Podnikatelia

NOVELA ZÁKONA O ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH

  • Vydanie: ULC PRO BONO 12/2025

1. ABSTRAKT

Dňa 21. októbra 2025 poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Novela nadobudla účinnosť dňa 12. novembra 2025.

Zákon o elektronických komunikáciách obsahuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných. Citovaná smernica je však zrušená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí. Novela zákona na uvedené zrušenie reaguje legislatívnymi zmenami a úpravou zákona o elektronických komunikáciách tak, aby v praxi nedochádzalo k pochybnostiam. Cieľom je dôslednejšie prispieť k znižovaniu nákladov pri budovaní vysokokapacitných elektronických komunikačných sietí.

2. ÚVOD

Úvodom si v krátkosti uveďme, že zákon o elektronických komunikáciách (i) reguluje odvetvie elektronických komunikácií, (ii) upravuje podmienky poskytovania elektronických komunikačných a elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a pridružených služieb, (iii) upravuje ochranu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií a ochranu práv užívateľov a ich ďalší rozvoj, (iv) určuje práva a povinnosti týkajúce sa budovania sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre, (v) určuje podmienky používania koncových zariadení a (vi) upravuje úlohy a pôsobnosť orgánov verejnej správy v odvetví elektronických komunikácií.

Novela sa dotýka nasledovných skutočností v rámci pôsobnosti zákona.

3. EX OFFO VÝMAZ

Ustanovenie § 10 sa dopĺňa o právo úradu na reguláciu elektronických komunikácií ex offo vymazať podnik z evidencie, ak tento nevykazuje žiadnu činnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že dotknutý podnik aj reálne poskytuje verejné elektronické komunikačné siete a verejné elektronické komunikačné služby.

V tomto smere sa v ust. § 10 za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „Ak z údajov, ktoré sú úradu dostupné z úradnej činnosti vyplýva, že podnik neposkytuje verejné siete alebo služby, ktoré oznámil úradu podľa odseku 1 najmenej tri po sebe nasledujúce roky, a neoznámil úradu dátum ukončenia poskytovania sietí alebo služieb podľa odseku 5, úrad písomne vyzve podnik, aby sa k tejto skutočnosti vyjadril v lehote jedného mesiaca od doručenia písomnej výzvy na vyjadrenie a súčasne ho upozorní, že v prípade márneho uplynutia tejto lehoty úrad podnik z evidencie vymaže. Výmaz z evidencie úrad vykoná aj vtedy, ak sa podnik v lehote podľa prvej vety vyjadrí, že s výmazom súhlasí.“

Doterajšie odseky 6 a 7 sa stávajú odsekmi 7 a 8.

3. POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ

Ustanovenie § 15 sa novelou doplnilo o odsek 9, na základe ktorého Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktorí vlastnia, spravujú alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru, sú povinní na základe žiadosti poskytnúť úradu všetky informácie súvisiace s vykonaním analýzy podľa § 4 ods. 5 písm. s).“

Z uvedeného vyplýva, že novela upravuje právo úradu pre reguláciu elektronických komunikácií žiadať informácie od povinných subjektov podľa európskeho aktu o gigabitovej infraštruktúre s cieľom vykonať analýzu, na základe ktorej môže následne úrad určiť druhy fyzickej infraštruktúry, sprístupňovanie informácií o ktorých prostredníctvom jednotného informačného miesta by bolo neprimerané.

Zvyšné povinnosti podľa § 15 ostávajú nezmenené a riadia tak doterajším znením zákona.

5. ZMENY VO VEREJNÝCH KONZULTÁCIÁCH

Najprv si uveďme, čím rozumieme verejné konzultácie podľa zákona o elektronických komunikáciách.

Verejné konzultácie upravuje ust. § 17 zákona. Úrad pred prijatím určitých opatrení, ktoré budú mať značný vplyv na relevantný trh alebo obmedzenia vo sfére elektronických komunikácií umožní dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu tohto opatrenia alebo obmedzenia v lehote 30 dní alebo 60 dní v zložitých prípadoch, odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia alebo obmedzenia.

Úrad zverejňuje návrh opatrenia alebo obmedzenia v takej forme alebo takým spôsobom, ktorý umožní koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím vyjadriť sa k návrhu opatrenia alebo obmedzenia.

Úrad v primeranej miere zohľadní stanoviská koncových užívateľov, najmä spotrebiteľov a koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, výrobcov a podnikov, uplatnené v súvislosti s právami koncových užívateľov a spotrebiteľov vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie a možnosti výberu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím pri poskytovaní verejne dostupných služieb, najmä ak majú významný vplyv na trh.

Uvedené subjekty môžeme pomenovať ako subjekty takzvanej odbornej verejnosti.

Na účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto.

Novela zákona do ust. § 17 pridáva odsek 6, na základe ktorého sa postup verejných konzultácií využije pri diskusiách s odbornou verejnosťou aj pri otázkach týkajúcich zverejňovania informácií o fyzickej infraštruktúre a o jej vhodnosti.

Zároveň s existujúcou fyzickou infraštruktúrou úzko súvisia aj stavebné práce a možnosť definovať také stavebné práce, ktoré sú s obmedzeným rozsahom najmä z hľadiska hodnoty, veľkosti a trvania nevhodné na zverejňovanie a koordináciu. V jednom procese sa analyzuje tak fyzická infraštruktúra, ako aj stavebné práce a následne na základe výsledkov sa určia možné výnimky v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre.

Doplňme, že v tejto súvislosti novela tiež pridala do ust. § 4 ods. 5 nové písmeno s), na základe ktorého Úrad ako národný regulátor pre odvetvie elektronických komunikácií vykonáva analýzu nákladov a prínosov existujúcej fyzickej infraštruktúry a stavebných prác s obmedzeným rozsahom najmä z hľadiska hodnoty, veľkosti a trvania a uskutočňuje konzultáciu podľa osobitného predpisu.“

6. ZRIAĎOVANIE SIETÍ – ZMENY A DOPLNENIA

Postupy a práva a povinnosti týkajúce sa zriaďovania sietí upravuje § 21 a nasl. zákona.

Ust. § 21 sa konkrétne týka práv k cudzím nehnuteľnostiam, čo znamená, že podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať.

Podľa novelizovaného odseku 11 v ust. § 21: Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých známych vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant. Stavebník alebo ním poverený projektant vyžiada vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu, ako aj iné potrebné údaje na účel vypracovania projektovej dokumentácie pred jej vypracovaním. Ak je vydanie záväzného vyjadrenia spojené s úhradou primeraných nákladov, lehota na jeho vydanie neuplynie skôr, než sú tieto náklady uhradené.“

Ustanovenie sa doplnilo tak, aby sa netýkalo len projektu stavby, ale všetkých druhov projektovej dokumentácie v zmysle Stavebného zákona. Zároveň sa zaviedla osobitná povinnosť stavebníka alebo projektanta zabezpečiť si vyjadrenie dotknutého podniku o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu, ako aj iné potrebné údaje na účely vypracovania projektovej dokumentácie.

Aby nedochádzalo k interpretačným problémom v praxi, novela precizovala odsek 14 a 16 ust. § 21.

Podľa novelizovaného ust. § 21 ods. 14: Ak podnik umiestni svoju sieť alebo pridružené prostriedky na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti na základe súhlasu vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, alebo na základe zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti alebo užívateľom nehnuteľnosti, práva a povinnosti alebo iné podmienky z takéhoto súhlasu alebo z takejto zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov podniku a neskorších vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľnosti. Právo podniku vyplývajúce zo súhlasu alebo zmluvy podľa prvej vety sa považuje za iné právo k pozemku alebo stavbe podľa osobitného predpisu. Za právneho nástupcu podniku sa považuje aj neskorší vlastník prvkov siete alebo pridružených prostriedkov, ktorých sa súhlas alebo zmluva týka. Odsek 4 posledná veta sa primerane použije na vecné bremená, z ktorých vyplýva oprávnenie podniku umiestniť sieť, jej časť alebo pridružené prostriedky na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo nimi cudziu nehnuteľnosť križovať.“

V ust. § 21 sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15, podľa ktoréhoAk má podnik vlastnícke právo alebo iné právo k nehnuteľnosti, na zriadenie podzemnej telekomunikačnej prípojky vysokokapacitnej siete s dĺžkou do 100 m sa použije postup výnimky z povoľovania ustanovený osobitným predpisom a nevyžaduje sa naň rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie podľa Stavebného zákona.“

Osobitným predpisom je článok 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1309 v platnom znení, teda spomínaného aktu o gigabitovej infraštruktúre.

7. ĎALŠIE ZMENY SÚVISIACE S AKTOM O GIGABITOVEJ INFRAŠTRUKTÚRE

Ďalšie ustanovenia v súlade s aktom o gigabitovej infraštruktúre upravujú povinnosť poskytnúť jednotnému informačnému miestu spolu so základnými informáciami aj informáciu o úrovni obsadenosti fyzickej infraštruktúry, aby bol účinne využitý potenciál jednotného informačného miesta.

Sprístupnené informácie môžu byť obmedzené z dôvodu zachovania bezpečnosti a integrity siete, najmä v rámci kritickej infraštruktúry, národnej bezpečnosti alebo obrany štátu. Príslušné orgány preto môžu určiť, ktoré prvky fyzickej infraštruktúry v rámci kritickej infraštruktúry nemusia byť uvedené v jednotnom informačnom mieste. To platí aj pre stavebné práce, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť koordinácie stavebných prác podľa aktu o gigabitovej infraštruktúre.

Zároveň jednotlivé ustanovenia upravujú základné náležitosti žiadosti, či už sa jedná o záujem o prieskum konkrétnych prvkov fyzickej infraštruktúry na mieste, alebo o prístup k infraštruktúre alebo o koordináciu stavebných prác.

Rovnako ako doteraz sa zachovávajú v platnosti ustanovenia týkajúce sa praktickej aplikácie nástrojov na znižovanie nákladov na zavádzanie vysokokapacitných sietí.

V tomto smere sa úplne zmenili ustanovenia § 25, 26 a 27 zákona.

7.1 Prístup k informáciám na účely budovania vysokokapacitných sietí

Tieto postupy sú upravené v novom ustanovení § 25 zákona.

Prevádzkovatelia sietí a subjekty verejného sektora, ktorí sú povinní poskytnúť informácie podľa osobitného predpisu, sú povinní poskytnúť jednotnému informačnému miestu aj informáciu o úrovni obsadenosti fyzickej infraštruktúry, ktorú majú k dispozícii v elektronickej podobe.

Ústredný orgán štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky určia na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov kritickú infraštruktúru, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 1 a osobitného predpisu.

Subjekty verejného sektora, ktoré vlastnia, spravujú alebo kontrolujú fyzickú infraštruktúru a prevádzkovatelia sietí nie sú povinní poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa osobitného predpisu, ak sa informácie týkajú kritickej infraštruktúry podľa odseku 2 (kritická infraštruktúra, jadrové objekty) alebo fyzickej infraštruktúry, na ktorú sa podľa osobitných predpisov nevzťahuje povinnosť poskytovať informácie, najmä ak ide o fyzickú infraštruktúru slúžiacu na zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu alebo ak je to potrebné na zabezpečenie ochrany utajovanej skutočnosti alebo limitovanej informácie.

Ústredný orgán štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (a) určia na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov druhy stavebných prác považovaných za práce, ktoré súvisia s kritickou infraštruktúrou, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť podľa osobitného predpisu, (b) poskytnú úradu odôvodnenie, kritériá a podmienky uplatňovania výnimiek na tieto druhy stavebných prác, ktoré úrad zverejní prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Ministerstvo určí na základe analýzy vykonanej úradom podľa § 4 ods. 5 písm. s) druhy stavebných prác s obmedzeným rozsahom najmä z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť podľa osobitného predpisu, a poskytne úradu odôvodnenie, kritériá a podmienky uplatňovania výnimiek na tieto druhy stavebných prác, ktoré úrad zverejní prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Subjekt verejného sektora, ktorý vlastní, spravuje alebo kontroluje fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovateľ sietí nie sú povinní poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa osobitného predpisu, ak ide o druhy stavebných prác uvedené v odseku 4 alebo odseku 5 – teda stavebné práce súvisiace s kritickou infraštruktúrou.

Povinnosť podľa osobitného predpisu sa z dôvodov zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany utajovaných skutočností alebo limitovaných informácií podľa osobitných predpisov tiež nevzťahuje na stavebné práce týkajúce sa fyzickej infraštruktúry slúžiacej na zabezpečenie obrany štátu a bezpečnosti štátu.

Jednotné informačné miesto musí spĺňať požiadavky týkajúce sa informačných technológií verejnej správy podľa osobitného predpisu. Podrobnosti o štruktúre, forme a spôsobe poskytovania informácií týkajúcich sa transparentnosti fyzickej infraštruktúry podľa odseku 1 a plánovaných stavebných prác podľa osobitného predpisu jednotnému informačnému miestu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Žiadosť o prieskum fyzickej infraštruktúry podľa osobitného predpisu okrem identifikačných údajov a kontaktných údajov žiadateľa a osoby oprávnenej konať v jeho mene obsahuje aj (a) identifikáciu prvku a popis prvku vysokokapacitnej siete, ktorý sa má inštalovať, (b) geografickú oblasť, v ktorej požaduje prieskum konkrétnych prvkov fyzickej infraštruktúry vymedzenú jednoznačne určeným záujmovým územím, najmä ulicami, adresnými bodmi alebo polygónom zakresleným v mape, ktoré nemôže byť väčšie ako katastrálne územie.

Úrad poskytuje údaje z jednotného informačného miesta do informačného systému územného plánovania a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, štruktúre, forme a kvalite nevyhnutnej na účely podľa osobitných predpisov.

7.2 Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

Je upravený v novom ust. § 26 zákona.

Ústredný orgán štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a dotknuté ostatné ústredné orgány štátnej správy poskytnú úradu zoznam kategórií fyzickej infraštruktúry a kritériá uplatňované na ich určenie podľa osobitného predpisu, ktoré úrad zverejní prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Do zoznamu kategórií fyzickej infraštruktúry podľa odseku 1 sa z dôvodov a na základe kritérií zabezpečenia obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany utajovaných skutočností a limitovaných informácií podľa osobitných predpisov zaraďuje aj kategória fyzickej infraštruktúry slúžiacej na zabezpečenie obrany štátu a bezpečnosti štátu.

Žiadosť o prístup k fyzickej infraštruktúre podľa osobitného predpisu okrem identifikačných údajov a kontaktných údajov žiadateľa a osoby oprávnenej konať v jeho mene obsahuje aj (a) identifikáciu prvku a popis prvku vysokokapacitnej siete, ktorý sa má inštalovať, ktorý obsahuje najmä situačný výkres stavby, plošné, výškové a objemové výmery, a jednoduchý technický opis stavebno-technického a konštrukčno-materiálového riešenia stavby, (b) geografickú oblasť, v ktorej sa žiada o prístup k fyzickej infraštruktúre vymedzenú jednoznačne určeným záujmovým územím, najmä ulicami, adresnými bodmi alebo polygónom zakresleným v mape, ktoré nemôže byť väčšie ako katastrálne územie.

Za deň prijatia žiadosti sa považuje deň doručenia úplnej žiadosti. Prevádzkovateľ sietí alebo subjekt verejného sektora, ktorému bola doručená neúplná žiadosť, je povinný vyzvať žiadateľa na jej doplnenie do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti.

7.3 Koordinácia stavebných prác

Koordináciu stavebných prác upravuje nové ustanovenie § 27 zákona.

Ústredný orgán štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a Úrad jadrového dozoru (a) určia na základe riadne opodstatnených a primeraných dôvodov druhy stavebných prác považovaných za práce, ktoré súvisia s kritickou infraštruktúrou, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť koordinácie stavebných prác podľa osobitného predpisu, (b) poskytnú úradu odôvodnenie, kritériá a podmienky uplatňovania výnimiek na tieto druhy stavebných prác, ktoré úrad zverejní prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Povinnosť koordinovať stavebné práce podľa osobitného predpisu sa z dôvodov zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany utajovaných skutočností alebo limitovaných informácií podľa osobitných predpisov nevzťahuje na stavebné práce týkajúce sa fyzickej infraštruktúry slúžiacej na zabezpečenie obrany štátu a bezpečnosti štátu.

Ministerstvo určí na základe analýzy vykonanej úradom podľa § 4 ods. 5 písm. s) druhy stavebných prác s obmedzeným rozsahom najmä z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť koordinácie stavebných prác podľa osobitného predpisu a poskytne ich úradu spolu s odôvodnením, kritériami a podmienkami uplatňovania výnimiek na tieto druhy stavebných prác prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Subjekt verejného sektora, ktorý vlastní, spravuje alebo kontroluje fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovateľ sietí, ktorý priamo alebo nepriamo vykonáva alebo plánuje vykonať stavebné práce úplne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, nie sú povinní koordinovať stavebné práce, ak sa druhy stavebných prác týkajú kritickej infraštruktúry podľa odseku 1 alebo fyzickej infraštruktúry podľa odseku 2 – infraštruktúra zabezpečujúca obranu štátu.

Žiadosť o koordináciu stavebných prác podľa osobitného predpisu okrem identifikačných údajov a kontaktných údajov žiadateľa a osoby oprávnenej konať v jeho mene obsahuje aj geografickú oblasť, v ktorej sa žiada o koordináciu stavebných prác, jednoznačne určeným záujmovým územím, najmä ulicami, adresnými bodmi alebo polygónom zakresleným v mape, ktoré nemôže byť väčšie ako katastrálne územie.

Za deň prijatia žiadosti sa považuje deň doručenia úplnej žiadosti. Subjekt verejného sektora, ktorý vlastní, spravuje alebo kontroluje fyzickú infraštruktúru, a prevádzkovateľ sietí, ktorý priamo alebo nepriamo vykonáva alebo plánuje vykonať stavebné práce úplne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, ktorému bola doručená neúplná žiadosť, je povinný vyzvať žiadateľa na jej doplnenie do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti.

7.4 Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove

Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove upravujú nové ustanovenia § 29 a 30 zákona.

Dotknuté ústredné orgány štátnej správy a ostatné dotknuté ústredné orgány štátnej správy poskytnú úradu zoznam kategórií budov a druhy budov určených podľa osobitného predpisu, ktoré úrad zverejní prostredníctvom jednotného informačného miesta.

Žiadosť o prístup k prístupovému bodu a fyzickej infraštruktúre v budove podľa osobitného predpisu okrem identifikačných údajov a kontaktných údajov žiadateľa a osoby oprávnenej konať v jeho mene obsahuje aj (a) identifikáciu budovy, v ktorej sa žiada o prístup, (b) prvky fyzickej infraštruktúry, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, (c) identifikáciu prvku a popis prvku vysokokapacitnej siete, ktoré sa majú inštalovať.

Do zoznamu kategórií budov a druhov budov podľa odseku 1 sa z dôvodov zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany utajovaných skutočností a limitovaných informácií podľa osobitných predpisov zaraďujú ako druh budov aj stavby pre obranu štátu.

Za deň prijatia žiadosti sa považuje deň doručenia úplnej žiadosti. Držiteľ práva na využívanie prístupového bodu a fyzickej infraštruktúry v budove, ktorému bola doručená neúplná žiadosť, je povinný vyzvať žiadateľa na jej doplnenie do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti.

Podnik je pred umiestnením prvkov vysokokapacitnej siete na fyzickú infraštruktúru alebo do fyzickej infraštruktúry povinný uzavrieť s prevádzkovateľom siete zmluvu o prístupe k fyzickej infraštruktúre.

Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s poskytnutím informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, umožnením prieskumu konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste, vybavením žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre a s vybavením žiadosti o koordináciu stavebných prác znáša podnik žiadajúci o prístup.

Podnik je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a iných informáciách dôverného charakteru, ku ktorým získal prístup v súvislosti s výkonom jeho oprávnení podľa § 25 až 27 a 29; to sa nevzťahuje na poskytnutie informácií úradu na účely riešenia sporu podľa osobitného predpisu.

8. TRANSPARENTNOSŤ A UVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ UŽÍVATEĽOM

Úrad podľa ustanovenia § 83 ods. 4 zabezpečuje bezplatný prístup aspoň k jednému porovnávaciemu nástroju, ktorý obsahuje možnosť porovnávať ceny, poplatky a kvalitu fungovania služby medzi jednotlivými ponukami, ktoré sú dostupné pre spotrebiteľov. Spotrebitelia môžu z tohto nástroja profitovať len v prípade aktuálnosti a úplnosti ponúk poskytovateľov.

Ako uvádza zákonodarca v dôvodovej správe, z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozšíriť povinnosti podnikov, t. j. zasielanie údajov do porovnávacieho nástroja, pričom porovnávací nástroj môže pozitívne pôsobiť nielen na spotrebiteľov, ale na celé konkurenčné prostredie len v prípade aktuálnosti a úplnosti dát všetkých podnikov poskytujúcich službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu nezávislú od čísel.

Vzhľadom na znenie odseku 4 písm. a), ktorý definuje, že ide o služby poskytované za opakujúcu sa priamu peňažnú platbu alebo priamu peňažnú platbu na základe spotreby, je zároveň presne vymedzené, že do porovnávacieho nástroja úradu sa zadávajú informácie o službách na báze opakujúcich sa platieb (t. j. paušály) alebo platieb podľa spotreby (t. j. kredity).

V tomto smere sa v ust. § 83 za odsek 5 novelou vložil nový odsek 6, na základe ktorého „Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu, verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu nezávislú od čísel, je povinný poskytnúť úradu informácie podľa odseku 4 písm. a) a b). Podnik je pri každej zmene svojej platnej ponuky povinný poskytnúť úradu aktualizované informácie podľa prvej vety, a to najneskôr v pätnásty deň mesiaca, ktorý nasleduje po takejto zmene.“.

Doterajšie odseky 6 až 10 sa označili ako odseky 7 až 11.

9. OCHRANA PROTI RUŠENIU

Ustanovenie § 108 upravuje prevádzku sietí a zariadení v tom zmysle, že ich prevádzka musí prebiehať tak, aby nedochádzalo k škodlivému rušeniu.

Ustanovenie § 108 ods. 5 novela dopĺňa spôsobom, ktorý doplňuje možnosť zasahovania proti neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám.

Podľa novelizovaného znenia § 108 ods. 5: Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu na ochranu osôb, ktorých život alebo zdravie je bezprostredne ohrozené, na ochranu ústavného zriadenia, na zachovanie bezpečnosti štátu, na zabezpečenie obrany štátu, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti, proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb, na zabránenie šírenia rádiových vĺn alebo na vykonanie vojenského výcviku; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby okrem smerového rušenia globálneho navigačného satelitného systému na lokálnej úrovni alebo iných záchranných služieb. Inej osobe ako je oprávnený orgán štátu sa použitie technického prostriedku podľa prvej vety zakazuje.“

Ako uvádza dôvodová správa, novela zavádza možnosť postihnúť priamo nepovolené použitie rušičiek a zároveň sa doplňuje možnosť zasahovania proti neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám, ktoré lietajú hlavne v automatickom režime a môžu slúžiť aj na pašovanie omamných a psychotropných látok, zbraní a nelegálneho tovaru a potenciálne môžu byť použité aj na teroristickú činnosť, ako je napríklad dopravenie výbušniny na určené miesto, alebo aplikácia nebezpečnej látky do zdrojov pitnej vody.

Pri zasahovaní proti takýmto neoprávnene používaným bezpilotným lietadlám, sa z praktického hľadiska dá použiť výlučne lokálne rušenie globálneho navigačného satelitného systému. Nakoľko ide o lokálne a krátkodobé rušenie globálneho navigačného satelitného systému nemá použitie takéhoto technického prostriedku zásadný vplyv na bezpečnosť letovej prevádzky.

Publikované dňa 29.01.2026.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....