osobných údajov. Prevádzkovateľ musí mať právny základ a konkrétny účel spracúvania, dodržať zásadu minimalizácie údajov, posúdiť postavenie dodávateľa, uzatvoriť potrebnú sprostredkovateľskú zmluvu, preveriť prípadné prenosy do tretích krajín a prijať primerané bezpečnostné opatrenia.

Skutočnosť, že sa údaje používajú iba na vytvorenie súhrnu alebo návrhu odpovede, tieto povinnosti nevylučuje. Rovnako nepostačuje odstrániť meno, ak možno osobu určiť podľa ostatných údajov. Pseudonymizované údaje zostávajú osobnými údajmi, ak možno informáciu priradiť ku konkrétnej osobe pomocou dodatočných informácií.

Pri osobitných kategóriách osobných údajov musí byť okrem právneho základu podľa článku 6 GDPR splnená aj niektorá z podmienok článku 9 GDPR. Pri rozsiahlom, systematickom alebo inak vysokorizikovom spracúvaní môže byť potrebné posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov podľa článku 35 GDPR.

Zamestnávateľ by mal rozlišovať medzi osobným účtom zamestnanca, firemným používateľským účtom a podnikovým riešením alebo rozhraním API. Zmluvné podmienky, využívanie obsahu na zlepšovanie modelov, doby uchovávania, možnosti administrátorskej kontroly a miesto spracúvania sa môžu líšiť podľa služby a nastavenia. Samotné označenie produktu ako „business“ preto nenahrádza právne a bezpečnostné posúdenie konkrétnej konfigurácie.

OBCHODNÉ TAJOMSTVO A MLČANLIVOSŤ

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka tvoria obchodné tajomstvo skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú zostať utajené a ich majiteľ ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje.

Nekontrolované vkladanie citlivých informácií do externých AI nástrojov môže viesť nielen k porušeniu mlčanlivosti, ale aj k oslabeniu argumentu, že spoločnosť svoje obchodné tajomstvo zodpovedajúcim spôsobom chránila. Interná smernica, riadenie prístupov, klasifikácia informácií a preukázateľné školenie zamestnancov sú preto aj opatreniami na ochranu obchodného tajomstva.

Zamestnanec je podľa ustanovenia § 81 písm. e) a f) Zákonníka práce povinný chrániť majetok zamestnávateľa, nekonať v rozpore s jeho oprávnenými záujmami a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. V závislosti od okolností môže neoprávnené vloženie dôverných údajov do externého systému predstavovať porušenie pracovnej disciplíny a založiť aj zodpovednosť za škodu. Následok však treba posudzovať individuálne, najmä podľa obsahu údajov, zavinenia, existencie jasných pravidiel a závažnosti rizika alebo škody.

5. KTO ZODPOVEDÁ ZA CHYBNÝ VÝSTUP AI

AI systém nie je osobou, na ktorú by bolo možné preniesť zodpovednosť za obchodné rozhodnutie. Ak zamestnanec odošle klientovi nepravdivú právnu informáciu, použije v ponuke neexistujúcu technickú normu alebo rozhodne podľa nesprávneho výpočtu vytvoreného AI, skutočnosť, že chybu „urobil ChatGPT“, spoločnosť spravidla nezbavuje zodpovednosti.

Generatívna AI vytvára výstupy na základe pravdepodobnostného spracovania. Aj presvedčivo formulovaná odpoveď môže obsahovať neexistujúce súdne rozhodnutie, nesprávny údaj, zastaranú informáciu alebo skreslený súhrn vstupného dokumentu. Riziko sa zvyšuje, ak používateľ žiada odpoveď mimo dostupných zdrojov alebo ak nemá odborné vedomosti potrebné na jej kontrolu.

Interné pravidlá by preto mali určiť prípady, v ktorých je povinná kontrola človekom. Bez kvalifikovaného overenia by AI výstup nemal byť použitý najmä ako konečné odborné stanovisko, zmluvná klauzula, výpočet ovplyvňujúci mzdu alebo cenu, rozhodnutie voči zamestnancovi ani informácia, na ktorú sa má klient spoľahnúť.

Ľudská kontrola pritom nemá byť iba formálna. Osoba poverená kontrolou musí mať dostatočné vedomosti, prístup k podkladom a reálnu právomoc výstup odmietnuť alebo zmeniť.

6. AUTORSKÉ PRÁVO K VSTUPOM A VÝSTUPOM

Používateľ môže do AI vložiť text, fotografiu, zdrojový kód alebo inú tvorbu, ku ktorej spoločnosť nemá právo na takéto použitie. V konkrétnom prípade môže ísť o vyhotovenie rozmnoženiny alebo iný spôsob použitia diela, ktorý si vyžaduje súhlas nositeľa práv, ak sa neuplatní zákonná výnimka.

Rovnako nemožno automaticky predpokladať, že každý výstup AI je bez práv tretích osôb alebo že spoločnosť k nemu nadobudla výlučné autorské práva. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Autorského zákona je dielom jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora. Čisto automaticky vytvorený výstup bez dostatočného tvorivého vkladu fyzickej osoby preto nemusí spĺňať podmienky autorskoprávnej ochrany. Naopak, pri AI podporovanej tvorbe môže byť chránený výsledok ľudských tvorivých rozhodnutí.

Pred komerčným použitím významného výstupu je vhodné preveriť (A) licenčné podmienky nástroja, (B) pôvod podkladov, (C) podobnosť s existujúcimi dielami, ochrannými známkami alebo dizajnmi a (D) mieru a dokumentáciu ľudského tvorivého vkladu.

7. MÔŽE ZAMESTNÁVATEĽ KONTROLOVAŤ POUŽÍVANIE AI?

Zamestnávateľ môže určiť, ktoré pracovné nástroje sa smú používať, blokovať neschválené služby v pracovnej sieti a vyžadovať dodržiavanie bezpečnostných pravidiel. Kontrola konkrétnej činnosti zamestnanca však musí rešpektovať jeho súkromie, ochranu osobných údajov a ustanovenie § 13 ods. 4 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe jeho činnosti narúšať súkromie zamestnanca monitorovaním alebo kontrolou pracovnej elektronickej pošty bez predchádzajúceho upozornenia. Ak zavádza kontrolný mechanizmus, musí so zástupcami zamestnancov prerokovať rozsah, spôsob a dobu kontroly a zamestnancov o týchto skutočnostiach informovať.

Z toho vyplýva, že ani legitímny cieľ zabrániť úniku údajov neoprávňuje zamestnávateľa automaticky čítať všetky prompty a konverzácie zamestnancov. Kontrola musí byť nevyhnutná, primeraná a transparentná. Pred obsahovým monitoringom treba preveriť menej invazívne opatrenia, napríklad obmedzenie prístupu k neschváleným doménam, technické varovanie pred vložením citlivých údajov, detekciu kategórií údajov bez čítania celého obsahu alebo kontrolu anonymizovaných prevádzkových záznamov.

8. AI PRI NÁBORE A RIADENÍ ZAMESTNANCOV

Osobitnú pozornosť si vyžadujú systémy AI používané pri nábore, výbere uchádzačov, rozhodovaní o pracovných podmienkach, kariérnom postupe alebo skončení pracovného vzťahu, prideľovaní úloh podľa individuálneho správania alebo osobných vlastností a pri monitorovaní či hodnotení pracovníkov. Akt o AI takéto systémy za zákonných podmienok zaraďuje medzi vysokorizikové.

Digitálny omnibus o AI odložil uplatňovanie príslušných požiadaviek a povinností pre vysokorizikové systémy podľa prílohy III Aktu o AI na 2. december 2027. Odklad však neznamená právne vákuum. Už dnes sa uplatňuje GDPR, antidiskriminačné právo, Zákonník práce a zákaz vybraných praktík podľa Aktu o AI.

Ak systém spracúva osobné údaje a prijíma výlučne automatizované rozhodnutie, ktoré má voči osobe právne účinky alebo ju podobne významne ovplyvňuje, treba rešpektovať aj článok 22 GDPR. Formálne potvrdenie odporúčania AI človekom nemusí predstavovať skutočný ľudský zásah, ak pracovník nemá možnosť alebo odbornú spôsobilosť rozhodnutie zmeniť.

Spoločnosť by pred nasadením takéhoto systému mala preveriť najmä jeho účel, kvalitu a pôvod vstupných údajov, možné diskriminačné účinky, vysvetliteľnosť výsledkov, ľudský dohľad, informačné povinnosti a potrebu posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov.

9. SEDEM KROKOV PRE ZAMESTNÁVATEĽA

INVENTARIZÁCIA

Spoločnosť by mala zistiť, ktoré AI nástroje zamestnanci reálne používajú, na aké účely, s akými vstupmi a podľa akého používateľského alebo podnikového účtu. Zákaz bez inventarizácie často iba presunie používanie AI do nekontrolovaného režimu.

KLASIFIKÁCIA RIZIKA

Jednotlivé prípady použitia treba rozdeliť podľa rizika. Bežná jazyková korektúra anonymného textu nemá rovnaký režim ako spracovanie zdravotných údajov, výber uchádzačov alebo generovanie odborného stanoviska pre klienta.

SCHVÁLENÉ NÁSTROJE A ZMLUVY

Spoločnosť má určiť povolené nástroje a preveriť ich zmluvné podmienky, ochranu údajov, uchovávanie vstupov a výstupov, subdodávateľov, bezpečnostné opatrenia a prípadné prenosy údajov. Pri spracúvaní osobných údajov treba určiť postavenie strán a uzatvoriť potrebné zmluvy.

INTERNÁ AI SMERNICA

Smernica má zrozumiteľne stanoviť povolené a zakázané prípady použitia, kategórie údajov, ktoré sa nesmú vkladať, pravidlá anonymizácie, povinnosť ľudskej kontroly, spôsob označovania AI obsahu, schvaľovanie nových nástrojov a následky porušenia pravidiel.

ŠKOLENIE PODĽA RIZIKA

Zamestnanci potrebujú praktické príklady zo svojej práce. Školenie by malo vysvetliť nielen ovládanie nástroja, ale aj limity výstupov, ochranu osobných údajov a obchodného tajomstva, autorské práva a postup pri incidente.

ĽUDSKÁ KONTROLA A DOKUMENTÁCIA

Pri významných výstupoch treba určiť zodpovednú osobu, rozsah overenia a spôsob dokumentovania. Pri rozhodnutiach o ľuďoch musí byť ľudský zásah reálny, kvalifikovaný a účinný.

HLÁSENIE INCIDENTOV

Zamestnanec musí vedieť, komu a ako oznámiť, že do AI omylom vložil osobné údaje, obchodné tajomstvo alebo nesprávny dokument. Včasné hlásenie umožní preveriť vymazanie údajov, zmeniť prístupové údaje, splniť prípadné oznamovacie povinnosti a obmedziť škodu.

10. ÚČINNOSŤ A ZÁVER

Akt o AI sa uplatňuje postupne. Jeho prvé ustanovenia vrátane pravidiel o gramotnosti v oblasti AI a zákazov vybraných praktík sa začali uplatňovať 2. februára 2025. Väčšina ďalších ustanovení sa začala uplatňovať 2. augusta 2026. Digitálny omnibus o AI však zmenil niektoré povinnosti a odložil uplatňovanie režimu vysokorizikových systémov podľa prílohy III na 2. december 2027 a vybraných vysokorizikových systémov spojených s regulovanými výrobkami na 2. august 2028.

Najväčšie právne riziko bežného používania ChatGPT vo firme preto dnes nemusí spočívať v samotnom Akte o AI. Často vznikne už skôr: vložením osobných údajov bez právneho základu, odovzdaním obchodného tajomstva neschválenému dodávateľovi, použitím neovereného výstupu alebo neprimeraným monitorovaním zamestnanca.

Spoločnosť, ktorá AI používa, nepotrebuje iba zákaz alebo jednorazové školenie. Potrebuje poznať reálne prípady použitia, schváliť vhodné nástroje, určiť hranice práce s údajmi a zabezpečiť, aby za dôležitým rozhodnutím zostal identifikovateľný a kvalifikovaný človek.

Ak vlastníte firmu s tržbami v miliónoch eur, otázka neznie, či ten telefonát príde. Otázka znie kedy – a čo urobíte v prvých štrnástich dňoch po ňom. Podľa našej skúsenosti práve tam predávajúci získavajú alebo strácajú najviac peňazí, dávno predtým, než spis uvidí akýkoľvek právnik či poradca.

Päť chýb, ktoré majitelia robia v prvých dvoch týždňoch

1. Odpovedia na otázku o cene. Prvá otázka kupujúceho býva variáciou na „akú sumu by ste si predstavovali?“ Číslo, ktoré poviete, sa stane stropom celého rokovania. Profesionálni kupujúci sa pýtajú presne preto, lebo väčšina majiteľov odpovie.

2. Rokujú sami. Človek na druhej strane stola kupuje firmy ako svoje povolanie. Vy budete predávať jednu firmu, raz. Táto asymetria – nie ponúknutá cena – je skutočným rizikom nevyžiadanej ponuky.

3. Považujú letter of intent za „nezáväzný“. Väčšina LOI naozaj nezáväzná je. Doložka o exkluzivite nie. Majitelia si bežne podpisom „formality“ na šesť mesiacov zviažu ruky a vzdajú sa vyjednávacej pozície.

4. Čítajú titulkové číslo ako skutočné číslo. „Vašu spoločnosť oceňujeme na 4 milióny eur“ môže po zohľadnení earn-outu, zádržného, úpravy pracovného kapitálu a odpočtu dlhu znamenať 2,5 milióna na vašom účte – alebo menej. Štruktúra ponuky je dôležitejšia než jej titulok.

5. Povedia to ľuďom v nesprávnom momente. Kľúčoví zamestnanci, kľúčoví zákazníci, banka – každý z nich sa o možnom predaji musí dozvedieť v správnom čase a správnym spôsobom. Únik informácie v nesprávnej chvíli oslabí firmu aj rokovanie naraz.

Prečo o tom píšeme

Partneri našej kancelárie desaťročia radia pri transakciách – a zároveň osobne stáli na strane predávajúceho, keď budovali a predávali vlastné firmy. Táto skúsenosť nás naučila niečo, čo si právnická profesia priznáva nerada: keď sa zmluva dostane k právnikovi, najdôležitejšie rozhodnutia už zvyčajne padli, a nie vždy dobre.

Preto ULC Čarnogurský ponúka majiteľom stredne veľkých firiem službu, ktorá začína tam, kde začínať má – pred rokovaním, nie po ňom. Dôvernú druhú expertízu ponuky, ktorú ste dostali. Preverenie pripravenosti firmy na predaj rok či dva predtým, než predávať plánujete. A ak je to želané, aj vedenie celého predajného procesu po boku majiteľa – za transparentnú pevnú odmenu, nie za províziu z úspechu. Zarobíme rovnako, či predáte, alebo od rokovania odídete; naším jediným záujmom je výsledok, ktorý je správny pre vás.

Ak už telefonát prišiel

Neodpovedajte na otázku o cene. Nepodpisujte nič, ani „formality“. A skôr než odpoviete, porozprávajte sa s niekým, kto už sedel na vašej strane stola.

Kontaktujte nás pre dôvernú konzultáciu.

Google a Meta prehrali v Kalifornii prelomový súdny spor, v ktorom porota prijala záver, že YouTube a Instagram boli vo vzťahu k mladým používateľom navrhnuté a prevádzkované spôsobom, ktorý podporuje návykové používanie a spôsobuje škodu, pričom obe spoločnosti vedeli o nebezpečnosti svojich platforiem a používateľov na riziká dostatočne neupozornili. Porota zároveň priznala žalobkyni 6 miliónov USD; význam sporu zvyšuje aj to, že ide o prvý veľký rozhodnutý prípad v sérii tisícov obdobných žalôb vedených v USA.

Skutkový stav bol pritom relatívne jednoduchý. Žalobkyňa K.G.M. tvrdila, že YouTube začala používať už ako šesťročná a Instagram ako deväťročná, pričom prvky ako nekonečné prezeranie, automatické prehrávanie, upozornenia, odporúčacie algoritmy a skrášľovacie filtre ju udržiavali v nutkavom používaní platforiem. Podľa jej tvrdení, ktorým porota uverila, to prispelo k depresii, úzkosti, telesnej dysmorfii a samovražedným myšlienkam.

Spor je prelomový aj preto, že nejde o osamotený prípad. Reuters už pri začiatku procesu označil kalifornské konanie za skúšobný spor pre tisíce ďalších žalôb a po verdikte uviedol, že len vo federálnom konaní je v Kalifornii sústredených viac než 2 400 obdobných prípadov proti Meta a ďalším platformám; tento verdikt tak môže výrazne ovplyvniť ďalšie rozhodovanie amerických súdov.

Ťažiskom konania nebolo len to, že sa na platformách objavuje škodlivý obsah, ale že samotný návrh služby bol vytvorený tak, aby udržiaval deti a mladistvých online čo najdlhšie. Reuters pri otvorení procesu uviedol, že žalobkyňa predložila aj interné dokumenty, podľa ktorých spoločnosti vedome vytvárali prvky využívajúce vyvíjajúci sa detský mozog, a AP po verdikte napísala, že porota výslovne uznala, že Meta aj YouTube vedeli, že ich platformy môžu byť pre maloletých nebezpečné, a napriek tomu pred týmto nebezpečenstvom primerane nevarovali. CNN po verdikte zhrnul výsledok ešte ostrejšie: Meta a Google boli uznané zodpovednými za vytvorenie návykových a škodlivých sociálnych platforiem.

Práve tento dôraz na návykovosť a vedomosť výrobcov nápadne pripomína staršie spory proti tabakovým firmám. V prípade United States v. Philip Morris americké úrady a súdy dospeli k záveru, že tabakové spoločnosti desaťročia klamali verejnosť o zdravotných rizikách a návykovosti fajčenia; následne im bolo nariadené zverejňovať opravné vyhlásenia aj o návykovosti nikotínu a o manipulácii konštrukcie cigariet na udržiavanie závislosti. Podobne vo veci Engle v. Liggett floridské súdy ponechali v platnosti zistenia, že cigarety s nikotínom sú návykové a že fajčenie spôsobuje široký okruh ochorení. Paralela s dnešnými spormi proti technologickým platformám je zrejmá: nejde len o škodlivosť výrobku, ale aj o tvrdenie, že výrobca o nej vedel, produkt cielene optimalizoval a riziká navonok zľahčoval. Tieto rozhodnutia neskôr prospeli k výrazným obmedzeniam marketingu a predaja tabakových výrobkov.

Pri Meta sú verejne dostupné dôkazy o vedomosti o škodlivosti ešte konkrétnejšie. Washingtonský generálny prokurátor po odtajnení častí federálnej žaloby uviedol, že interné dokumenty a e-maily podľa neho ukazujú, že vedenie Meta vedelo o rizikách pre duševné zdravie mladých používateľov, že upozornenia a ďalšie prvky znižovali duševnú pohodu detí a že spoločnosť napriek tomu uprednostňovala udržanie používateľov a mieru ich zapojenia. Pri Google a YouTube sú verejne dostupné interné materiály menej podrobné, ale už samotný verdikt a správy Reuters a AP znamenajú, že porota prijala záver o vedomosti Google o nebezpečnosti návrhu služby a o zlyhaní pri varovaní maloletých používateľov.

Zo slovenského právneho pohľadu nemožno americký verdikt mechanicky preniesť do nášho prostredia. Napriek tomu § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka poskytujú fyzickej osobe právo domáhať sa, aby sa od neoprávnených zásahov do jej osobnosti upustilo, aby boli odstránené následky zásahu a aby bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Ak by morálna satisfakcia nestačila, zákon pripúšťa aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Práve z tejto úpravy možno podľa nášho názoru teoreticky odvodiť aj možnosť, aby slovenský súd voči Meta alebo Google uložil nepeňažné opatrenie smerujúce k obmedzeniu prístupu maloletého žalobcu alebo žalobcov mladších ako 18 rokov k určitej službe, prípadne aby nariadil zavedenie konkrétnych ochranných mechanizmov, ako je prísnejšie overovanie veku, vypnutie osobitne návykových prvkov alebo obmedzenie niektorých funkcií. Išlo by však o novátorský postup, nie o ustálený slovenský precedens.

Treba však dodať dôležitú procesnú hranicu. Civilný sporový poriadok vychádza z toho, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a ich právnych nástupcov, takže takéto rozhodnutie by sa zásadne viazalo len na účastníkov konkrétneho sporu. Širší účinok voči ostatným spotrebiteľom pozná slovenské právo typicky v spotrebiteľských veciach podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ktorý počíta s tým, že ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, obchodník sa jej musí zdržať vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom. Práve preto je potrebné rozlišovať medzi individuálnou ochranou osobnosti a režimom spotrebiteľského práva.

Pri porovnaní so slovenským verejným prostredím je zaujímavé, že ministerstvo školstva už dnes podniká kroky smerujúce k obmedzovaniu nadmerného používania digitálnych technológií deťmi, ale robí to iným spôsobom. Ministerstvo v roku 2024 predstavilo rámec regulácie mobilných telefónov v školách, pričom od 1. januára 2025 platí pre 1. až 3. ročník základnej školy úplný zákaz používania mobilov počas vyučovania, prestávok a v priestore školy; rezort zároveň výslovne uviedol, že regulácia mobilov je jedným z nástrojov na posilňovanie duševného zdravia detí a mládeže. Súčasne ministerstvo zverejnilo odporúčania na zdravé používanie obrazovkových médií u detí a adolescentov a na svojom webe sprístupňuje aj odborné materiály a podcasty venované sociálnym sieťam a duševnému zdraviu detí.

Rozsudok v Kalifornii nie je právoplatný a obaja prevádzkovatelia platforiem, Google aj Meta, už avizovali, že sa voči rozsudku odvolajú.

Kybernetická bezpečnosť v centre regulačných požiadaviek

V kontexte aktuálnej európskej legislatívy sa kybernetická bezpečnosť stala jednou z kľúčových oblastí compliance pre finančné inštitúcie a poskytovateľov služieb s krypto aktívami. Nadobudnutím tejto certifikácie môže ULC Čarnogurský ponúknuť klientom komplexné právne a odborné poradenstvo pri plnení najnáročnejších regulačných štandardov.

MiCA a DORA: Prečo je kybernetická bezpečnosť nevyhnutná

Nariadenie o trhoch s krypto aktívami (MiCA) vyžaduje od poskytovateľov služieb s krypto aktívami (CASP) implementáciu robustných rámcov správy a kybernetickej bezpečnosti. Od 30. decembra 2024 musia všetci CASP získať licenciu od príslušných národných orgánov a splniť prísne bezpečnostné požiadavky.

Paralelne s MiCA pôsobí Nariadenie o digitálnej operačnej odolnosti (DORA), ktoré stanovuje nový rámec EÚ pre riadenie IKT rizík vo finančnom sektore. DORA, ktoré nadobudlo účinnosť 17. januára 2025, rozširuje bezpečnostné požiadavky na všetky finančné subjekty vrátane CASP a vydavateľov tokenov viazaných na aktíva.

Komplexné bezpečnostné požiadavky

MiCA vyžaduje od CASP implementáciu primeraných technických a organizačných bezpečnostných opatrení vrátane firewallov, systémov detekcie narušenia, šifrovania citlivých údajov a pravidelnej aktualizácie systémov. DORA navyše vyžaduje od subjektov prípravu bezpečnostných politík, mechanizmov detekcie incidentov, plánov kontinuity podnikania IKT a povinné školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre zamestnancov.

Kedy potrebujete manažéra kybernetickej bezpečnosti

Služby certifikovaného manažéra kybernetickej bezpečnosti sú relevantné pre:

Žiadateľov o licenciu MiCA – Národné kompetentné orgány vyžadujú preukázanie robustných bezpečnostných rámcov ako podmienku udelenia licencie CASP. Certifikovaný manažér kybernetickej bezpečnosti môže zabezpečiť splnenie všetkých technických a organizačných požiadaviek.

Existujúcich poskytovateľov služieb s krypto aktívami – Subjekty, ktoré už pôsobia na trhu, musia do januára 2026 dosiahnuť komplexné súlad s MiCA. Nedávne opatrenia regulátorov naznačujú, že žiadatelia o status CASP by mali byť pred autorizáciou povinní podstúpiť audit kybernetickej bezpečnosti vykonaný nezávislými a kvalifikovanými poskytovateľmi.

Finančné inštitúcie podliehajúce DORA – Krypto burzy a služby musia splniť zvýšené požiadavky na kybernetickú bezpečnosť vrátane penetračného testovania, hodnotenia rizík a nahlasovania incidentov. Manažér kybernetickej bezpečnosti zabezpečí komplexné riadenie IKT rizík v súlade s DORA.

Subjekty s požiadavkami na súlad s NIS2 – Pre organizácie, ktoré musia spĺňať požiadavky Smernice NIS2, DORA ako lex specialis nahrádza tieto ustanovenia v oblasti finančných služieb, ale vyžaduje rovnako prísne bezpečnostné opatrenia.

Prečo ULC Čarnogurský

Kombinácia právnej expertízy v oblasti krypto aktív, finančného práva a M&A s certifikovanou odbornosťou v kybernetickej bezpečnosti robí z ULC Čarnogurský unikátneho partnera pre subjekty vstupujúce do regulovaného prostredia digitálnych aktív. Kancelária má rozsiahle skúsenosti s prípravou dokumentácie pre licenčné konania, komplexným compliance poradenstvom a implementáciou regulačných rámcov.

Naše služby zahŕňajú:

• Prípravu a implementáciu politík kybernetickej bezpečnosti v súlade s MiCA a DORA
• Poradenstvo pri licenčných konaniach pre CASP
• Vypracovanie rámcov riadenia IKT rizík
• Audit súladu s požiadavkami na kybernetickú bezpečnosť
• Prípravu dokumentácie pre národné kompetentné orgány
• Tréning a vzdelávanie manažmentu v oblasti kybernetických rizík

Čo sú skupiny zdieľania elektriny?

Skupiny zdieľania predstavujú modernú formu zdieľania elektriny, kde sa malí výrobcovia (napríklad domácnosti s fotovoltaikou) môžu spojiť s odberateľmi a navzájom si vymieňať elektrinu cez distribučnú sústavu. Ide o legálny a regulovaný spôsob, ako maximalizovať využitie obnoviteľných zdrojov energie.

V praxi to znamená, že ak vaša fotovoltaika vyrobí viac elektriny, než spotrebujete, nemusíte ju predávať za nevýhodné ceny spätného výkupu. Namiesto toho ju môžete zdieľať s inými členmi skupiny za výhodnejšiu cenu – a tým si prilepšiť.

Výhody pre výrobcov elektriny

Zarábajte na prebytočnej elektrine

Domácnosti s fotovoltaikou často vyrábajú viac energie, než spotrebujú – najmä počas slnečných dní. Skupiny zdieľania vám umožňujú:

• Predať prebytky za lepšie ceny než pri klasickom spätnom výkupe
• Maximalizovať návratnosť investície do fotovoltaických panelov
• Aktívne sa podieľať na energetickej transformácii Slovenska

Jednoduchá administratíva

Na rozdiel od zložitých procesov predaja elektriny do siete sú skupiny zdieľania postavené na princípe jednoduchosti – bez zbytočnej byrokracie.

Výhody pre odberateľov elektriny

Ušetrite na účtoch za elektrinu

Odberatelia v skupinách zdieľania môžu nakupovať elektrinu priamo od malých výrobcov za zvýhodnené ceny. To znamená:

• Nižšie náklady na elektrinu oproti klasickým dodávateľom
• Podporu lokálnej výroby z obnoviteľných zdrojov
• Transparentný pôvod energie, ktorú spotrebúvate

Ekologický prístup

Nákupom elektriny z fotovoltaických systémov priamo podporujete zelenú energetiku a znižujete svoju uhlíkovú stopu.

EnergoSiet.sk: Vaša brána do sveta zdieľania elektriny

Vytvorenie a správa skupiny zdieľania môže znieť komplikovane, no vďaka platforme EnergoSiet.sk je to prekvapivo jednoduché. Táto slovenská platforma funguje ako burza elektriny špeciálne pre skupiny zdieľania a ponúka:

Jednoduché pripojenie – registrácia a nastavenie skupiny bez zbytočných komplikácií
Žiadne poplatky – platforma je prístupná bez skrytých nákladov
Automatické spárovanie – systém automaticky spáruje výrobcov s odberateľmi
Prehľadná správa – všetky údaje o výrobe, spotrebe a transakcciách na jednom mieste
Právna podpora – platforma je v súlade s aktuálnou slovenskou legislatívou

Právny rámec skupín zdieľania

Skupiny zdieľania elektriny sú na Slovensku regulované zákonom o energetike a súvisiacimi predpismi. Je dôležité, aby boli správne nastavené z právneho hľadiska – vrátane:

• Zmluvných vzťahov
• Registrácie na príslušnej burze elektriny
• Dodržiavania technických podmienok pripojenia
• Správneho vyúčtovania a daňových aspektov

V advokátskej kancelárii ULC Legal máme skúsenosti s energetickým právom a pomôžeme vám s právnym nastavením skupín zdieľania. Poradíme vám s prípravou zmlúv, registráciou a všetkými právnymi náležitosťami, aby vaša skupina fungovala hladko a v súlade so zákonom.

Pre koho sú skupiny zdieľania vhodné?

Pre výrobcov:

• Domácnosti s fotovoltaikou na streche
• Rodinné domy s nadprodukciou elektriny
• Malé firmy s obnoviteľnými zdrojmi

Pre odberateľov:

• Domácnosti hľadajúce úsporu na energiách
• Firmy so záujmom o zelenú energiu
• Každý, kto chce podporiť lokálnu výrobu elektriny

Ako začať?

1. Zaregistrujte sa na EnergoSiet.sk – proces je rýchly a bezplatný
2. Vytvorte alebo sa pripojte k skupine zdieľania – môžete založiť vlastnú skupinu alebo vstúpiť do existujúcej
3. Konzultujte právne nastavenie s nami – zabezpečíme, aby všetko bolo správne nastavené
4. Začnite zarábať alebo šetriť – a užívajte si výhody zdieľanej energie

Záver: Budúcnosť je v zdieľaní

Skupiny zdieľania elektriny nie sú len o úspore alebo zarobení peňazí – sú o zmene prístupu k energetike. Je to krok smerom k decentralizovanej, ekologickej a komunitnej energetike, kde každý môže byť súčasťou riešenia.

S platformou EnergoSiet.sk je vstup do tohto nového sveta jednoduchý a bez poplatkov, či iných finančných bariér. A s právnou podporou ULC Legal máte istotu, že všetko funguje tak, ako má.

Potrebujete pomoc s právnym nastavením skupiny zdieľania elektriny?

Kontaktujte nás v advokátskej kancelárii ULC Legal. Pomôžeme vám s celým procesom – od prípravy zmlúv až po registráciu a začatie prevádzky vašej skupiny zdieľania.

ulclegal.com
Napíšte nám ešte dnes a začnite využívať potenciál vašej fotovoltaiky naplno!

Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza individuálnu právnu konzultáciu.

Do konca roku 2024 bolo možné podnikať v oblasti kryptoaktív iba na základe ohlásenej voľnej živnosti, a medzi neregulované podnikateľské aktivity spadali aj služby zmenárne kryptoaktív a aj služby peňaženky kryptoaktív.

Od roku 2025 je už potrebné získať na všetky podnikateľské činnosti v oblasti kryptoaktív licenciu NBS. NBS je regulátorom kryptoaktív na území Slovenska. Držbu licencie na podnikanie s kryptoaktívami vyžaduje nariadenie EÚ 2023/1114 MiCA (Markets in Crypto Assets – trhy kryptoaktív).

2. Minimálne kapitálové požiadavky – koľko to bude stáť

Na podnikanie v oblasti kryptoaktív bude po novom potrebné splniť aj určité kapitálové požiadavky, pričom v oblasti kryptoaktív môžu podnikať iba právnické osoby. Kapitálové požiadavky je možné splniť splatením a držaním peňazí na bankovom účte, pričom tieto prostriedky musia byť súčasťou vlastného imania spoločnosti.

Podnikanie v oblasti kryptoaktív je rozdelené do troch oblastí (tried), pričom pre každú triedu je potrebné splniť rôzne minimálne kapitálové požiadavky:

Uvedené čiastky sa zvyšujú na sumu 25% fixných nákladov držiteľa licencie za uplynulý rok, resp. plánovaných na nasledujúci rok (pri prvom podaní žiadosti o licenciu), ak je táto časť fixných nákladov vyššia ako sumy uvedené v tabuľke.

Týchto peňazí sa spoločnosť nesmie ani dotknúť, musí ich mať stále k dispozícii v likvidnej forme buď na účte alebo v prvotriednych cenných papieroch. Použiť by ich spoločnosť mala iba v prípade núdze na krytie pohľadávok klientov. Ak však tieto prostriedky spoločnosť minie, príde o licenciu.

3. Zamedzovanie prania špinavých peňazí

Každá spoločnosť podnikajúca s kryptomenami musí mať robustný systém pre identifikáciu klientov a ich transakcií. Pri otvorení účtu a následne v pravidelných intervaloch musí spoločnosť preverovať a identifikovať každého klienta. Taktiež musí mať spoločnosť systém na archiváciu a klasifikáciu všetkých transakcií, ktoré s klientmi a s ich kryptoaktívami alebo peniazmi uskutoční.

Nariadenie MiCA výslovne zakazuje používanie kryptoaktív, pri ktorých je nemožné identifikovať jednotlivé transakcie a priradiť ich konkrétnym peňaženkám, ako je to napr. pri kryptomene Monero.

Procesy na zabránenie praniu špinavých peňazí a na identifikáciu klientov ako aj na archiváciu jednotlivých transakcií musí spoločnosť licencujúcemu orgánu detailne preukázať a popísať.

4. Riadenie rizík a transparentnosť podnikania

Ďalšou oblasťou, v ktorej musí spoločnosť preukazovať svoju spôsobilosť, je oblasť riadenia rizík, najmä riadenie cash-flow a rizík spojených s prevádzkou počítačových systémov a softvéru. Spoločnosť musí mať stále k dispozícii dostatok prostriedkov na výplatu všetkých pohľadávok klientov.

Spoločnosť pri poskytovaní služieb v oblasti kryptoaktív pracuje s cudzími majetkovými hodnotami, preto musí zabezpečiť primeranú ochranu týchto majetkových hodnôt.

Základné pravidlo, ktoré musí spoločnosť dodržiavať je, že musí spravovať cudzie majetkové hodnoty oddelene od svojho majetku.

Spoločnosť nesmie využívať a zneužívať ani dôverné informácie, o ktorých sa dozvedela a ktoré nie sú verejne dostupné na trhu.

Zároveň spoločnosť musí mať robustné procesy a politiky zamerané na zabránenie prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a páchania trestnej činnosti.

Spoločnosť musí včas a transparentne zverejňovať svoju poplatkovú politiku a musí mať spoľahlivý systém na riešenie sťažností klientov. Klientom musí poskytovať jasné, nestranné a nezavádzajúce informácie, pričom musí stále konať čestne a profesionálne a v najlepšom záujem klientov.

Spoločnosť nesmie zneužívať dôverné informácie, ktoré sa pro výkone svojej činnosti dozvedela, na vlastný prospech a obohatenie.

5. Vytváranie nových tokenov vo forme kryptoaktív

Vytváranie a obchodovanie s novými kryptoaktívami podlieha tiež novej prísnej regulácii. Táto regulácia sa vzťahuje nielen na tzv. ICO (Initial Coin Offering), ale na akékoľvek verené ponúkanie tokenov za protihodnotu. Nariadenie rozlišuje tri typy tzv. tokenov, čiže kryptoaktív, laicky označovaných aj ako kryptomeny.

Najprísnejšia regulácia sa týka tokenov elektronických peňazí. To sú také tokeny, ktoré sú naviazané pevným kurzom je jednu oficiálnu menu niektorého štátu. Takéto tokeny môže emitovať iba úverová inštitúcia alebo inštitúcia elektronického bankovníctva, čiže banka.

Druhý typ regulovaných tokenov predstavujú tokeny, ktoré sú naviazané na nejaké iné aktívum alebo na viaceré aktíva, napr. môžu byť naviazané na hodnotu 1 unce zlata, alebo na kôš rôznych mien.

Tretím typom regulovaných tokenov sú tokeny, ktoré nie sú ani tokenmi elektronických peňazí a ani nie sú naviazané na iné aktívum. Medzi takéto tokeny patrí napríklad aj Bitcoin.

Emitovanie nových tokenov vyžaduje, aby emitent spĺňal nielen všeobecné povinnosti uvedené vyššie, ale aby splnil ďalšie dve podstatné podmienky, ktorými sú: (i) zverejnenie a schválenie Bieleho dokumentu (Whitepaper), v ktorom sú obsiahnuté všetky relevantné informácie o novom tokene, a (ii) schválenie marketingového plánu emisie nového tokenu regulačným úradom.

Nariadenie detailne popisuje základné informácie, ktoré musí obsahovať ako Biely dokument, tak aj marketingový plán, a na ich vypracovanie je potrebné mať nielen potrebné technické a marketingové vedomosti, ale aj detailnú znalosť práva. Od schváleného marketingového plánu sa emitent nesmie odchýliť, preto je potrebné, aby bol koncipovaný čo najširšie, aj keď v praxi bude použitá iba jeho časť.

Emitent tokenu so sídlom mimo EÚ nepotrebuje spĺňať podmienky nariadenia MiCA, ak tento token neponúka na území EÚ. Ak by však nejaký iný obchodník tento token na území EÚ ponúkať chcela, musí získať licenciu od niektorého regulátora na území EÚ v zmysle nariadenia MiCA práve tento obchodník (nie emitent tokenu).

Pri tokenoch elektronických peňazí alebo pri tokenoch naviazaných na aktíva verejne ponúkaných alebo obchodovaných má ich emitent povinnosť, tieto vždy na požiadanie vlastníka spätne vymeniť za peniaze alebo za aktívum, na ktoré sú tieto tokeny naviazané.

Každý emitent tokenov elektronických peňazí alebo tokenov naviazaných na aktíva musí udržiavať nepretržite rezervu aktív, ktorá pokrýva záväzky voči držiteľom tokenov, a mať neustále k dispozícii vlastné zdroje, ktoré sa rovnajú aspoň najvyššej z týchto hodnôt:

1. 350 000 €,
2. 2 % priemernej sumy rezervných aktív,
3. štvrtina fixných režijných nákladov na predchádzajúci rok.

Uvedené povinnosti sa však nevzťahujú na emitentov takých nových tokenov, ktoré spĺňajú aspoň jednu z nasledovných podmienok:

1. kryptoaktívum sa ponúka bezplatne;
2. kryptoaktívum sa vytvára automaticky ako odmena za zachovávanie distribuovanej databázy transakcií alebo validáciu transakcií;
3. ponuka sa týka úžitkového tokenu poskytujúceho prístup k tovaru alebo službe, ktoré existujú alebo sa poskytujú; alebo
4. držiteľ kryptoaktíva má právo používať ho len výmenou za tovar a služby v obmedzenej sieti obchodníkov so zmluvnými dojednaniami s osobou, ktorá ponúka kryptoaktíva.

Nariadenie sa taktiež nevzťahuje na nákup tokenov ponúkaných a predávaných mimo územia EÚ, a to ani v prípade, ak tieto kúpi osoba so sídlom alebo pobytom v EÚ. Avšak, osoba so sídlom mimo EÚ tieto tokeny nesmie verejne ponúkať na území EÚ.

6. Licencia MiCA získaná na Slovensku platí v celej EÚ

Je výhodné získať licenciu MiCA na Slovensku, pretože Slovensko má transparentný regulačný proces, výhodnú 21%-nú daň z príjmu právnických osôb a dostatok vzdelanej a kvalitnej pracovnej sily.

Nové nariadenie unifikuje reguláciu trhu s kryptomenami na úrovni celej Európskej únie, čo je výrazný pokrok vo vzťahu k predchádzajúcemu právnemu stavu a odstraňuje doterajšiu vnútornú súťaž medzi krajinami EÚ o najveľkorysejšiu reguláciu. Nariadenie zároveň poskytuje silnú ochranu pre držiteľov kryptoaktív, podliehajúcich regulácii. Jednoznačne môžeme Nariadenie hodnotiť ako dôležitý a významný krok vpred v oblasti obchodovania s kryptoaktívami.

7. Zhrnutie na záver

Podnikanie v oblasti kryptoaktív je regulované nariadením MiCA. Slovenská MiCA krypto licencia je veľmi výhodná a platí v celej EÚ. Avšak, osoba so sídlom mimo EÚ nesmie krypto tokeny verejne ponúkať na území EÚ. Je výhodné získať licenciu MiCA na Slovensku, pretože Slovensko má transparentný regulačný proces, výhodnú 21%-nú daň z príjmu právnických osôb a dostatok vzdelanej a kvalitnej pracovnej sily. Nové nariadenie unifikuje reguláciu trhu s kryptomenami na úrovni celej Európskej únie, čo je výrazný pokrok vo vzťahu k predchádzajúcemu právnemu stavu a odstraňuje doterajšiu vnútornú súťaž medzi krajinami EÚ o najveľkorysejšiu reguláciu. Nariadenie zároveň poskytuje silnú ochranu pre držiteľov kryptoaktív, podliehajúcich regulácii. Jednoznačne môžeme Nariadenie hodnotiť ako dôležitý a významný krok vpred v oblasti obchodovania s kryptoaktívami.

Článok je dostupný tu: https://www.ulclegal.com/buletin/ako-na-novu-dan-z-transakcii-odpoved-kryptomeny/

Prajem Vám príjemné čítanie.

JUDr. Mag. Ján Čarnogurský

1. Zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície;
2. Novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia;
3. Novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti;
4. Novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach;
5. Novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
6. Novele zákona o sociálnom poistení.