Iné

Novela zákona o vnútrozemskej plavbe

  • Vydanie: ULC PRO BONO 05/2025

1. ABSTRAKT

      Dňa 28. mája 2025 bola Národnou radou SR schválená novela zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

      Zákon o vnútrozemskej plavbe upravuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby a tým súvisiace práva a povinnosti subjektov zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a technickú spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Novelou sa odstraňujú nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe a zo zmien vzniknutých revidovaním Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI). Precizuje sa úprava štátneho odborného dozoru vykonávaného Dopravným úradom nad plavidlami, vodnými cestami a prístavmi tak, aby bola dôslednejšie zabezpečená bezpečná plavebná prevádzka pre jej všetkých účastníkov. S tým súvisí aj zvýšenie pokút za priestupky a správne delikty tak, aby mali represívny účinok a zároveň aj preventívny účinok. Ďalším cieľom novely je úprava ustanovení v oblasti prevádzky verejných prístavov na zabezpečenie efektívnejšieho vymáhania dodržiavania prevádzkového poriadku verejných prístavov. Podrobnosti sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

      2. VLASTNÍK PLAVIDLA

      Novela precizuje  pojem „vlastník plavidla“ tak, aby  sa pod týmto pojmom rozumeli aj tí vlastníci plavidiel, ktoré nie sú zapísané v registri plavidiel v súlade s § 24 zákona o vnútrozemskej plavbe.

      V ust. § 2 sa v tomto smere vypustilo písmeno k), podľa ktorého sa vlastníkom plavidla zapísaného v registri plavidiel rozumela právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.

      Ostatné písmená ust. § 2 ostávajú nezmenené.

      3. PREVÁDZKOVATEĽ PLAVIDLA

      V novom písmene k) v ust. § 2, ktoré nahrádza staré ustanovenie, sa ustanovuje, že prevádzkovateľom môže byť vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla. Návrhom sa precizuje, že prevádzkovateľom plavidla, ktorého vlastníkom je štát, je buď jeho správca v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993. Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov alebo ten, kto prevádzkuje toto plavidlo na základe zmluvy uzatvorenej s jeho správcom.

      Novú ustanovenie § 2 písm. k) v tomto smere definuje prevádzkovateľa a znie nasledovne: prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla; ak je plavidlo vo vlastníctve štátu, prevádzkovateľom plavidla je správca tohto plavidla alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy so správcom plavidla.“

      4. VODNÉ CESTY


      Ustanovenie § 3 ods. 2 po novom znie nasledovne: „Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách; v území verejného prístavu okrem plavebnej dráhy zabezpečuje ťažbu piesku, štrku, bahna okrem liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto prevádzkovateľ verejného prístavu. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Dopravného úradu.“

      Vodnou cestou je vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná. Sledované vodné cesty sú určené vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 22/2001 Z. z. Pojem „plavebná dráha“ znamená podľa kapitoly 1 čl. 1.01 Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI) tú časť vodnej cesty, ktorá môže byť za daných podmienok využitá na plavbu.

      Podľa horecitovaného § 3 ods. 2 zákona je správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Dopravného úradu.

      Správa vodných tokov podľa § 48 ods. 5 písm. q) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách zahŕňa aj činnosť zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu. Podľa § 78 ods. 3 písm. e) vodného zákona sa platbami za užívanie povrchových vôd spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia. Platby sa platia aj za používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme. Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určuje a vyberá prevádzkovateľ verejných prístavov na základe sadzobníka schváleného Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a výnosy z úhrad sú príjmom prevádzkovateľa verejných prístavov.

      Ako uvádza dôvodová správa, už niekoľko rokov sa prevádzkovateľ verejných prístavov obracia so žiadosťou o bagrovanie prístavných polôh v obvodoch verejných prístavov, okrem bagrovania plavebnej dráhy, ktoré správca vodných tokov vykonáva v súlade s vyššie uvedeným. Prístavné polohy však neudržiava z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, i keď mu to vyplýva z vodného zákona. Tým je však ohrozená bezpečnosť prevádzkovaných plavidiel zachádzajúcich na tieto polohy a to hlavne v čase nízkeho vodostavu vodného toku zapríčineného obdobím sucha. Aby bolo možné bagrovanie prístavných polôh v obvodoch verejných prístavov vykonávať priamo ich prevádzkovateľom na jeho náklady tak, aby zabezpečil požadovanú hĺbku pre plavidlá a bezpečné vykonávanie prevádzky vo verejných prístavoch, doplnením § 3 ods. 2 zákona sa doplnila kompetencia a prevádzkovateľ verejných prístavov bude zodpovedný za odstraňovanie riečneho materiálu v akvatóriu obvodov verejných prístavov okrem plavebnej dráhy, kde táto kompetencia zostane správcovi vodných tokov.

      5. LEHOTY PLAVEBNÝCH OPATRENÍ

      Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu.

      Novelou sa dopĺňajú lehoty, dokedy musí Dopravný úrad vydať a zverejniť plavebné opatrenia pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme z dôvodu, aby sa vodcovia plavidiel a prevádzkovatelia plavidiel vedeli na isté činnosti a obmedzenie plavebnej prevádzky na vodnej ceste včas pripraviť a plánovať si tak plavbu.

      V tomto smere podľa novelizovaného ust. § 4 ods. 4: Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu (§ 39); žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu sa musí doručiť Dopravnému úradu najneskôr 30 dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme. Po udelení tohto súhlasu Dopravný úrad uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).“

      Podľa novelizovaného ust. § 4 ods. 5 zákona: Dopravný úrad uloží plavebné opatrenie okrem plavebného opatrenia, ktorým nariadi zastavenie plavby, najneskôr tri pracovné dni pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme. Plavebné opatrenie, ktorým nariadi zastavenie plavby Dopravný úrad uloží najneskôr 15 dnípred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme. Informáciu o uložení plavebného opatrenia Dopravný úrad zároveň zverejní na svojom webovom sídle. Plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v inom jazyku.“

      6. PORUŠENIA PRÍSTAVNÉHO PORIADKU

      Ďalej novela špecifikuje následky, keď prevádzkovateľ plavidla nedodržiava prístavný poriadok vydaný prevádzkovateľom verejných prístavov.

      Ustanovenie § 5 zákona sa dopĺňa odsekmi 15 a 16.  

      Podľa nového odseku 15: „Prevádzkovateľ plavidla, ktorý pri používaní verejného prístavu poruší prístavný poriadok a na výzvu prevádzkovateľa verejného prístavu nevykoná opatrenia na nápravu v lehote určenej vo výzve, je povinný plavidlo vypratať z verejného prístavu; lehotu na vypratanie plavidla z verejného prístavu určí prevádzkovateľ verejného prístavu vo výzve na vypratanie plavidla z verejného prístavu. Ak tak prevádzkovateľ plavidla neurobí, je prevádzkovateľ verejného prístavu oprávnený premiestniť plavidlo do inej časti verejného prístavu na náklady prevádzkovateľa plavidla, a to až do vykonania opatrenia na nápravu porušenia prevádzkovateľom plavidla; tým nie je dotknutá povinnosť prevádzkovateľa plavidla platiť úhradu za používanie verejného prístavu. Výzva na vypratanie plavidla z verejného prístavu sa zasiela na vedomie vlastníkovi plavidla, ak vlastník plavidla nie je prevádzkovateľom plavidla.“

      Podľa novelizovaného odseku 16: „Vodca plavidla pri priplávaní do prístavu bezodkladne nahlási každý výskyt alebo podozrenie na výskyt infekčného ochorenia na plavidle Dopravnému úradu. Dopravný úrad oznámi informáciu podľa prvej vety vedúcemu hygienikovi rezortu dopravy a prevádzkovateľovi prístavu.“

      Ako vyplýva z nových odsekov ust. § 5, prevádzkovateľ verejných prístavov, potom ako zistí pravidelnou kontrolou porušenie prístavného poriadku zo strany prevádzkovateľa plavidla, najprv vyzve prevádzkovateľa plavidla, ktorý porušuje prístavný poriadok, aby vykonal nápravu a prístavný poriadok prestal porušovať. Vo výzve sa určí aj lehota na nápravu a tiež upovedomenie o tom, že pokiaľ nedôjde k náprave, tak prevádzkovateľ verejných prístavov je oprávnený plavidlo tohto prevádzkovateľa premiestniť do inej časti verejného prístavu; to však nebude mať vplyv na nutnosť vykonania nápravy prevádzkovateľom tohto plavidla. Ak prevádzkovateľ plavidla na výzvu prevádzkovateľa verejného prístavu nereaguje a s porušovaním prístavného poriadku neprestane vzniká prevádzkovateľovi verejného prístavu právo premiestniť toto plavidlo na náklady prevádzkovateľa plavidla do inej časti verejného prístavu. Pokiaľ nie je prevádzkovateľ tohto plavidla zároveň jeho majiteľom, výzva sa zašle na vedomie aj jeho majiteľovi, aby vedel o nedbalom nakladaní prevádzkovateľa s jeho plavidlom, ktoré môžu viesť pri pokračovaní nedodržiavania prístavného poriadku k ďalším krokom prevádzkovateľa verejných prístavov. Postup premiestnenia plavidla do inej časti verejného prístavu ako následok porušenia prístavného poriadku rešpektuje v každom jeho štádiu vlastnícke a užívacie práva prevádzkovateľa plavidla, keďže tento má možnosť po doručení výzvy na vykonanie nápravy upustiť od porušovania prístavného poriadku alebo oznámiť prevádzkovateľovi verejného prístavu skutočnosti, pre ktoré podľa neho nedochádza z jeho strany k porušovaniu prístavného poriadku. V prípade nedosiahnutia konsenzu ohľadne porušenia prístavného poriadku a premiestnenia plavidla do inej časti verejného prístavu má prevádzkovateľ plavidla právo domáhať sa súdnou cestou svojich práv podľa platného právneho poriadku. Ak pri samotnom premiestnení plavidla prevádzkovateľ verejných prístavov spôsobí škodu na majetku, tak prevádzkovateľ verejných prístavov zodpovedá za takto ním spôsobenú škodu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

      7. BONITA PRI ZAČATÍ PODNIKANIA

      Podľa § 12a ods. 1 je finančne spôsobilý taký dopravca, ktorý má dostatočnú hodnotu čistého obchodného imania na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie. Za dostatočnú hodnotu čistého obchodného imania sa považuje, ak rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami dopravcu dosahuje aspoň hodnotu 5 000 eur na každé plavidlo používané v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

      Po novom žiadateľ o vydanie licencie bude môcť svoju finančnú spôsobilosť, t. j., že má dostatočnú hodnotu čistého obchodného imania na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie, preukázať okrem účtovnej závierky overenej audítorom alebo potvrdením o vinkulácii peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky aj potvrdením o notárskej úschove.

      Novelizované ust. § 12a odsek 3 v tomto smere uvádza, že „Podkladom na zistenie finančnej spôsobilosti je účtovná závierka dopravcu za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie overená audítorom, alebo potvrdenie o vinkulácii peňažných prostriedkov v sume podľa odseku 1 do dňa udelenia licencie na účte v banke, pobočke zahraničnej banky alebo v notárskej úschove.“

      8. VEREJNÉ PODUJATIE

      Ustanovenie § 22c upravuje základný pojem prevádzka plavidiel. Ustanovenie ostáva nemenné v odsekoch 1 až 4 a dopĺňa sa novými odsekmi 5 až 7.

      Podľa ods. 5: „Verejné podujatie možno usporiadať na základe súhlasu Dopravného úradu.“

      Podľa ods. 6: Žiadosť o vydanie súhlasu na usporiadanie verejného podujatia podáva usporiadateľ v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najneskôr tri mesiace pred plánovaným termínom verejného podujatia a obsahuje (a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu usporiadateľa, ak je usporiadateľom fyzická osoba, meno, priezvisko a miesto podnikania, ak je usporiadateľom fyzická osoba – podnikateľ, názov, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, ak je usporiadateľom právnická osoba, (b) názov verejného podujatia a jeho špecifikáciu, (c) dátum, miesto a čas začatia a ukončenia verejného podujatia, (d) e-mailovú adresu a číslo mobilného telefónu usporiadateľa, (e)podpis usporiadateľa.“

      A napokon podľa odseku 7: „Ak sa plánuje verejné podujatie usporiadať v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu na usporiadanie verejného podujatia je súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.“

      Z nových odsekov vyplýva, že novela upravuje konanie na vydanie súhlasu s usporiadaním verejného podujati, ktoré vydáva Dopravný úrad. Ako uvádza dôvodová správa, v praxi sa často stáva, že žiadosť je podaná krátko pred plánovaným uskutočnením verejného podujatia, pričom nie je úplná. Navrhovaná zmena má prispieť k tomu, aby tieto žiadosti boli zo strany usporiadateľov verejných podujatí podávané v dostatočnom časom predstihu a zároveň, aby obsahovali potrebné informácie a podklady pre vydanie súhlasu na uskutočnenie verejného podujatia.

      9. ZMENY V NIEKTORÝCH POVINNOSTIACH PREVÁDZKOVATEĽA PLAVIDLA

      Novela upravuje maximálnu dobu platnosti povolenia státia plávajúceho zariadenia.

      Podľa platného ust. § 23 ods. 3: O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia; ak ide o plávajúce zariadenie, ktoré podlieha registrácii, musí byť zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom.

      Podľa novelizovaného ust. § 23 ods. 4: Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je kópia lodného osvedčenia, súhlas správcu vodného toku a ak ide o státie plávajúceho zariadenia v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, aj súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. Ak ide o žiadosť o povolenie státia v prístave, jej prílohou je aj písomný súhlas prevádzkovateľa verejného prístavu; to neplatí, ak ide o žiadosť o povolenie státia plávajúceho zariadenia, ktorého vlastníkom je prevádzkovateľ verejného prístavu.“

      Novelizované ust. § 23 ods. 6 určuje, že „Dopravný úrad v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na desať rokov.“

      Maximálna doba platnosti povolenia státia plávajúceho zariadenia už nebude viazaná na dobu platnosti lodného osvedčenia, maximálne však na 10 rokov, čím sa má znížiť administratívne zaťaženie prevádzkovateľov týchto plávajúcich zariadení a aj Dopravného úradu.

      Ďalej sa menia skutočnosti týkajúce sa zriadenia požičovne plavidiel.

      Podľa novelizovaného ust. § 23 ods. 8: Zriadiť požičovňu plavidiel na vodnej ceste alebo v prístave je možné len na základe rozhodnutia Dopravného úradu o zriadení požičovne plavidiel. O zriadení požičovne plavidiel na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Dopravný úrad na základe žiadosti. Prílohou k žiadosti je súhlas správcu vodného toku a ak ide o zriadenie požičovne plavidiel v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, aj súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. Ak ide o žiadosť o zriadenie požičovne v prístave, prílohou k žiadosti je aj písomný súhlas prevádzkovateľa verejného prístavu. Dopravný úrad v rozhodnutí o zriadení požičovne plavidiel upraví podmienky jej zriadenia a prevádzkovania a uloží povinnosť viesť zoznam požičiavaných plavidiel. Rozhodnutie o zriadení požičovne plavidiel stráca platnosť, ak požičovňa nebola zriadená do jedného roka odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.“

      Vypustením zmluvy o budúcej zmluve a jej nahradením súhlasom prevádzkovateľa verejného prístavu, sa majú odstrániť problémy, ktoré vznikajú v praxi, hlavne vzhľadom na charakter zmluvy o budúcej zmluve, ktorá zaväzuje zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu.

      10. ZMENY V REGISTRI PLAVIDIEL

        Register plavidiel a s tým súvisiace skutočnosti upravuje ust. § 24 zákona.

        Odsek 10 v predmetnom ust. upravuje výmaz plavidla z registra.

        Po novom výmaz plavidla z registra plavidiel vykoná Dopravný úrad len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, ak Dopravný úrad rozhodol o jeho trvalom vyradení z prevádzky. Pred výmazom malého plavidla z registra plavidiel je jeho prevádzkovateľ povinný odovzdať Dopravnému úradu všetky lodné listiny vzťahujúce sa na toto plavidlo.

        Z toho vyplýva, že povinnosť prevádzkovateľa odovzdať Dopravnému úradu všetky lodné listiny pred výmazom plavidla z registra plavidiel sa ponecháva iba pre malé plavidlá. Z povinnosti sa vynímajú všetky ostatné plavidlá, keďže tie môžu mať vydané jednotlivé lodné listiny rôznymi príslušnými orgánmi v rámci celej Európskej únie (EÚ) a ich výmazom z registra plavidiel a preregistrovaním v inom členskom štáte EÚ tieto lodné listiny nestrácajú platnosť.

        V ust. § 24 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, podľa ktorého Údaje zapísané v registri plavidiel sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým sa nepreukáže opak.“

        Doterajšie odseky 12 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 20.

        Upravila sa týmto tzv. materiálna publicita registra plavidiel. Princípom materiálnej publicity sa vo vzťahu k tretím osobám realizuje zásada ochrany dobrej viery tretích osôb. Z odseku 12 preto jednoznačne vyplýva, že údaje zapísané v registri plavidiel sú pravdivé a správne pokiaľ sa nepreukáže opak. Ide o zásadu prezumpcie správnosti zapísaných údajov.

        11. ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ NA PREVÁDZKU MALÝCH PLAVIDIEL

          Precizuje sa § 31 ods. 1 zákona, ktorý ustanovuje podmienky pre prevádzkovanie malých plavidiel podliehajúcich registrácií, osobitne pre fyzické osoby a osobitne pre právnické osoby.

          Pojem „fyzická osoba“ v sebe zahŕňa nielen človeka ako jednotlivca, ale aj subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského zákona.

          Po novele zákona ust. 31 ods. 1 znie nasledovne: Prevádzkovanie malých plavidiel, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je 4 kW a viac alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2, môže vykonávať len fyzická osoba – vodca malého plavidla, ktorá je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, alebo právnická osoba prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla. Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré sú určené len na športové účely s vlastným strojovým pohonom s výkonom od 4 kW a s dĺžkou trupu do 20 m, môže vykonávať aj fyzická osoba, ktorá je športovcom registrovaným v zdrojovej evidencii športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe, dosiahla vek najmenej 8 rokov a nie je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla iba pri vykonávaní športovej činnosti na vodných plochách vymedzených plavebným opatrením. Fyzická osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 18 rokov a nie je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, môže na nesledovaných vodných cestách a úsekoch nesledovaných vodných ciest vymedzených plavebným opatrením prevádzkovať malé plavidlo s vlastným strojovým pohonom, ktoré je schopné plavby výlučne vo výtlačnom režime a s maximálnou rýchlosťou do 15 km/h, ak je vedené v požičovni plavidiel v zozname požičiavaných plavidiel.

          Podľa novelizovaného ust. § 31 ods. 1 zákona môže viesť malé plavidlo s pohonom do 4 kW aj osoba, ktorá dosiahla vek 8 rokov a nie je držiteľom preukazu vodcu malého plavidla, ak vykonáva športovú činnosť na vodných plochách vymedzených plavebným opatrením, taká osoba teda osoba musí byť preukázateľne vedená v zdrojovej evidencii športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

          12. POVINNÁ KLASIFIKÁCIA PLAVIDIEL

            Precizuje sa okruh plavidiel, ktoré podliehajú povinnej klasifikácii.

            V § 32 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „ktoré nie sú malými plavidlami,“, čo znamená, že podľa novelizovaného ust. § 32 ods. 3: „Povinnej klasifikácii podliehajú a) plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré nie sú malými plavidlami, b) plavidlá bez vlastného strojového pohonu, ktoré nie sú malými plavidlami, s výtlakom väčším ako 100 m3, c) prievozné lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia s vyhradenými technickými zariadeniami, plavidlá prepravujúce nebezpečný náklad a podobne, d) plavidlá do dĺžky 20 m určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich alebo určené na vlečenie, tlačenie alebo vedenie bočne zviazanej zostavy.

            13. ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR – ZADRŽANIE NEPLATNÉHO OSVEDČENIA

              Novelou sa upravuje ustanovenie, podľa ktorého správny orgán zadržal neplatné lodné osvedčenie, lodné osvedčenie malého plavidla alebo osvedčenie o schválení plavidla. Ako uvádza dôvodová správa, to však nemá význam, lebo bez platných lodných listín plavidlo nesmie byť prevádzkované bez ohľadu na to, či sú neplatné lodné listiny odobraté alebo nie sú odobraté a pre správny orgán vykonanie tohto ustanovenia znamená zbytočnú administratívnu záťaž.

              Z uvedeného dôvodu sa preto precizuje, že ak správny orgán zistí, že na plavidle je neplatné lodné osvedčenie, lodné osvedčenie malého plavidla alebo osvedčenie o schválení plavidla, môže zakázať plavidlu pokračovať v plavbe, kým nebudú prijaté uložené opatrenia nevyhnutné na nápravu.

              V tomto smere novelizované ust. § 39d ods. 6 písm. c) znie nasledovne: Ak plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru zistí, že plavidlo nespĺňa požiadavky uvedené v lodnom osvedčení, lodnom osvedčení malého plavidla alebo osvedčení o schválení plavidla, ale také nesplnenie požiadaviek nepredstavuje nebezpečenstvo zjavné pre osoby na plavidle, pre životné prostredie alebo plavbu, zadrží Dopravným úradom alebo príslušným orgánom cudzieho štátu vydané lodné osvedčenie, vydané lodné osvedčenie malého plavidla alebo vydané osvedčenie o schválení plavidla a prevádzkovateľovi plavidla uloží v primeranej lehote vykonať opatrenia nevyhnutné na nápravu.“

              Podľa novelizovaného ust. § 39d ods. 6 písm. d): Ak plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru zistí, že plavidlo nemá platné lodné osvedčenie, platné lodné osvedčenie malého plavidla alebo platné osvedčenie o schválení plavidla alebo nemá na palube lodné osvedčenie, lodné osvedčenie malého plavidla alebo osvedčenie o schválení plavidla alebo zjavne ohrozuje bezpečnosť osôb na plavidle, životné prostredie alebo plavbu, môže zakázať plavidlu pokračovať v plavbe, kým nebudú prijaté uložené opatrenia nevyhnutné na nápravu; v tom prípade môže Dopravný úrad umožniť plavidlu bezpečne pokračovať na miesto, kde sa plavidlo skontroluje alebo opraví, ak je to vhodné pri skončení jeho prepravných činností.“

              14. SPRACÚVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV

                Novelizované ust. § 39e konkretizuje podmienky spracúvania osobných údajov v podobe obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov plavebnými inšpektormi pri výkone štátneho odborného dozoru.

                Podľa novelizovaného ust. § 39e ods. 1 písm. j): Plavebný inšpektor je na účely výkonu štátneho odborného dozoru oprávnený j) používať technické prostriedky na zhotovenie obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu (ďalej len „záznam“).“

                Ustanovenie § 39e doplnenými odsekmi 3 až 8 tvorí podrobnejší legislatívny rámec ochrany osobných údajov.

                Plavebný inšpektor je pri výkone štátneho odborného dozoru oprávnený vyhotovovať a využívať záznam a povinný uchovávať záznam z výkonu štátneho odborného dozoru (i) ak kontrolovaná osoba marí alebo ohrozuje výkon štátneho odborného dozoru a dopúšťa sa priestupku alebo iného protiprávneho konania, alebo je dôvodná obava, že sa takéhoto konania môže dopustiť, (ii) pri kontrole na požitie alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.

                Dopravný úrad je oprávnený spracúvať osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a kontaktné údaje v rozsahu adresa na doručovanie písomností, telefónne číslo a e-mailová adresa na plnenie jeho úloh.

                Ak Dopravný úrad preverovaním alebo počas spracúvania osobných údajov zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh Dopravného úradu, bezodkladne ich vymaže.

                O uchovávaní záznamu na účel podľa odseku 3 je dotknutá osoba informovaná.

                Uchovaný záznam a údaje v rozsahu miesto, čas a dátum záznamu sa vymažú po uplynutí jedného roka od ich vzniku, ak nie sú použité ako dôkazné prostriedky v správnom konaní alebo trestnom konaní.

                Záznam podľa odseku 3 Dopravný úrad poskytuje a sprístupňuje na základe odôvodnenej písomnej žiadosti orgánom činným v trestnom konaní, súdu, Policajnému zboru, okresnému úradu na úseku štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Slovenskej obchodnej inšpekcii v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom poskytnutí osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam. Záznam sa zakazuje zverejňovať.

                15. PORUŠENIA ZÁKONA A POKUTY

                  Novela dopĺňa priestupok za porušenie toho, keď prevádzkovateľ plavidla neoznámi Dopravnému úradu akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a nedoloží o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

                  Ako uvádza dôvodová správa, v súčasnosti platné výšky pokút za ustanovené priestupky už nemajú represívny účinok a ani preventívny účinok a neboli dlhodobo menené, preto sa novelou zvýšili pokuty za priestupky až do výšky 2 000 eur, pričom v blokom konaní bude možné uložiť za priestupok pokutu do 1 000 eur a v rozkaznom konaní bude možné uložiť za priestupok pokutu do 2 000 eur.

                  Priestupky upravuje ust. § 40 ods. 1 zákona. Samotný výpočet priestupkov novela nemení.

                  Avšak novela uvádza, že za priestupky podľa odseku 1, okrem priestupkov týkajúcich sa povinnosti používania vlajok a štandardy prezidenta, povinnosti oznámiť Dopravnému úradu akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala a povinnosti prevádzkovať plavidlo na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla, bude možné uložiť aj zákaz činnosti do jedného roka.

                  Pokiaľ ide o správne delikty, aj v tomto smere dôvodová správa uvádza, že v súčasnosti platné výšky pokút za ustanovené správne delikty už nemajú represívny účinok a ani preventívny účinok a neboli dlhodobo menené, preto sa zvýšili pokuty za správne.

                  Podľa úvodnej vety ust. § 40a ods. 3 dopravný úrad uloží pokutu od 600 eur do 20000 eur.

                  Nasledovné ustanovenia týkajúce sa správnych deliktov sa menia, resp. dopĺňajú.

                  Podľa § 40a ods. 3 písm. k) platí, že: Dopravný úrad uloží pokutu od 600 eur do 20000 eur k) osobe, ktorá vykonáva individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a zároveň nepodlieha povinnej klasifikácii bez súhlasu Dopravného úradu.“

                  Ide o nový správny delikt, ktorým sa postihuje individuálna stavba malého plavidla bez súhlasu Dopravného úradu.

                  Podľa § 40a ods. 3 nového doplneného písm. s) platí, že: Dopravný úrad uloží pokutu od 600 eur do 20000 eur s) prevádzkovateľovi malého plavidla podľa § 31 ods. 1 prvej vety, ak malé plavidlo viedla osoba mladšia ako 15 rokov.“

                  Podľa § 40a ods. 3 nového doplneného písm. t) platí, že: Dopravný úrad uloží pokutu od 600 eur do 20000 eur t) prevádzkovateľovi plavidla, na ktorom bol prekročený maximálny povolený počet prepravovaných osôb uvedený v lodnom osvedčení plavidla o viac ako dve osoby.“

                  V tomto smere dôvodová správa uvádza, že najmä na pltiach sa častokrát delikt preťažovania plavidla opakuje a plavidlá sú preťažované zámerne prevádzkovateľom plavidla (vlastníkom) za vidinou zisku na úkor bezpečnosti plavebnej prevádzky a bezpečnosti zdravia prepravovaných osôb. Preto doplnil nový správny delikt, ktorým sa bude sankcionovať prevádzkovateľ plavidla, na ktorom bol prekročený maximálny povolený počet prepravovaných osôb uvedený v lodnom osvedčení plavidla o viac ako dve osoby. Pri nižšom prekročení počtu osôb na plavidle sa naďalej bude postupovať podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona.

                  Podľa § 40a ods. 3 nového doplneného písm. u) platí, že: Dopravný úrad uloží pokutu od 600 eur do 20000 eur u) osobe, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v § 39e ods. 2.“

                  Novelizovaný ods. 5 v ust. § 40a stanovuje, že dopravný úrad uloží prevádzkovateľovi plavidla pokutu od 2000 eur do 20 000 eur, ak do troch rokov od uloženia sankcie opakovane naplní znaky skutkovej podstaty podľa odseku 3 písm. g), teda ak prevádzkovateľ plávajúceho zariadenia, nemá povolenie, resp. rozhodnutie Dopravného úradu na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste.

                  A napokon odsek 5 sa navyše doplnil v zmysle, že dopravný úrad uloží prevádzkovateľovi plavidla pokutu od 2 000 eur do 50 000 eur, ak do dvoch rokov od uloženia sankcie opakovane naplní znaky skutkovej podstaty podľa odseku 3 písm. a), t) alebo písm. u).

                  Novelizovaný zákon o vnútrozemskej plavbe nadobudne účinnosť dňa 1. augusta 2025.

                  Publikované dňa 17.06.2025.

                  Kontaktný formulár

                  Sme pripravení naplniť Vaše práva.
                  Kontaktujte nás!

                  Zadajte vašu e-mailovú adresu.
                  Zadajte vaše telefónne čislo.
                  Napíšte nám správu.
                  Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

                  Správa sa odosiela ....