1. ABSTRAKT
Novela zákona o dorovnávacej dani spresňuje úpravu odloženého daňového záväzku a dopĺňa pravidlá pre transparentné a reverzné hybridné subjekty. Novelou zákona o dorovnávacej dani tiež dochádza k implementácii príslušnej európskej legislatívy, ktorá zavádza jednotný rámec pre oznamovanie a výmenu informácií o dorovnávacej dani medzi členskými štátmi Európskej únie. Nové pravidlá stanovujú štandardizovaný formát oznámení a umožňujú ich výmenu aj na globálnej úrovni, čím sa posilňuje medzinárodná spolupráca v oblasti daňovej transparentnosti a predchádza sa narúšaniu daňového základu.
2. PRÁVNE PREDPISY, KTORÝCH SA NOVELA DOTKLA
Dňa 21. októbra 2025 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 291/2025 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín (ďalej len „zákon o dorovnávacej dani“).
Novelou sa okrem zákona o dorovnávacej dani mení a dopĺňa aj (A) zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“).
3. ZÁKON O DOROVNÁVACEJ DANI
Jednou z prvých zmien, ktorú novela do zákona o dorovnávacej dani prináša, je doplnenie nových ustanovení § 18 ods. 10 až 16 zákona
o dorovnávacej dani, upravujúcich oblasť upravenej odloženej dani z príjmov.
„Na účely ustanovenia § 18 ods. 7 zákona o dorovnávacej dani sa odložené daňové záväzky základného subjektu sledujú (A) jednotlivo, (B) na základe samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k jednému súvahovému účtu hlavnej knihy, alebo (C) na základe agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k súhrnu dvoch alebo viacerých súvahových účtov hlavnej knihy, ktoré v súlade s účtovou osnovou používanou na účely ustanovenia § 5 zákona o dorovnávacej dani patria pod ten istý syntetický účet alebo analytický účet; to neplatí pre odložené daňové záväzky z (1) neodpisovaného nehmotného majetku vrátane goodwillu, (2) odpisovaného nehmotného majetku s účtovnou dobou odpisovania dlhšou ako päť rokov, (3) pohľadávok a záväzkov voči závislým osobám“ (ustanovenie § 18 ods. 10 zákona o dorovnávacej dani).
„Agregovaná kategória odložených daňových záväzkov nezahŕňa (A) účet hlavnej knihy, ku ktorému sa vzťahujú len odložené daňové pohľadávky, (B) účet hlavnej knihy s aktívnym zostatkom alebo pasívnym zostatkom, na základe ktorého sa ako zostatok vykazuje odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka“ (ustanovenie § 18 ods. 11 zákona o dorovnávacej dani).
„Do samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov sa nezahŕňajú odložené daňové záväzky súvisiace s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty“ (ustanovenie § 18 ods. 12 zákona o dorovnávacej dani).
„Ak samostatná kategória odložených daňových záväzkov alebo agregovaná kategória odložených daňových záväzkov obsahuje odložené daňové záväzky podľa ustanovenia § 18 ods. 9 zákona o dorovnávacej dani, suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa určí pre celú kategóriu odložených daňových záväzkov vrátane odložených daňových záväzkov podľa ustanovenia § 18 ods. 9 zákona o dorovnávacej dani“ (ustanovenie § 18 ods. 13 zákona o dorovnávacej dani).
„Základný subjekt nie je povinný postupovať podľa ustanovenia § 18 ods. 7 zákona o dorovnávacej dani, ak na základe objektívnych skutočností preukáže, že všetky odložené daňové záväzky v samostatnej kategórii odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov sa vysporiadajú do piatich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa vykázali. Na tento účel môže agregovaná kategória odložených daňových záväzkov zahŕňať aj odložené daňové pohľadávky“ (ustanovenie § 18 ods. 14 zákona o dorovnávacej dani).
„Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa na účely ustanovenia § 18 ods. 10 písm. b) alebo písm. c) zákona o dorovnávacej dani vypočíta podľa ustanovenia § 18b zákona o dorovnávacej dani“ (ustanovenie § 18 ods. 15 zákona o dorovnávacej dani).
„Ak sa hodnota majetku alebo záväzku základného subjektu vykázaná vo finančnom účtovníctve odlišuje od hodnoty majetku alebo záväzku základného subjektu určenej na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, suma odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku základného subjektu sa vypočíta porovnaním hodnoty jeho majetku alebo záväzku určenej na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a hodnoty tohto majetku alebo záväzku určenej podľa osobitného predpisu a podľa podmienok príslušného účtovného štandardu“ (ustanovenie § 18 ods. 16 zákona o dorovnávacej dani).
Novela do zákona o dorovnávacej dani prináša aj úplne nové ustanovenie § 18b, upravujúce postup pre opätovné zahrnutie odloženého daňového záväzku.
„Na účely výpočtu sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa rozumie (A) nevyrovnaným zostatkom súčet sumy ročných čistých prírastkov a čistých úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo k viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za účtovné obdobia, počnúc prechodným rokom, (B) maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu súčet čistých prírastkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia, (C) maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy posledného vstupu kladný súčet čistých prírastkov a čistých úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia, (D) neoprávneným zostatkom kladný rozdiel medzi nevyrovnaným zostatkom a maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu alebo podľa metódy posledného vstupu za bežné účtovné obdobie, (E) medziročným pohybom v neoprávnenom zostatku rozdiel medzi neoprávneným zostatkom za bežné účtovné obdobie a neoprávneným zostatkom za predchádzajúce účtovné obdobie, (F) podobným trendom vysporiadania úplné vysporiadanie odložených daňových záväzkov v agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov v rámci dvojročného obdobia od seba“ (ustanovenie § 18b ods. 1 zákona o dorovnávacej dani).
„Základný subjekt môže použiť metódu prvého vstupu na (A) samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov, (B) agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky majú podobný trend vysporiadania, (C) agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky nemajú podobný trend vysporiadania, ale základný subjekt preukáže, že použitím tejto metódy sa zaistí opätovné zahrnutie odložených daňových záväzkov v rozsahu, v akom ich trend vysporiadania presahuje päť účtovných období“ (ustanovenie § 18b ods. 4 zákona o dorovnávacej dani).
4. ZÁKON O MEDZINÁRODNEJ POMOCI
Novela v rámci zákona o medzinárodnej pomoci, prináša úpravu medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní v oblasti automatickej výmeny oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane, a to doplnením nových ustanovení § 22q až 22t zákona o medzinárodnej pomoci. Okrem vymedzenia základných pojmov, prináša predmetná právna úprava napríklad aj doplnenie ustanovení o rozsahu a podmienkach automatickej výmeny oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane (ustanovenie § 22r zákona o medzinárodnej pomoci).
„Príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorému sa oznámili informácie v rozsahu a vo formáte podľa osobitného predpisu, oznamuje elektronickými prostriedkami prostredníctvom automatickej výmeny informácií (A) všeobecnú časť oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane zúčastnenému štátu, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt alebo základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov, (B) všeobecnú časť oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane okrem všeobecného zhrnutia štátom uplatňujúcim len kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, v ktorých sa (1) nachádzajú základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov, (2) nachádza spoločný podnik alebo člen nadnárodnej skupiny podnikov, ak sa v štáte v súvislosti so spoločnými podnikmi uplatňuje kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň, (3) uplatňuje kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň v súvislosti so základným subjektom bez štátnej príslušnosti alebo spoločným podnikom bez štátnej príslušnosti patriacim do nadnárodnej skupiny podnikov, (C) jednu alebo viacero častí týkajúcich sa jednotlivých štátov oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane vrátane kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, štátom, ktoré majú právo zdaňovať, ak sa ich tieto časti týkajú“ (ustanovenie § 22r ods. 1 zákona o medzinárodnej pomoci).
Predmetom úpravy nového ustanovenia § 22s zákona o medzinárodnej pomoci je práve spolupráca pri opravách informácií a presadzovaní pravidiel v súvislosti s oznámeniami s informáciami na určenie dorovnávacej dane.
„Ak má príslušný orgán Slovenskej republiky pochybnosti o správnosti alebo úplnosti informácií v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podanom hlavným materským subjektom alebo určeným podávajúcim subjektom, ktorý sa nachádza v inom štáte, a prijaté informácie si vyžadujú opravu zjavných chýb, oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu príslušnému orgánu tohto štátu“ (ustanovenie § 22s ods. 1 zákona o medzinárodnej pomoci).
„Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostal informáciu od príslušného orgánu iného štátu o tom, že má pochybnosti o správnosti alebo úplnosti zaslaných informácií v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane, a príslušný orgán Slovenskej republiky súhlasí s tým, že tieto informácie si vyžadujú opravu, bez zbytočného odkladu prostredníctvom správcu dane oznámi túto skutočnosť dotknutému hlavnému materskému subjektu alebo určenému podávajúcemu subjektu a vyzve ho na opravu a zaslanie opravených informácií“ (ustanovenie § 22s ods. 2 zákona o medzinárodnej pomoci).
„Príslušný orgán Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu oznámi opravené oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane všetkým príslušným orgánom, medzi ktorými sa takéto informácie majú vymieňať v súlade s ustanovením § 22r ods. 1 zákona o medzinárodnej pomoci“ (ustanovenie § 22s ods. 3 zákona o medzinárodnej pomoci).
„Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostal oznámenie od jedného alebo viacerých základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, že oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane mal za tieto základné subjekty podať hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v inom štáte, ale informácie uvedené v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane neboli príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámené v lehote podľa osobitného predpisu, oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu príslušnému orgánu druhého štátu“ (ustanovenie § 22s ods. 4 zákona o medzinárodnej pomoci).
„Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane oznámenie od príslušného orgánu iného štátu, že včas nedostal oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, bez zbytočného odkladu v spolupráci so správcom dane zistí dôvod, pre ktorý nedošlo k oznámeniu príslušného oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane, a informuje o tomto dôvode príslušný orgán tohto štátu do jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto informácie vrátane očakávaného dátumu výmeny oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane, ktorý nesmie byť určený neskôr ako tri mesiace odo dňa doručenia oznámenia o takejto chýbajúcej výmene“ (ustanovenie § 22s ods. 5 zákona o medzinárodnej pomoci).
Novela prináša aj ďalšie zmeny a doplnenia vyššie uvedených právnych predpisov. Predmetom tohto príspevku sú len vybrané zmeny, ktoré novela priniesla. Z uvedeného dôvodu odkazujeme aj na plné znenie novely, zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
5. ÚČINNOSŤ NOVELY
Novela nadobúda účinnosť postupne od dňa 31. decembra 2025 do dňa 01. januára 2028.
Publikované dňa 20.11.2025.

