Iné

Novela zákona o dani z príjmov

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2015

Novela zavedie viacero zmien týkajúcich sa dane z príjmov. Zámerom novely je najmä zvýšenie daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu a podpora boja proti daňovým podvodom. V našom článku Vás oboznámime s vybranými zmenami.

Zákon č. 253/2015 Z. z. (ďalej len „novela“) mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Novela nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2016.

Nové pojmy v súvislosti so zdaňovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti budú definované doplnenými písm. y) až aa) v ustanovení § 2.

Pôjde o definovanie (1) držiteľa ako držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickú spoločnosť, výrobcu a distribútora zdravotníckej pomôcky, výrobcu a distribútora dietetickej potraviny alebo tretiu osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb, (2) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovník a (3) zamestnanca ako daňovníka s príjmami podľa ustanovenia § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov.

Novela ako zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou doplní aj príjem z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území Slovenskej republiky. Uvedená zmena bude zavedená doplneným písm. j) v § 16 ods. 1.

Po novele sa tiež posunie termín odvedenia dane platiteľom dane v prípade nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Súčasné znenie ustanovenia § 43 ods. 17 upravuje povinnosť odvádzať uvedenú daň štvrťročne, po novom bude mať povinnosť odvádzať ju ročne.

Po novom sa príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (takzvané aktívne autorské príjmy) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (takzvané pasívne autorské príjmy) budú prednostne zdaňovať zrážkou, a to vo výške 19 %. Uvedenú zmenu zavedie nové znenie ustanovenia § 43 ods. 3 písm. h). Súčasné znenie uvedeného ustanovenia umožňuje zrážkové zdaňovanie len pri príjmoch autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie. Autori budú môcť uplatniť postup podľa nového znenia ustanovenia § 43 ods. 14 a vopred sa písomne dohodnúť s platiteľom dane, že sa daň z uvedených príjmoch nebude vyberať zrážkou. Takúto dohodu bude platiteľ dane, teda vydavateľ alebo organizácia kolektívnej správy práv, povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do 15. dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá. Autor si v takom prípade príjmy uvedie v daňovom priznaní.

Uvedené sa bude týkať len príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu a príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva sa nebudú zdaňovať zrážkovou daňou.

Doplnené ustanovenie § 8 ods. 14 upraví postup, ak dôjde k porušeniu podmienok dlhodobého investičného sporenia, na základe ktorých mal daňovník príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií oslobodené od dane. Podľa uvedeného ustanovenia bude pri porušení podmienok dlhodobého investičného sporenia daňovník povinný tieto príjmy zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Za každé zdaňovacie obdobie si daňovník vypočíta základ dane osobitne podľa jednotlivých druhov príjmov znížených o výdavky. Do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom porušil podmienky dlhodobého investičného sporenia následne zahrnie súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré uplatňoval oslobodenie. Výdavky bude možné uplatniť len do výšky dosiahnutého príjmu.

Definíciu dlhodobého investičného sporenia upravuje súvisiaca novelizácia ustanovenia § 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Uvedené ustanovenie definuje dlhodobé investičné sporenie ako investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených podľa tohto zákona a osobitného predpisu na poskytovanie investičných služieb riadenia portfólia a vykonávanie pokynov klienta na jeho účet, ak sú splnené nasledovné podmienky: (1) cenné papiere a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, (2) portfólio bolo zriadené na určité obdobie najmenej 15 rokov a v období 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebolo klientovi vyplatené plnenie; vyplatenie plnenia z dôvodu presunu portfólia k inej finančnej inštitúcií sa nebude považovať za vyplatenie plnenia, ak sa takýto presun uskutoční do 3 mesiacov od zrušenia portfólia u pôvodnej finančnej inštitúcie a (3) maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok je najviac v sume 3.000 Eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia.

Za porušenie podmienky podľa bodu 1 sa nebude považovať (1) ak sa s cenným papierom alebo s finančným nástrojom prestalo obchodovať na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu po jeho nadobudnutí do portfólia, (2) ak cenný papier alebo finančný nástroj nie je prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jeho emisné podmienky obsahujú záväzok, že bude podaná žiadosť o prijatie cenného papiera alebo finančného nástroja na obchodovanie na regulovanom trhu a zo všetkých okolností je zrejmé, že sa toto prijatie uskutoční do jedného roka od dátumu vydania emisie.

Novela zavedie osobitný základ dane z kapitálového majetku. Podľa nového znenia ustanovenia § 15 budú fyzické osoby zdaňovať príjmy z kapitálového majetku, s výnimkou príjmov zdaňovaných zrážkou, v osobitnom základe dane so sadzbou dane 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava upravuje dve sadzby pri daniach z kapitálového majetku, a to sadzbu vyberanú zrážkou podľa ustanovenia § 43 vo výške 19 % a sadzbu vyberanú zo základu dane podľa ustanovenia § 15 vo výške 19 % alebo 25 %.

Po novom sa rozšíri oslobodenie od dane z príjmov o nové položky. Pôjde o doplnenie ustanovení písm. k) a l) v § 9 ods. 1. Podľa uvedených ustanovení budú od dane oslobodené okrem súčasného súboru príjmov aj príjmy fyzickej osoby (1) z predaja cenných papierov prevodom, prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok a (2) z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia. Oslobodenie sa uplatní len vtedy, ak pri predaji nebudú uvedené položky obchodným majetkom daňovníka.

Doplnené znenie ustanovenia § 12 ods. 7 písm. c) upraví podmienky pre nezdanenie podielu na zisku právnických osôb. Uvedené ustanovenie implementuje smernicu Rady 2014/86/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch. Predmetné ustanovenie sa bude vzťahovať najmä na hybridné finančné nástroje, ktoré sú v zahraničí považované za úverový finančný nástroj a v Slovenskej republike za dividendu. Po novom, ak bude u daňovníka vyplácajúceho podiel na zisku celý alebo časť vyplácaného podielu na zisku zahrnutý do daňových výdavkov napríklad v zahraničí, potom zodpovedajúca suma u príjemcu podielu na zisku zostane súčasťou základu dane.

Stanovenie doby rozhodujúcej pre vznik stálej prevádzkarne sa zmenou ustanovenia § 16 ods. 2 upraví zo súčasných 6 mesiacov na 183 dní. Po novom stála prevádzkareň vznikne, ak daňový nerezident, teda zahraničný subjekt, alebo osoby pre neho pracujúce, bude počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch poskytovať na území Slovenskej republiky služby súvisle alebo v niekoľkých obdobiach viac ako 183 dní.

Na odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa po novom bude primerane vzťahovať postup podľa ustanovenia § 18 ods. 4. V súvislosti s uvedeným postupom bude daňovník povinný za žiadosť o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne uhradiť poplatok podľa ustanovenia § 53c písm. a) alebo b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda vo výške najmenej 4.000 Eur a najviac 30.000 Eur.

Novela upraví, ktoré výdavky (náklady) na poradenské a právne služby sa zahrňujú do základu dane len po zaplatení. Podľa doplneného znenia ustanovenia § 17 ods. 19 písm. f) pôjde o výdavky zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 upravené prílohou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. Pôjde o právne služby, účtovnícke služby, vedenie účtovných kníh, audítorské služby a daňové poradenstvo.

Výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2.400 Eur sa po novom zahrnú do základu dane jednorázovo. Podľa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. g) sa na nich budú vzťahovať súčasné pravidlá, teda zahrnú sa do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené.

Daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán, alebo ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz si podľa doplneného ustanovenia § 17 ods. 32 písm. c) zníži základ dane o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa ustanovenia § 17 ods. 27, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu. Podľa prechodných ustanovení tak prvýkrát bude môcť vykonať v daňovom priznaní za rok 2015. Po novom daňovník nezahrnie neuhradených záväzkov do základe dane tie záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.

Daňovník bude môcť podľa nového znenia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. r) odpísať nielen pohľadávky do výšky opravnej položky, ale aj príslušenstvo k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok.

Podľa nového ustanovenia odseku 22 v § 20 sa tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, zahrnie do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1.080 dní.

Nové ustanovenie § 25a definuje vstupnú cenu finančného majetku. Podľa povahy môže byť vstupnou cenou napríklad obstarávacia cena, hodnotu nepeňažného vkladu na vklad spoločníka alebo hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia.

Novela rozšírila okruh osôb, ktoré neplatia daňovú licenciu. Okrem súčasného okruhu daňovníkov nebude podľa doplnených písm. e) a f) v § 46b ods. 7 platiť daňovú licenciu aj daňovník, (1) ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu s ročným obratom neprevyšujúcim 10.000 Eur a (2) počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie okrem situácie, keď imanie prechádza na právneho nástupcu.

Ak daňovník podľa bodu 2 vezme späť návrh na zrušenie bez likvidácie, alebo ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť má obchodný majetok a nariadi jej likvidáciu, bude daňovník povinný podať (1) dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil daňovú licenciu počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie alebo súd nariadil likvidáciu spoločnosti; v tejto lehote bude priznaná daňová licencia splatná, (2) daňové priznanie podľa ustanovenia § 41 ods. 3, ak súd nariadil likvidáciu spoločnosti a platí daňovú licenciu, alebo (3) daňové priznanie podľa ustanovenia § 41 ods. 1 za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie, a platí daňovú licenciu.

Novelizovaný bude tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákon č. 349/2004 Z. z. o transformácii Slovenskej pošty, štátneho podniku, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....