Podnikatelia

Dve novely Obchodného zákonníka

  • Vydanie: ULC PRO BONO 12/2007

S účinnosťou odo dňa 1. januára 2008 boli zákonom č. 657/2007 Z. z. a zákonom č. 659/2007 Z. z. vykonané dve novelizácie Obchodného zákonníka. Zmeny sa v najväčšej miere týkali cezhraničných fúzií a ďalej povinností, ktoré vyplývajú pre obchodné spoločnosti a družstvá v súvislosti so zavedením meny euro v SR. Váš bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO Vám v tomto vydaní opäť prináša všetky potrebné informácie.
Odo dňa 1. januára 2008 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka vykonaná zákonomč. 657/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela Obchodného zákonníka“ alebo len „novela“).

Podľa novej úpravy obsiahnutej v § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka majú štatutárne orgány spoločností povinnosť predložiť do zbierky listín obchodného registra aj neschválenú účtovnú závierku, a to v lehote 30 dní, od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty stanovenej na predloženie schválenej účtovnej závierky do zbierky listín. Táto nová povinnosť nezbavuje spoločnosti povinnosti uložiť do zbierky listín následne schválenú účtovnú závierku.

Novým ustanovením § 59b Obchodného zákonníka sa v spoločnostiach umožňuje vložiť nepeňažné vklady bez potreby získania osobitného znaleckého posudku v prípadoch, keď existuje jednoznačná referenčná hodnota pre ocenenie tohto nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa jeho hodnota určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu a súčasne nenastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu. Ak by nastali okolnosti výrazne ovplyvňujúce hodnotu nepeňažného vkladu, potom by na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu vykonal nové ocenenie znalec podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady.

Zmena v ustanovení § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spočívajúca v doplnení jeho dikcie, že spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, o slová „ak tento zákon (Obchodný zákonník) neustanovuje inak“, zohľadňuje skutočnosť, že spoločnosť môže zaniknúť aj pred dňom výmazu z obchodného registra, pričom táto situácia je upravená napr. v § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka, keď v prípade nástupníckej spoločnosti so sídlom mimo územia SR má výmaz z obchodného registra SR iba deklaratórny účinok, nakoľko spoločnosť zaniká nadobudnutím účinnosti cezhraničnej fúzie.

Doplnenie ustanovenia § 68 ods. 3 písmena b) Obchodného zákonníka o spresňujúcu formuláciu „ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom“ má zabezpečiť jednoznačný výklad a rozhodovanie v súvislosti s právnou úpravou dobrovoľného zrušenia spoločnosti. V súvislosti s úpravou družstiev bola táto formulácia doplnená aj do znenia § 254 ods. 2 písmeno a) Obchodného zákonníka. Spresnené bolo aj ustanovenie § 255 ods. 2 Obchodného zákonníka obsahujúce spolu s § 254 ods. 2 písmeno a) Obchodného zákonníka úpravu dobrovoľného zrušenia družstva.

K zmene v ustanovení § 69 ods. 8 Obchodného zákonníka treba uviesť, že doterajšia úprava umožňovala, aby zmluva o splynutí alebo zlúčení alebo projekt rozdelenia spoločností vynechala účasť niektorého zo spoločníkov zanikajúcej spoločnosti v nástupníckej spoločnosti za predpokladu výslovného súhlasu tejto osoby s elimináciou jej práv spoločníka v nástupníckej spoločnosti. Táto možnosť naďalej zostáva zachovaná, avšak možnosť vynechania spoločníka (resp. „vystúpenia spoločníka zo spoločnosti“) je poskytnutá aj spoločníkom tej spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Títo, keďže sa jedná o spoločnosť, ktorá v dôsledku zlúčenia nezaniká, sú automaticky spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, v dôsledku čoho boli vylúčení z možnosti urobiť predmetné rozhodnutie. Vo väzbe na úpravy v ustanoveniach § 69 ods. 6, 7 a 10, § 152a ods. 2 a 3, § 218c ods. 1 a 5, § 218h, § 218k ods. 1 či § 218m ods. 2 Obchodného zákonníka spomínané vyššie sa v tomto ustanovení taktiež miesto pojmu „v zmluve“ zaviedol pojem „v návrhu zmluvy“, nakoľko zo zákonnej konštrukcie vyplýva, že sa schvaľuje návrh zmluvy, a nie zmluva o splynutí alebo zlúčení, pretože formálnou náležitosťou platnosti zmluvy je schválenie obsahu návrhu zmluvy spoločnosťou (resp. valným zhromaždením spoločnosti). V čase schvaľovania fúzie valnými zhromaždeniami spoločností sa nemôže jednať o zmluvu, ale len o návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, čo Obchodný zákonník doteraz nezohľadňoval.

Potreba upozorniť na to, že v prípadoch vnútroštátneho, ale aj cezhraničného zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia niektorých finančných inštitúcií sa na uskutočnenie fúzie vyžaduje splnenie ďalších požiadaviek (napr. súhlas Národnej banky Slovenska) podľa osobitných zákonov, ktorými sú napríklad zákon o cenných papieroch a investičných službách, zákon o bankách, zákon o poisťovníctve, zákon o burze cenných papierov či zákon o kolektívnom investovaní, priniesla doplnenie v § 69 Obchodného zákonníka o odsek 11.

Novoprijatým ustanovením § 69aa sa do Obchodného zákonníka implementujú všeobecné ustanovenia upravujúce cezhraničné fúzie, ktoré by mali byť použité pre všetky právne formy spoločností a prostredníctvom odkazového ustanovenia § 260 Obchodného zákonníka aj pre cezhraničné fúzie družstva. V citovanom ustanovení sú v odseku 1 definované pojmy členský štát, zúčastnená spoločnosť, slovenská zúčastnená spoločnosť a zahraničná zúčastnená spoločnosť. V uvedenom ustanovení je obsiahnutá definícia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (teda cezhraničnej fúzie). Pri požiadavke „obdobnej“ právnej formy splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností možno očakávať, že EK v spolupráci s členskými štátmi vypracuje zoznam spoločností, ktoré bude možné považovať za spoločnosti s obdobnou právnou formou. Návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, ktorý spoločne vypracujú zúčastnené spoločnosti, musí okrem náležitostí podľa § 69 ods. 6 Obchodného zákonníka obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 2 § 69aa Obchodného zákonníka. Z dodatočných náležitostí pôjde o (1) odhad vplyvu na zamestnanosť v dotknutých regiónoch, (2) návrh spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a návrh stanov, alebo návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničným splynutím, (3) návrh zmeny stanov nástupníckej spoločnosti, ktorá je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou, ak si ich vyžiada cezhraničné zlúčenie spoločností, (4) deň účtovných závierok zúčastnených spoločností, na základe ktorých boli stanovené podmienky cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností, (5) údaje o imaní, ktoré prechádza na nástupnícku spoločnosť, (6) údaje o postupoch, podľa ktorých sa upraví účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti tam, kde je to potrebné.

Slovenské zúčastnené spoločnosti sú na základe ustanovenia § 69aa ods. 3 Obchodného zákonníka povinné okrem uloženia návrhu zmluvy do zbierky listín aj zverejniť v tomto ustanovení vymedzené údaje. Cezhraničné fúzie so sebou prinášajú viaceré závažné dôsledky pre spoločníkov alebo členov aj pre veriteľov spoločnosti a pre účely ich informovanosti sa v § 69aa ods. 4 Obchodného zákonníka zakotvuje povinnosť pre každú slovenskú zúčastnenú spoločnosť zverejniť v jej sídle alebo aj na ďalšej adrese, ako aj na internetovej stránke najneskôr 60 dní pred hlasovaním o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí (1) informáciu, že spoločnosť v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia premiestni svoje sídlo mimo územia SR, (2) informáciu v štátnom jazyku o právnej forme nástupníckej spoločnosti spolu s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré túto právnu formu upravujú, (3) účtovné závierky všetkých zúčastnených spoločností, prípadne ich právnych predchodcov za posledné po sebe idúce tri roky, (4) priebežnú účtovnú závierku a (5) kontaktné údaje notára, ktorý bude vydávať osvedčenie podľa odseku 7 tohto ustanovenia.

Ustanovenie notára ako subjektu príslušného na preskúmanie dodržania postupu upraveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné fúzie, pokiaľ ide o časť podliehajúcu slovenským právnym predpisom, je obdobou právnej úpravy už obsiahnutej napr. v § 17 zákona o európskej spoločnosti a v § 15 zákona o európskom družstve, kde je notár, rovnako ako pri cezhraničných fúziách, orgánom príslušným na preskúmanie a vydanie osvedčenia o splnení všetkých osobitným predpisom uložených povinností. Rovnako ako v týchto prípadoch, aj v prípade cezhraničných fúzií bude notár vydávať osvedčenie na základe § 63a Notárskeho poriadku.

Ustanovenie § 69aa Obchodného zákonníka rieši v odseku 6 ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasia s cezhraničnou fúziou. V spoločnostiach nevytvárajúcich povinne základné imanie je ich ochrana absolútna, nakoľko na schválenie cezhraničnej fúzie je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, teda ak by sa čo i len jeden z nich cítil takouto fúziou poškodený, stačí, ak s ňou nebude súhlasiť. V prípade spoločností vytvárajúcich povinne základné imanie postačuje súhlas dvojtretinovej väčšiny spoločníkov (akcionárov, členov) prítomných na valnom zhromaždení, resp. členskej schôdzi, ibaže by zákon alebo spoločnosť stanovila prísnejšie podmienky. Na kapitálové spoločnosti sa primerane použijú ustanovenia § 218ja a 218jb Obchodného zákonníka.

Z § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vyplýva, že momentom pre nadobudnutie účinnosti cezhraničnej fúzie je aj vzhľadom na úpravu § 69a odsek 1 veta prvá Obchodného zákonníka zápis do obchodného registra. K výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra, ktorá v dôsledku cezhraničnej fúzie zaniká, môže dôjsť až potom, čo bolo obchodnému registru doručené oznámenie zahraničného registra alebo inej evidencie o tom, že cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť. Ustanovenie § 69aa ods. 9 Obchodného zákonníka určuje, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie, ktoré nadobudlo účinnosť v súlade s odsekom 8, nemôže byť vyhlásené za neplatné.

Podľa § 69aa ods. 10 Obchodného zákonníka sa na cezhraničné zlúčenia alebo cezhraničné splynutia spoločností primerane použijú ustanovenia o zlúčeniach alebo splynutiach akciových spoločností a v prípade cezhraničného splynutia, ktorého výsledkom je nástupnícka spoločnosť so sídlom na území SR, aj ustanovenia o vzniku danej právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Pri oprávnení dozornej rady v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti sa sprehľadnila úprava v§ 138 ods. 1 písm. c) a v § 198 Obchodného zákonníka, v ktorej riadna, mimoriadna a konsolidovaná účtovná závierka boli jednotne označené formuláciou „všetky druhy účtovných závierok, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať“.

Upresňujúca úprava bola vykonaná aj v ustanovení § 154 ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je verejná výzva na upisovanie akcií verejnou ponukou cenných papierov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cenných papieroch a investičných službách. Novou úpravou ustanovenia § 161a ods. 2 Obchodného zákonníka vykonanou v jeho písmenách b) a c) sa menia podmienky získavania vlastných akcií akciovými spoločnosťami.

Zmenou ustanovenia § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka sa toto ustanovenie zosúlaďuje s predchádzajúcimi ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorých hodnota vlastného imania akciovej spoločnosti nesmie byť po rozdelení zisku nižšia ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa Obchodného zákonníka alebo stanov spoločnosti nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe.

Na základe novo formulovaného ustanovenia § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo akciovej spoločnosti zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, zverejnenie výročnej správy, zostavenie a zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť, a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa zákona o účtovníctve a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Ustanovenie § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka bolo doplnené o písmeno f), ktoré prípady, v ktorých sú členovia predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili, rozširuje o prípad, keď nebola zverejnená výročná správa a konsolidovaná výročná správa.

Zmena ustanovenia § 218a ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka súvisí so zmenami, ktoré boli vykonané v § 218i a taktiež v § 218j Obchodného zákonníka a so zmenou konštrukcie práva akcionárov na vyrovnanie (teraz už práva na primeraný peňažný doplatok) a/alebo odkúpenie ich akcií v nástupníckej spoločnosti, s ktorou súvisia i zmeny v ustanoveniach § 218a ods. 1 až 6 a taktiež v § 218b ods. 1 a 2, § 218c ods. 2 písm. b), d) a e), ods. 4, § 218e ods. 1, § 218g ods. 1 a 2, § 218h ods. 4, § 218m ods. 2 Obchodného zákonníka.

Preskúmanie návrhu zmluvy o zlúčení alebo návrhu zmluvy o splynutí nezávislým audítorom ani vypracovanie písomnej správy audítora nie je podľa nového odseku 5 v § 218a Obchodného zákonníka potrebné, ak sa tak dohodli všetci akcionári každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí. Zmena v § 218b ods. 1 Obchodného zákonníka určuje, že v písomnej správe musí predstavenstvo každej slovenskej zúčastnenej spoločnosti uviesť aj vysvetlenie predpokladaných dôsledkov vyplývajúcich z cezhraničnej fúzie pre akcionárov, veriteľov a zamestnancov slovenských zúčastnených spoločností.

Na základe doplnenia ustanovenia § 218c ods. 1 Obchodného zákonníka si valné zhromaždenie každej slovenskej zúčastnenej spoločnosti môže pri schvaľovaní cezhraničnej fúzie vyhradiť právo, že podmienkou uskutočnenia cezhraničnej fúzie je jeho výslovný súhlas s úpravou účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti v zmysle § 218la až § 218lk Obchodného zákonníka. V prípade využitia tohto práva môže notár vydať osvedčenie umožňujúce uskutočniť cezhraničnú fúziu až po udelení tohto výslovného súhlasu.

Doplnením ustanovenia § 218c ods. 2 Obchodného zákonníka sa pri cezhraničnej fúzii povinnosť poskytnúť informácie uvedené v predmetnom ustanovení rozširuje aj na zástupcov zamestnancov zúčastnených spoločností, resp. ak zamestnanci nemajú zástupcov, tieto práva majú všetci zamestnanci. V odseku 4 citovaného ustanovenia sa stanovuje povinnosť predstavenstva slovenskej zúčastnenej spoločnosti zabezpečiť v prípade cezhraničnej fúzie preklad dokumentov do štátneho (slovenského) jazyka tak, aby v dôsledku neznalosti cudzieho jazyka neboli akcionári a zástupcovia zamestnancov obmedzení alebo úplne vylúčení z výkonu svojich práv.

Zmena ustanovení § 218i a § 218j Obchodného zákonníkamá zabezpečiť rovnaké práva a ich ochranu všetkým akcionárom všetkých spoločností, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení bez ohľadu na to, či sa jedná o akcionárov spoločnosti v dôsledku splynutia alebo zlúčenia zanikajúcej alebo o akcionárov spoločnosti, na ktorú v rámci zlúčenia prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa zmenou citovaných ustanovení zavádza nový pojem „primeraný peňažný doplatok“, ktorý má slúžiť aj na realizáciu ochrany práv pôvodných akcionárov, teda akcionárov spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich spoločností, a to za predpokladu kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 218i ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Nóvum v porovnaní s doteraz platnou právnou úpravou predstavuje právna úprava obsiahnutá v odsekoch 5 až 7 § 218i Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je nástupnícka spoločnosť povinná poslať každému akcionárovi, ktorý spĺňa podmienky odsekov 1 a 2 tohto ustanovenia Obchodného zákonníka, návrh zmluvy určujúci buď nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok, a to v lehote 30 dní od zápisu zlúčenia alebo splynutia spoločností do obchodného registra. Návrh zmluvy musí okrem náležitostí podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o cenných papieroch, obsahovať (1) hodnotu jednotlivých vymieňaných akcií a (2) lehotu na prijatie návrhu zmluvy, ktorá však nesmie byť kratšia ako 14 dní od doručenia návrhu. Akcionár má po doručení návrhu zmluvy 14 dní na to, aby buď tento návrh prijal alebo, aby sa v tejto (prekluzívnej) lehote obrátil na súd s návrhom na jeho preskúmanie. V prípade, ak akcionár v lehote 14 dní nezašle nástupníckej spoločnosti akceptáciu návrhu zmluvy a neiniciuje ani preskúmavacie konanie na súde, považuje sa návrh zmluvy za prijatý. Ak akcionár nesúhlasí s výškou poskytnutého peňažného doplatku, rozhodujúca bude všeobecná hodnota peňažného doplatku, resp. primeraného peňažného protiplnenia zistená v súdnom konaní s prípadným využitím aj znaleckého dokazovania. Na konanie a rozhodnutie veci je príslušný súd podľa sídla nástupníckej spoločnosti. Náklady dokazovania preddavkovo platí nástupnícka spoločnosť.

Úprava zakotvená v odseku 9 ustanovenia § 218i Obchodného zákonníka stanovuje minimálny prah hodnoty primeraného peňažného doplatku a mechanizmus, ktorým sa stanoví jeho hodnota. Obdobný postup a mechanizmus je zakotvený aj pre účely stanovenia minimálneho prahu hodnoty primeraného peňažného protiplnenia, a to v ustanovení § 218j Obchodného zákonníka, pričom tento v sebe zahŕňa špecifiká odkupu akcií. Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo právo na primeraný peňažný doplatok, je pre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom na každú akciu rovnaký doplatok v peniazoch, prípadne vydať ďalšie akcie. Ak sa ukáže, že výmenný pomer akcií bol neprimeraný, akcionári nie sú povinní vrátiť akcie. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

Nové ustanovenia § 218ja a § 218jb Obchodného zákonníka stanovujú podmienky, po kumulatívnom splnení ktorých sa akcionár spoločnosti považuje za oprávneného akcionára. Pri odkúpení akcií (na rozdiel od prípadu neprimeraného výmenného pomeru a prípadných doplatkov, kde je potrebné, aby sa akcionár zúčastnil valného zhromaždenia a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska) slovenskou zúčastnenou spoločnosťou musí akcionár okrem nesúhlasného stanoviska uviesť do zápisnice z valného zhromaždenia aj to, že žiada, aby od neho slovenská zúčastnená spoločnosť odkúpila akcie za primerané protiplnenie. Je tomu tak najmä kvôli notárovi osvedčujúcemu cezhraničnú fúziu podľa § 69aa ods. 7 Obchodného zákonníka, pričom odkúpenie sa v prvom rade nevyžaduje od nástupníckej, ale od slovenskej zúčastnenej spoločnosti, a to z dôvodov právomoci slovenských súdov a uplatnenia slovenského práva na toto odkúpenie. V súvislosti s právom akcionárov na primeraný peňažný doplatok sa primerane použijú ustanovenia § 218i ods. 2 až 12 Obchodného zákonníka. Na právo akcionárov na odkúpenie akcií za primerané peňažné protiplnenie a na jeho uplatnenie sa primerane použijú ustanovenia § 218j ods. 2 až 7 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 218i ods. 10 a 11 Obchodného zákonníka. Začiatok plynutia lehoty podľa § 218i ods. 5 a § 218j ods. 2 Obchodného zákonníka je v tomto prípade rozdielny, nakoľko uvedená lehota začína plynúť od konania valného zhromaždenia.

Nezaslanie návrhu zmluvy, ktorý určuje nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrhu zmluvy, ktorý určuje primeraný peňažný doplatok, resp. návrhu zmluvy o odkúpení akcií akcionárom oprávneným podľa odseku 1 § 218ja a § 218jb Obchodného zákonníka, má za následok nevydanie osvedčenia podľa § 69aa ods. 7 Obchodného zákonníka, a teda nemožnosť úspešne ukončiť cezhraničnú fúziu. Účinnosť fúzie môžu značne oddialiť aj súdne konania, nakoľko pre vydanie osvedčenia podľa § 69aa ods. 7 Obchodného zákonníka sú potrebné právoplatné rozsudky vo všetkých takýchto konaniach. Toto môže notár overiť na základe zápisnice z valného zhromaždenia, ktorá musí obsahovať zoznam oprávnených akcionárov. K tomu, aby notár vydal osvedčenie, musí preveriť, či všetci oprávnení akcionári uzavreli predmetné zmluvy. Zúčastnené spoločnosti sa tomuto zdržaniu môžu vyhnúť tak, že do návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii zakotvia ustanovenie, na základe ktorého budú môcť oprávnení akcionári uplatniť svoje práva aj voči nástupníckej spoločnosti, a to na slovenskom súde a na základe slovenského práva a súhlas zúčastnených spoločností s takým dodatočným vyporiadaním.

Novým ustanovením § 218k ods. 5 Obchodného zákonníka sú vytvorené predpoklady pre rýchlejší priebeh cezhraničného zlúčenia v prípadoch, kedy nástupnícka spoločnosť (alebo osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti) je vlastníkom všetkých akcií zanikajúcich spoločností, s ktorými je spojené hlasovacie právo.

Predmetom úpravy § 218la až § 218lk Obchodného zákonníka je úprava účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorá vychádza prevažne z ustanovení zákona o európskej spoločnosti. Účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti so sídlom na území SR nemôže byť nižšia ako je ustanovené v § 200 Obchodného zákonníka, pričom SR má jednu z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení. Použije sa v zásade vtedy, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo na území SR. Ustanovenie § 218la ods. 3 Obchodného zákonníka identifikuje tri podmienky zápisu cezhraničnej fúzie do obchodného registra, a to buď (1) uzavretie dohody o účasti zamestnancov na riadení, alebo (2) prijatie rozhodnutia osobitným vyjednávacím orgánom (ďalej v texte len „OVO“) o použití pravidiel účasti zamestnancov na riadení podľa § 200 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktoré je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov OVO zastupujúcich dve tretiny zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností a (3) ďalšou možnosťou je márne uplynutie lehoty na vyjednávanie podľa § 218lg Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade sa použijú štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení ustanovené v § 218lh Obchodného zákonníka.

OVO je zložený zo zástupcov zamestnancov zúčastnených spoločností a zo zástupcov zamestnancov ich organizačných zložiek, ktorých zastupuje na rokovaniach o účasti zamestnancov na riadení. OVO a štatutárne orgány zúčastnených spoločností určia spôsob účasti zamestnancov na riadení písomnou dohodou. Štatutárne orgány zúčastnených spoločností však môžu jednomyseľne rozhodnúť o uplatnení štandardných pravidiel o účasti zamestnancov na riadení aj bez toho, aby sa začali rokovania s OVO. Štandardné pravidlá sú definované v § 218lh Obchodného zákonníka. Základné pravidlá pre vytváranie OVO sú stanovené v § 218lc ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Na voľbu jednotlivých členov OVO sa vždy použije právny poriadok štátu, v ktorom má zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo (§ 218lc ods. 6 Obchodného zákonníka). Indikácia počtu zastupovaných zamestnancov jednotlivými členmi OVO je dôležitá najmä vo vzťahu k hlasovaniu o uzneseniach OVO, nakoľko na prijatie uznesenia je v zásade okrem nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov OVO potrebné, aby bola zastúpená aj nadpolovičná väčšina zastupovaných zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností (§ 218lc ods. 7 Obchodného zákonníka). Ak dôjde v priebehu rokovaní o účasti zamestnancov na riadení k zmene v štatutárnych orgánoch spoločností, alebo v počte zamestnancov vykoná sa bez zbytočného odkladu nové rozdelenie mandátov, pričom by sa však malo dbať na to, aby nové rozdelenie čo najmenej ovplyvnilo pôvodné zloženie OVO (§ 218lc ods. 8 Obchodného zákonníka). Z odseku 9 § 218lc Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnom splynutí alebo cezhraničnom zlúčení sú povinné zabezpečiť OVO a jeho členom dostatočné finančné zdroje, materiálne zdroje a organizačné predpoklady na riadny výkon jeho činnosti. OVO môže o začatí rokovaní o účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti informovať aj iné organizácie a združenia, pričom povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôverné informácie, ako aj ochrana pre zástupcov odborov podľa Zákonníka práce sa vzťahujú aj na zástupcov týchto organizácií (§ 218lc ods. 12 Obchodného zákonníka). Zástupcom zamestnancov v OVO môžu pomáhať odborní poradcovia, avšak zúčastnené spoločnosti musia uhradiť iba náklady na jedného poradcu pre jednu oblasť, a to spoločne pre všetkých zástupcov zamestnancov v OVO (§ 218ld Obchodného zákonníka).

V zmysle § 218le Obchodného zákonníka rozhoduje OVO uznesením prijatým nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov, ak títo členovia zastupujú súčasne najmenej nadpolovičnú väčšinu zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek. Výnimkou z tohto pravidla je prípad, ak by dohoda viedla k účasti zamestnancov na riadení v menšom rozsahu ako v prípade neschválenia tejto dohody – v tomto prípade bude potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých členov zastupujúcich dve tretiny všetkých zamestnancov. Jednoduchá väčšina však bude dostatočná v prípade, ak má právo účasti zamestnancov na riadení menej ako jedna tretina z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. Súhlas dvojtretinovej väčšiny bude potrebný aj v prípade, ak OVO bude chcieť rozhodnúť o nezačatí rokovaní a uplatniť pravidlá o účasti zamestnancov na riadení, ktoré existujú v štáte, v ktorom bude mať sídlo nástupnická spoločnosť. Každý člen OVO má jeden hlas.

V zmysle ustanovenia § 218lf Obchodného zákonníka majú zamestnanci nástupníckej spoločnosti právo účasti na jej riadení, a to spôsobom a v rozsahu ustanovenom v jej stanovách, na základe výsledku rokovaní o účasti zamestnancov na riadení. Výsledky dohody o účasti zamestnancov na riadení musia byť začlenené do stanov spoločnosti, pričom pri akomkoľvek rozpore stanov s uvedenou dohodou je predstavenstvo povinné stanovy v nevyhnutnom rozsahu bezodkladne zmeniť. Do schválenia zmeny stanov predstavenstvom spoločnosti majú ustanovenia dohody o účasti zamestnancov na riadení spoločnosti prednosť pred stanovami spoločnosti v tej časti, v ktorej sú v rozpore. Dohoda o účasti zamestnancov na riadení musí byť písomná a niektoré minimálne obsahové náležitosti sú príkladmo uvedené v § 218lf ods. 2 Obchodného zákonníka. Dohodu uzatvárajú štatutárne orgány zúčastnených spoločností na jednej strane a OVO na strane druhej. Ak existuje dohoda o účasti zamestnancov na riadení, štandardné pravidlá sa na túto dohodu nevzťahujú, ibaže by uvedená dohoda stanovila inak. Rokovanie o dohode o účasti zamestnancov by v zmysle § 218lg Obchodného zákonníka nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov, ibaže by sa štatutárne orgány dohodli s OVO na predlžení tejto lehoty. Lehota však môže byť predĺžená maximálne o ďalších 6 mesiacov. Ak dohoda nebude uzavretá ani po uplynutí jedného roka od ustanovenia OVO, rokovania budú považované za neúspešné a na účasť zamestnancov na riadení sa na základe § 218lh ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení.

Ustanovenie § 218lh Obchodného zákonníka stanovuje tri podmienky, za ktorých je možné uplatnenie štandardných pravidiel o účasti zamestnancov na riadení, a to (1) ak tak ustanovuje samotná dohoda alebo, (2) ak bolo štatutárnymi orgánmi jednomyseľne rozhodnuté, že na nástupnícku spoločnosť sa uplatnia štandardné pravidlá alebo, (3) ak nedôjde k uzavretiu dohody do 6 mesiacov od ustanovenia OVO, prípadne ak sa strany dohodnú na predĺžení tejto lehoty, do času, na ktorom sa strany dohodli, maximálne však do jedného roka od ustanovenia OVO. Výnimkou z použitia štandardných pravidiel je prípad, ak účasť na riadení existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako jedna tretina z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V tomto prípade budú použité pravidlá členského štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť svoje sídlo bez ohľadu na výšku účasti zamestnancov v ostatných zúčastnených spoločnostiach. V prípade použitia štandardných pravidiel budú mať zamestnanci nástupníckej spoločnosti také právo účasti na riadení, aké existovalo v spoločnosti v najpriaznivejšom rozsahu. Ak zamestnanci nemali právo účasti v žiadnej zo zúčastnených spoločností, nebudú mať toto právo ani zamestnanci nástupníckej spoločnosti, iba ak by stanovy nástupníckej spoločnosti ustanovovali inak.

Obdobne ako OVO je vytváraný ďalší orgán zastupujúci zamestnancov, a to výbor zamestnancov. Výbor zamestnancov je zložený zo zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov. Výbor zamestnancov rozhoduje o rozdelení miest v dozornej rade, ktoré pripadnú zástupcom zamestnancov z jednotlivých členských štátov, prípadne o spôsobe, akým môžu zamestnanci nástupníckej spoločnosti odporúčať, alebo namietať proti vymenovaniu členov dozornej rady. Pre pravidlá, ktorými sa výbor riadi pri rozhodovaní o námietkach proti obsadeniu dozornej rady zástupcami zamestnancov, je prioritná nielen proporcionalita, ale aj zastúpenie zamestnancov zo všetkých štátov, v ktorých mali svoje sídlo zúčastnené spoločnosti. V konečnom dôsledku má však prednosť zástupca zamestnancov zo štátu,v ktorom má nástupnícka spoločnosť sídlo, čo má význam najmä v prípadoch, keď sa na nástupnícku spoločnosť bude vzťahovať právny poriadok, ktorý obmedzuje počet zástupcov zamestnancov napr. na 1 osobu. Výbor zamestnancov určí iba počet zástupcov z jednotlivých členských štátov. Konkrétne menovanie zástupcov bude závisieť na právnych poriadkoch štátov zúčastnených spoločností.

Ustanovenie § 218li Obchodného zákonníka stanovuje povinnosť mlčanlivosti pre členov OVO, ich odborných poradcov, členov výboru zamestnancov a pre zamestnancov vzťahujúcu sa na informácie, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s rokovaním, a ktoré boli pri ich poskytnutí označené za dôverné. V osobitných prípadoch môže dozorná rada odmietnuť poskytnúť informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo vážne ohroziť fungovanie nástupnickej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti či jej organizačnej zložky.

Ochrana zástupcov zamestnancov je obsiahnutá v § 218lj Obchodného zákonníka. V ustanovení § 218lk Obchodného zákonníka sú obsiahnuté opatrenia na zamedzenie obmedzenia účasti zamestnancov na riadení následnou fúziou. Ak sa v nástupníckej spoločnosti uplatňujú ustanovenia o účasti zamestnancov na riadení pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností, táto spoločnosť je povinná zachovať tieto pravidlá v prípade následných zlúčení alebo splynutí počas troch nasledujúcich rokov od zápisu cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra.

Ustanovenie § 244 ods. 2 Obchodného zákonníka rozširuje právomoci kontrolnej komisie družstva, ktorá je v jeho zmysle oprávnená vyjadriť sa k účtovným závierkam, ktoré je družstvo povinné vyhotovovať podľa zákona o účtovníctve a k návrhu na rozdelenie zisku alebo k návrhu úhrady straty družstva.

Nové ustanovenie § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka určuje, že pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Do štvrtej časti Obchodného zákonníka bolo včlenené prechodné ustanovenie k úpravám účinným odo dňa 1. januára 2008, ktoré sa týkajú (1) splynutí alebo zlúčení akciových spoločností, ktoré začali do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, (2) akcionárov nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa doterajších predpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností a (3) vykonávacieho predpisu, ktorým MS SR na základe ustanovenia § 771b Obchodného zákonníka ustanoví metódy na stanovenie hodnoty akcií spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí spoločností a spôsob vypracovania znaleckého posudku podľa § 218i Obchodného zákonníka.

V prílohe k Obchodnému zákonníku sa dopĺňa odkaz na smernice transponované prostredníctvom tejto novely Obchodného zákonníka, nakoľko cieľom tejto novely Obchodného zákonníka bolapredovšetkým implementácia smerníc Európskeho parlamentu a Rady, a to (1) 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach kapitálových spoločností, (2) 2006/46/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú „účtovné“ smernice Rady 78/660/EHS, 83/349/EHS, 86/635/EHS a 91/674/EHS, (3) 2006/68/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/91/EHS, (4) 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame a (5) návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/855/EHS a smernica Rady 82/891/EHS.

Odo dňa 1. januára 2008 nadobudla účinnosť aj ďalšia novela Obchodného zákonníka, ktorá bola vykonaná prostredníctvom článku IV. zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „generálny zákon“).

Generálnym zákonom sa s účinnosťou ku dňu zavedenia eura v SR novelizujú ustanovenia Obchodného zákonníka o minimálnej predpísanej hodnote základných imaní a vkladov do základných imaní obchodných spoločnosti a družstiev (§108 ods. 1, §109 ods. 1, §162 ods. 3, §93 ods. 3 prvá veta, §223 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka) tak, že zo znenia účinného pred zavedením eura sa v konečnom dôsledku iba vynechajú (vypustia sa) sumy uvedené v slovenských korunách a od zavedenia eura v týchto ustanoveniach naďalej zostanú už iba sumy uvádzané v eurách. Okrem toho sa prostredníctvom generálneho zákona upravujú a spresňujú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzením tak, aby už neobsahovali peňažné sumy (obdobne ako vecne analogické ustanovenia o akciových spoločnostiach). Úpravou v §109 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka sa zrušuje viazanosť výšky vkladu spoločníka na deliteľnosť tisícom (keďže doterajšia minimálna predpísaná hodnota vkladu vyjadrená v eurách je 750 eur a už doteraz nie je bezo zvyšku deliteľná tisícom), úpravou §111 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka sa povinne splatená časť vkladov spoločníkov odvodzuje od percentuálnej časti (50% z minimálnej zákonom predpísanej výšky vkladu namiesto odvodenia od predurčenej peňažnej sumy) a úpravou §127 ods. 2 Obchodného zákonníka sa ustanovuje zisťovanie počtu hlasov spoločníkov podľa pomeru hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti namiesto odvodenia od peňažnej sumy. Takto sa bez potreby ďalších novelizácií zohľadňuje skutočnosť, že už doterajšie ustanovenia §108 ods. 1 a §109 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvujú, že menovitá hodnota vkladu spoločníka a základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť už v súčasnosti vyjadrovaná jednak v slovenských korunách a jednak v eurách, pričom od zavedenia eura bude môcť byť vyjadrovaná už len v eurách.

Súčasne sa novelou Obchodného zákonníka vykonanou generálnym zákonom upravujú a spresňujú aj ustanovenia §223 ods. 2 a §235 ods. 2 tak, aby zákonná úprava o výške členských vkladov do družstva a o používaní nedeliteľného fondu družstva (s exaktnou možnosťou jeho čiastočného využitia aj na premenu vkladov a základného imania družstva zo slovenskej meny na eurá) bola analogická ako pri rezervnom fonde obchodných spoločností a pri vkladoch do obchodných spoločností tvoriacich základné imanie.

Generálnym zákonom sa v Obchodnom zákonníku upravujú, spresňujú a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia o obchodných spoločnostiach a družstvách a súčasne sa upravuje ustanovenie §369 ods. 1 o výške úrokov z omeškania.

Medzi prechodné ustanovenia štvrtej časti Obchodného zákonníka bolo generálnym zákonom včlenené ustanovenie § 768e, podľa ktorého sú spoločnosti a družstvá povinné v rámci prípravy na zavedenie eura v SR a prechodu zo slovenskej meny na euro zabezpečiť a vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitej hodnoty svojho základného imania a menovitej hodnoty vkladov do svojho základného imania vrátane menovitých hodnôt akcií, ak ide o akciovú spoločnosť, zo slovenskej meny na eurá v súlade s Obchodným zákonníkom a generálnym zákonom. Vo väzbe na vyššie uvedené boli do Obchodného zákonníka implementované hodnoty v eurách, ktoré sú nevyhnutné pre spomínané premeny, prepočty a zaokrúhlenia týkajúcich sa základných imaní a hodnoty vkladov pri obchodných spoločnostiach a družstvách a pri akciovej spoločnosti aj menovitých hodnôt akcií.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....