1. ABSTRAKT
Národná rada SR schválila dňa 8. apríla 2025 novelu zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v platnom znení (ďalej len „zákon“), ktorá najmä upravuje pravidlá prístupu k právnej pomoci fyzickým osobám, reaguje na zvýšenú potrebu riešenia situácie odídencov a reaguje na aktuálnu ekonomicko-sociálnu situáciu. Zmeny sa týkajú hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozširuje sa okruh oprávnených osôb, zavádza sa možnosť odpustiť poplatok za predbežnú konzultáciu a určuje sa maximálna horná hranica finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci. Ďalšími ustanoveniami sa má odstrániť administratívna záťaž v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci, uľahčiť komunikácia s dotknutými subjektmi, najmä s určenými advokátmi a mediátormi. Viac podrobností nájdete v našom článku.
2. CUDZINEC A PRÁVNA POMOC
Vzhľadom na aktuálnu situáciu využívania inštitútu dočasného útočiska a zapojenia centra právnej pomoci do pomoci odídencom, sa táto skutočnosť premietla aj do zákona.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c): „Na účely tohto zákona je c) azylovou vecou konanie, v ktorom fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona je 1. žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, 2. azylant, 3. cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, 4. cudzinec v konaní o odovzdaní do iného štátu, 5. cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska, 6. odídenec.“
3. MATERIÁLNA NÚDZA
Novela zvyšuje hranicu materiálnej núdze fyzickej osoby na účely posudzovania materiálnej núdze ako podmienky poskytnutia právnej pomoci podľa zákona, a to v prípade poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti aj s finančnou účasťou.
Podľa novelizovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) sa na účely tohto zákona rozumie „materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 2,1-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.“
Zvýšil sa koeficient pre definovanie materiálnej núdze, a to z 1,6 násobku sumy životného minima na 2,1 násobok sumy životného minima, čím sa má podľa dôvodovej správy zabezpečiť, že sa pôsobnosť zákona rozšíri na časť osôb v materiálnej núdzi, ktoré pre aktuálne nízko nastavené hodnoty nemajú nárok na právnu pomoc.
4. CENTRUM
V súvislosti so zmenami týkajúci sa Centra právnej pomoci (definuje sa v zákone po novom iba ako „centrum“) sa zavádza právna úprava týkajúca sa postavenia riaditeľa centra, podmienok pre ustanovenie do tejto funkcie a dôvodov pre zánik funkcie, vrátane úpravy zákonných dôvodov obligatórneho a fakultatívneho odvolania riaditeľa centra. Zavádza sa taktiež právna úprava týkajúca sa postavenia právnika centra v súvislosti s navrhovanou zmenou zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, ako aj bezúhonnosti (či už riaditeľa alebo právnika centra).
Podľa nového ust. § 5aa riaditeľ centrum riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie piatich rokov vymenúva a odvoláva minister na základe výsledkov výberového konania, ktoré vyhlasuje podľa potreby ministerstvo.
Za riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá (i) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, (ii) je bezúhonná, (iii) získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak fyzická osoba získala vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získala vzdelanie v študijnom odbore právo.
Podľa nového ust. § 5ab právnikom centra môže byť fyzická osoba, ktorá (i) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, (ii) je bezúhonná, (iii) získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak fyzická osoba získala vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získala vzdelanie v študijnom odbore právo.
5. PREDDAVOK NA ODMENU ADVOKÁTA
Novela zaviedla možnosť advokáta podať v odôvodnených prípadoch žiadosť o preddavok na odmenu za právne zastupovanie.
Podľa novelou doplneného odseku 7 v ust. § 5b: „Vo veciach podľa § 5b ods. 2, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, na základe odôvodnenej žiadosti advokáta, môže riaditeľ rozhodnúť o úhrade preddavku na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi do 45 dní od doručenia žiadosti o úhradu preddavku na odmenu za právne zastupovanie a to po predchádzajúcom stanovisku rady; preddavok na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi nesmie byť vyšší ako 50% paušálnej odmeny za právne zastupovanie, na ktorú by mal určený advokát nárok podľa § 15 ods. 2. Ak ide o poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6a alebo § 6b ods. 2, preddavok na odmenu za právne zastupovanie advokátovi sa neuhrádza. Ak riaditeľ rozhodne o neuhradení preddavku na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi, bezodkladne o tom určeného advokáta upovedomí aj s odôvodnením. Na rozhodovanie riaditeľa o preddavku na odmenu za právne zastupovanie sa nevzťahuje správny poriadok.“
6. PODMIENKY NA POSKYTNUTIE PRÁVNEJ POMOCI BEZ FINANČNEJ ÚČASTI
V ust. § 6 ods. 1 písm. a) sa slová „1,4 násobok“ nahrádzajú slovami „1,8-násobok.“
To znamená, že novela približuje právnu pomoc ľuďom, ktorí sa svojím príjmom blížia k hranici minimálnej mzdy, pričom sa zvyšuje koeficient pre definovanie materiálnej núdze v prípade konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti.
Po novom podľa § 6 ods. 1: „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,8-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisoma nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu 2,1-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“
7. PODMIENKY NA POSKYTNUTIE PRÁVNEJ POMOCI S FINANČNOU ÚČASŤOU
Po novom podľa ust. § 6a odsek 1: „Ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,8-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 2,1-násobok sumy životného minima, a fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 25 % paušálnej odmeny podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.“
Podľa nového ust. § 6b odsek 2: „Ak príjem fyzickej osoby presahuje 2,1-násobok sumy životného minima a súčasne nepresahuje 4,7-násobok sumy životného mimina a fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, centrum môže poskytnúť právnu pomoc pri splnení podmienky finančnej účasti oprávnenej osoby vo výške 35 % paušálnej odmeny podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 6 ods. 2 a § 6a ods. 2 až 4 sa použijú primerane.“
Ustanovenie § 6b sa zároveň dopĺňa odsekmi 3 a 4, na základe ktorých Centrum pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci prihliada najmä na skutkový stav veci a okolnosti prípadu, ktorý je predmetom rozhodovania o nároku na poskytovanie právnej pomoci, sociálnu situáciu žiadateľa, jeho zdravotný stav, ohrozenie stratou bývania, možnosť ohrozenia diskrimináciou alebo nerovnakým zaobchádzaním, alebo iné zraniteľné postavenie žiadateľa.
Pri skúmaní primeraných okolností žiadanej právnej pomoci je žiadateľ povinný centru poskytnúť nevyhnutne potrebné doklady o sociálnej situácii a ekonomickej situácii žiadateľa, prípadne poskytnúť ďalšie doklady, ktorými je možné preukázať odôvodnenosť poskytnutia právnej pomoci. Centrum na účely preukázania dôvodnosti poskytnutia právnej pomoci spracúva doklady len v rozsahu a spôsobom, ktorý je nevyhnutný na posúdenie právneho nároku žiadateľa, a to za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci s prihliadnutím na šesť kalendárnych mesiacov pred jej podaním; to platí aj pri prehodnotení trvania nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Uvedená právna úprava podľa dôvodovej správy precizuje využitie nástroja tzv. osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci s cieľom umožniť čo najväčšiu dostupnosť prístupu ku spravodlivosti za splnenia jasne definovaných kritérií, čím sa má vylúčiť nejednoznačná právna úprava posudzovania kritérií v jednotlivých prípadoch s aplikačnými problémami. Pre uplatnenie osobitného zreteľa bude potrebné zohľadniť skutkový stav a okolnosti prípadu, ktorý je predmetom rozhodovania o nároku na poskytovanie právnej pomoci, na sociálnu situáciu, zdravotný stav, ohrozenie diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním alebo na iné zraniteľné postavenie fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci. Skúmať sa bude situácia za kalendárny mesiac, v ktorom bude podaná žiadosť s prihliadnutím na šesť predchádzajúcich mesiacov.
8. POSUDZOVANIE MATERIÁLNEJ NÚDZE
Novelizované ust. § 7 precizovalo definíciu príjmu ako jedného zo základných nástrojov pre posudzovanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a rozšíril sa okruh aj na iné finančné plnenia, s ktorými sa centrum pravidelne a opakovane stretáva.
Novela pomerne rozsiahlym spôsobom aktualizovala ust. § 7.
Podľa ods. 1 ust. § 7: „Na účely tohto zákona sa za príjem fyzickej osoby považuje príjem fyzickej osoby podľa osobitného predpisu po odpočítaní (i) poistného na verejné zdravotné poistenie, (ii) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity, (iii) príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, (iv) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a (v) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.“
Podľa odseku 2: „Na účely tohto zákona sa za príjem fyzickej osoby považuje aj (i) príjem oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, okrem prijatej náhrady škody, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku alebo plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platby prijatej ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, (ii) suma vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom, (iii) náhrada niektorých výdavkov zamestnanca do výšky ustanovenej osobitným predpisom, (iv) iné peňažné plnenie od tretej osoby.“
Novelizované ust. § 7 ods. 3 veľmi podrobne uvádza taxatívny výpočet tých skutočností, ktoré sa na účely určenia hraníc materiálnej núdze nepovažujú za príjem. Pre účely nášho bulletinu je ich rozsah skutočne značný, preto pre bližšie informácie alebo posúdenie individuálneho prípadu, sme k dispozícii.
9. ZREJMÁ BEZÚSPEŠNOSŤ SPORU
Novela v aktualizovanom ustanovení § 8 zohľadňuje aplikačné problémy z doterajšej praxe v prípadoch šikanóznych podaní, podaní, kde sa sleduje zneužitie práva, alebo situácií, kde by priznanie právnej pomoci bolo v rozpore s dobrými mravmi, a má za cieľ smerovať právnu pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú.
Ustanovenie § 8 sa po novom označuje ako „Zrejmá bezúspešnosť sporu a šikanózny výkon práva.“
Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Vo výnimočných prípadoch môže centrum rozhodnúť o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, najmä ak má žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zjavne šikanózny charakter alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo ak by jej priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
10. PREDBEŽNÁ KONZULTÁCIA
Novelizované ustanovenie § 9 zvyšuje sumu poplatku za predbežnú konzultáciu zo sumy 4,50 eur na sumu 6 eur, pričom však centrum získava aj možnosť poplatok odpustiť.
Podľa § 9 ods. 1, fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytnutie právnej pomoci, sa môže obrátiť na centrum alebo na advokáta zapísaného v zozname advokátov podľa osobitného predpisu, ktorí jej poskytnú predbežnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.
Podľa novelizovaného ust. § 9 ods. 4: „Podmienkou poskytnutia predbežnej konzultácie je zaplatenie poplatku vo výške 6 eur. Centrum poplatok podľa prvej vety odpustí, ak je účelom predbežnej konzultácie iba pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci alebo vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Centrum môže poplatok podľa prvej vety odpustiť aj v iných prípadoch hodných osobitného zreteľa.“
11. KONANIE O NÁROKU NA POSKYTNUTIE PRÁVNEJ POMOCI
Toto konanie je upravené v ust. § 10 zákona. V doterajšom znení sa novelou nezmenilo nič, pridali sa však nové odseky 8, 9 a 10.
Podľa novelou doplneného odseku 8: „Nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný právoplatným rozhodnutím centra trvá najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci, v ktorej bol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný, ak centrum nerozhodne inak. O poskytnutí právnej pomoci v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo ústavnej sťažnosti, vrátane nadväzujúcich konaní vo veci, v ktorej už bol žiadateľovi právoplatným rozhodnutím centra priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, rozhodne centrum na základe novej žiadosti.“
Nový odsek 9 stanovuje, že „Nárok na poskytovanie právnej pomoci zaniká smrťou žiadateľa.“
A nový odsek 10 uvádza, že „Centrum konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastaví, ak odpadol dôvod začatia tohto konania.“
Novela uvedenými odsekmi odstránila stav, kde doteraz nebol legislatívne doriešený problém rozsahu poskytovania právnej pomoci, respektíve moment ukončenia poskytovania právnej pomoci.
- PREDBEŽNÉ POSKYTNUTIE PRÁVNEJ POMOCI
Podľa ust. § 11 ods 1 platí, že žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Aktualizované ustanovenie § 11 ods. 2 ďalej uvádza, že „Rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisuaj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania nákladov vynaložených na odmenu za právne zastupovanie a nákladov podľa § 5c písm. a) a b) ak sa po posúdení podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci alebo ak dôjde k zastaveniu konania s výnimkou prípadu podľa správneho poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.“
Uvedená nová úprava má odsekom 2 za cieľ odstrániť možnosť zneužívania bezplatnej právnej pomoci osobami, ktoré nemajú záujem resp. nespĺňajú podmienky na bezplatnú právnu pomoc, avšak cez inštitút predbežného poskytnutia právnej pomoci (neraz aj opakovane) a následného späťvzatia žiadosti resp. neposkytnutia ďalšej súčinnosti znemožnia centru preskúmať materiálnu núdzu žiadateľa. De facto je im teda poskytnutá právna pomoc v konaní, za ktorú nie sú povinní uhradiť náklady štátu, hoci už v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zreteľne nespĺňali podmienky na nárok na poskytnutie právnej pomoci, pričom je takého konanie častokrát účelové.
V súvislosti s predbežným poskytnutím právnej pomoci sa novelizovaným ust. § 12 ods. 1 skracuje predošlá lehota 3 mesiacov na uzatvorenie dohody o právnej pomoci (stanovená v pôvodnom ust. § 14 ods. 1 písm. c).
Po novom podľa § 12 ods. 1: „Ak sa fyzickej osobe rozhodnutím centra priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum ju poučí, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci uzatvorila s určeným advokátom alebo centrom dohodu o poskytovaní právnej pomoci a udelila plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci; súčasťou dohody je aj vyhlásenie oprávnenej osoby o poskytovaní informácií centru podľa odseku 3. Centrum môže zmeškanie lehoty podľa prvej vety odpustiť.“
12. ODŇATIE POSKYTOVANIA PRÁVNEJ POMOCI
Odňatie poskytovania právnej pomoci upravuje ust. § 14.
O odňatí rozhoduje centrum právnej pomoci.
Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak (a) oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, (b) sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté, (c) oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, (d) vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo (e) oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3.
Novela zákona pridala ďalšie dva dôvody, kedy centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, a to ak (f) oprávnená osoba neuhradí finančnú účasť centru, určenému advokátovi alebo určenému mediátorovi a určený advokát alebo určený mediátor túto skutočnosť oznámi centru, (g) odpadol dôvod priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci, najmä ak je zrejmé, že oprávnená osoba nemá záujem o poskytovanie právnej pomoci alebo ak sa vec, v ktorej bol oprávnenej osobe priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, stala zrejme bezúspešnou.
Ako uvádza dôvodová správa, účelom je zvýšenie zodpovednosti oprávnených osôb vo vzťahu k úhrade finančnej spoluúčasti spôsobom, ktorý umožní centru mať prehľad o jednotlivých záväzkoch oprávnenej osoby, stave konania, a zároveň centru umožní v prípade neplnenia povinností oprávnenej osoby odňať nárok na poskytovanie právnej pomoci.
Novelizované ustanovenie § 14a špecifikuje a upresňuje procesný postup pri neposkytnutí relevantných informácií oprávnenou osobou pre potreby rozhodovacích procesov centra, precizuje rozsah a podmienky, za ktorých si centrum môže nárokovať vrátenie účelne vynaložených nákladov v prípadoch, že žiadateľ alebo oprávnená osoba neposkytla požadovanú súčinnosť alebo účelovo neposkytla informácie kľúčové pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa novelizovaného § 14a ods. 1 je oprávnená osoba povinná vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na odmenu za právne zastupovanie a náklady podľa § 5c písm. a) a b) (tlmočník, preklady), ak pri posudzovaní podmienok na poskytnutie právnej pomoci zatajila alebo neposkytla informácie alebo doklady, ktorých dôsledkom by bolo neposkytnutie právnej pomoci; to platí aj v prípade prehodnotenia trvania nároku na poskytnutie právnej pomoci, ak by dôsledkom bolo odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa odseku 2 novelizovaného ust. § 14a centrum môže dodatočne vyúčtovať žiadateľovi náklady vynaložené na odmenu za právne zastupovanie vo výške určenej osobitným predpisom a náklady podľa § 5c písm. a) a b) (tlmočník a preklady), ak jej bola predbežne poskytnutá právna pomoc podľa § 11 a (i) dôjde k zastaveniu konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci s výnimkou prípadu podľa osobitného predpisu, alebo (ii) centrum postupom podľa § 10 rozhodne, že oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
14. PRÁVNA POMOC V AZYLOVÝCH VECIACH
Doterajší text § 24a sa označuje ako odsek 1. Doterajšie dôvody na právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci ostávajú nezmenené, teda platí ust. § 24a ods. 1 písm. a) až d) a na základe pridaného písm. e) má okrem doterajších dôvodov fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci, ak e) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Dôvody musia byť splnené kumulatívne.
Ustanovenie § 24a sa novelou doplnilo o odseky 2 a 3.
Podľa odseku 2, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu podľa odseku 1 písm. e) centrum prihliadne najmä na to, či (i) neuplynula zákonom ustanovená lehota na podanie opravného prostriedku, (ii) žiadateľ neodôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu výlučne ekonomickými dôvodmi, (iii) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa alebo odníma azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana, a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.
Podľa odseku 3, fyzická osoba, ktorá je maloletým dieťaťom bez sprievodu, má právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci počas celého azylového konania, ak (i) požiadala o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci sama alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka a (ii) nemá svojho zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona.
Ak bude žiadateľom maloleté dieťa bez sprievodu, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci sa má podávať v centre. Centrum rozhodne o takej žiadosti bez zbytočného odkladu. Pri maloletých žiadateľoch o azyl nie je účelné skúmať podmienku materiálnej núdze, keďže v drvivej väčšine prípadov majú tieto osoby pred vstupom do azylového konania udelený tolerovaný pobyt na základe toho, že boli ako maloleté osoby nájdené na území Slovenskej republiky bez sprievodu a umiestnené do príslušného zariadenia starostlivosti o deti a rodiny.
15. PREDDAVOK V KONANÍ O ODDLŽENÍ
Novelizovaným ust. § 24i) sa upravujú ustanovenia týkajúce sa splácania preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení.
Preddavok je dlžník povinný vrátiť centru do dvoch rokov od jeho poskytnutia. Cieľom novej úpravy je odbremeniť centrum a preniesť bremeno zodpovednosti na dlžníka.
Odsek 1 novelizovaného ust. § 24i uvádza, že: „Hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení je dlžník povinný vrátiť centru do dvoch rokov od jeho poskytnutia. Centrum uzatvorí s dlžníkom zmluvu o pôžičke, na ktorú sa primerane použijú ustanovenia § 657 a 658 Občianskeho zákonníka.“
Podľa odseku 2: „Centrum v prípade omeškania dlžníka nie je povinné uplatňovať príslušenstvo pohľadávky podľa osobitného predpisu.“
Podľa odseku 3: „Dlžník má nárok na vrátenie preplatku vzniknutého po splatení hodnoty poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení, ak hodnota preplatku presahuje 5 eur.“
16. INFORMAČNÝ SYSTÉM CENTRA
Novo pridaným ust. § 24j sa zavádza právna úprava k novému informačnému systému centra, ktorý sa zavádza spolu s nadobudnutím účinnosti novely zákona.
Informačný systém centra bude agendový systém, ktorý zefektívni prácu v centre jej elektronizovaním, zavedie prístup pre externých spolupracovníkov (advokátov a mediátorov) za účelom vyúčtovania odmeny a tiež sa zavedie externý portál pre prístup klientov centra k informáciám o svojej žiadosti a pre sledovanie splácania pôžičky v prípade oddlženia.
Informačný systém centra je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je centrum. Informačný systém centra slúži na výkon rozhodovacích procesov, organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností v rozsahu a v súlade s týmto zákonom.
Informačný systém centra slúži aj na zber a spracovanie štatistických údajov o poskytovaní právnej pomoci podľa tohto zákona; štatistické údaje sa spracovávajú vo forme anonymizovaných údajov a agregovaných údajov, ktoré boli anonymizované. Centrum zverejňuje na svojom webovom sídle štatistické údaje podľa tohto zákona, najmä údaje o počte žiadateľov a údaje k vyhodnoteniu dostupnosti a kvality právnej pomoci. Údaje zverejňuje centrum v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú vyhľadávanie a ich ďalšie automatické spracovanie.
Centrum v informačnom systéme centra spracúva osobné údaje žiadateľov, oprávnených osôb, osôb podľa § 7 ods. 4, advokátov a mediátorov alebo iných účastníkov konania na účely a v rozsahu podľa § 3, § 6 až 24i a to počas desiatich rokov od skončenia konania podľa tohto zákona.
V informačnom systéme centra ďalej centrum spracúva osobné údaje v rozsahu a na účely plnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z osobitných predpisov, a iba na nevyhnutne potrebnú dobu.
Informačný systém centra umožňuje centru podať návrh na vyhlásenie konkurzu vo veciach podľa § 24h.
Informačný systém centra umožňuje osobe zriadenie prístupového účtu do privátnej zóny, ktorý je umiestnený na webovom sídle centra.
Osobou oprávnenou na účel zriadenia prístupu do privátnej zóny je (i) žiadateľ, a to od podania žiadosti, (ii) žiadateľ, ak ide o konanie o oddlžení podľa § 24h, vrátane dlžníka podľa § 24i, a to až do vysporiadania pohľadávky, (iii) osoba, ktorej sa poskytuje právna pomoc podľa tohto zákona, (iv) zástupca a splnomocnenec osoby podľa bodu i), ii) alebo iii), (v) advokát určený podľa tohto zákona, (vi) mediátor určený podľa tohto zákona, (vii) iná osoba podľa tohto zákona, ak tak ustanoví osobitný predpis.
Do privátnej zóny vstupuje osoba prostredníctvom úradného autentifikátora alebo prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla, ktoré jej pridelí centrum.
Privátna zóna umožňuje osobe najmä (i) podať žiadosti a nahrávať dokumenty v rozsahu podľa technických možností informačného systému centra, (ii) sledovať stav žiadosti, (iii) podávať podnety a sťažnosti, (iv) uskutočniť bezhotovostný platobný styk na zaplatenie splátok pôžičky podľa § 24i, (v) sledovať stav pôžičky vzniknutej podľa § 24i, (vi) uplatňovať si odmenu.
Advokát určený centrom je povinný uplatňovať si odmenu za právne zastupovanie podľa osobitného predpisu prostredníctvom informačného systému centra.
Mediátor určený centrom je povinný uplatňovať si odmenu podľa osobitného predpisu prostredníctvom informačného systému centra.
Novela zákona nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2025.
Ustanovenie § 24 ods. 10 a 11 (uplatňovanie odmeny advokáta a mediátora prostredníctvom informačného systému centra), nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2026.
Publikované dňa 19.05.2025.
