Finálnou fázou vymáhania pohľadávok je exekučné konanie, ktoré jednotlivými zákonom špecifikovanými postupmi umožňuje dosiahnuť uspokojenie oprávneného, spravidla veriteľa. Exekučné konanie neslúži len na vymoženie peňažných pohľadávok, ale upravuje aj postupy v prípade nepeňažných pohľadávok, a to napr. rozdelením veci. Ako bude súdny exekútor postupovať v prípade, keď mu príde návrh na začatie exekúcie, Vás oboznámime v tomto článku.
Pokiaľ ani právoplatné rozhodnutie súdu či iný exekučný titul povinného nedonúti splniť si svoj vykonateľný záväzok, najčastejšie uhradiť určitú finančnú čiastku, obracia sa oprávnený na súdneho exekútora, aby jeho pohľadávku vymohol. Proces exekúcie upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý oprávnený zasiela súdnemu exekútorovi. Výber exekútora nespadá pod presne vymedzenú príslušnosť a preto je na oprávnenom, na koho sa obráti. Ak sa oprávnený súčasne obráti na viacerých exekútorov v tej istej veci, exekúciu vykoná ten, ktorému súd udelí poverenie. Termín začatia exekúcie je dôležitý z hľadiska zabránenia vykonávania viacerých exekúcií na ten istý predmet. Ako vyplýva z ust. § 36 ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v priebehu exekučného konania zistí, že vec alebo časť majetku je súčasne predmetom viacerých exekúcií, prednosť má exekúcia, ktorá začala skôr.
Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený. Z jeho návrhu musí byť zrejmé, ktorému exekútorovi smeruje, kto ho robí, akej veci sa týka a musí byť datovaný a podpísaný. Exekuovať možno len na základe exekučného titulu, ktorým je spravidla právoplatné vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Okrem neho ním môžu byť aj iné rozhodnutia, napr. rozhodnutia orgánov Európskej únie, notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok, je v nich označená oprávnená a povinná osoba, predmet a čas plnenia, právny dôvod a povinná osoba priamo v notárskej zápisnici udelila súhlas s jej vykonateľnosťou, platobné výmery či výkazy nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, vykonateľné rozhodnutia a výkazy o nedoplatkoch vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia a pod. Taxatívne zoznam exekučných titulov vymenováva § 41 Exekučného poriadku.
Po tom, ako súd udelí exekútorovi poverenie, môže začať vykonávať exekúciu. Exekúcie sa vykonávajú v poradí podľa času doručenia návrhov exekútorovi, t.j. najskôr vykoná exekúciu, ktorej dokonalý návrh na vykonanie mu bol doručený skôr.
Po tom, ako súdneho exekútora súd poverí na vykonanie exekúcie, zašle povinnému i oprávnenému upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej len „upovedomenie“), v ktorom upovedomí oba uvedené subjekty o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách. Povinnému sa v upovedomení uloží (1) uspokojiť pohľadávku alebo podať do 14 dní od doručenia upovedomenia voči nemu námietky, (2) zákaz nakladať so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii na účely uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Upovedomenie sa doručuje tak oprávnenému, ako aj povinnému do vlastných rúk. Ako skonštatoval Ústavný súd SR, nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému do vlastných rúk môže mať za následok porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V prípade, ak sa povinný rozhodne voči upovedomeniu podať námietky, je povinný ich vzniesť u príslušného exekútora v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Námietky je možné vzniesť v tom prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené. Na dodatočne uvedené dôvody podania námietok nebude súd prihliadať. Námietky sa vznášajú u príslušného exekútora, rozhoduje o nich však exekučný súd. Na rozhodnutie má 60 dní. Ak súd námietkam vyhovie, zákon pripúšťa voči takému rozhodnutiu podať odvolanie. Po tom, ako rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, nadobudne právoplatnosť, súd exekúciu zastaví.
Ak nedôjde k zastaveniu exekúcie, resp. voči upovedomeniu neboli námietky vôbec podané, vydá exekútor tzv. exekučný príkaz. Exekučný príkaz predstavuje príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov upravených Exekučným poriadkom, a to (1) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, (2) prikázaním pohľadávky, (3) predajom hnuteľných vecí, (4) predajom nehnuteľnosti, (5) predajom podniku, (6) predajom cenných papierov, (7) príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Uvedené spôsoby sa využijú v prípade vymáhania peňažnej pohľadávky. Ak je predmetom exekúcie nepeňažné plnenie, možno exekúciu vykonať (1) vyprataním, (2) odobratím alebo zničením veci na náklady povinného, (3) rozdelením spoločnej veci a (4) uskutočnením prác a výkonov.
Je potrebné si uvedomiť, v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať. Aby nedošlo k porušeniu iných práv povinného, resp. neobmedzenému zásahu do jeho práv, Exekučný poriadok striktne v ust. § 61b vymedzuje rozsah exekúcie. Podľa neho možno exekúciu vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Z uvedenej zásady existuje výnimka, a to v prípade exekúcie predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti za súčasného splnenia podmienky, že povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by pohľadávku oprávneného bolo možné uspokojiť.
Exekúciou nemožno postihnúť veci alebo práva, ktoré exekúcii nepodliehajú alebo sú z nej vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcii napr. nepodliehajú veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný. Exekúcia sa nemôže týkať vecí, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb seba alebo svojej rodiny, napr. bežných súčastí odevov, snubného prsteňa, obrúčky, študijnej literatúry, hotovosti do sumy 99,58 Eura a pod.
V priebehu exekúcie môžu nastať skutočnosti, na základe ktorých súd výkon exekúcie odloží, prípadne exekúciu ako takú zastaví. Zastavením exekúcie konanie končí. Súd môže povoliť odklad exekúcie na návrh povinného, a to v prípade, ak sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že neodkladná exekúcia by pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny mohla mať obzvlášť nepriaznivé následky. Odkladom exekúcie v uvedenom prípade nemôže byť oprávnený vážne poškodený. Na návrh povinného súd môže exekúciu odložiť aj v tom prípade, ak cudzie rozhodnutie bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, a to až do právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, na jeho návrh môže súd exekúciu odložiť. Aj bez návrhu súd rozhodne o odklade výkonu exekúcie v prípade, ak je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená. Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
Počas exekúcie môže povinný navrhnúť vypracovanie splátkového kalendára a vymáhanú pohľadávku splácať postupne. Dohoda sa uzatvára u exekútora, ktorý si vopred vyžiada súhlas oprávneného. Počas plnenia písomnej dohody exekútor v exekúcii nepokračuje.
K zastaveniu exekúcie dochádza v prípade, ak (1) sa exekúcia začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, (2) rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie, bolo zrušené alebo sa stalo neúčinným, (3) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú z exekúcie vylúčené alebo jej nepodliehajú, (4) zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, (5) exekúcia postihuje vec, na ktorú má právo nepripúšťajúce exekúciu iný subjekt, (6) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, (7) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, (8) súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, (9) oprávnený nezaplatil súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo (10) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
V exekučnom konaní neplatí zásada restitutio in integrum, to znamená, že navrátenie do pôvodného stavu je vylúčené.