Podnikatelia

NOVELA ZÁKONA O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII

  • Vydanie: ULC PRO BONO 09/2025

1. ABSTRAKT

Národná rada SR schválila dňa 10. septembra 2025 novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon“).

Základným cieľom novely zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstraňujú niektoré administratívne povinnosti a aplikačné nedostatky. Rozširuje sa právna úprava fikcie zmluvnej pokuty, odstraňuje sa administratívna náročnosť preukazovania ďalšieho veriteľa pri predpokladanom úpadku v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, upravuje sa proces malého konkurzu, odstraňujú sa niektoré administratívne požiadavky, upravuje sa konštruovanie a hlasovanie veriteľského výboru, dochádza k spresneniu právnej úpravy výmeny správcu a k ďalším úpravám smerujúcim k zjednodušeniu predkladania reštrukturalizačného plánu, upravujú sa podmienky a rozširujú sa možnosti pri speňažovaní majetku v oddlžení, dochádza k rozšíreniu oprávnených osôb na výkup majetku z konkurznej podstaty. Podstatné zmeny nájdete v našom článku.

2. STANDSTILL

Tento pojem znamená obmedzenie majetkových dispozícií počas úpadku dlžníka, keďže v prípade, ak by dlžník počas úpadku disponoval svojim majetkom, môže sa dopustiť zvýhodňovania veriteľa.

Podľa novelizovaného § 3 ods. 4 dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak (i) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo (ii) ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.

Momentom úpadku nastáva vo vzťahu majetkovej štruktúre dlžníka situácia, že na majetku (majetkových hodnotách) dlžníka sa presadia chránené majetkové záujmy veriteľov. Stav úpadku sa objektivizuje až neskôr, a to súdnym rozhodnutím, ktoré ho môže deklarovať. Medzi úpadkom a jeho zistením tak vzniká medziobdobie, počas ktorého vo vzťahu k tretím osobám vystupuje dlžník (štatutárny orgán dlžníka) ako ten, kto je oprávnený nakladať s majetkom.

To znamená, že dlžník má dve výnimky zo zákazu nakladania s majetkom, ale po novom nemusia byť splnené kumulatívne, ale novela zákona v ust. § 3 ods. 4 použitím slova „alebo“ stanovila, že ide o jednu výnimku alebo druhú. Nie obe naraz.

3. NÁVRH NA VYHLÁSENIE KONKURZU

Novelizované ust. § 11 ods. 2 stanovuje, že Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi právnickou osobou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva, stanovy alebo iný obdobný zakladateľský dokument nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Premlčacia doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty začína plynúť vyhlásením konkurzu alebo vyhlásením konkurzu podľa § 106j; nárok zo zmluvnej pokuty podľa tohto odseku a § 74 ods. 7 možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu len raz. Právnická osoba sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Ide o zovšeobecnenie právnej úpravy. V prípade porušenia povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bude platiť, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zodpovednou osobou a právnickými osobami, akými sú nielen obchodné spoločnosti, ale napr. aj nadácie, či družstvá. Jedná sa o rozširujúci výpočet, ktorý po novom pokrýva všetky druhy právnických osôb. Upravilo sa plynutie, resp. začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, ktorá začína plynúť vyhlásením konkurzu a v prípade, ak ide o zmenu malého konkurzu, od momentu vyhlásenia konkurzu podľa § 106j. Nárok na zmluvnú pokutu možno uplatniť voči každej osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak ak už tento nárok bol uplatnený na základe jednej skutkovej podstaty, nemal by sa uplatňovať voči rovnakej osobe duplicitne., t. j. nároky na zákonné zmluvné pokuty vzniknuté podľa tohto novelizovaného ustanovenia nemožno kumulovať voči tej istej osobe.

Novela odstraňuje povinnosť označovať druhého veriteľa vo veriteľskom návrhu v prípade, že došlo k zverejneniu oznámenia o platobnej neschopnosti (napr. zverejnenie upovedomenia o zastavení exekúcie) alebo platobnú neschopnosť možno odôvodnene predpokladať ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Ďalej, podľa novelizovaného ust. § 12 ods. 1 Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada; to neplatí, ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 176 ods. 1.

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra novela upravuje jednotlivé elektronické formuláre špecializovaného portálu, ktoré sú priamo určené na realizáciu konkrétneho úkonu v konaní vedenom v insolvenčnom registri. Inak povedané, zákon konkretizuje spôsob podania a realizácie konkrétneho úkonu prostredníctvom priamo na to určeného elektronického formulára, ktorý sa podáva elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu. Každé takéto podanie musí byť súčasne autorizované. V prípade nesplnenia atribútu spôsobu a formy podania sa na takéto podanie nebude prihliadať.

V tomto smere aj ďalší úkon je potrebné realizovať elektronicky, a to prevod alebo prechod pohľadávky počas konania. Podľa novelizovaného § 25 ods. 1: Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, takýto veriteľ alebo nadobúdateľ pohľadávky oznámi túto skutočnosť elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. K oznámeniu je potrebné doložiť listiny, ktoré osvedčujú dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, a označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok.“

V neposlednom rade, novelizované ust. § 32 ods. 2 stanovuje, že „Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ prihlásenej pohľadávky popiera pohľadávku elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný, inak sa na popretie pohľadávky neprihliada. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.“

4. VYHLÁSENIE KONKURZU

Novela explicitne upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie.

Podľa novelizovaného ust. § 23 ods. 1 Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz a dlžník sa stáva úpadcom. Konkurz je vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

Podľa novelizovaného ust. § 167a ods. 3: „Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz je vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.“

Právne účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie teda nastávajú deň po faktickom zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. DORUČOVANIE PRIHLÁŠOK

Novela zákona na viacerých miestach a vo viacerých ustanoveniach precizuje spôsob doručovania prihlasovania pohľadávok výlučne elektronickou formou, a to prostredníctvom na to určeného formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky konkurzného správcu. Zákon vyžaduje autorizáciu prihlášky. V prípade nedodržania spôsobu a formy podania prihlášky sa na ňu nebude prihliadať. Pre prihlášku bude určený konkrétny formulár „na to určený“, a teda tento úkon musí byť v príslušnom konaní realizovaný formou a spôsobom presne na to určeným.

Novela ďalej reflektuje potrebu zosúladenia režimu prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov. Pokiaľ ide o veriteľa, ktorý nemá obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný si ustanoviť zástupcu na doručovanie s obvyklým pobytom, bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi. Pokiaľ tento veriteľ povinnosť ustanoviť si zástupcu a oznámiť túto skutočnosť správcovi nesplní, doručovať sa mu bude výlučne zverejnením dokumentov v insolvenčnom registri. Túto povinnosť si môže splniť kedykoľvek počas konania.

6. ZMENA V POPRETÍ POHĽADÁVKY

Novela upravila spôsob riešenia situácie, kedy veriteľovi popierajúcemu pohľadávku iného veriteľa zaniklo postavenie účastníka bez právneho nástupcu a teda v takomto prípade je potrebné jednoznačne určiť, aký dopad na proces má jeho popretie.

Podľa nového odseku 15 v ust. § 32 zákona: „Ak veriteľovi, ktorý poprel pohľadávku iného veriteľa, zaniklo postavenie účastníka konania bez právneho nástupcu, súd konanie preruší a vyzve správcu, aby podal v lehote nie kratšej ako 30 dní návrh na pokračovanie v konaní. Ak správca v určenej lehote nepodá návrh na pokračovanie v konaní, na popretie pohľadávky iného veriteľa podľa prvej vety sa neprihliada a súd konanie zastaví.“

7. VÝMENA SPRÁVCU

Právna úprava účinná od 17. júla 2022 upravila náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym alebo osobitným subjektom, t. j. dlžníkov, ktorí svojím osobitným predmetom činnosti, veľkosťou alebo spôsobom riešenia úpadku vyžadujú špeciálnu „správu“, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať správcovia zapísaní do oddielu špeciálnych správcov. V prípade týchto špeciálnych subjektov sa tak náhodným výberom ustanovuje správca, ktorý je zapísaný v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov. V konkurznom konaní však možno na rokovaní schôdze veriteľov hlasovať o výmene správcu, pričom aplikačná prax v niektorých prípadoch nesprávne aplikovala pravidlá pri výmene správcu na prvej schôdzi v týchto špecifických prípadoch. V tomto smere sa novelizovalo ust. § 36 ods. 4, najmä písmeno b).

Na základe novelizovaného ust. § 36 ods. 4, súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak (a) novému správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka, (b) ide o konanie, v ktorom sa ustanovuje správca náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom zo správcov zapísaných v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov, a správca schválený schôdzou veriteľov nie je v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov zapísaný, alebo (c) neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať.

V ust. § 36 sa za odsek 4 novelou vložil nový odsek 5, na základe ktorého „Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.“

8. ZMENY VO VERITEĽSKOM VÝBORE

Novelizované ust. § 37 ods. 1 znie nasledovne: Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Ak § 131 ods. 3 neustanovuje inak, prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov, ak s tým súhlasia. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ak s tým súhlasí. Ak veriteľský výbor nebol ustanovený, o voľbe prvých členov veriteľského výboru sa hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.“

Novelizované ust. § 38 ods. 1 znie nasledovne: Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca; ak pôsobnosť veriteľského výboru vykonáva prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, činnosť veriteľského výboru riadi tento veriteľ. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.“

Napokon, novelizované ust. § 39, ktoré upravuje situáciu ak sa neustanoví veriteľský výbor, znie nasledovne: „Ak v konkurze nebol ustanovený veriteľský výbor, v konkurze sa až do ustanovenia veriteľského výboru postupuje bez veriteľského výboru; to neplatí, ak súd určil, že bude vykonávať funkciu veriteľského výboru v plnom rozsahu alebo v rozsahu, ktorý určil, do ustanovenia veriteľského výboru. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený.“

Z uvedených novelizovaných ustanovení vyplýva, že v prípade, ak nie je zvolený dostatočný zákonný počet členov veriteľského výboru, funkciu veriteľského výboru vykonáva prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ak samozrejme s ustanovením do takejto funkcie súhlasí, pričom tento veriteľ súčasne riadi činnosť veriteľského výboru.

Ak nebol zvolený veriteľský výbor, o voľbe členov sa bude hlasovať na najbližšej schôdzi veriteľov, pričom v konaní sa pokračuje bez veriteľského výboru, ak súd nerozhodne inak. V takomto prípade je súd oprávnený určiť, že funkciu veriteľského výboru bude vykonávať, prípadne má oprávnenie určiť aj rozsah výkonu tejto funkcie. Správca je povinný oznámiť súdu, že veriteľský výbor nebol ustanovený a v takomto prípade postupuje v konaní s odbornou starostlivosťou tak, aby naplnil účel a cieľ samotného konania. Ak súd rozhodne inak, samozrejme je povinný postupovať v súlade s príslušným rozhodnutím.

Novelizované ust. § 37 ods. 5 znie nasledovne: „Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru; ustanovenia § 199 týmto nie sú dotknuté.“

Uvedené ustanovenie po novom upravuje osobitné pravidlá pre doručovanie veriteľskému výboru, resp. sa explicitne uvádza, že ak sa doručuje veriteľskému výboru, nejde ani o správcu a ani súd. Ak sa má však doručovať správcovi alebo súdu, aj veriteľský výbor má komunikovať prostredníctvom insolvenčného registra.

9. ZAPOČÍTANIE POHĽADÁVOK

V § 54 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Proti spriaznenej pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.“

Ako uvádza dôvodová správa, z dôvodu ochrany konkurznej podstaty, je po novom potrebné ochrániť spriaznené pohľadávky dlžníka pred ich započítaním s jeho záväzkami, aj keď oba vznikli pred vyhlásením konkurzu.

10. ÚČTOVNÉ A DAŇOVÉ POVINNOSTI ÚPADCU

Ustanovenie § 74 sa dopĺňa odsekom 7, na základe ktorého „Úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu je povinný najneskôr ku dňu vyhlásenia konkurzu zabezpečiť, aby úpadca neporušoval povinnosť podľa § 40 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka. Ak tak úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu neurobí, má sa za to, že včas nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 sa nemôže zbaviť.“

Úpadca je zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a plnenie si svojich účtovných a daňových povinností, z ktorých následne správca v insolvenčnom konaní vychádza. V prípade, ak si tieto povinnosti úpadca, resp. dlžník neplní, správca sa dostáva do situácie, kedy má vypracovávať návrh individuálnej účtovnej uzávierky, hlavnej knihy či daňového priznania na základe vlastného odhadu, nesprávnych alebo neúplných informácií, čo vedie nielen k predĺženiu procesu. Ako uvádza dôvodová správa, práve preto sa explicitne upravila nielen povinnosť neporušovať povinnosti dotýkajúce sa vedenia účtovníctva pod sankciou vzniku fikcie zmluvnej pokuty, ale súčasne sa ukladá aj tretím subjektom, ktoré sú poverené viesť účtovníctvo úpadcu, aby predložili všetku dokumentáciu v tejto súvislosti, ktorú majú k dispozícii.

V tomto smere novelizované ust. § 74 ods. 4 uvádza, že „Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu. Ak nebola splnená povinnosť podľa § 74 ods. 7, je osoba poverená vedením účtovníctva úpadcupovinná odovzdať správcovi alebo úpadcovi účtovnú dokumentáciu úpadcu v rozsahu, v akom ju má k dispozícii.“

11. REŠTRUKTURALIZAČNÝ PLÁN

Podľa novelizovaného znenia ust. § 133 reštrukturalizačný plán vypracuje a vypracovaný plán predloží prostredníctvom špecializovaného portálu na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu a súdu, dlžník.

V reštrukturalizácii je po novom predkladateľom plánu výlučne dlžník (úpadca). V súvislosti s tým dochádza novelou zákona k všetkým potrebným legislatívno-technickým zmenám. Uvedené nezbavuje správcu jeho povinností v rámci reštrukturalizácie, najmä spolupracovať pri vypracovaní plánu.

Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zavedením insolvenčného registra dochádza k úpravám aj v prípade predkladania plánu, ktorý sa bude predkladať prostredníctvom špecializovaného portálu, ktorú bude obsahovať funkcionalitu pre evidenciu, spracovanie a následne na predkladanie plánu tak veriteľom, ako aj súdu. Insolvenčný register má umožniť zachovanie znenia v jeho jednotlivých verziách, čím sa má zabezpečiť nielen efektívnosť pri jeho tvorbe a schvaľovaní, ale aj transparentnosť.

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidovaní plánu už plán nemusí byť uložený na nahliadnutie v kancelárii správcu, nakoľko bude dostupný v insolvenčnom registri.

Rovnako tak plán potvrdený súdom sa nezverejňuje, nakoľko podľa novelizovaného ust. § 153 ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Plán potvrdený súdom zaevidovaný v insolvenčnom registri sa nezverejňuje.

12. STOP REŤAZENIU REŠTRUKTURALIZÁCIÍ

Podľa novelizovaného ust. § 160: „V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo v prípade povolenia ich reštrukturalizácie skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.“

Ako uvádza dôvodová správa, uvedeným ustanovením sa má zabrániť špekulatívnemu reťazeniu reštrukturalizácií. Pokiaľ by bola podľa pôvodného právneho stavu povolená reštrukturalizácia skôr, ako by bol plán z predchádzajúcej reštrukturalizácie riadne splnený, dochádzalo by tzv. dvojitému skracovaniu pohľadávok, čo má za dôsledok ukracovanie veriteľa, nakoľko dochádza k dvojitému resp. teoreticky nekonečnému znižovaniu hodnoty pohľadávok. Podľa novej právnej úpravy sa prechádzajúci reštrukturalizačný plán stáva neúčinným voči všetkým veriteľom, ktorých nároky z predošlého plánu neboli ešte splnené (samozrejme v rozsahu, v akom neboli splnené), čím sa odstraňuje tzv. dvojitý resp. teoreticky nekonečný haircut pohľadávok.

13. POHĽADÁVKA ZO ZMENKY

Po novom, podľa § 166a ods. 1, písm. d), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené aj pohľadávky zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom.

V právnej úprave oddlženia boli zmenky zaradené do pohľadávok vylúčených s uspokojenia, nakoľko išlo o problematický inštitút a bolo nutné prihliadať na kauzálnu podstatu. Ako však uvádza dôvodová správa, vzhľadom na závery ESĽP sa pohľadávky zo zmenky zaraďujú medzi pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Vo vzťahu k týmto pohľadávkam sa však vzhľadom a ich charakter považuje za nevyhnutné upraviť pravidlo k poradiu uspokojenia. Tieto pohľadávky sa uspokoja až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok.

14. LEHOTA NA PODANIE ŽALOBY O VYLÚČENIE MAJETKU ZO SÚPISU

Novela zaviedla lehotu na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu. Zavedením lehoty sa rieši situácia, kedy konanie v prípade nepodania žaloby nemohlo pokračovať.

Podľa novelizovaného ust. § 167j, odsek 2: Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu v lehote 60 dní od doručenia výzvy. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči. Ak lehota na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu uplynie márne, má sa za to, že zapísanie majetku do súpisu je nesporné.

Lehota je teda 60 dní od doručenia výzvy správcu.

15. SPEŇAŽENIE NEHNUTEĽNOSTI

Novelizované ust. § 167n ods. 1 stanovuje, že „Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu správca speňaží dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu, ak o to požiada veriteľ, ktorý uhradí preddavok na náklady dražby; inak tieto nehnuteľnosti správca speňaží ako hnuteľnú vec.“

Ako uvádza dôvodová správa, poznatky z aplikačnej praxe poukazujú na problematické speňažovanie majetku v oddlžení, najmä v súvislosti s povinnosťou speňažovania nehnuteľností dražbou, V mnohých prípadoch samotné speňaženie dražbou nebolo neúčelné vzhľadom na náklady dražby. Z uvedených dôvodov sa po novom umožňuje speňažovanie nehnuteľností (okrem obydlí) dražbou, avšak len za predpokladu, že o to veriteľ a súčasne uhradí preddavok na náklady dražby (ide o kumulatívne predpoklady). Ak nie sú splnené, nehnuteľnosti správca speňaží ako hnuteľnú vec.

16. PRÁVO VYKÚPIŤ MAJETOK Z KONKURZNEJ PODSTATY

Novela rozširuje okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatňovať právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, a to o bývalého manžela (má slúžiť na ochranu bývalého manžela najmä v prípadoch, kedy nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a spoluvlastníka nehnuteľnosti (je vhodné umožniť spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vykúpiť podiel druhého spoluvlastníka, čo môže mať pozitívny vplyv na hospodárenie so spoločnou vecou).

Bývalý manžel alebo spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorý je oprávnenou osobou podľa § 167r ods. 4 v znení účinnom od 1. októbra 2025, v konaniach, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, môže uplatniť právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty podľa § 167r ods. 2 alebo právo ponúknuť vec na predaj podľa § 167r ods. 5 prvýkrát 1. októbra 2025, ak lehoty na uplatnenie práv neuplynuli do 30. septembra 2025.

17. VÝBER ĎALŠÍCH PODSTATNÝCH ZMIEN

Právna úprava ruší formalizovaný proces, pri ktorom bol správca odvolávaný z funkcie vydaním uznesenia súdu. Správcovi tak po novom zanikne funkcia priamo zo zákona zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v insolvenčnom registri. Správcovi samozrejme povinnosti po zrušení konkurzu ostávajú zachované, vrátane jeho disciplinárnej zodpovednosti.

Na účely odstránenia prekážok v procese malého konkurzu, kedy absencia procesu odstránenia nedostatkov návrhu na vyhlásenie malého konkurzu v niektorých prípadoch znemožnila riešiť úpadok v malom konkurze, aj keď inak boli splnené podmienky, sa navrhuje upraviť proces odstránenia nedostatkov návrhu obdobne ako v konkurze. Súd teda v prípade zistenia nedostatkov vyzve navrhovateľa odstrániť nedostatky v lehote 10 dní. Ak nedostatky nebudú odstránené súd návrh odmietne, pričom voči tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie – toto uznesenie sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

Právna úprava prináša flexibilitu hlasovania, keďže sa veriteľ nebude musieť fyzicky zúčastniť hlasovania na zasadnutí veriteľského výboru. Zaslaním svojho hlasu sa hlasujúci veriteľ bude považovať za prítomného.

Pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín. Na zabezpečenie spriaznených pohľadávok zabezpečovacím právom sa v reštrukturalizácii neprihliada.

Súd ustanoví, toho istého správcu, ktorý bol vybraný na účely reštrukturalizácie aj do nadchádzajúceho konkurzného konania z dôvodu znalosti jednotlivých informácií, ktoré vyplynuli z reštrukturalizačného konania.

Novela zákona s ohľadom na legislatívno-technické zmeny a súvisiace novelizácie, upravila aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch v platnom znení a zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18. PRECHODNÉ USTANOVENIA

Novela zákona je účinná odo dňa 01. októbra 2025.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je určená na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, táto plynie podľa nových pravidiel účinných od 1. októbra 2025 len v konaniach, ktoré začali po účinnosti tohto zákona; v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 30. septembra 2025, sa posudzuje podľa pôvodného znenia zákona.

Upravujú sa účinky doručovania v konaniach, ktoré začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025.

Všetky údaje z týchto konaní budú premigrované do nového insolvenčného registra a aj v týchto konaniach sa pro futuro budú uplatňovať už nové pravidlá doručovania podaní súdu a správcovi, vrátane zverejňovania a účinkov dokumentov súdu a správcu. Pokiaľ ide o účinky už realizovaných úkonov vo vedených konaniach, tieto ostávajú zachované.

V konkurzoch a vyrovnaniach vedených podľa predpisov účinných do 30. júna 2005 podľa § 206, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. septembra 2025, je správca oprávnený speňažovať majetok spôsobom podľa § 92; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

Ustanovenie § 167j ods. 2 v znení účinnom od 1. októbra 2025 (žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu) sa použije aj na konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025; ak bola výzva správcu podľa § 167j ods. 2 v znení účinnom do 30. septembra 2025 doručená do 30. septembra 2025, lehota na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 167j ods. 2 v znení účinnom od 1. októbra 2025 uplynie najskôr 31. decembra 2025.

Publikované dňa 30.10.2025.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....