1. ABSTRAKT
Dňa 12. decembra 2025 bol Národnou radou SR schválený nový zákon č. 376/2025 Z. z. o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „zákon“).
Novým zákonom sa zriaďuje nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý preberá agendu odškodňovania obetí od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a nahrádza Úrad na ochranu oznamovateľov. Zriadením jednotného úradu sa má podľa zákonodarcu vytvoriť predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Podrobnosti o novinkách, ktoré prináša nový zákon, nájdete v našom článku.
2. ÚRAD
Ustanovením § 1 sa zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“) ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti.
Úrad je rozpočtovou organizáciou. Návrh rozpočtu sa predkladá ako súčasť kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Schválený rozpočet úradu môže znížiť v priebehu kalendárneho roku len Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).
Sídlom úradu je Bratislava. Úrad na plnenie svojich úloh môže zriaďovať a zrušovať detašované pracoviská mimo svojho sídla a určovať územný obvod ich pôsobnosti. Podrobnosti o organizácii úradu upraví
organizačný poriadok úradu, ktorý vydá predseda úradu.
Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti.
Úrad (i) vykonáva pôsobnosť na úseku ochrany obetí trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných (ii) vykonáva pôsobnosť na úseku ochrany oznamovateľov kriminality a inej protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
3. PREDSEDA ÚRADU
Na čele úradu je predseda, ktorý zodpovedá za činnosť úradu. Predsedu úradu volí a odvoláva národná rada spomedzi kandidátov navrhnutých vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) podľa § 4.
Funkčné obdobie predsedu úradu je sedem rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu úradu len raz.
Za predsedu úradu možno zvoliť len toho, kto (a) je štátnym občanom Slovenskej republiky, (b) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, (c) je bezúhonný, (d) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, (e) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, (f) posledných päť rokov pred zvolením nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta alebo starostu obce a (g) svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne.
Funkcia predsedu úradu je nezlučiteľná s výkonom exekutívnej funkcie, s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, ani s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí. Predseda úradu nesmie vystupovať v mene politickej strany alebo politického hnutia alebo pôsobiť v ich prospech.
Výkon funkcie predsedu úradu sa skončí (a) uplynutím funkčného obdobia, (b) vzdaním sa funkcie, (c) odvolaním z funkcie, (d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
Predsedu úradu odvolá národná rada na návrh vlády, ak (a) stratil bezúhonnosť, (b) mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, (c) prestal spĺňať podmienku nezlučiteľnosti alebo (d) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
Na ustanovenie za predsedu úradu zákon určuje prostredníctvom § 4 proces verejného vypočutia kandidátov. Vláda môže národnej rade navrhnúť kandidátov na predsedu úradu len po ich verejnom vypočutí a po ich hodnotení komisiou.
Komisia zverejní výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu do 15 dní od svojho vymenovania prostredníctvom vysielania Slovenskej televízie a rozhlasu, na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Výzva nesmie byť zverejnená kratšie ako 30 dní.
Životopis, referencie a odôvodnenie zverejní komisia na webovom sídle úradu vlády do piatich pracovných dní od skončenia výzvy na prihlásenie kandidátov na predsedu úradu.
Verejné vypočutie sa uskutoční do 30 dní od skončenia výzvy na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu.
Komisia vyhodnotí prihlásených záujemcov o kandidatúru do 15 dní od verejného vypočutia a navrhne vláde dvoch záujemcov, ktorí boli v hodnotení najúspešnejší.
Komisia má päť členov. Po jednom členovi komisie vymenúva prezident, vláda, verejný ochranca práv, úrad vlády a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Za člena komisie možno vymenovať len toho, kto svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, zodpovedne a nestranne.
Funkcia člena komisie je čestná funkcia. Členovi komisie patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov spojených s výkonom funkcie, ktorú poskytuje úrad vlády.
Úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti komisie plní úrad vlády.
4. PRECHODNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia majú zabezpečiť plynulý prechod právnych vzťahov v súvislosti novou právnou úpravou.
Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti nového zákona zrušuje. Úrad sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Úradu na ochranu oznamovateľov a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.
Finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve Úradu na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti tohto zákona stávajú finančnými prostriedkami a majetkom úradu.
Práva a povinnosti Úradu na ochranu oznamovateľov vrátane práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov prechádzajú ku dňu účinnosti tohto zákona na nový úrad.
Funkcia predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov a funkcia podpredsedu Úradu na ochranu oznamovateľov zanikajú ku dňu účinnosti tohto zákona.
Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „Úrad na ochranu oznamovateľov“ vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým „Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti“ v príslušnom tvare.
Funkciu predsedu úradu podľa nového zákona vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona do zvolenia prvého predsedu úradu zatiaľ zástupca štatutárneho orgánu, ktorého vymenuje predseda národnej rady.
5. SÚVISIACE NOVELIZÁCIE
V dôsledku prijatia nového zákona bolo potrebné novelizovať zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa nahrádza Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti v ustanoveniach upravujúcich kompetencie v systéme ochrany obetí trestných činov.
Ako uvádza dôvodová správa, nahradením ministerstva úradom sa zabezpečí, že všetky úlohy v tejto oblasti bude namiesto Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vykonávať nový úrad. Cieľom zmeny nie je obsahovo meniť mechanizmy pomoci obetiam, ale určiť nový príslušný orgán.
Podľa prechodného ustanovenia § 35b, sa konania vo veciach podľa tretej časti zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Ďalej, v dôsledku prijatia nového zákona bolo potrebné novelizovať zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Tento zákon upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom obdobnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Ide o známy zákon o takzvaných whislebloweroch, teda osobách, často zamestnancoch, ktorí nahlásia protiprávne konanie (nezákonné, neetické, nebezpečné alebo podvodné aktivity) v rámci organizácie, resp. zamestnávateľa buď interne nadriadeným/personálnemu oddeleniu, alebo externe úradom/médiám, aby ho odhalila, pričom často riskuje odvetné opatrenia, ale na mnohých miestach dostáva právnu ochranu za „chránené zverejnenie“ vo verejnom záujme.
V predmetnom zákone sa za § 7 vkladajú nové ustanovenia § 7a a 7b.
Podľa § 7a, upravujúceho preskúmanie ochrany v rámci trestného konania: „Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 4 je prokurátor povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
Skutočnosti podľa odseku 1 je prokurátor povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
Podľa § 7b upravujúceho preskúmanie ochrany v rámci správneho konania: „Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 6 je správny orgán povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
Skutočnosti podľa odseku 1 je správny orgán povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
Ak správny orgán postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.“
Ak prokurátor postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.“
Z uvedeného vyplýva, že sa doplnila podmienka vecného súvisu oznámenia zamestnanca podľa zákona o whistlebloweroch a prokurátor a správny orgán sú povinné priebežne preskúmavať kvalifikovanosť a dobrú vieru oznamovateľa. Účelom nových ustanovení je zrejmá myšlienka zákonodarcu, aby zamestnávatelia neboli obmedzovaní vo svojich právach kvôli potenciálnej protispoločenskej činnosti inej osoby (o ktorej sa oznamovateľ síce dozvedel v súvislosti so svojím pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom, ale netýka sa priamo zamestnávateľa).
Účinnosť nového zákona a súvisiacich noviel nastala dňa 01. januára 2026. Publikované dňa 29.01.2026

