S účinnosťou odo dňa 1. januára 2008 bola zákonom č. 568/2007 Z. z. vykonaná novelizácia Občianskeho zákonníka, ktorá prináša zmeny v právnej úprave spotrebiteľských zmlúv, výkonu záložného práva, zriadenia vecného bremena, možnosti súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a tiež v inštitútoch zabezpečovacieho prevodu práva a zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky. Bližšie podrobnosti Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO radi sprostredkujeme.
Dňa 1. januára 2008 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka. Novelizácia Občianskeho zákonníka bola vykonaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela Občianskeho zákonníka“ alebo len „novela“).
Novela Občianskeho zákonníka prináša zmeny v právnej úprave (1) spotrebiteľských zmlúv, (2) výkonu záložného práva, (3) zriadenia vecného bremena, (4) možnosti súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a tiež v inštitútoch (5) zabezpečovacieho prevodu práva a (6) zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky.
Novelizovaním Občianskeho zákonníka sa zavádza nové a presnejšie zadefinovanie základných pojmov dodávateľ a spotrebiteľ a tiež zavedenie definície spotrebiteľských zmlúv. Novela Občianskeho zákonníka taktiež stanovuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Zakotvuje absolútnu neplatnosť pre odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia.
Pre spotrebiteľské zmluvy sa novým ustanovením v Občianskom zákonníku zakotvuje, že ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní, alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy takýchto zmlúv alebo stranám známeho účelu takýchto zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Do Občianskeho zákonníka sa ďalej dopĺňajú nové ustanovenia, v zmysle ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej v texte len „neprijateľné podmienky“). Uvedené neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými sa spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Taktiež platí, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Občiansky zákonník po novom obsahuje aj príkladmo uvedené ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je nutné považovať za neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou bude napríklad také ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ďalej ustanovenie, ktorým dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, alebo ak ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník výslovne stanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť. Súd pri využití tohto tzv. moderačného práva prihliada najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.
Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Novelizovaním Občianskeho zákonníka sa zakotvuje zákonná povinnosť pre záložného veriteľa v podobe zaslania oznámenia o začatí výkonu záložného práva príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Dopĺňa sa nový dôvod zániku záložného práva v prípade ukončeného výkonu záložného práva bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného veriteľa, ktorý toto záložné právo vykonal.
Novela Občianskeho zákonníka rozširuje možnosť zriadenia vecného bremena výrokom súdu o prípad, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, potom súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Detailnejšie sa upravuje inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva. Splnenie záväzku je možné zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej v texte len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 Občianskeho zákonníka). Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. Spätný prevod nastáva priamo zo zákona, nie je preto potrebný žiadny úkon prevodcu a ani osoby, ktorá právo nadobudla, a to za splnenia podmienky, že dlžník svoj zabezpečený dlh splní. Pri zabezpečovacom prevode práva, ktoré je spojené s cenným papierom, sa bude primerane postupovať podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne, inak bude neplatná. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva patria (1) vymedzenie zabezpečeného záväzku, (2) označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, (3) práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, (4) jeho ocenenie v peniazoch, (5) spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, (6) najnižšie podanie pre prípad dobrovoľnej dražby a (7) označenie dlžníka, ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka.
Veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu, ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby, a to až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Ak je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, správa katastra túto skutočnosť vyznačí v katastri nehnuteľností. Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, platí táto povinnosť pre neho obdobne. Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, je veriteľ oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred. Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla za škodu, ktorú tým spôsobí. Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo. Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo. Veriteľ má však právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
Novelou Občianskeho zákonníka sa precizuje právna úprava zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky. Explicitne sa určuje poradie započítania čiastočného plnenia peňažného dlhu v prvom rade na istinu a až potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Prechodné ustanovenie novely upravuje režim vzájomného pôsobenia novej právnej úpravy a predchádzajúcej právnej úpravy.