Služby

NOVELA ZÁKONA O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH

  • Vydanie: ULC PRO BONO 09/2025

1. ABSTRAKT

Dňa 10. septembra 2025 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon“). Novela zákona nadobúda účinnosť 1. novembra 2025.

Novela zákona implementuje do nášho právneho poriadku nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu. Nariadenie sa dotýka predovšetkým pôsobnosti zákona o mediálnych službách a činnosti regulátora, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. Novela zákona vydavateľom periodických publikácií a prevádzkovateľom spravodajských webových portálov ukladá nové povinnosti za účelom zabezpečenia transparentnosti financovania štátnej reklamy, a tiež povinnosť poskytovania súčinnosti regulátorovi. Podrobnosti sa dočítate v našom článku.

2. ROZŚÍRENIE PREDMETU A PÔSOBNOSTI ZÁKONA

Z dôvodu potreby implementovať niektoré ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) (ďalej aj „EMFA“), ktoré sa týkajú poskytovateľov systémov merania sledovanosti, sa rozširuje pôsobnosť zákona aj o úpravu práv a povinností poskytovateľov systémov merania sledovanosti. V tomto smere sa ust. § 1 novelou rozširuje o písm. c), čo znamená, že okrem doterajšej pôsobnosti sa zákon vzťahuje aj na práva a povinnosti poskytovateľa systémov merania sledovanosti.

V nadväznosti na zmeny, ktoré súvisia s implementáciou EMFA, sa všeobecnejšie formuluje ustanovenie zákona, ktoré upravuje pôsobnosť zákona v oblasti samoregulačných mechanizmov a koregulácie pri poskytovaní obsahových služieb podľa tohto zákona alebo v oblastiach regulovaných týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, ktorými sú napr. EMFA, zákon o reklame alebo zákon o publikáciách.

V súvislosti s potrebou implementácie čl. 25 EMFA sa rozširuje pôsobnosť zákona aj o úpravu povinností osôb pri prideľovaní verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu, a to na základe doplneného písm. h) v ust. § 1.

3. POSKYTOVATEĽ SYSTÉMOV MERANIA SLEDOVANOSTI

Za ustanovenie § 7 novela vkladá nové ust. § 7a, ktorý upravuje poskytovateľa systémov merania sledovanosti.

Podľa tohto doplnenia sa tento zákon vzťahuje na poskytovateľa systémov merania sledovanosti, ak má svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike.

4. REDAKČNÁ ZODPOVEDNOSŤ A REDAKČNÉ ROZHODNUTIE

V súvislosti s implementáciou EMFA sa upravili definície pojmov redakčná nezávislosť a redakčné rozhodnutie.

V nadväznosti na EMFA sa upravuje, že redakčnou zodpovednosťou je taktiež vykonávanie účinnej kontroly poskytovateľom obsahovej služby nad výberom komunikátov novinárskej povahy a iných komunikátov tvoriacich periodickú publikáciu, spravodajský webový portál alebo agentúrny servis a nad usporiadaním týchto komunikátov v rámci poskytovanej obsahovej služby. Tiež sa doplňuje, že redakčným rozhodnutím môže byť aj prijatie rozhodnutia, ktoré súvisí s každodennou prevádzkou vydávania periodickej publikácie, agentúrneho servisu alebo s prevádzkou spravodajského webového portálu.

Podľa novelizovaného ust. § 10 ods. 1: Redakčná zodpovednosť je vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich časovým usporiadaním do programovej štruktúry, ak ide o vysielanie programovej služby alebo do katalógu programov, ak ide o audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie. Redakčná zodpovednosť je aj vykonávanie účinnej kontroly poskytovateľom obsahovej služby nad výberom komunikátov novinárskej povahy a iných komunikátov tvoriacich periodickú publikáciu, spravodajský webový portál alebo agentúrny servis a nad usporiadaním týchto komunikátov v rámci poskytovanej obsahovej služby.“

Podľa novelizovaného ust. § 10 ods. 2: Redakčné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré sa pravidelne prijíma na účel plnenia redakčnej zodpovednosti a súvisí s každodennou prevádzkou vysielania programovej služby, poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, vydávania periodickej publikácie, agentúrneho servisu alebo s prevádzkou spravodajského webového portálu.“

5. POSKYTOVANIE SYSTÉMOV MERANIA SLEDOVANOSTI A POVINNOSTI POSKYTOVATEĽA TAKÝCH SYSTÉMOV

Novela zákona dopĺňa tretiu časť zákona o novú štvrtú hlavu, upravujúcu poskytovanie systémov merania sledovanosti.

Ako uvádza dôvodová správa, meranie sledovanosti má priamy vplyv na prideľovanie a ceny reklamy, ktorá predstavuje hlavný zdroj príjmov mediálneho sektora. Je kľúčovým nástrojom na hodnotenie výkonnosti mediálneho obsahu a pochopenie preferencií publika na účely plánovania budúcej produkcie obsahu. Účastníci mediálneho trhu, najmä poskytovatelia mediálnych služieb a šíritelia reklamy, by teda mali mať možnosť vychádzať z objektívnych a porovnateľných údajov o sledovanosti, ktoré pochádzajú z transparentných, objektívnych a overiteľných riešení merania sledovanosti. Meranie sledovanosti by sa malo v zásade vykonávať v súlade so všeobecne uznávanými odvetvovými samoregulačnými mechanizmami.

Povinnosti poskytovateľa systémov merania sledovanosti upravuje novelizované ust. § 25a.

Poskytovateľ systémov merania sledovanosti je povinný dodržiavať povinnosti vyplývajúce z osobitného predpisu.

Poskytovateľ systémov merania sledovanosti je povinný oznámiť regulátorovi najneskôr v deň začatia poskytovania systémov merania sledovanosti (i) názov, identifikačné číslo organizácie, sídlo a právnu formu, ak je poskytovateľom systémov merania sledovanosti právnická osoba, (ii) meno a priezvisko, dátum narodenia, štátne občianstvo, trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt, ak je poskytovateľom systémov merania sledovanosti fyzická osoba, (iii) zoznam subjektov a nimi poskytovaných služieb, na ktoré sa systémy merania sledovanosti aplikujú, (iv) informáciu, či poskytovateľ systémov merania sledovanosti podlieha niektorému samoregulačnému mechanizmu alebo samoregulačnému orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje.

Poskytovateľ systémov merania sledovanosti je povinný poskytnúť regulátorovi aktuálne, presné a komplexné informácie o metodike, ktorú používajú jeho systémy merania sledovanosti do 15 dní od doručenia žiadosti regulátora o informácie.

Meranie sledovanosti je činnosť získavania, interpretovania alebo iného spracúvania údajov o počte a vlastnostiach používateľov mediálnych služieb alebo používateľov obsahu na online platformách na účely rozhodovania o prideľovaní, cenách, nákupe alebo predaji reklamy, alebo rozhodovania o plánovaní alebo distribúcii obsahu. Meranie sledovanosti zahŕňa systém merania akéhokoľvek publika, teda okrem merania sledovanosti, taktiež meranie návštevnosti online tlače alebo počúvanosti rozhlasového vysielania.

Z článku 24 EMFA vyplýva pre poskytovateľov systémov merania sledovanosti viacero povinností, nad plnením ktorých bude vykonávať dohľad práve regulátor. Pre regulátora je preto nevyhnutné poznať okruh regulovaných subjektov, čo je dôvodom navrhovaného zavedenia oznamovacej povinnosti poskytovateľov merania sledovanosti vo vzťahu k regulátorovi. Oznamovacia povinnosť sa viaže k minimálnemu rozsahu údajov, ktoré sú pre regulátora nevyhnutné za účelom identifikovania subjektov, nad ktorými má vykonávať dohľad. V súvislosti s výkonom dohľadu a zavedením systému koregulácie v oblasti poskytovania systémov merania sledovanosti je pre regulátora nevyhnutné mať k dispozícii aj informáciu, či poskytovateľ systémov merania sledovanosti podlieha niektorému samoregulačnému mechanizmu alebo samoregulačnému orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje.

6. VPLYV NA NARUŠENIE PLURALITY INFORMÁCIÍ

Podľa novelizovaného ust. § 101 ods. 1: „Regulátor posudzuje vplyv poskytovateľa obsahovej služby, poskytovateľa online platformy a mediálnej skupiny na pluralitu informácií na mediálnom trhu a reklamný trh a vyhodnocuje riziko narušenia plurality informácií, ktoré hrozí uplatnením tohto vplyvu.“

Podľa novelizovaného ust. § 101 ods. 2: „Poskytovateľ s rozhodujúcim vplyvom na narušenie plurality informácií je poskytovateľ obsahovej služby alebo poskytovateľ online platformy, ktorej trhový podiel či už samostatne alebo spolu s ostatnými obsahovými službami alebo online platformami mediálnej skupiny presahuje podiel 60 % na celom reklamnom trhu Slovenskej republiky.“

Podľa novelizovaného ust. § 101 ods. 3: „Poskytovateľ s relevantným vplyvom na narušenie plurality informácií je poskytovateľ obsahovej služby alebo poskytovateľ online platformy, ktorej trhový podiel či už samostatne alebo spolu s ostatnými obsahovými službami alebo online platformami mediálnej skupiny presahuje podiel 30 % na celom reklamnom trhu Slovenskej republiky.“

Podľa novelizovaného ust. § 101 ods. 4: „Poskytovateľ s nízkym vplyvom na narušenie plurality informácií je poskytovateľ obsahovej služby alebo poskytovateľ online platformy, ktorej trhový podiel či už samostatne alebo spolu s ostatnými obsahovými službami alebo online platformami mediálnej skupiny nepresahuje podiel 30 % na celom reklamnom trhu Slovenskej republiky.“

Podľa novelizovaného ust. § 101 ods. 5: „Regulátor súhlas podľa tohto zákona, ktorý by viedol k získaniu rozhodujúceho vplyvu na narušenie plurality informácií, neudelí alebo žiadosť o súhlas podľa tohto zákona zamietne. Rovnako regulátor postupuje, ak by získanie relevantného vplyvu na narušenie plurality informácií bolo bezprostredne spôsobilé ohroziť pluralitu informácií poskytovaných verejnosti alebo ak by ju získanie nízkeho vplyvu na narušenie plurality informácií mohlo vážne ohroziť.“

Napokon, ustanovenie § 101 sa dopĺňa odsekom 7, podľa ktorého „Pri posudzovaní vplyvu na pluralitu informácií na mediálnom trhu a pri vyhodnocovaní rizík narušenia plurality informácií je regulátor povinný zohľadniť skutočnosti podľa osobitného predpisu.“

Čo znamenajú novelizované zmeny v predmetných ustanoveniach?

Novela rozširuje okruh subjektov, ktorých vplyv na pluralitu informácií na mediálnom trhu regulátor posudzuje, aj o poskytovateľov online platformy.

Regulátor posudzuje koncentráciu na mediálnom trhu vždy vopred pred udelením oprávnenia (autorizácie, licencie) na poskytovanie príslušnej mediálnej služby, ako aj pri zmene oprávnenia. V zmysle platnej právnej úpravy za účelom posudzovania plurality informácií a transparentnosti vzťahov regulátorom, je vysielateľ alebo iná osoba povinná na požiadanie predložiť regulátorovi na posúdenie doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok a obmedzení podľa dvanástej časti zákona, upravujúcej pluralitu informácií a transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov. Za nesplnenie tejto povinnosti, môže regulátor povinnému subjektu uložiť pokutu.

Podrobnosti o posudzovaní vplyvu na pluralitu informácií na mediálnom trhu, posudzovaní reklamného trhu a podrobnosti o vyhodnocovaní rizík narušenia plurality informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá regulátor v zmysle § 101 ods. 6 zákona o mediálnych službách, čím sa zabezpečí implementácia čl. 22 ods. 1 EMFA

7. TRANSPARENTNOSŤ FINANCOVANIA ŠTÁTNEJ REKLAMY

Cieľom novelizovaného ust. § 103a, upravujúceho transparentnosť financovania štátnej reklamy, je zabezpečiť implementáciu čl. 6 ods. 1 písm. d) a čl. 25 EMFA. Zavádza sa povinnosť vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zverejniť na svojom webovom sídle informácie o tom, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky na štátnu reklamu, či už z verejných finančných prostriedkov alebo od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu alebo z tretieho štátu.

Ak boli vysielateľovi alebo poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytnuté verejné finančné prostriedky na štátnu reklamu alebo mu boli poskytnuté finančné prostriedky od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu alebo z tretieho štátu na mediálnu komerčnú komunikáciu alebo inú formu propagácie, sú vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní zverejniť na svojom webovom sídle informácie o celkovej sume verejných finančných prostriedkov, ktoré im boli poskytnuté na štátnu reklamu za kalendárny rok, a o celkovej sume príjmov z mediálnej komerčnej komunikácie a inej formy propagácie, ktoré nadobudli od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu alebo z tretieho štátu za kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho roka.

Informácie, ktoré sú vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní zverejniť podľa odseku 1, sú povinní v rovnakej lehote oznámiť regulátorovi, ktorý ich zverejní v evidencii.

Orgán verejnej moci alebo verejný subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo poskytuje verejné finančné prostriedky na štátnu reklamu (ďalej len „zadávateľ štátnej reklamy“), je povinný do 31. januára oznámiť regulátorovi poskytnutie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka. V rámci oznámenia podľa prvej vety je zadávateľ štátnej reklamy povinný poskytnúť regulátorovi informácie v rozsahu podľa osobitného predpisu.

Zadávateľ štátnej reklamy je povinný (a) na svojom webovom sídle alebo webovom sídle na to určenom vopred zverejniť informácie o zámere objednať alebo zadať štátnu reklamu vrátane transparentných, objektívnych, primeraných a nediskriminačných kritérií na obsahovú službu alebo online platformu, kde sa zverejní štátna reklama, na poskytovateľa obsahovej služby alebo poskytovateľa online platformy a na ich výber, (b) pri procese výberu podľa písmena a) uplatniť otvorený, primeraný a nediskriminačný postup, ktorý bude vopred známy, (c) zabezpečiť ľahký, priamy a stály prístup verejnosti k informáciám podľa písmena a) po dobu najmenej troch rokov, (d) zabezpečiť, aby výdavky na štátnu reklamu, ktoré vynaloží v príslušnom kalendárnom roku, distribuoval širokej škále poskytovateľov obsahových služieb zastúpených na relevantnom mediálnom trhu, (e) na svojom webovom sídle zverejniť informácie v rozsahu podľa osobitného predpisu.

Predošlé ustanovenia písm. a) až c) sa vzťahujú aj na objednávky iných služieb alebo tovarov pochádzajúcich od poskytovateľa obsahovej služby alebo poskytovateľa online platformy, ktoré nie sú štátnou reklamou, ak orgán verejnej moci alebo verejný subjekt za plnenie poskytne verejné finančné prostriedky, inú odplatu alebo výhodu priamo alebo nepriamo poskytovateľovi obsahovej služby alebo poskytovateľovi online platformy.

8. PÔSOBNOSŤ REGULÁTORA

Ustanovenie § 110 upravujúce rozsah pôsobnosti regulátora, ktorým je Rada pre mediálne služby, sa v odseku 2 dopĺňa písmenami k) a l).

Podľa § 110 ods. 2 písm. k) a l) do pôsobnosti regulátora v oblasti výkonu štátnej správy patrí aj (k) monitorovať a analyzovať dodržiavanie záruk nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielateľa podľa osobitného predpisu, (l) monitorovať prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu.

Napokon, ustanovenie § 110 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, podľa ktorých:

Na účel výkonu pôsobnosti regulátora podľa odseku 2 písm. k) je regulátor oprávnený získavať, spracúvať a vyhodnocovať informácie a podklady od verejnoprávneho vysielateľa, jeho zamestnanca alebo inej osoby, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že má informácie, ktoré sú primerané a potrebné na vykonávanie úloh regulátora podľa odseku 2 písm. k).

Na základe žiadosti regulátora poskytne verejnoprávny vysielateľ, jeho zamestnanec alebo iná osoba podľa odseku 7, v lehote určenej regulátorom, správne, úplné a pravdivé informácie alebo podklady súvisiace s výkonom jeho pôsobnosti podľa odseku 2 písm. k).

9. EVIDENCIA

Po novom, podľa ust. § 124 odsek 1, doplneného písm. n), výročná správa obsahuje všetky dôležité informácie za príslušný kalendárny rok o činnosti regulátora, o stave vysielania a retransmisie, o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a o poskytovaní platforiem na zdieľanie videí, a to najmä tiež informácie o poskytnutí verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu.

Ustanovenie § 125, týkajúce sa evidencie, sa v celom svojom znení dopĺňa a ide po novom o evidenciu týkajúcu sa poskytovateľov obsahových služieb a poskytovaných obsahových služieb, ale aj poskytovateľov systémov merania sledovanosti a samoregulácie.

Podľa novelizovaného ust. § 125, ods. 2, písm. e), evidencia obsahuje aj údaje o poskytovateľoch systémov merania sledovanosti, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť regulátora vrátane údajov podľa § 25a ods. 2 a nimi poskytovaných systémoch merania sledovanosti.

10. KÓDEX A DOHĽAD

Ustanovenie § 127 upravuje samoregulačné mechanizmy v oblasti poskytovania obsahových služieb.

Samoregulačný orgán na účely tohto zákona je iniciatíva alebo orgán samoregulácie pôsobiaci na území Slovenskej republiky presadzujúci samoregulačný mechanizmus uplatňovaný na základe kódexu správania sa alebo obdobného samoregulačného systému pravidiel správania sa v oblasti poskytovania obsahových služieb (ďalej len „kódex“).

Po novom sa v zmysle ust. § 127 odseku 3 za kódex považuje aj taký samoregulačný systém pravidiel, ktorý upravuje správanie sa v oblasti poskytovania obsahových služieb nad rámec povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak reguluje osobu, oblasť, činnosť alebo obsahovú službu v pôsobnosti tohto zákona, najmä (i) redakčné štandardy poskytovateľov obsahových služieb, (ii) zabezpečenie pomoci pri uplatňovaní práva na účinnú súdnu ochranu v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií alebo s uplatňovaním práva alebo ochrany podľa § 17 ods. 4 a 5 alebo podľa osobitných predpisov alebo (iii) nevhodnú mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorá

1. sa týka alkoholických nápojov alebo

2.sprevádza programy určené pre deti alebo sa v nich uvádza, a týka sa potravín a nápojov obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ alebo sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča.

Uvedená právna úprava ustanovenia § 127 ods. 3 vychádza z čl. 18 ods. 1 písm. d) EMFA, ktorý predpokladá existenciu samoregulačného mechanizmu, ktorým sa upravujú redakčné štandardy poskytovateľov obsahových služieb. Je dôležité, aby sa v záujme posilnenia práva na účinnú súdnu ochranu poskytovatelia mediálnych služieb, novinári a osoby, ktoré sú s nimi v pravidelnom alebo profesionálnom vzťahu, mohli spoľahnúť na primeranú pomoc, pri vykonávaní práva na ochranu novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie. Takáto pomoc môže mať právnu, finančnú alebo inú povahu, ako napríklad poskytovanie informácií o dostupných opravných prostriedkoch. V súlade s EMFA by takúto pomoc mohol účinne poskytovať nezávislý orgán alebo subjekt, alebo ak takýto orgán alebo subjekt neexistuje, samoregulačný orgán alebo mechanizmus. V podmienkach Slovenskej republiky sa javí ako najoptimálnejšie riešenie implementovať ustanovenie EMFA zapojením samoregulačných mechanizmov.

Ustanovenie § 132 a nasl. upravuje orgány dohľadu.

Orgánmi dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú (i) regulátor, (ii) Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, (iii) komisia na ochranu maloletých.

Podľa doplneného odseku 4 do ust. § 132: Regulátor môže začať výkon dohľadu na základe podnetu na preverenie alebo z vlastnej iniciatívy. Za porušenie povinnosti zabezpečiť prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu v súlade s § 103a ods. 4 môže regulátor začať výkon dohľadu iba na základe podnetu na preverenie.“

Novela za ust. § 133g vkladá nové ust. § 133h, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafom znie: „Dohľad nad vysielateľom, poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a poskytovateľom systémov merania sledovanosti.

Podľa tohto nového ustanovenia regulátor môže pri výkone dohľadu požadovať od vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, poskytovateľov systémov merania sledovanosti alebo od iných osôb, o ktorých možno predpokladať, že na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou alebo profesionálnou činnosťou by mohli mať požadované informácie alebo údaje, aby bezodplatne a v primeranej lehote určenej regulátorom poskytli informácie alebo údaje, ktoré sú primerané a potrebné na vykonávanie úloh regulátora podľa osobitného predpisu.

11. NOVÉ POKUTY

Novela za ustanovenia § 145c vkladá nové ust. § 145d a 145e, ktoré upravujú pokuty ukladané poskytovateľovi systémov merania sledovanosti a pokuty ukladané zadávateľovi štátnej reklamy.

Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi systémov merania sledovanosti od 500 eur do 3 000 eur, ak (a) nezabezpečil, aby ním poskytované systémy merania sledovanosti a metodika, ktorú tieto systémy používajú, boli v súlade so zásadami podľa osobitného predpisu, (b) v súlade s podmienkami podľa osobitného predpisu,

1.neposkytol informácie o metodike použitej vo svojich systémoch merania sledovanosti,

2.nezabezpečil nezávislý audit metodiky použitej vo svojich systémoch merania sledovanosti a spôsobu, akým sa uplatňuje alebo

3.neposkytol informácie o výsledkoch merania sledovanosti,

(c) nesplnil povinnosť oznámiť regulátorovi údaje a informácie podľa § 25a ods. 2,

(d) nesplnil povinnosť poskytnúť regulátorovi informácie podľa § 25a ods. 3.

Regulátor uloží zadávateľovi štátnej reklamy pokutu od 2 500 eur do 100 000 eur, ak (a) nesplnil povinnosť oznámiť regulátorovi poskytnutie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu podľa § 103a ods. 3, (b) nesplnil povinnosť zabezpečiť prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu v súlade s § 103a ods. 4.

12. SÚVISIACA NOVELIZÁCIA

Súvisiacou novelizáciu je novela zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) v znení zákona č. 189/2025 Z. z.

V ňom sa za ust. § 11 vkladá nové ust. § 11a, ktoré upravuje transparentnosť financovania štátnej reklamy.

Podľa neho, ak boli vydavateľovi periodickej publikácie alebo prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu poskytnuté verejné finančné prostriedky na štátnu reklamu alebo mu boli poskytnuté finančné prostriedky od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu Európskej únie alebo zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, na inzerciu, vydavateľ periodickej publikácie a prevádzkovateľ spravodajského webového portálu sú povinní informácie o celkovej sume verejných finančných prostriedkov, ktoré im boli poskytnuté na štátnu reklamu za kalendárny rok a o celkovej sume príjmov z inzercie nadobudnutých od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov z iného členského štátu Európskej únie alebo zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, za kalendárny rok zverejniť na svojom webovom sídle do 31. januára nasledujúceho roka.

Informácie, ktoré sú vydavateľ periodickej publikácie a prevádzkovateľ spravodajského webového portálu povinní zverejniť podľa odseku 1, sú povinní v rovnakej lehote oznámiť Rade pre mediálne služby, ktorá ich zverejní v evidencii.

Uvedené ustanovenia sa však nevzťahujú na vydavateľa vedeckej periodickej publikácie.

Pokiaľ ide o správne delikty v súvislosti s financovaním, v ustanovení § 24 nový odsek 2 stanovuje, že „Rada pre mediálne služby uloží vydavateľovi periodickej publikácie a prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu za porušenie niektorej z povinností podľa § 11a ods. 1 a 2 alebo § 25a upozornenie na porušenie zákona alebo pokutu do 20 000 eur.“

Publikované dňa 30.10.2025.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....