Iné

Zákon o rozvojovej spolupráci

  • Vydanie: ULC PRO BONO 11/2015

Slovenská republika ako člen Organizácie Spojených národov (OSN), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a člen Európskej únie (EÚ) sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti znižovania miery chudoby vo svete a podpory trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. V členských krajinách OECD neexistuje jednotný organizačný rámec pre riadenie rozvojovej spolupráce. Každý štát si vytvára svoj vlastný mechanizmus na základe vnútorných politických, ekonomických, historických a ďalších podmienok. Nový zákon o rozvojovej spolupráci je vnútroštátnym mechanizmom pre koordináciu a aplikáciu poskytovania pomoci.

Národná rada SR schválila dňa 18. novembra 2015 zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon“), ktorý nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2016.

Nový zákon upravuje rozvojovú spoluprácu s partnerskými krajinami a vytvára potrebné legislatívne a inštitucionálne zabezpečenie pre jej realizáciu. Upravuje pôsobnosť a postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy (vyšších územných celkov, miest a obcí) v oblasti rozvojovej spolupráce. Zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola zriadená Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „agentúra“), ktorej postavenie a pôsobnosť sa prebralo do nového zákona.

V ustanovení § 2 sa vymedzujú základné pojmy. Vybrané pojmy, ktoré neboli v doterajšej právnej úprave zakotvené, uvádzame nižšie.

Nový pojem rozvojová spolupráca nahrádza doposiaľ používaný pojem „oficiálna rozvojová pomoc“, a to s ohľadom na postupne viac používaný všeobecnejší pojem spolupráce namiesto pomoci. Na účely nového zákona sa rozvojovou spoluprácou rozumejú všetky činnosti realizované orgánmi verejnej správy financované z verejných prostriedkov a zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách.

Definuje sa pojem humanitárna pomoc ako tá časť rozvojovej spolupráce, ktorá je reakciou na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, kým nepominie priame ohrozenie.

Pod partnerskou krajinou sa rozumie štát, s ktorým Slovenská republika realizuje dvojstrannú a trojstrannú rozvojovú spoluprácu a nachádza sa na zozname krajín výboru OECD/DAC oprávnených prijímať ODA.

Ďalej sa vymedzuje pojem verejná informovanosť, ktorá prostredníctvom dotácií ako nástroja rozvojovej spolupráce má financovať projekty na zvyšovanie povedomia a zainteresovanosti slovenskej laickej i odbornej verejnosti, médií a iných relevantných aktérov, o dôležitosti a zmysluplnosti poskytovania rozvojovej pomoci. Cieľom aktivít bude aj oslovovanie vybraných cieľových skupín, formovanie ich názorov a poskytovanie informácií o slovenskej ODA v súvislosti s efektívnym vynakladaním prostriedkov štátneho rozpočtu.

Subjektmi pôsobiacimi v oblasti rozvojovej spolupráce sú v zmysle ust. § 4 Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce, ústredné orgány a orgány územnej samosprávy, ale aj občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, nadácie a iné právnické osoby, ktoré nie sú zapojené na štátny rozpočet a ktoré nie sú zriadené na podnikanie, fyzické osoby, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby podnikatelia, právnické osoby, ktoré vykonávajú vedeckú činnosť, vzdelávaciu činnosť alebo výskumnú činnosť.

Predmetné ustanovenie podrobne vymedzuje jednotlivé úlohy a postavenie príslušných subjektov a orgánov.

Ministerstvo zahraničných vecí je zodpovedné za vypracúvanie koncepčných dokumentov a vymedzuje sa pôsobnosť pri zabezpečovaní a realizácii rozvojovej spolupráce, ako aj riadiaca a kontrolná právomoc vo vzťahu k agentúre. V oblasti humanitárnej pomoci partnerským štátom sa zvýrazňuje osobitné postavenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako národného koordinátora humanitárnej pomoci.

Ostatné subjekty spolupodieľajú na tvorbe koncepčných dokumentov, ako aj na realizácii rozvojovej spolupráce v rámci svojej pôsobnosti.

Pre efektívne plnenie úloh národného koordinátora rozvojovej spolupráce je potrebný medzirezortný orgán slúžiaci na zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu koncepčných dokumentov. Preto sa v ust. § 4 ods. 5 zakotvuje právo pre Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zriadiť Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky, ktorý tieto úlohy plní a zabezpečuje realizáciu rozvojovej spolupráce jednotlivými subjektmi na základe jednotného prístupu.

Agentúra bola zriadená zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska jej právneho postavenia novým zákonom nedochádza k zmene a agentúra zostáva rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Jej štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister a ktorý je zamestnancom agentúry, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Ustanovuje sa právomoc riaditeľa agentúry a jeho povinnosti vo vzťahu k ministerstvu.

Agentúra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí realizuje rozvojovú spoluprácu vrátane humanitárnej pomoci, verejnej informovanosti, rozvojového vzdelávania a budovania kapacít a na účely (1) realizácie rozvojovej spolupráce, (2) spolupracuje so subjektmi pôsobiacimi v oblasti rozvojovej spolupráce, (3) spolupracuje s ministerstvom zahraničných vecí pri tvorbe stratégie, zamerania, správy o rozvojovej spolupráci a iných koncepčných dokumentov, (4) monitoruje a kontroluje rozvojovú spoluprácu subjektov, ktoré ju realizujú na základe zmluvy s agentúrou a (5) informuje o rozvojovej spolupráci na svojom webovom sídle.

V zmysle ust. § 6 sú nástrojmi rozvojovej spolupráce (1) poskytnutie dotácie, (2) poskytnutie finančného príspevku, (3) zadanie zákazky, (4) darovanie hnuteľného majetku štátu, (5) vládne štipendium, (6) odpustenie dlhu, (7) poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru a (8) ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.

Poskytovanie dotácií vychádza z ustanovenia § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dotáciu bude možné poskytnúť subjektu, ktorý bol založený podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku cudzieho štátu, a bez ohľadu na to, či je podnikateľským subjektom, subjektom neziskového sektora, prípadne orgánom verejnej správy. Zákon vymedzuje účely, na ktoré môže byť dotácia poskytnutá, a to na (1) rozvojový projekt, (2) humanitárny projekt, (3) projekt rozvojového vzdelávania, (4) projekt verejnej informovanosti, (5) projekt budovania kapacít, (6) vyslanie dobrovoľníka do partnerskej krajiny a (7) rozvojový program.

Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie zverejňuje Agentúra. Agentúra predkladá doručenú žiadosť o poskytnutie dotácie ministerstvu zahraničných vecí.

Žiadosti o poskytnutie dotácie vyhodnocuje najmenej trojčlenná komisia, ktorú zriaďuje minister zahraničných vecí. Podmienkou schválenia žiadosti o poskytnutie dotácie je preukázanie spolufinancovania projektu najmenej vo výške 20% hodnoty žiadanej dotácie pri právnických osobách založených podľa Obchodného zákonníka a najmenej vo výške 10% hodnoty žiadanej dotácie pri ostatných právnických osobách.

Finančný príspevok sa ako nástroj rozvojovej spolupráce bude poskytovať iba zahraničným subjektom, a to (1) medzinárodnej organizácii alebo finančnej inštitúcii založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu, (2) právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu, (3) mimovládnej organizácii založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu, (4) jednotke územnej samosprávy partnerskej krajiny a (5) partnerskej krajine.

Subjektom uvedeným v bode 1 a 5 bude možné poskytnúť finančný príspevok len na základe rozhodnutia ministra a v prípade ústredného orgánu na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu, a to aj bez žiadosti. O poskytnutie finančného príspevku právnickej osobe nepodnikateľovi a mimovládnej organizácii, obidve založené podľa právneho poriadku cudzieho, resp. partnerského štátu a jednotke územnej samosprávy iného štátu, je možné požiadať na základe žiadosti, ktorá sa predkladá príslušnému zastupiteľskému úradu, avšak ustanovuje sa možnosť, aby o poskytnutí finančného príspevku mohol rozhodnúť aj bez predloženia žiadosti minister. Zmluvný záväzok pri poskytnutí finančného príspevku na základe žiadosti vzniká na základe zmluvy medzi agentúrou a žiadateľom po schválení žiadosti. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.

Ako nový nástroj rozvojovej spolupráce nový zákon zakotvil zadávanie zákazky. Zákazku bude možné zadať (1) právnickej osobe založenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, (2) právnickej osobe založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu, (3) mimovládnej organizácii založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu a (4) jednotke územnej samosprávy partnerskej krajiny, a to na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných práv alebo poskytnutia služieb.

Zadávanie zákazky bude možné realizovať len vo finančnom limite, ktorý stanovuje na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis k zákonu č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poskytovanie štipendií vlády Slovenskej republiky je dlhodobou súčasťou rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, ktorú na tomto úseku zastrešuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. V jeho rozpočtovej kapitole sú alokované finančné prostriedky na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu, ktorá je poskytovaná formou udeľovania štipendií vlády Slovenskej republiky v súlade s teritoriálnym a sektorovým zameraním a v zmysle podmienok OECD. Súčasťou poskytovania štipendií vlády Slovenskej republiky v rámci podmienok stanovených OECD sú aj štipendiá vlády Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Udeľovanie týchto štipendií sa stalo súčasťou štátnej politiky podpory Slovákov žijúcich v zahraničí.

Podľa ust. § 10 je možné vládne štipendium poskytnúť občanovi partnerskej krajiny na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý má (1) prechodný pobyt na účel štúdia, (2) prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí alebo (3) právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a zároveň je študentom študijného programu v dennej forme štúdia na verejnej vysokej škole so sídlom na území Slovenskej republiky a preukáže ovládanie slovenského jazyka na úrovni požadovanej príslušnou verejnou vysokou školou alebo účastníkom jazykovej prípravy k štúdiu na vysokej škole a k 1. septembru roka, v ktorom sa podáva žiadosť o poskytnutie vládneho štipendia dovŕši najmenej 18 rokov veku a nepresiahne 26 rokov veku, ak ide o jazykovú prípravu na štúdium študijného programu prvého stupňa, študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu spájajúceho prvý a druhý stupeň alebo o štúdium takých študijných programov alebo dovŕši najmenej 23 rokov veku a nepresiahne 35 rokov veku, ak ide o jazykovú prípravu na štúdium študijného programu tretieho stupňa alebo o štúdium takého študijného programu.

Zákon uvádza tiež, že vládne štipendium sa neposkytne študentovi, ktorý (1) študuje študijný program prvého, druhého, tretieho stupňa alebo spájajúci prvý a druhý stupeň, ak už dosiahol vzdelanie príslušného stupňa, (2) študentovi, ktorému bolo poskytované vládne štipendium v príslušnom roku štúdia alebo v jeho časti v študijnom programe príslušného stupňa, (3) študentovi, ktorý príslušný študijný program študuje dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, (4) študentovi, ktorý študuje externou formou štúdia alebo (5) účastníkovi jazykovej prípravy, ktorý sa jej zúčastňoval už desať mesiacov.

Na poskytnutie vládneho štipendia nie je právny nárok.

Predmetné ustanovenie ďalej podrobne upravuje podmienky poskytovania a odnímania vládneho štipendia.

V ust. § 11 sa upravuje možnosť odpustiť dlh partnerskej krajine, pričom o plnom, alebo čiastočnom odpustení dlhu rozhoduje vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pri určení rozsahu odpustenia dlhu sa posudzuje vplyv odpustenia dlhu na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky. O odpustení dlhu sa uzatvára s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.

Ustanovuje sa možnosť využiť ako nástroj rozvojovej spolupráce zvýhodnený vývozný úver. Prostredníctvom ust. § 12 sa definuje zvýhodnený vývozný úver, poskytovateľ tohto úveru, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, oprávnený prijímateľ úveru, ktorým je verejný odberateľ v partnerskej krajine alebo zahraničná banka tohto odberateľa, ako aj príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov banke, ktorá poskytuje zvýhodnený vývozný úver a príspevok na odpustenie časti úveru.

V odseku 13 sa ustanovuje, že ak výška príspevku na vyrovnanie úrokových rozdielov za celé obdobie splatnosti zvýhodneného vývozného úveru dosiahne minimálnu úroveň zvýhodnenia, príspevok na odpustenie časti úveru sa nemusí poskytnúť. Z toho vyplýva, že príspevok na odpustenie časti úveru sa nad minimálnu úroveň zvýhodnenia už neposkytuje a poskytuje sa iba príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov.

Ministerstvo financií písomne oznámi banke výšku príspevku na odpustenie časti úveru určenú podľa odseku 13 do 15 dní od jej určenia. Na základe toho banka uzavrie so zahraničným verejným odberateľom alebo zahraničnou bankou zahraničného verejného odberateľa dohodu o odpustení časti istiny zvýhodneného vývozného úveru vo výške príspevku na odpustenie časti úveru.

Príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov poskytuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky prostredníctvom Eximbanky. Bude realizovaný Eximbankou priebežne podľa platieb úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru, pričom raz ročne bude refundovaný Eximbanke zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Príspevok na odpustenie časti úveru bude poskytovať priamo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Novým zákonom nie sú zároveň dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.

V súvislosti s prijatím nového zákona došlo k parciálnej novelizácii zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení, zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v platnom znení, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....