Iné

spoločností

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2020

Dňa 16. októbra 2019 bol poslancami Národnej rady Slovenskej republiky prijatý zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských, ktorý upravuje finančnú podporu, ktorú poskytuje štát na podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

Dňa 16. októbra 2019 bol poslancami Národnej rady Slovenskej republiky prijatý zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „zákon o finančnej podpore“). Zákonom sa ruší doterajší zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví“) a tiež Nariadenie vlády č. 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“).

Systematicky zákon o finančnej podpore pozostáva z deviatich paragrafových ustanovení a dvoch príloh. Zákon o finančnej podpore upravuje finančnú podporu, ktorú poskytuje štát na podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „cirkev“) (§ 1 zákona o finančnej podpore). Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode náboženskej viery“) štát na účely zákona uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Podpora podľa zákona o slobode náboženskej viery  sa teda vzťahuje iba na tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované a ktorých je v  súčasnosti v Slovenskej republike osemnásť. Zároveň sa pre ne ustanovuje legislatívna skratka „cirkvi“.

Z pohľadu základnej terminológie upravuje zákon o finančnej podpore pojem príspevok štátu, ktorým sa rozumie suma finančných prostriedkov každoročne poskytovaná cirkvi z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) (§ 2, písm. a) zákona o finančnej podpore) a pojem počet veriacich, ktorým zas rozumieme údaje o náboženskom vyznaní získané z posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) alebo údaje o počte členov cirkvi zistené z iného zdroja ministerstva kultúry alebo štatistického úradu (§ 2, písm. b) zákona o finančnej podpore).

Štát podľa zákona o finančnej podpore cirkvi podporuje poskytovaním (1) príspevku štátu, (2) účelovej dotácie podľa osobitných predpisov, ale aj (3) poskytovaním oslobodení a úľav na daniach a poplatkoch podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 a 2 zákona o finančnej podpore).

V zmysle dôvodovej správy k zákonu o finančnej podpore navrhovaná právna úprava berie do úvahy odporúčania, na ktorých sa dohodli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví v Slovenskej republike a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, a závery Expertnej komisie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona vychádza zo zásad solidarity, spravodlivosti a transparentnosti. Prijatie tohto zákona je zároveň predpokladom na splnenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 20 ods. 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 326/2001 Z. z. a čl. 20 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami zverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 250/2002 Z. z.

Podľa doterajšej právnej úpravy štát poskytoval cirkvám, ak o to požiadali, príspevok na úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnancov cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, zamestnancov v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch na výchovu duchovných. Duchovní, ktorí mali nárok na osobné požitky, mali tiež nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Zároveň štát čiastočne prispieval cirkvám na riadne vecné náklady spojené s administratívou. Konkrétna úprava osobných požitkov (základný plat, hodnostný prídavok a zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti) bola obsiahnutá v nariadení. Zmena predmetného systému financovania cirkví, ktorého ideové východiská pochádzajú ešte z roku 1949, je však dlhodobo predmetom diskusií na úrovniach občianskej spoločnosti, politických strán, angažovanej verejnosti i samotných cirkví. V zmysle dôvodovej správy vychádza navrhovaný systém financovania cirkví z doteraz uplatňovaného modelu, avšak predpokladá postupné zohľadňovanie modifikácií počtu veriacich jednotlivých cirkví podľa sčítaní obyvateľov a kladie dôraz na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví podľa vlastných rozpočtov.

Samotný systém financovania cirkví je upravený v ustanovení § 4 a nasledujúcich zákona o finančnej podpore. V zmysle § 4 ods. 1 a 2: „Príspevok štátu na každý rok sa určuje zo sumy príspevku štátu na predchádzajúci rok zvýšenej o sumu, ktorá zohľadní jednou pätinou priemernú mieru medziročného rastu inflácie v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok štátu určuje, a štyrmi pätinami mieru zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu schválenej na rok, na ktorý sa príspevok štátu určuje. Vzorec na výpočet príspevku štátu je uvedený v prílohe č. 1 (§ 4 ods. 1).  Ak počet veriacich cirkví, ktorým sa poskytuje príspevok štátu, klesne alebo vzrastie o viac ako 10 % v porovnaní s posledným zisťovaním, príspevok štátu na nasledujúci rok podľa podmienok uvedených v odseku 1 ministerstvo kultúry zníži alebo zvýši o jednu tretinu percentuálneho poklesu počtu veriacich alebo nárastu počtu veriacich (§ 4 ods. 2).

Dôvodová správa vo svojej osobitnej časti uvádza, že v ods. 1 sa ustanovuje výška príspevku štátu tak, že sa každý rok poskytne vo výške príspevku na predchádzajúci rok navýšeného o ustanovený index navýšenia. Index navýšenia predstavuje mieru, ktorá zohľadní jednou pätinou mieru medziročného rastu inflácie zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky a štyrmi pätinami mieru zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. Zvolený pomer zohľadňuje použitie doteraz poskytovaného príspevku na prevádzkové výdavky (cca 20 %) a mzdové výdavky (cca 80 %). V ods. 2 je zasa upravený spôsob jednorazového zníženia alebo zvýšenia príspevku štátu ak dôjde k výraznej zmene počtu veriacich. Zmena výšky príspevku štátu je obmedzená na najviac 1/3 percentuálneho poklesu alebo nárastu počtu veriacich, čím sa zabezpečuje možnosť zachovania rovnováhy medzi výškou príspevku a zmenou počtu veriacich cirkví v ich percentuálnom vyjadrení podľa sčítaní obyvateľov.

Podľa predošlej právnej úpravy, ktorú predstavoval zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví: „Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada“ (§ 1 ods. 1 zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví). Osobné požitky duchovných tvoria (1) základný plat, (2) hodnostný prídavok, (3) zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti” (§ 3 ods. 1 zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví). Sumy a podmienky priznania osobných požitkov duchovných v zmysle bodov (1), (2) a (3) boli v zmysle predošlej právnej úpravy zakotvené v nariadení.

Zákon o finančnej podpore približuje v ustanovení § 5 mechanizmus poskytovania finančnej podpory cirkvám nasledovne: „Príspevok štátu sa poskytuje cirkvi na základe žiadosti predloženej ministerstvu kultúry najneskôr šesť mesiacov pred začiatkom kalendárneho roka, na ktorý má byť príspevok štátu poskytnutý (§ 5 ods. 1). Príspevok štátu sa poskytne takto: (1) suma vo výške súčtu príspevkov štátu poskytnutých v roku 2019 podľa prílohy č. 2 sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi, ktorým bol poskytnutý príspevok štátu v roku 2019, na základe pomeru poskytnutého príspevku štátu v roku 2019 podľa prílohy č. 2, (2) suma príspevku štátu podľa § 4 po odpočítaní sumy príspevku štátu podľa písmena a) sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi, ktoré požiadali o príspevok štátu, pomerne podľa počtu ich veriacich (§ 5 ods. 2). Sumu príspevku štátu pripadajúcu konkrétnym cirkvám na príslušný rok ministerstvo kultúry oznámi do 1. januára príslušného roka a zverejní na svojom webovom sídle. Ministerstvo kultúry poskytuje cirkvám príspevok štátu vo výške jeho jednej dvanástiny spravidla prvý pracovný deň v kalendárnom mesiaci (§ 5 ods. 3). Príspevok štátu cirkvi, ktorej bol poskytnutý príspevok štátu v roku 2019, sa poskytuje priamo bez podania žiadosti podľa odseku 1 (§ 5 ods. 4).

Dôvodová správa vo svojej všeobecnej časti ďalej uvádza, že príspevok je v zmysle zákona o finančnej podpore koncipovaný ako jeden z prostriedkov, ktorými štát napomáha činnosti cirkví a s ktorým cirkvi samostatne hospodária. Doterajšia koncepcia, ktorá určovala výšku mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu formou mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády sa ruší. Výšku mzdy duchovných budú určovať cirkvi v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Navrhuje sa, aby mal štát, obdobne ako podľa doterajšej zákonnej úpravy, právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom podľa osobitných predpisov. Návrh zákona o finančnej podpore tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu (napr. vo forme účelových dotácií alebo daňových úľav) bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, pričom zdrojmi finančného zabezpečenia budú predovšetkým vlastné zdroje financovania ako príspevky členov cirkví, dary od domácich a zahraničných fyzických a právnických osôb, výnosy z vlastného majetku, výnosy z vlastnej činnosti, výnosy z verejných zbierok a pod., čím sa docieli vyššia miera nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví v Slovenskej republike.

Zákonodarca v zákone o finančnej podpore upravuje aj účel, na ktorý je možné využiť poskytnutú podporu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o finančnej podpore „príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkvi, na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity a charitatívne aktivity cirkvi, na náklady cirkvi súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a na prevádzkové náklady cirkvi“. Zákon o finančnej podpore prináša aj taxatívne vymedzený zoznam položiek, na ktoré nemôže byť poskytnutá podpora od štátu použitá. Konkrétne  príspevok nemožno použiť na (1) poskytnutie pôžičiek a úverov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, (2) vklad na základe zmluvy o tichom spoločenstve, (3) podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú cirkev alebo jej organizačná zložka založila alebo sa stala jej spoločníkom, (4) založenie inej právnickej osoby, (5) podporu činnosti politických strán, (6) ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb, (7) darovanie fyzickým osobám alebo právnickým osobám, (8) úhradu pokút a iných peňažných sankcií.

Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky i podľa § 5 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery si cirkvi spravujú svoje záležitosti nezávisle od štátnych orgánov. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. K nezávislému postaveniu cirkví patrí aj ich právo hospodáriť samostatne podľa vlastných rozpočtov, ktoré si samostatne schvaľujú spravidla na obdobie kalendárneho roka. Cirkvi sa skladajú z organizačných zložiek, ako sú napr. diecézy, eparchie, dištrikty, farnosti, cirkevné zbory, náboženské obce, a iné subjekty odvodzujúce svoju právnu subjektivitu od príslušnej cirkvi. Príspevok štátu je preto určený v konečnom dôsledku na podporu činnosti všetkých týchto zložiek cirkvi a ich prevádzkových nákladov.

Záverom zákon o finančnej podpore upravuje povinnosti cirkví a kontrolné oprávnenia štátu. V zmysle ustanovenia § 7 zákona o finančnej podpore totiž: „Cirkev je povinná predložiť ministerstvu kultúry správu o hospodárení s príspevkom štátu za predchádzajúci rok každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej podobe a v elektronickej podobe. Ministerstvo kultúry správu o hospodárení s príspevkom štátu zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 7 ods. 1). Štát je oprávnený vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom štátu podľa osobitných predpisov. V prípade porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s príspevkom štátu sa postupuje podľa osobitného predpisu“ (§ 7 ods. 2).

Zákon o finančnej podpore obsahuje aj dve prílohy.

Prílohou č. 1 je kompletný „Vzorec na výpočet sumy príspevku štátu“ s podrobnou legendou.

Prílohu č. 2 zákona o finančnej podpore tvorí tabuľka „Príspevok štátu poskytnutý jednotlivým cirkvám v roku 2019“.

Príspevok štátu poskytnutý jednotlivým cirkvám v roku 2019:
1.    Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike – 31 191 337 eur (65,463 %),
2.    Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku – 4 858 489 eur (10,197 %),
3.    Gréckokatolícka cirkev na Slovensku – 4 900 043 eur (10,284 %),
4.    Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku – 2 653 763 eur (5,569 %),
5.    Pravoslávna cirkev na Slovensku – 2 029 714 eur (4,260 %),
6.    Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike – 0 eur (0,000 %),
7.    Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť – 329 920 eur (0,692 %),
8.    Kresťanské zbory na Slovensku – 0 eur (0,000 %),
9.    Apoštolská cirkev na Slovensku – 493 290 (1,035 %),
10.    Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike – 363 336 eur (0,763 %),
11.    Cirkev bratská v Slovenskej republike – 398 454 eur (0,836 %),
12.    Cirkev adventistov siedmeho dňa, Slovenské združenie – 40 526 eur (0,085 %),
13.    Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike – 137 892 eur (0,289 %),
14.    Cirkev československá husitská na Slovensku – 115 384 eur (0,242 %),
15.    Starokatolícka cirkev na Slovensku – 127 093 eur (0,267 %),
16.    Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike – 0 eur (0,000 %),
17.    Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike – 0 eur (0,000 %),
18.    Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike – 8 382 eur (0,018 %).

Spolu: 47 647 623 eur.

Zákon o finančnej podpore nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2020.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....