1. ABSTRAKT
Dňa 9. septembra 2025 bola Národnou radou SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Žiadosti o dávky sociálneho poistenia nie sú v súčasnosti stále plne elektronizované. Poistenec v súčasnosti má možnosť požiadať iba o dávku o tehotenské, okrem listinnej formy – tlačiva, aj elektronicky vyplnením elektronického formulára cez portál slovensko.sk. Pri ostatných dávkach musí zaslať naskenovanú lekárom potvrdenú žiadosť cez všeobecný formulár cez portál slovensko.sk, avšak v týchto prípadoch nejde o elektronické podanie v pravom slova zmysle. Cieľom novely zákona o sociálnom poistení a súvisiacich zákonov je zavedenie zmien, ktoré umožnia zásadnú modernizáciu procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov.
2. ROZŠÍRENÝ NÁROK NA OŠETROVNÉ
Novela rozširuje a precizuje okruh osôb, ktoré môže poistenec osobne a celodenne ošetrovať. Rozšírenie spočíva v tom, aby nárok na ošetrovné mohol vzniknúť aj poistencovi, ktorý ošetruje chorého manžela alebo chorú manželku svojho rodiča alebo osvojiteľa (nevlastného rodiča).
Podľa novelizovaného ust. § 39 ods. 1: „Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
(A) ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého osvojiteľa, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého osvojiteľa manžela alebo manželky alebo chorého manžela alebo chorú manželku rodiča alebo osvojiteľa, ak podľa potvrdenia príslušného lekára je z
dôvodu zdravotného stavu potrebné osobné a celodenné ošetrovanie poskytovať v rámci
1.krátkodobej osobnej starostlivosti alebo
2.dlhodobej osobnej starostlivosti, ak ošetrovaná osoba neprejavila písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, alebo
(B) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak
1.podľa potvrdenia príslušného lekára je potrebné krátkodobú osobnú starostlivosť poskytovať z dôvodu, že
1a.dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo
1b.fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať alebo
2.škola, ktorú dieťa navštevuje, alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.“
Novelizované ustanovenie zohľadňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného pre osoby, ktoré sú vo vzťahu dieťa (poistenec) a manžel, resp. manželka rodiča dieťaťa (poistenca).
3. POUKAZOVANIE DÁVOK A POBERATEĽ DÁVKY
Z dôvodu zavedenia tzv. proaktívnych dávok (materského a tehotenského), pri ktorých nebude poistenec podávať žiadosť o priznanie dávky a zároveň s cieľom zjednodušiť aj výplatu ďalších dávok (všetky dávky nemocenského a úrazového poistenia, s výnimkou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) pre poistencov, aby nebolo potrebné opakovane dokladovať údaje, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, sa rozširuje okruh dávok, na ktoré sa vzťahuje špecifický postup poukazovania dávok pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby.
Podľa novelizovaného ust. § 117 sa zamestnancovi dávka poskytne na účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu, pokiaľ zamestnanec nepožiada o výplatu dávky na iný účet. Číslo účtu, na ktorý zamestnávateľ vypláca mzdu, nahlási Sociálnej poisťovni zamestnávateľ v rámci tzv. jednorazovej akcie v prechodnom období alebo od 1. apríla 2026 pri prihlásení nového zamestnanca na sociálne poistenie. SZČO a dobrovoľne poistenej osobe sa dávka poskytne na účet, ktorý si táto osoba nahlási sama, a to pri prvom vzniku nároku na nemocenskú dávku po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (t. j. od 1. apríla 2026). Následne bude SZČO, dobrovoľne poistená osoba a zamestnávateľ nahlasovať číslo účtu už len v prípade jeho zmeny, teda nie pri každom vzniku nároku na nemocenskú dávku alebo úrazový príplatok. Ak SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo zamestnávateľ takýto účet nenahlási, budú nemocenské dávky a úrazový príplatok v týchto prípadoch poskytnuté na adresu trvalého pobytu alebo na adresu sídla príjemcu dávky.
4. LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA
Táto posudková činnosť sa delí na posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a sociálneho poistenia.
Podľa novelizovaného ust. § 153 ods. 5: „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár bez osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Lekárska posudková činnosť sa vykoná za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak (a) o to poistenec alebo poškodený písomne požiada alebo (b) tak určí posudkový lekár.“
V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe novela prostredníctvom uvedeného ustanovenia upravila stav tak, aby posudkoví lekári prioritne posudzovali zdravotný stav poistenca alebo poškodeného na základe údajov z jeho elektronickej zdravotnej knižky, doplnených o ďalšie potrebné informácie podľa požiadaviek. Súčasne sa zabezpečuje možnosť osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak ju posudkový lekár považuje za nevyhnutnú, alebo ak o to poistenec písomne požiada.
5. PRÍSLUŠNOSŤ ORGANIZAČNÝCH ZLOŽIEK SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
Novela upravuje príslušnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v ust. § 178 a nasledujúcich, a to spôsobmi, ktoré uvádzame nižšie.
Upravuje sa vecná príslušnosť pobočiek spisovať žiadosti o priznanie dávok. Od účinnosti novely už pobočky nebudú spisovať žiadosti o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, ale len žiadosti o dôchodkové dávky. Dôvodom vypustenia je, že táto možnosť v praxi poistencami nie je vôbec využívaná. V prípade, ak by poistenec potreboval poradenstvo, v zmysle § 178 odseku 1 písm. i) má stále možnosť obrátiť sa na pobočky, ktorých vecnou pôsobnosťou je aj vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.
Novela ruší vecnú príslušnosť ústredia na spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku s cieľom zjednodušiť a zefektívniť proces podávania týchto žiadostí. Umožnením podania žiadosti o dôchodkovú dávku na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne sa poistencovi poskytuje väčšia flexibilita a dostupnosť uplatnenia si nároku na dôchodok.
Novela upravuje miestnu príslušnosť pobočky špecificky pri konaní o nemocenskej dávke a pri súbehu nemocenských poistení, t. j. vtedy, keď je miestne príslušných viacero pobočiek. Konanie v takýchto prípadoch uskutoční pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Na základe novely má navyše ústredie kompetenciu určiť, ktorá pobočka konanie uskutoční v prípade, ak nebude možné miestnu pobočku pri konaní o nemocenskej dávke určiť.
Novela ruší miestnu príslušnosť posudkových lekárov pri výkone lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového a úrazového poistenia bez osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Na základe toho zdravotný stav môže posúdiť ktorýkoľvek posudkový lekár Sociálnej poisťovne určený ústredím Sociálnej poisťovne. Miestnu príslušnosť v takých prípadoch určí ústredie Sociálnej poisťovne. Ako uvádza dôvodová správa, cieľom je efektívnejšie rozdelenie agendy, zrýchlenie posudkovej činnosti, zníženie administratívnej záťaže a zvýšenie nezávislosti posudkových lekárov. V prípade, ak sa lekárska posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, zachováva sa možnosť, aby vyšetrenie zdravotného stavu absolvoval v mieste svojho pobytu.
6. ZAČATIE DÁVKOVÉHO KONANIA
V súvislosti s rozšírením možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronickým spôsobom sa precizuje, čo sa považuje za písomnú žiadosť v kontexte dávkového konania.
Podľa § 184 ods. 1: „Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť podľa prvej vety možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.“
Podľa novelizovaného ust. § 184 ods. 5: „Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 a 13 neustanovujú inak. Na účely tohto zákona sa za tlačivo určené Sociálnou poisťovňou považuje aj elektronický formulár vytvorený Sociálnou poisťovňou podľa § 186 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.“
Uvedená novelizácia ust. § 184 ods. 5 reflektuje požiadavky na digitalizáciu verejnej správy a zabezpečuje právnu istotu, že elektronické formuláre sú považované za ekvivalent papierových tlačív. Toto riešenie zjednodušuje komunikáciu s občanmi, zrýchľuje procesy a znižuje administratívnu záťaž.
Žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky v listinnej podobe spisuje pobočka, ktorú fyzická osoba požiada o jej spísanie, ak odsek 11 neustanovuje inak. To znamená, že novela umožnila poistencovi požiadať o spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne, ktorú požiada o spísanie, a to aj v prípade, ak nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa novelizovaného ust. § 184 odsek 13: „Vytvorenie záznamu v systéme elektronického zdravotníctva sa považuje za žiadosť o priznanie
(A) nemocenského, ak potvrdzuje vznik dočasnej pracovnej neschopnosti
1.poistenca, ktorý je zamestnancom, a dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako desať dní alebo ak počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie,
2.poistenca, ktorý nie je zamestnancom,
(B) tehotenského a materského, ak potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne určený lekárom; to neplatí ak ide o materské, na ktoré si poistenkyňa uplatnila nárok pred začiatkom šiesteho týždňa najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
(C) úrazového príplatku, ak potvrdzuje vznik dočasnej pracovnej neschopnosti a dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“
Uvedené ustanovenie upravuje právnu fikciu uplatnenia nároku aj na ďalšie nemocenské dávky (okrem nemocenského), a to tehotenské a materské. Za žiadosť o tehotenské a materské sa v takomto prípade bude považovať vytvorenie elektronického záznamu v systéme elektronického zdravotníctva lekárom, ktorý potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne. Ak žena požaduje priznať materské skôr, než šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu (teda v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred pôrodom), alebo ak u ošetrujúceho lekára vyjadrila nesúhlas so zaznamenaním očakávaného dňa pôrodu do systému elektronického zdravotníctva, musí si podať žiadosť o materské sama.
V nadväznosti na nové proaktívne spôsoby začatia konania u dávok sociálneho poistenia tehotenské a materské, ako aj na rozšírenie možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronicky sa upravujú právne nevyhnutné skutočnosti súvisiace so začatím konania.
Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak. Za deň začatia konania o dôchodkovej dávke sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
Podľa § 185 proaktívne konanie o priznaní materského bez nutnosti podania žiadosti o materské začne vtedy, keď matka porodí dieťa predčasne, alebo si chce uplatniť nárok na materské šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
Rovnako tak podľa § 185 v prípade, ak má žena záujem o priznanie materského v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, alebo ak vyjadrila u ošetrujúceho lekára nesúhlas s tým, aby bol údaj o očakávanom dni pôrodu, ktorý lekár zaznamenal v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií odoslaný Sociálnej poisťovni, konanie začína podaním žiadosti, ktorú si v tomto prípade podáva poistenkyňa sama.
Za deň uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom začalo konanie o týchto dávkach. Za deň uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na jej výplatu sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke alebo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a nároku na jej výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala pobočku o spísanie žiadosti o priznanie dávky. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
7. PODANIE
Novelizované ust. § 186 spresňuje formy, akými je možné urobiť podanie voči Sociálnej poisťovni, a to aj z hľadiska používaných inštitútov podľa balíka zákonov upravujúcich elektronický výkon verejnej moci.
Podľa upraveného ust. § 186 ods. 1: „Podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Sociálna poisťovňa určí, kedy sa podanie vyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo neurobené podľa odseku 2, je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Na podania, ktoré neboli v lehote podľa tretej vety potvrdené, sa neprihliada.“
Riadne potvrdenie podania znamená zákonom vymedzený spôsob, akým má byť podanie urobené – teda listinne, elektronicky s autorizáciou, alebo spôsobom podľa § 186 ods. 2. Týmto sa rozširuje rámec spôsobov overenia identity, prístupu a potvrdenia elektronických úkonov nad rámec pôvodne vyžadovaného zaručeného elektronického podpisu, čo umožňuje efektívnejšie a modernejšie spôsoby komunikácie medzi občanom a verejnou správou. Zároveň sa vypustili nepoužívané spôsoby, ktorými bolo možné urobiť podanie, a to telegraficky a faxom.
8. VÝBER Z ĎALŠÍCH ČIASTKOVÝCH ZMIEN
Poistencovi, ktorý má pokles pracovnej schopnosti nad 70 %, sa po novom automaticky poskytne náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť, pri použití vlastného motorového vozidla bez potreby ďalšieho posúdenia posudkovým lekárom. Pri takejto závažnej strate pracovnej schopnosti už samotné posúdenie invalidity neodôvodňuje ďalšie hodnotenie nutnosti dopravy.
Rozširuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO vznik a skončenie prerušenia poistenia z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti aj v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.
Zamestnávateľovi sa po novom sprístupnia informácie o čísle právneho vzťahu zamestnanca už len elektronickými prostriedkami. Podľa doterajšej právnej úpravy spôsob sprístupňovania určovala Sociálna poisťovňa.
Vypúšťa sa povinnosť SZČO oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.
Zjednodušuje sa jedna ohlasovacia povinnosť zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni, nakoľko podľa novelizovaného ust. § 231 ods. 1, nového písmena c), je povinnosťou zamestnávateľa oznámiť pobočke (i) pri prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti, (ii) každú zmenu skutočností podľa prvého bodu do desiatich dní od tejto zmeny.
Zamestnávateľ teda po novom oznámi Sociálnej poisťovni spôsob výplaty mzdy a číslo účtu, na ktorý sa mzda vypláca iba raz, a to pri prihlásení a potom len v prípade zmeny týchto údajov.
Novela vypúšťa povinnosť zamestnávateľa oznamovať prerušenie poistenia jeho zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.
Novela stanovuje prostredníctvom ust. § 231 ods. 1, nové písm. q) povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni dni, počas ktorých mal zamestnanec v čase poberania materského a ošetrovného príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného. Oznamovaciu povinnosť má zamestnávateľ splniť do piatich dní po skončení mesiaca, v ktorom trvali obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu poberania materského a ošetrovného, a zamestnanec počas nich dosiahol príjem.
Úpravou ust. § 233 upravujúceho povinnosti ostatných subjektov, resp. ďalších právnických osôb, sa dosiahlo to, že zdravotné výkony, ktoré budú potvrdené elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva, nebolo potrebné vykazovať ošetrujúcim lekárom Sociálnej poisťovni, nakoľko po ich zaznamenaní v informačnom systéme elektronického zdravotníctva budú následne Národným centrom zdravotníckych informácií automaticky zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne.
Novelizované body v ust. § 226 ods. 1, a to písm. o) a písm. p) zavádzajú novú povinnosť Sociálnej poisťovni bezodkladne sprístupniť relevantné údaje zamestnávateľovi, a to z dôvodu potreby zabezpečiť tok informácií, ktorý je kľúčový pre plnenie zákonných povinností zamestnávateľa.
Ďalej je dôležitou zmenou úprava ust. § 227 ods. 2 písm. h), ktoré po novom zavádza povinnosť poistenca, ktorý nie je zamestnanec a uplatňuje si nárok na dávku s výnimkou dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, oznámiť číslo účtu v banke alebo adresu na zasielanie dávok iba pri prvom podaní žiadosti o dávku. Táto úprava je zameraná na zjednodušenie a odľahčenie administratívnych povinností poistencov, pretože tieto údaje nie je potrebné nahlasovať opakovane pri každom ďalšom podaní žiadosti. Povinnosť sa obnovuje len v prípade, že dôjde k zmene čísla účtu alebo adresy, pričom poistencovi sa stanovuje lehota troch dní na oznámenie takejto zmeny.Za zamestnanca bude mať uvedenú oznamovaciu povinnosť jeho zamestnávateľ. Súčasne sa navrhuje zamestnancovi ponechať možnosť požiadať o výplatu dávok aj na iný účet alebo adresu ako tú, ktorú nahlásil zamestnávateľ. V takomto prípade sa mu dávka vždy poukáže na číslo účtu, alebo adresu, ktorú sám nahlásil.
9. PRECHODNÉ USTANOVENIA ÚČINNÉ OD 1. NOVEMBRA 2025
Zamestnávateľ je povinný spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou oznámiť Sociálnej poisťovni do 31. marca 2026 číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti a každú zmenu týchto skutočností, ak poistenie tohto zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 a toto poistenie ku dňu oznámenia trvá.
Povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni spôsob výplaty mzdy, a v prípade bezhotovostnej výplaty, číslo bankového účtu zamestnanca, na ktorý sa mzda vypláca, je uložená v lehote do 31. marca 2026, a to za zamestnancov, ktorých povinné poistenie vzniklo pred 1. novembrom 2025, resp. pred 31. marcom 2026, ak ich poistenie trvá aj v čase splnenia oznamovacej povinnosti. Oznámenie má byť vykonané spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou najneskôr do 31. marca 2026. Od 1. apríla 2026 sa okrem nemocenskej dávky budú proaktívne vyplácať aj dávky tehotenské a materské t. j. bez potreby podania žiadosti zo strany poistenca. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa mala k dispozícii aktuálne a správne údaje o poistencoch, vrátane údajov o ich bankových účtoch.
10. VÝBER ZO SÚVISIACICH NOVELIZÁCIÍ
Súvisiaca novelizácia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení ruší administratívny úkon dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a to úkon informovať Sociálnu poisťovňu o smrti sporiteľa, keďže Sociálna poisťovňa disponuje takouto informáciou z registra fyzických osôb. Naopak, zavádza sa povinnosť informovať dôchodkovú správcovskú spoločnosť o tejto skutočnosti zo strany Sociálnej poisťovne.
Spresňujú sa formy, akými je možné podať žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera, explicitne sa ustanovuje možnosť podať žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera aj elektronicky, nie len osobne v Sociálnej poisťovni alebo v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Súvisiaca novelizácia zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme zavádza do definície pojmov, pojem Elektronická tehotenská knižka, ktorá je tvorená súborom zdravotných záznamov obsahujúcich informácie o tehotenstve. Elektronická tehotenská knižka sa zavádza ako samostatný § 5b, ktorý je súčasťou elektronickej zdravotnej knižky a bude slúžiť na evidenciu zdravotných záznamov súvisiacich s tehotenstvom ako aj na nové služby súvisiace so zasielaním údajov iným subjektom za účelom priznania oprávnenosti nároku na štátne dávky, ktoré prinesie významné zníženie administratívnej záťaže.
Podrobnosti o obsahu Elektronickej tehotenskej knižky upravuje nové ust. § 5b zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Z dôvodu elektronizácie žiadostí o poskytnutie dávok, resp. proaktívneho poskytovania dávok, ktoré má priniesť významné zníženie administratívnej záťaže pre poistencov sa novým ust. § 6b v zákone o národnom zdravotníckom informačnom systéme zavádza nový register, a to register potrieb osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí na účel zberu dát a zasielania predmetných údajov tretím stranám na účely posúdenia splnenia podmienok nároku na poskytovanie ošetrovného.
Publikované dňa 30.10.2025.

