Programové vyhlásenie vlády na obdobie rokov 2010 – 2014 určovalo povinnosť prijať opatrenia na zamedzenie korupcie v štáte. Za týmto účelom bolo v rokoch 2010 a 2011 schválených niekoľko zákonov, ktorých výsledkom sú inštitúty všeobecne označované ako otvorená justícia alebo zverejňovanie zmlúv.
Korupcia spravidla predstavuje transakciu medzi dvoma stranami, pri ktorej jedna zo strán požaduje odmenu za poskytnutie neoprávnenej výhody druhej strane, ktorá uvedenú odmenu ponúka, čím je daná špecifickosť predmetného vzťahu vo forme obojstranného prospechu. Infiltrácia medzi strany korupčného vzťahu je veľmi náročná a spravidla sa podarí len v prípadoch, ak jednej zo strán prestane daný vzťah vyhovovať a oznámi trestnú činnosť. Ako uvádzame v článku o zmenách v oblasti verejných financií, pohyby s verejnými financiami sa realizujú prostredníctvom verejného obstarávania, a práve to je jednou z oblastí, v ktorej štát „bojuje“ s narastajúcou korupciou. Dodržiavanie princípu transparentnosti smeruje k určeniu rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov procesu verejného obstarávania. Súčasne sa predpokladá, že pri porušení uvedeného princípu účastníci procesu verejného obstarávania prejavia svoju oprávnenú nespokojnosť a budú dávať impulzy pre opatrenia na nápravu, prípadne podnety na rozhodovanie súdov. Preto je potrebné si uvedomiť, že pri dodržiavaní princípu transparentnosti sa vytvárajú predpoklady pre zamedzenie korupcie a úplatkárstva. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že transparenstnosť a zamedzovanie korupcie idú ruka v ruke. Potreba riešenia tejto otázky sa neotvára len vo verejnom obstarávaní, ale i v iných oblastiach, napr. v justícii, v ktorej boli podniknuté určité legislatívne zmeny práve s cieľom zvýšenia transparentnosti.
V boji proti korupcii boli prijaté viaceré legislatívne opatrenia. Na prvom mieste je potrebné spomenúť novelu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisoch, konkrétne zákon č. 33/2011 Z. z. Uvedená novela sa dotkla ustanovení zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v ktorých zaviedla pre súdy povinnosť zverejňovať v stanovených lehotách svoje rozhodnutia na internete. Za ďalší z krokov snahy o odstraňovanie korupcie sa považuje predmetným zákonom zavedené zverejnenie výberových konaní na pozície sudcov, ako aj prijatie povinnosti sudcov podávať podrobnejšie majetkové priznania.
Prijatím zákona č. 546/2010 Z. z. bolo do Občianskeho zákonníka vložené ust. § 47a upravujúce povinnosť zverejňovať zmluvy, ktoré boli uzatvorené po 1. januári 2011. Účinnosť takýchto zmlúv nastane dňom ich zverejnenia, prípadne sa strany môžu dohodnúť, že účinnosť zmluvy nastane neskôr až po jej zverejnení. Povinne zverejňovanou zmluvou je písomná zmluva, ktorú uzatvorila povinná osoba (kto je povinnou osobou upravuje ust. § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a jedná sa napr. o štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a pod.) a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka (1) používania verejných prostriedkov, (2) nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo (3) nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
Je povinnosťou ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, verejnoprávnych inštitúcií a podriadených týmto inštitúciam zmluvy uzatvorené po 1. januári 2011 zverejňovať v Centrálnom depozitári zmlúv.
Za boj proti korupcii sa považuje aj prijatie ďalšej novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zaviedla pravidelné 5 – ročné monitorovanie a hodnotenie činnosti sudcov, ako aj zverejňovanie výkazov o činnosti sudcu na internete.
Snahu o eliminovanie korupcie si vláda v programovom vyhlásení na roky 2010 – 2014 stanovila ako jednu z priorít na viacerých miestach. Za krátke obdobie svojej pôsobnosti stihla prijať práve horeuvedené predpisy. Ako jednu z povinností si stanovila prijať opatrenia na zabránenie možnosti subjektívneho rozhodovania štátneho zamestnanca vo všetkých oblastiach podnikania, mala v záujme dopracovať systém kontroly zameraný na kontrolu použitia verejných prostriedkov vrátane prostriedkov z Európskej únie, uplatňovať rovnaký prístup pri priznávaní štátnej pomoci a taktiež zriadiť register prijímania štátnej pomoci a register prijímateľov iných investičných stimulov.