Iné

Ochrana osobných údajov v procese policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach

  • Vydanie: ULC PRO BONO 5/2011

Zabezpečenie ochrany osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach upravuje rámcové rozhodnutie Rady EÚ 2008/977/SVV. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vás oboznámime s transpozíciou uvedeného rozhodnutia do viacerých zákonov, napr. do zákona o súdoch, zákona o Policajnom zbore, zákona o prokuratúre a pod.

Novela zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „novela“) bola v NR SR schválená dňa 1. júna 2011, účinnosť nadobudne dňa 1. augusta 2011. Účelom novely je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady EÚ 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. V zmysle uvedeného rámcového rozhodnutia majú členské štáty EÚ chrániť osobné údaje fyzických osôb, ak sa prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi EÚ, poskytujú sa orgánom EÚ alebo boli orgánom členských štátov EÚ poskytnuté orgánmi EÚ alebo z informačných systémov zriadených EÚ. Rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na poskytnutie osobných údajov za účelom predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania, stíhania alebo výkonu trestu.

Ochrana osobných údajov je upravená všeobecným právnym predpisom, t.j. zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Právne úpravy v jednotlivých právnych predpisoch, ktoré sa špecificky vzťahujú na vyššie uvedené oblasti, predstavujú špeciálnu právnu úpravu. Vo vzťahu všeobecnej a špeciálnej právnej úpravy si dovoľujeme poukázať na mieru subsidiarity všeobecnej úpravy. Všeobecná právna úprava sa uplatňuje v miere závislej od štádia konania, napr. vo fáze vyšetrovania, alebo odhaľovania trestnej činnosti sa všeobecná právna úprava uplatňuje v menšej miere ako napríklad v štádiu po podaní obžaloby.

Po novom budú okrem Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) preverovať potrebnosť osobných údajov aj súdy. Raz ročne budú mať povinnosť vykonať previerku potrebnosti osobných údajov, pričom oproti súčasnej právnej úprave budú oprávnené nepotrebné údaje nielen zlikvidovať, ale aj anonymizovať. Anonymizácia sa bude vykonávať tak, že osobné údaje sa pozmenia takým spôsobom, že nebudú môcť byť priradené ku konkrétnej fyzickej osobe alebo sa k nej budú môcť priradiť len s neúmerným vynaložením práce, nákladov alebo času.

Nové ustanovenia § 82c až 82h zákona o súdoch upravujú prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach v prípadoch, ak sa osobné údaje budú prenášať alebo poskytovať medzi členskými štátmi EÚ, orgánmi Európskej únie alebo orgánmi vytvorenými spoločne členskými štátmi EÚ. Ministerstvo a súdy budú povinné prijať opatrenia na zamedzenie sprístupňovania alebo poskytovania osobných údajov, ktoré sú nepravdivé, neúplné a neaktuálne. V prípade, že osobné údaje nebudú pravdivé, úplné alebo aktuálne, bude poskytovateľ alebo ten, kto sprístupňuje údaje, t.j. ministerstvo alebo súd, povinný bezodkladne informovať o tejto skutočnosti orgán, ktorému údaj sprístupnil alebo poskytol. Poskytovateľ údajov bude povinný určiť účel poskytnutia alebo sprístupnenia a v prípade potreby aj obmedzenia spracúvania údajov, ak to bude odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa údaje požadujú. Po poskytnutí osobných údajov bude povinnosťou poskytovateľa vyhotoviť úradný záznam, ktorý bude súčasťou centrálneho informačného systému.

Osobné údaje prijaté ministerstvom alebo súdom bude ministerstvo alebo súd oprávnený spracúvať okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté, aj na účely (1) trestného stíhania iných trestných činov ako sú tie, na ktoré sa osobné údaje poskytli, (2) výkonu trestu, (3) iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného činu alebo s výkonom trestu, (4) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku, (5) vymedzené v súhlase členského štátu EÚ, ktorý osobné údaje poskytuje alebo uvedené v súhlase dotknutej fyzickej osoby alebo (6) na účely ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania. Ak boli údaje poskytnuté ministerstvu alebo súdu orgánom EÚ, bude ministerstvo alebo súd povinný na žiadosť poskytovateľa oboznámiť ho so spracúvaním poskytnutých údajov. Ministerstvo alebo súd nebude informovať dotknutú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní údajov o nej, ak ich poskytovateľ požiada o neinformovanie osoby. Osobné údaje bude možné poskytnúť tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám, ak (1) to bude nevyhnutné na predchádzanie trestným činom, vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestov, (2) prijímajúci orgán v treťom štáte alebo prijímajúci medzinárodný orgán bude zodpovedať za predchádzanie trestným činom, za ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestov, (3) príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich ďalším poskytnutím alebo sprístupnením tretiemu štátu, alebo (4) tretí štát alebo medzinárodný orgán zaručí primeranú úroveň ochrany pri spracúvaní poskytnutých údajov.

Osobné údaje bude možné poskytnúť alebo sprístupniť aj osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak s tým orgán EÚ, ktorý údaje poskytol, bude súhlasiť, poskytnutie údajov nepoškodí záujmy dotknutej fyzickej osoby a poskytnutie alebo sprístupnenie bude potrebné na účely (1) plnenia úloh ministerstva alebo súdu ustanovených zákonom, (2) predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania, stíhania alebo výkonu trestov alebo (3) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku.

Prideľovanie vecí senátom Najvyššieho súdu SR bolo novelou upravené tak, že vo veciach, v ktorých koná Najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, budú rozhodovať senáty Najvyššieho súdu zložené zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Každý člen trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu bude musieť byť členom aspoň jedného senátu podľa prechádzajúcej vety, s výnimkou prípadu, keď písomne pred vznikom členstva vyjadrí nesúhlas s členstvom v senáte. Uvedené veci sa budú senátom prideľovať rovnomerne.

Uvedená novela sa dotkne aj zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Policajný zbor bude povinný prijať opatrenia, ktoré zamedzia poskytovaniu a sprístupňovaniu osobných údajov, ktoré sú nesprávne, neúplné alebo neaktuálne, pričom podľa možnosti overí pred ich poskytnutím alebo sprístupnením ich správnosť, úplnosť a aktuálnosť. Neoverené osobné údaje bude Policajný zbor povinný označiť a uviesť mieru ich spoľahlivosti. Ak Policajný zbor neoprávnene poskytne alebo sprístupní osobné údaje alebo poskytne alebo sprístupní nesprávne, neúplné alebo nepravdivé osobné údaje, bude povinný informovať príjemcu údajov, aby ich bezodkladne opravil, doplnil, zlikvidoval alebo blokoval. Policajný zbor bude po novom môcť nepotrebné údaje nielen zlikvidovať, ale bude ich môcť alternatívne aj anonymizovať alebo blokovať. Blokovanie osobných údajov sa vykoná tak, že sa osobné údaje označia spôsobom, aby v budúcnosti nemohli byť spracované, okrem spracovania, ktoré zabráni ich likvidácii. Každý, kto hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť, bude mať po novom právo písomne požiadať Policajný zbor (1) o informovanie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe, (2) o informovanie, aké osobné údaje a komu boli poskytnuté alebo sprístupnené, (3) o opravu, doplnenie, likvidáciu alebo blokovanie osobných údajov o jeho osobe alebo, (4) ak sa osobné údaje spracúvajú podľa osobitného predpisu, o poskytnutie informácie týkajúcej sa pôvodu osobných údajov a účelu ich spracúvania. Policajný zbor bude následne povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti. Policajný zbor neposkytne alebo obmedzí informáciu o osobných údajoch, ak (1) môže dôjsť k ovplyvňovaniu alebo mareniu úradného postupu alebo šetrenia, (2) môže dôjsť k ovplyvňovaniu alebo mareniu pri predchádzaní a odhaľovaní trestných činov, zisťovaní páchateľov trestných činov, vyšetrovaní trestných činov, stíhaní a výkone rozhodnutí v trestnom konaní, (3) je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu, (4) je to potrebné na ochranu dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných osôb, alebo (5) tak ustanovuje osobitný zákon. O tom, že Policajný zbor neposkytne alebo obmedzí informáciu o osobných údajoch, bude povinný písomne oboznámiť žiadateľa do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie informácie. V zaslanej informácii bude Policajný zbor povinný uviesť nielen dôvod neposkytnutia alebo obmedzenia informácie o osobných údajoch, ale aj poučiť žiadateľa o možnosti prešetrenia oznámenia o neposkytnutí informácie alebo poskytnutí obmedzenej informácie.

Obdobné zmeny ako zmeny v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore budú novelou vykonané aj v zákone č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii, zákone č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, zákone č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....