Zákonom č. 304/2009 Z. z. boli s účinnosťou odo dňa 1. septembra 2009 v Notárskom poriadku zakotvené viaceré zmeny týkajúce sa vyhotovovania a obsahu notárskych zápisníc, postavenia a činnosti notárov, ich odmeňovania, povinností, zodpovednosti za škodu ako aj disciplinárnej zodpovednosti. Podrobnosti o spomínaných zmenách Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO radi sprostredkujeme a vrátime sa tak k právnej úprave, prípravu ktorej Vám dalo do pozornosti minuloročné aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Dňa
1. septembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela Notárskeho poriadku" alebo len „novela").
Tejto novele zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Notársky poriadok" alebo len „zákon") predchádzali už
dávnejšie snahy zakotviť v Notárskom poriadku
úpravy týkajúce sa zmlúv o prevode nehnuteľností, tieto však
v Národnej rade SR neboli schválené. Návrhu, ktorý bol dávnejšie v súvislosti s úpravou zmlúv o prevode nehnuteľností predložený Národnej rade SR na prerokovanie, sa venovalo
minuloročné aprílové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Zmeny zakotvené novelou v Notárskom poriadku sú však
v porovnaní s uvedeným návrhom rozsiahlejšie. Ambíciou novely Notárskeho poriadku bolo spolu s úpravami, ktoré novela zakotvila v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o advokácii") a v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „katastrálny zákon"), vytvoriť
možnosť vybrať si bezpečnejší, jednoduchší a rýchlejší prevod nehnuteľnosti
s využitím právnych služieb notára, ktorý zmluvu o prevode nehnuteľnosti spíše vo forme notárskej zápisnice,
alebo advokáta, ktorý takúto zmluvu autorizuje, pričom tejto možnosti sa taktiež venujeme
v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO v súvislosti s novelou zákona o advokácii. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že vyhotovenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti vo forme notárskej zápisnice ani autorizácia zmluvy o prevode nehnuteľnosti advokátom
nie sú povinné.
Novela v Notárskom poriadku zakotvila mnohé významné zmeny, ktoré v už spomínanom návrhu neboli obsiahnuté, tieto Vám
podrobne priblížime v ďalšom texte.
NOTÁRI A NOTÁRSKY ÚRADV prvej časti Notárskeho poriadku sa novela svojou úpravou dotkla
základných ustanovení Notárskeho poriadku, v rámci ktorých
rozšírila znenie ustanovení § 2 až § 4 Notárskeho poriadku.
Z ustanovenia
§ 2 Notárskeho poriadku naďalej vyplýva, že notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, pričom vo vzťahu k úlohám notárov
po novom platí, že notári svojím postavením a svojou činnosťou
dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch
a o predchádzanie sporom. Novela v predmetnom ustanovení
definovala pojem notársky úrad, tento v zmysle úpravy zakotvenej novelou
predstavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný.
OSOBITNÁ ČINNOSŤ NOTÁRANa základe úpravy zakotvenej novelou v
§ 3 ods. 3 Notárskeho poriadku platí, že ak Notársky poriadok alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
notár môže ako svoju osobitnú činnosť vykonávať nielen funkciu mediátora podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, ale
po novom aj funkciu rozhodcu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
NOTÁR VEREJNÝM ČINITEĽOMRozšírené znenie § 4 Notárskeho poriadku s odkazom na § 128 ods. 1 Trestného zákona po novom ustanovuje, že pri výkone notárskej činnosti má
notár postavenie verejného činiteľa, pričom vykonávanie notárskej činnosti je
výkonom verejnej moci.
ZASTUPOVANIE V KATASTRÁLNOM KONANÍ Novelou
doplnené znenie § 5 Notárskeho poriadku určuje, že v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám
(1) poskytovať právne rady,
(2) spisovať iné listiny,
(3) vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak
a po novele aj (4) poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.
ÚKONY MIMO KANCELÁRIEV druhej časti Notárskeho poriadku novela úpravou znenia
§ 11 ods. 4 Notárskeho poriadku reaguje na zmeny skutkových podstát v Trestnom zákone, s ktorými dáva do súladu aj terminológiu predmetného ustanovenia Notárskeho poriadku.
V poznámke pod čiarou k odkazu 2c sa odkaz na zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov nahrádza odkazom na v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti, ktorá je upravená zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
V druhej časti Notárskeho poriadku bolo ďalej novelou zakotvené
nové ustanovenie § 16 ods. 3 Notárskeho poriadku, ktoré určuje, že ak notár
mimo svojej kancelárie vykonáva úkon, na ktorom sa okrem žiadateľa zúčastňuje aj iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej v texte len „účastník"), je notár
o svojej prítomnosti povinný zrozumiteľne informovať účastníkov najneskôr pri začatí vykonávania úkonu notárskej činnosti
s výnimkou prípadu, ak žiadateľ alebo iná osoba zrozumiteľne informovala účastníkov o prítomnosti notára najneskôr pri začatí vykonávania úkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na citované novozakotvené znenie § 16 ods. 3 Notárskeho poriadku sa
doterajšie odseky 3 a 4 predmetného ustanovenia označujú
ako odseky 4 a 5.
ODMIETNUTIE ÚKONUNovela sa svojou úpravou významne dotkla aj
štvrtej časti Notárskeho poriadku.
Nové znenie § 36 Notárskeho poriadku, ktoré je systematicky
zaradené medzi všeobecnými ustanoveniami, po novom
notárom ukladá povinnosť postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa nového znenia § 36 Notárskeho poriadku
sa rozšíril okruh prípadov, v ktorých je notár povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, pričom po novele má
notár povinnosť odmietnuť vykonať požadovaný úkon,
ak je zjavné, že úkon (1) odporuje zákonu, pričom pred účinnosťou novely notár v tomto prípade mohol odmietnuť úkon vykonať, nemal teda zákonnú povinnosť vykonanie úkonu odmietnuť,
(2) obchádza zákon,
(3) prieči sa dobrým mravom,
alebo (4) ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci, pričom úpravou obsiahnutou v inom osobitnom zákone je napríklad úprava v § 11 ods. 1 a 9 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov alebo úprava v § 1 ods. 2 a § 6 až 35 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov.
Novela ďalej v § 36 Notárskeho poriadku zakotvila, že na požiadanie je notár
povinný vydať žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu.
Po novele
naďalej platí, že notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.
NOTÁRSKE ZÁPISNICE Z nového znenia § 36 Notárskeho poriadku ďalej vyplýva, že
notár môže odmietnuť vyhotoviť notársku zápisnicu, ak mu účastník zmluvy alebo jeho zástupca odmietne poskytnúť súčinnosť potrebnú na vyhotovenie notárskej zápisnice. V prípade, ak ide o notársku zápisnicu o odplatnom právnom úkone, má
notár po novom povinnosť upozorniť účastníkov zmluvy na platobné podmienky dohodnuté v zmluve
a ďalej povinnosť v zápisnici uviesť vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Notár je
po novele taktiež povinný oznámiť účastníkovi zmluvy
výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice.
V štvrtej časti Notárskeho poriadku v rámci úpravy týkajúcej sa notárskych zápisníc novela
doplnila úpravu obsahových náležitostí notárskych zápisníc. Notárska zápisnica je verejná listina a podľa rozšíreného znenia
§ 47 Notárskeho poriadku platí, že
notárska zápisnica musí obsahovať (1) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
(2) meno, priezvisko a sídlo notára,
(3) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
(4) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
(5) obsah právneho úkonu,
(6) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
(7) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis,
po novele naďalej aj (8) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, pričom túto náležitosť
novela doplnila v tom zmysle, aby bol pri nej uvádzaný najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
po novom naďalej aj (9) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
ak však podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať,
po novele platí, že pripojí iba svoj podpis
a novou náležitosťou je (10) v prípade, ak je účastníkom
právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať.
Notárskych zápisníc sa
týka aj prechodné ustanovenie zakotvené novelou v
§ 100c Notárskeho poriadku, o ktorom sa zmienime v závere.
Z ustanovenia § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku naďalej vyplýva, že ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Podľa novozakotveného ustanovenia
§ 48 ods. 2 Notárskeho poriadku
po novom platí, že ak notár vyhotovuje notársku zápisnicu a napriek postupu podľa predchádzajúcej vety
nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, má
povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie, najmä vyzvať osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiadať o vyjadrenie príslušnú obec, vykonať zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. V súvislosti s touto novou úpravou sa objavujú úvahy, že v budúcnosti by notári mali mať aj elektronický prístup do evidencie obyvateľstva.
V spojení s dokladmi totožnosti si Vám dovoľujeme dať do pozornosti, že napríklad § 15 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov ustanovuje, že Ministerstvo vnútra SR a príslušné úrady vedú evidenciu občianskych preukazov a evidenciu čistopisov občianskych preukazov, pričom na základe § 69c ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov platí, že každý má právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe a Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Informácie o stratených a odcudzených občianskych preukazoch sú sprístupnené na stránke Ministerstva vnútra SR
na tomto linku.
V štvrtej časti Notárskeho poriadku v rámci úpravy týkajúcej sa notárskych zápisníc novela prostredníctvom novozakotveného ustanovenia § 48 ods. 2 Notárskeho poriadku ďalej určuje, že ak sa notárovi
nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice
neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov. V súvislosti s predmetnou úpravou zakotvenou novelou v § 48 ods. 2 Notárskeho poriadku sa
doterajší odsek 2 predmetného ustanovenia označuje
ako odsek 3.
Systematicky samostatne zaradená nová zákonná úprava zodpovednosti notára za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov zakotvená novelou v § 48 ods. 2 Notárskeho poriadku zdôrazňuje, že v danom prípade ide o
osobitný prípad zodpovednosti za škodu. Na základe doslovného výkladu tejto novej úpravy je zrejmé, že takto formulovaná a systematicky osobitne zaradená zákonná úprava
zakotvuje absolútnu objektívnu zodpovednosť notára, ktorej sa nemožno zbaviť v žiadnom prípade, teda možnosť liberácie pri tejto zodpovednosti je vylúčená a z dôvodu, že jej úprava nie je systematicky zaradená v rámci Notárskeho poriadku medzi všeobecné ustanovenia jeho štvrtej časti spolu so všeobecnou úpravou zodpovednosti notárov zakotvenou v § 40 Notárskeho poriadku, je
potrebné považovať ju za úpravu špeciálnu, ktorá má
prednosť pred všeobecnou úpravou, pre ktorú platia liberačné dôvody upravené v § 40 Notárskeho poriadku, tieto sa však na zodpovednosť za škodu zneužitím totožnosti
nebudú vzťahovať, čo je zrejmé
aj z porovnania úpravy zodpovednosti za škodu zneužitím totožnosti účastníkov v súvislosti s výkonom advokácie, ktorej sa taktiež venujeme
v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Prísnejšiu úpravu zodpovednosti možno odôvodniť aj tým, že notár je verejným činiteľom a vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.
LEGALIZÁCIALegalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný, pričom
pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48 Notárskeho poriadku. Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky. Obdobne ako pri obsahových náležitostiach notárskych zápisníc
aj pri obsahových náležitostiach osvedčovacej doložky náležitosť zakotvenú
v § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku, ktorou je údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,
novela doplnila v tom zmysle, aby bol pri nej uvádzaný najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka.
ZBAVENIE MLČANLIVOSTI Ďalšou zmenou
v štvrtej časti Notárskeho poriadku je úprava vykonaná v
§ 39 ods. 2 písm. b) Notárskeho poriadku, prostredníctvom ktorej
novela rozšírila okruh prípadov, v ktorých môže
minister spravodlivosti SR zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť na účely trestného konania. Po novele tak môže urobiť vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) Notárskeho poriadku, teda
naďalej vo veciach (1) spisovania a vydávania listín o právnych úkonoch,
(2) osvedčovania právne významných skutočností a po novom aj vo veciach
(3) notárskych úschov
a (4) úkonov vo veciach notárskych centrálnych registrov.
ZODPOVEDNOSŤ NOTÁRA ZA ŠKODUV rámci
všeobecných ustanovení štvrtej časti Notárskeho poriadku je obsiahnutá úprava zodpovednosti notárov, táto je zakotvená v
§ 40 Notárskeho poriadku, ktorého znenie novela
upravila v jeho odseku 3 a súčasne
rozšírila o nový odsek 4.
Z § 40 Notárskeho poriadku naďalej vyplýva, že ak zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku, pričom spoločníci zodpovedajú za škodu spôsobenú ich zamestnancami spoločne a nerozdielne. Z dôvodu, že notárska činnosť je výkonom verejnej moci, a za tú zodpovedá štát, vo vzťahu k činnosti notárov je
prioritne daná zodpovednosť štátu upravená osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.
Novela sa dotkla aj všeobecnej úpravy zodpovednosti notárov zakotvenej v § 40 Notárskeho poriadku, v ktorého odsekoch 3 a 4 sú vymedzené liberačné dôvody, na základe ktorých sa notár môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Podľa upraveného
§ 40 ods. 3 Notárskeho poriadku
po novom platí, že ak Notársky poriadok neustanovuje inak, notár sa zbaví zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať. Úprava vykonaná novelou § 40 ods. 3 Notárskeho poriadku
súvisí s novozakotvenou zodpovednosťou za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti
podľa § 48 ods. 2 Notárskeho poriadku, o ktorej sme sa už zmienili. z
novozakotveného § 40 ods. 4 Notárskeho poriadku po novom vyplýva, že
notár sa zbaví zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku, ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
NOTÁRSKY CENTRÁLNY REGISTER LISTÍNPosledná zmena
v štvrtej časti Notárskeho poriadku súvisí s ukladaním rozsudkov o zbavení spôsobilosti na právne úkony a o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. V tejto súvislosti
novela doplnila znenie § 73k ods. 1 Notárskeho poriadku, z ktorého
po novom vyplýva, že Notárska komora SR vedie Notársky centrálny register listín (ďalej v texte len „register listín"), ktorý obsahuje
súdne listiny, ak tak ustanovuje osobitný zákon, notárske zápisnice spísané notárom a iné listiny ukladané do registra listín na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤV šiestej časti Notárskeho poriadku upravujúcej dohľad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej právomoci
novela v § 92 Notárskeho poriadku predĺžila doterajšiu subjektívnu trojmesačnú lehotu
a objektívnu jednoročnú lehotu. Zo znenia § 92 Notárskeho poriadku
po novom vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR, predseda krajského súdu a prezident Notárskej komory SR
do jedného roka (predtým do troch mesiacov) odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení,
najneskôr do troch rokov (predtým do jedného roka) odo dňa, keď k nemu došlo, pričom notár si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu. Dĺžka subjektívnej a objektívnej lehoty vzťahujúca sa na disciplinárne stíhanie notárov je
po novele zhodná s lehotami, ktoré platia pre možnosť disciplinárneho postihu súdnych exekútorov, ktorí majú taktiež postavenie verejného činiteľa a výkon činnosti ktorých sa rovnako ako pri notároch považuje za výkon verejnej moci.
Ustanovenie
§ 93 Notárskeho poriadku
novela rozšírila o nový odsek 2, ktorý určuje, že rozhodnutie o disciplinárnom opatrení je
disciplinárna komisia povinná odoslať v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia, pričom
doterajší odsek 2 predmetného ustanovenia sa označuje
ako odsek 3.
ODMENA NOTÁRANovela priniesla zmeny aj
v siedmej časti Notárskeho poriadku, ktorá upravuje odmeňovanie notárov. Z
§ 95 Notárskeho poriadku
po novele vyplýva, že za činnosť podľa Notárskeho poriadku patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára. Notár je
povinný informovať osobu, ktorej poskytuje právnu službu,
o jeho odmene ešte pred začatím úkonu právnej služby,
inak mu odmena nepatrí s výnimkou prípadu, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Podľa § 95 Notárskeho poriadku naďalej platí, že notár môže požadovať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Výšku odmeny notára a spôsob jej určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
INTERTEMPORÁLNE USTANOVENIEZ prechodného ustanovenia k úpravám účinným odo dňa 1. septembra 2009 obsiahnutom po novele v
§ 100c Notárskeho poriadku vyplýva, že
na notárske zápisnice vyhotovené do dňa 31. augusta 2009, teda pred nadobudnutím účinnosti novely, sa vzťahujú ustanovenia Notárskeho poriadku v znení účinnom do dňa 31. augusta 2009, teda
v znení účinnom do novely.