Iné

Nový zákon o odpadoch

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2015

Nová právna úprava mení pravidlá nakladania s odpadmi. Rozšíri sa zodpovednosť výrobcov a dovozcov tovarov, zavedie sa nový informačný systém a sprísni sa výkup kovov. S nastávajúcimi zmenami Vás oboznámime v našom článku.

Dňa 17. marca 2015 bol v NR SR schválený zákon o odpadoch (ďalej len „nový zákon“ alebo „nová právna úprava“). Účinnosť nadobudne dňom 1. januára 2016. Nový zákon zruší súčasný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a čl. I. zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch.

Nová právna úprava prinesie viacero zmien. Jednou z nich je právna úprava programových dokumentov odpadového hospodárstva. Ich právna úprava je zakotvená v druhej časti nového zákona. Po novom sa bude vypracovávať program predchádzania vzniku odpadu a programy odpadového hospodárstva. Program predchádzania vzniku odpadov bude vypracovávať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), bude ho schvaľovať Vláda Slovenskej republiky a po schválení ho ministerstvo uverejní vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a na svojom webovom sídle. Programy odpadového hospodárstva sa budú vypracovávať na úrovni Slovenskej republiky, na úrovni kraja a na úrovni obce. Povinnosť vypracovať program odpadového hospodárstva budú mať aj držitelia polychlórovaných bifenylov. Oproti súčasnej právnej úprave pôvodca odpadu už nebude povinný vypracovávať program odpadového hospodárstva.

Tretia časť nového zákona upravuje povinnosti právnických a fyzických osôb. Úprava zakotvená v tejto časti vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Oproti súčasnej právnej úprave sa sprísni zber a výkup kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov. V tejto súvislosti nový zákon ustanovuje povinnosti, ako napríklad povinnosť výkupu kovov pozostávajúcich z elektrických rozvodov, elektrických transformátorov a ich súčastí alebo javiacich znaky, že z nich pochádza, iba od subjektov, ktoré sú oprávnené s nimi pracovať, alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Ďalšou z povinností bude tiež povinnosť výkupcu kovového odpadu viesť evidenciu o osobách, od ktorých kovový odpad vykupuje. Dôvodom sprísnenia výkupu kovového odpadu je zabrániť výkupu kradnutého kovového odpadu, napríklad koľajníc, elektrických rozvodov a podobne. Nový zákon zavedie tiež nové povinnosti určených právnických a fyzických osôb.

Dôležitou zmenou je zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov štvrtou časťou nového zákona. Rozšírená zodpovednosť sa bude vzťahovať na výrobcov (1) elektrozariadení, (2) batérií a akumulátorov, (3) obalov, (4) vozidiel, (5) pneumatík a (6) neobalového výrobku. Predmetné výrobky nový zákon definuje ako vyhradené výrobky.

Rozšírená zodpovednosť výrobcu bude súhrnom povinností výrobcov uvedených výrobkov, ustanovených v tejto časti zákona alebo v osobitnom predpise, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu.

Povinnosti výrobcov sa budú týkať zabezpečenia materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradených výrobkov, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností. Výrobca vyhradeného výrobku bude znášať finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním odpadu a s jeho zneškodnením. Uvedené povinnosti bude výrobca vyhradeného výrobku plniť individuálne, alebo kolektívne.

Kolektívne plnenie povinností bude výrobca vyhradeného výrobku vykonávať prostredníctvom novozavedených organizácií zodpovedností výrobcov. Pôjde o právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené, vlastnené a prevádzkované výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch Európskej únie. Organizácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s udelenou autorizáciou, bude zabezpečovať na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plnenie týchto povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Účelom organizácie zodpovednosti výrobcov nebude dosahovanie zisku. Nový zákon tiež upravuje, ktoré osoby nebudú môcť byť zakladateľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov. Takouto osobou nebude môcť byť osoba, ktorá má akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie vyhradeného prúdu odpadu alebo má akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach v inej organizácii zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu.

Nová právna úprava zavedie tiež nový subjekt – koordinačné centrum. Pôjde o právnickú osobu založenú podľa osobitných predpisov na plnenie povinností ustanovených novým zákonom pre vyhradený prúd odpadu, nezaloženú na dosahovanie zisku. Pre každý vyhradený prúd odpadu bude možné založiť iba jedno koordinačné centrum, pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené tiež iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zakladateľmi koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu budú môcť byť len organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov. Ak pôjde o použité batérie a akumulátory, môže byť zakladateľom aj tretia osoba. Účelom zriadenia koordinačných centier je vytvorenie pomocnej inštitúcie pre organizácie zodpovednosti výrobcov, individuálnych výrobcov a obce. Medzi povinnosti koordinačného centra bude patriť napríklad (1) vytvorenie a prevádzkovanie klientskej linky pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu, (2) rozdelenie zodpovednosti, vrátane finančnej zodpovednosti, medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov vyhradených výrobkov a (3) prijímanie informácií o nezabezpečení odvozu odpadu a zabezpečenie nápravy takéhoto stavu formou určenia osoby zodpovednej za zabezpečenie náhradného odvozu.

Štvrtá časť nového zákona upravuje tiež špecifické podmienky nakladania s odpadmi z elektrozariadení a elektroodpadom, s batériami a akumulátormi, obalmi a odpadmi z obalov, vozidlami a starými vozidlami, pneumatikami a odpadovými pneumatikami a neobalovými výrobkami a odpadmi z nich.

Osobitné prúdy odpadov upravuje piata časť. Uvedená časť zákona upravuje povinnosti pri nakladaní s odpadovými olejmi, so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií, s odpadmi z výroby oxidu titaničitého a s polychlórovanými bifenylmi.

Povinnosti pri nakladaní s komunálnym odpadom upravuje šiesta časť novej právnej úpravy. Nová definícia komunálneho odpadu vychádza zo súčasnej právnej úpravy, po novom však už nebude zahŕňať odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení. Za nakladanie s uvedeným odpadom už nebude zodpovedná obec, ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Nová právna úprava zakotvuje tiež zákaz vyvezenia vytriedených zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, na skládku. Výnimku budú tvoriť nezhodnotiteľné odpady po dotriedení, tie budú môcť byť vyvezené na skládku. Za takýto vytriedený komunálny odpad a jeho ďalšie spracovanie a nakladanie s ním budú na vlastné náklady zodpovední výrobcovia. Obci by sa tým mali znížiť náklady na nakladanie s komunálnym odpadom.

Siedma časť upravuje cezhraničný pohyb odpadov. Pre oblasť cezhraničnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu. Nakoľko nariadenie je aplikovateľné priamo pre všetky členské štáty Európskej únie a nie je potrebná jeho transpozícia do právneho poriadku Slovenskej republiky, siedma časť nového zákona zahŕňa len čiastkovú úpravu cezhraničnej prepravy odpadu. Ide najmä o precizovanie súčasnej právnej úpravy a zapracovanie požiadaviek praxe. Jednou zo zmien je spresnenie podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Po novom, ak oznamovateľ nedoplní svoje oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov do 60 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie oznámenia, ministerstvo bude môcť oznámenie vrátiť oznamovateľovi. Nový zákon tiež dopĺňa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie poistenia pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov.

Administratívne nástroje sú upravené v ôsmej časti. Novým spôsobom je upravená autorizácia. Oproti súčasnej právnej úprave bude zahŕňať tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza zo súčasnej právnej úpravy, pričom bude doplnená o udelenie oprávnenia na prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, použitých batérií a akumulátorov. Novým druhom autorizácie bude autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a tiež autorizácia na činnosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa bude udeľovať výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý plní povinnosti individuálne.

Autorizácia na spracovateľskú činnosť právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi bude po novom podmienená požiadavkou zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise. Nová právna úprava doplní tiež podmienku udelenia autorizácie dedičovi, ak chce pokračovať vo výkone činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia. Dedič bude tiež povinný predložiť ministerstvu do 30 dní od ukončenia konania o dedičstve právoplatný doklad o tom, že je dedičom.

Bude zavedený nový informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý bude zabezpečovať zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva, a to od vzniku odpadu, až po jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie. Informačný systém odpadového hospodárstva nahradí niektoré existujúce informačné systémy v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike, ako napríklad RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo informačné systémy tretích strán.

Nový informačný systém bude súčasťou jednotného informačného systému životného prostredia. Súčasťou informačného systému budú niektoré registre, ako napríklad register organizácií zodpovednosti výrobcov, zariadení na zhodnocovanie odpadov, zberných dvorov alebo register vnútroštátnej prepravy nebezpečného odpadu.

Do informačného systému budú povinní ohlasovať ustanovené údaje (1) pôvodcovia odpadu a držitelia odpadu, (2) prevádzkovatelia zariadení na nakladanie s odpadom, (3) výrobcovia vyhradených výrobkov, (4) organizácie zodpovednosti výrobcov, (5) príjemcovia a odosielatelia nebezpečných odpadov a (6) oznamovatelia a príjemcovia zariadenia podľa siedmej časti nového zákona. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva budú povinné do registra bezodkladne ohlasovať údaje o udelených súhlasoch podľa ustanovenia § 97 ods. 1 a predĺžení ich platnosti, o udelených autorizáciách, predĺžení ich platnosti, zmene autorizácií, zániku a zrušení autorizácií a pozastavení výkonu činnosti, o registráciách a o uložených sankciách. Obce budú do registra povinne nahlasovať výšku miestneho poplatku za komunálne odpady a o zberných dvoroch na ich území. Uvedené údaje budú obce nahlasovať raz ročne, najneskôr do dňa 31. januára alebo pri každej zmene ohlasovaných údajov najneskôr do 30 kalendárnych dní po dni, v ktorom nastala zmena. Do informačného systému bude nový prevádzkovateľ zariadenia povinný ohlásiť zmenu prevádzkovateľa a identifikačné údaje nového prevádzkovateľa.

Deviata časť
 nového zákona upravuje orgány štátnej správy odpadového hospodárstvaDesiata časť upravuje zodpovednosť za porušenie povinností. Obec a okresný úrad budú po novom môcť osobe zodpovednej za priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Prepadnutá vec sa stane majetkom štátu alebo obce podľa toho, či o prepadnutí veci rozhodol okresný úrad alebo obec. Orgán, ktorý nariadil prepadnutie veci, bezodkladne odovzdá prepadnutú vec osobe oprávnenej na nakladanie s ním. Finančné prostriedky získané za odovzdanie odpadu budú príjmom rozpočtu, z ktorého je financovaný orgán, ktorý rozhodol o prepadnutí veci.

Okrem zavedenia uvedeného nového opatrenia bude sprísnené tiež ukladanie pokút. Za správny delikt bude po novom možné uložiť pokutu vo výške od 500 Eur do 350.000 Eur, v súčasnosti je možné uložiť pokutu do výšky 165.969,59 Eura. Zvýši sa tiež horná hranica pokuty uloženej za priestupky zo súčasných 663,87 Eura na nových 2.500 Eur.

Jedenásta časť zákona upravuje recyklačný fondRecyklačný fond bude zrušený ku dňu 31. decembra 2016. Do uvedeného dátumu sa na recyklačný fond budú vzťahovať ustanovenia nového zákona, s niektorými výnimkami upravenými prechodnými ustanoveniami.

Nová právna úprava priniesla aj novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, ako zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....