Iné

Darovacia zmluva

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2012

Najznámejším typom bezodplatnej zmluvy je zmluva darovacia. Darca ňou niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, ktorý dar alebo sľub prijíma. Od darovacej zmluvy je potrebné odlišovať tzv. jednostranné liberality. Jedná sa o dobrovoľné úsluhy, ako napríklad pozvanie na obed, susedská výpomoc, za ktoré darca neočakáva odplatu.

Uzatvorením darovacej zmluvy vzniká záväzkovoprávny vzťah – darovanie. Pojmovými znakmi darovania sú (1) darovanie na základe zmluvy, (2) darca poskytuje dar na úkor svojho majetku, (3) majetok obdarovaného sa zvýši pozitívne (zvýšením aktív) alebo negatívne (znížením pasív) a (4) v darovacej zmluve musí byť vyjadrený úmysel darcu poskytnúť dar. Podmienkou darovania je uzavretie darovacej zmluvy. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že dar musí byť poskytnutý z majetku darcu, nemôže byť poskytnutý z majetku tretej osoby. O poskytnutie daru sa nejedná, ak osoba pasívnym správaním poskytne majetkovú výhodu inej osobe, napríklad ak nechá premlčať právo. V uvedenom prípade chýba úmysel darcu niečo darovať, súčasne darca nie je oprávnený dar žiadať späť a ani obdarovaný nie je oprávnený vec vrátiť pre vady. Ak sa jedná o dar z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zásade je potrebný súhlas obidvoch manželov. Ďalším pojmovým znakom darovania je rozmnoženie majetku obdarovaného. O rozmnoženie majetku nejde v prípade darovania medzi manželmi, ak medzi nimi je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pri obdarovaní manželov je pre posúdenie, kto je obdarovaný, predovšetkým dôležitý samotný úmysel darcu poskytnúť dar jednému z manželov alebo obom. Ak je obdarovaný jeden z manželov, jedná sa o jeho majetok, ktorý nespadá pod bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Úmysel darcu niečo darovať musí byť v darovacej zmluve vyjadrený. Ak chýba vôľa darcu niečo darovať, nejedná sa o darovanie. O darovanie sa nejedná ani v prípade verejných zbierok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a lotériách a iných podobných hrách, ani v prípade odberu tkanív a orgánov na transplantačné účely podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí upravených v ustanovení § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí (1) určenie predmetu darovania, (2) bezodplatnosť a (3) dobrovoľnosť. Predmetom darovania môže byť čokoľvek, čo je predmetom občianskoprávneho vzťahu, najmä vec, právo, alebo iná majetková hodnota. Ak je predmetom darovania nehnuteľná vec, môže darca nehnuteľnosť zaťažiť vecným bremenom, v praxi sa najčastejšie jedná o právo doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti. Podmienkou zaťaženia vecným bremenom je však výslovné uvedenie predmetného práva v darovacej zmluve a jeho označenie ako vecného bremena. Ďalším pojmovým znakom darovacej zmluvy je bezodplatnosť. O bezodplatnosť sa jedná v prípade, ak darca poskytne obdarovanému dar a nežiada za neho protiplnenie. Požiadavke bezodplatnosti sa neprieči, ak je darovanie viazané na protislužbu, ktorá nemá majetkovú povahu, napríklad na rozväzujúcu alebo odkladajúcu podmienku. S darovacou zmluvou je možné viazať príkaz, ak nemá majetkový obsah. Podmienkou darovacej zmluvy je súčasne dobrovoľnosť. Podmienka dobrovoľnosti je splnená vtedy, ak darca neposkytuje dar na základe povinnosti uloženej zákonom alebo na základe súdneho rozhodnutia, napríklad povinnosti platiť výživné, ale na základe slobodného rozhodnutia. O splnenie podmienky dobrovoľnosti sa bude jednať aj v prípade, ak je darca zaviazaný poskytnúť dar len na základe spoločenských alebo morálnych pravidiel, napríklad dar pri uzavretí manželstva, pri návšteve známych a podobne.

Občiansky zákonník nepredpisuje pre uzavretie darovacej zmluvy osobitnú právnu formu. Z hľadiska formy možno rozlišovať reálnu darovaciu zmluvu a konsenzuálnu darovaciu zmluvu. O reálnu darovaciu zmluvu sa jedná vtedy, ak s uzavretím zmluvy dochádza k fyzickému odovzdaniu daru, zväčša z ruky do ruky. Konsenzuálna darovacia zmluva je zmluva, na základe ktorej dôjde k reálnemu odovzdaniu veci až v budúcnosti. Pre konsenzuálnu zmluvu predpisuje ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu. Obdobne Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu aj v prípade, ak je predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť. Pri darovaní nehnuteľnosti je navyše v zmysle ustanovenia § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Písomná forma sa vyžaduje i pri darovaní vo forme postúpenia pohľadávky a v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, t.j. pri darovaní cenných papierov.

Občiansky zákonník upravuje len darovanie medzi živými(inter vivos), darovanie pre prípad smrti (mortis causa) je ustanovením § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne zakázané.

Vecnoprávne účinky darovacej zmluvy, ak je predmetom hnuteľná vec, nastávajú až odovzdaním veci. Prevzatím veci obdarovaným na neho prechádza vlastnícke právo k hnuteľnej veci. V určitých prípadoch sa však môže vzhľadom na hmotnosť alebo veľkosť veci jednať aj o odovzdanie inak, ako fyzickým odovzdaním veci, napríklad odovzdaním príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci (odovzdanie kľúčov od motorového vozidla). Vecnoprávne účinky darovania nehnuteľných vecí nastávajú zápisom do katastra nehnuteľností. Osobitný prípad môže nastať, ak pred podaním návrhu na vklad darca zomrel. V uvedenom prípade je výlučne súd v konaní o dedičstve oprávnený rozhodnúť o tom, na koho dňom úmrtia poručiteľa prešli nehnuteľnosti a záväzok odovzdať nehnuteľnosť obdarovanému, a či iba dedičia nehnuteľností a predmetného záväzku sú právnymi nástupcami zomrelého a účastníkmi konania o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Darca je povinný upozorniť obdarovaného na vady darovanej veci, ktoré mala vec v čase darovania. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený v zmysle ustanovenia § 629 Občianskeho zákonníka dar vrátiť. Obdarovaný má právo dar vrátiť aj v prípade, ak má v čase darovania vady a darcovi neboli vady známe. Právo vrátiť dar podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe upravenej ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, kedy mohlo byť právo vykonané prvý raz, teda kedy mohla byť vada zistená obdarovaným pri obvyklej pozornosti. Ak darca neupozornil obdarovaného na vady, ktoré mala darovaná vec v čase darovania a darca o vadách vedel, je darca v zmysle ustanovenia § 420 zodpovedný za škodu.

Darovací právny vzťah zaniká zo všeobecných alebo osobitných dôvodov. Všeobecné dôvody zániku darovacieho vzťahu sú upravené v ustanovení § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jedná sa napríklad o dohodu o zrušení záväzku, nemožnosť plnenia, uloženie do úradnej úschovy a podobne. Občiansky zákonník okrem všeobecných spôsobov zániku darovacieho vzťahu upravuje aj dva osobitné spôsoby. Prvý spôsob je upravený ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých mravov je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu. Zvyčajne sa jedná o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Pre hrubé porušenie dobrých mravov sa nevyžaduje intenzita trestného činu alebo priestupku, hrubým porušením však nie je len obyčajný nevďak alebo márnotratný život obdarovaného. Domáhanie sa daru môže darca urobiť formou písomnej výzvy na vrátenie daru. Uvedená výzva musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. Okamihom dôjdenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému zaniká darovací vzťah.

Druhý osobitný spôsob zániku darovacej zmluvy nastane, ak obdarovaný vráti dar darcovi pre vady predmetu darovania, na ktoré ho darca neupozornil. Po zániku darovacieho vzťahu má darca právo na vrátenie veci na základe ustanovení § 451 až 459 Občianského zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie, ak sa jedná o hnuteľnú vec. Pri nehnuteľnej veci sa darca môže domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k veci podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Právna úprava darovacej zmluvy nevylučuje, aby si darca s obdarovaným dojednali aj ďalšie podmienky na zrušenie právneho vzťahu založeného darovacou zmluvou, napr. vrátenie daru z dôvodu zhoršenia hospodárskej situácie darcu.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....