Pri doručovaní rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávame s takzvanou fikciou doručenia. Nakoľko jej aplikácia je často nesprávne interpretovaná aj v odborných kruhoch, v našom článku Vám vysvetlíme jej aplikáciu, ktorá je veľmi dôležitá najmä pri vypočítavaní lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Doručovanie písomností v správnom konaní je upravené ustanovením § 24 a § 25 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Uvedené ustanovenia upravujú doručovanie dôležitých písomností, najmä rozhodnutí. Okrem rozhodnutí sa podľa predmetných ustanovení doručujú aj iné dôležité písomnosti, napríklad oznámenie o začatí konania, výzva na vykonanie úkonu v konaní a podobne.
Správny výklad predmetných ustanovení o doručovaní je dôležitý nielen v právnej praxi, ale pre každého občana. Každý z nás sa totiž stretol so situáciou, že mu bola správnym orgánom, napríklad sociálnou poisťovňou alebo mestským úradom, doručovaná písomnosť. Správne vypočítať, kedy bola písomnosť doručená je dôležité najmä v prípade, ak chceme proti doručenému rozhodnutiu podať odvolanie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom doručenia, preto je deň doručenia v tomto prípade veľmi dôležitý. Ak deň doručenia vypočítame nesprávne, môže nastať situácia, že odvolanie podáme oneskorene.
Doručovanie dôležitých písomností fyzickej osobe je upravené ustanovením § 24 správneho poriadku. Ak písomnosť doručovanú do vlastných rúk adresát osobne prevezme, je písomnosť doručená dňom prevzatia. V takom prípade nie je s výpočtom dňa doručenia problém.
Doručovateľ však v prípade, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, pokračuje v doručovaní postupom upraveným ustanovením § 24 ods. 2 správneho poriadku. Najprv doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Doručovateľ upozorňuje adresáta o uložení zásielky na pošte na štandardizovanom tlačive – Oznámení o uložení zásielky. Deň uloženia zásielky vyznačí doručovateľ na uvedenom oznámení a na doručenke, ktorá tvorí súčasť listovej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Na aplikáciu fikcie doručenia je potrebné, aby boli splnené nasledovné podmienky: (1) adresát sa v mieste doručenia zdržiava, (2) neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, (3) neúspešné opakované doručenie a (4) uloženie zásielky na pošte. Jednotlivé podmienky aplikácie fikcie doručenia si uvedieme nižšie.
Prvou podmienkou aplikácie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava. Zdržiavanie sa v mieste doručenia znamená, že adresát skutočne v mieste doručenia býva a má teda možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak je adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne. Ide o také prekážky, pre ktoré nielenže nemohla byť adresátovi písomnosť osobne doručená, ale ani nemal možnosť sa dozvedieť, že písomnosť je uložená na pošte. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“ a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“
Ďalšou podmienkou aplikácie fikcie doručenia sú dva neúspešné pokusy o doručenie a následné uloženie zásielky na pošte. Uvedené skutočnosti doručovateľ vyznačí ma doručenke, ktorá tvorí súčasť doručovacej obálky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je dôležité, aby správny orgán použil na doručovanie správnu obálku. Ide o obálku určenú na opakované doručenie do vlastných rúk. Pri použitej nesprávnej obálke doručovateľ nebude aplikovať postup podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku a nemôže dôjsť k fikcii doručenia.
Keď je zásielka uložená na pošte, pošta ju zväčša ukladá 18 dní. Na tretí deň od uloženia však dochádza k fikcii doručenia, teda zásielka sa považuje za doručenú, aj ak si ju adresát neprevzal, alebo ju prevzal po uplynutí trojdňovej lehoty. Ak tretí deň pripadne na deň pracovného pokoja, alebo deň pracovného voľna, za deň doručenia sa považuje najbližší budúci pracovný deň. Ak napríklad tretím dňom je sobota, za deň doručenia sa považuje pondelok.
V praxi sa často stáva, že adresát si vyzdvihne zásielku na piaty alebo desiaty deň od uloženia na pošte a tento deň považuje za deň doručenia. Následne začne od tohto dňa počítať lehotu na podanie opravného prostriedku proti doručenému rozhodnutiu. Ide o chybný spôsob počítania. Ktorý deň je dňom doručenia pri fikcii doručenia uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení so sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25. apríla 2012.
V predmetnom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku). Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: (i) adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, (ii) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, (iii) nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, (iv) doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, (v) adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty.“
Z uvedenej citácie je zrejmé, že aj keď adresát prevezme rozhodnutie po uplynutí troch dní od uloženia na pošte, dňom doručenia je tretí deň a odo tohto dňa je potrebné počítať lehotu na podanie opravného prostriedku.
Okrem fikcie doručenia fyzickej osobe správny poriadok upravuje aj fikciu doručenia právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 4 správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.