Fotografovaním niekedy zasahujeme do práv iných osôb. Pred tým ako vyhotovíme fotografie osoby, obzvlášť na jej súkromnom pozemku, by sme sa mali zamyslieť, či uvedeným konaním neporušujeme jej práva. V našom článku by sme Vás radi oboznámili so základnou právnou úpravou uvedenej problematiky.
Pri fotografovaní cudzích osôb a cudzieho majetku je potrebné vziať do úvahy práva osôb, ktorých fotografujeme. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V našom článku sa zameriame na ochranu súkromia.
Pojem súkromie zahŕňa jednak ochranu obydlia, ktoré je zaručené aj článkom 21 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj súkromnú sféru fyzickej osoby. Do súkromnej sféry fyzickej osoby patrí všetko, čo vytvára súkromný, teda intímny život fyzickej osoby. Patrí sem okrem obydlia osoby, jej súkromná verbálna komunikácia, súkromná korešpondencia, správanie sa v obydlí, oblasť intímneho sexuálneho života. Súčasťou práva na ochranu osobnosti sú aj prejavy osobnej povahy, napríklad tanec, spev a podobne.
Oblasť súkromného života je chránená aj na ústavnoprávnej rovine, a to článkom 16 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa uvedeného článku je nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Na európskej úrovni je právo na súkromný život zaručený v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právna úprava ochrany súkromia osoby ako osobnostného práva je zakotvená predovšetkým v ust. § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. Ochrana pred neoprávneným vyhotovovaním obrazových snímok, teda fotografovaním, je upravená ust. § 12 Občianskeho zákonníka.
Podľa uvedeného ustanovenia záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie môže byť výslovné, a to ústne alebo písomné. Súhlasom môže byť aj gesto, napríklad prikývnutie na znak súhlasu. Okrem výslovného súhlasu môže byť súhlas udelený aj mlčky, teda konkludentne. O konkludentný súhlas pôjde vtedy, ak fotografovanie strpíme, avšak z takého konania musí byť zrejmé, že s fotografovaním súhlasíme.
Zo znenia ust. § 12 Občianskeho zákonníka vyplýva, že privolenie je potrebné nielen na vyhotovenie fotografického záznamu, ale aj na jeho použitie. Ak fyzická osoba dá privolenie na vyhotovenie fotografie, neznamená to, že dala aj súhlas na použitie fotografie. Na použitie fotografie je potrebný samostatný súhlas. Nepísomný súhlas, teda súhlas gestom alebo ústny súhlas, je v prípadnom spore ťažko dokázateľný, najmä ak nie sú svedkovia udelenia takého súhlasu. Preto je vhodné pri vyhotovovaní fotografií zaobstarať si písomný súhlas s vyhotovením fotografie, a aj s jej použitím.
Na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromia je možné použiť prostriedky ochrany osobnosti upravené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Podmienkou použitia predmetných prostriedkov ochrany je (1) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, (2) predmetný zásah je neoprávnený a (3) existuje príčinná súvislosť medzi zásahom a ujmou.
Ad 1 zásah nemusí vyvolať ujmu, ale postačuje, aby bol spôsobilý ujmu vyvolať. Či prišlo k ujme, závisí od okolností konkrétneho prípadu.
Ad 2 zásah musí byť neoprávnený. Zásah je neoprávnený, ak nebol daný súhlas na fotografovanie alebo na použitie fotografií. Výnimku z neoprávneného zásahu do súkromia predstavujú takzvané zákonné licencie. Úprava zákonných licencií je zakotvená v ust. § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. O zákonné licencie pôjde vtedy, ak je fotografia vytvorená a použitá na úradné, vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby, teda nesmie osobe privodiť ujmu. Použitie zákonných licencií teda vylučuje neoprávnenosť zásahu, avšak za predpokladu, že ich použitím, nie je fyzickej osobe privodená ujma.
Ad 3 musí existovať príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Ak takáto súvislosť nie je, nemôže ísť o neoprávnený zásah.
Pri splnení uvedených podmienok je možné použiť prostriedky ochrany podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Fyzická osoba sa podľa uvedeného ustanovenia môže najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Upustenia od neoprávneného zásahu sa môže dopúšťať najmä zapieracou (negatórnou) žalobou na súde, obnovenia pôvodného stavu sa môže domáhať reštitučnou žalobou. Môže tiež žiadať primerané zadosťučinenie satisfakčnou žalobou. Je však vhodné ešte pred podaním žaloby písomne vyzvať osobu, ktorá neoprávnene vyhotovila alebo použila fotografie, aby upustila od protiprávneho zásahu a už vyhotovené fotografie zničila. Súčasne má právo na primerané zadosťučinenie, napríklad ospravedlnenie. Ak by výzva nebola úspešná, môže sa osoba domáhať svojho práva na súde. Ak by zadosťučinenie nebolo postačujúce, napríklad preto, že fotografie už boli použité, pričom ich použitím sa v značnej miere znížila dôstojnosť alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V súvislosti s fotografovaním na súkromnom pozemku je potrebné uviesť, že už samotné nazretie do súkromia môže byť zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby. V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku 22 Cdo 583/2011 zo dňa 30. októbra 2012 uviedol: „V rozsudku ze dne 12. prosince 2000, sp. zn. 22 Cdo 1629/99, Nejvyšší soud uvedl: „Aby bylo možno obtěžování pohledem považovat za imisi, muselo by jít o mimořádnou situaci, při které by bylo soustavně a závažným způsobem narušováno soukromí vlastníka nebo uživatele sousední nemovitosti; zpravidla by šlo o případy, kdy vlastnické právo by bylo zneužíváno k nahlížení do sousední nemovitosti za účelem narušování soukromí sousedů anebo by došlo ke stavební změně, umožňující nahlížení do dosud uzavřených prostor, přičemž tuto změnu by neodůvodňovaly oprávněné zájmy toho, kdo změnu provedl. Při posuzování věci je třeba přihlížet k oprávněným zájmům všech účastníků řízení“. Uvedené pravidlo musí tím spíše platit pro fotografování a filmování osob; v takovém případě jde totiž v jistém smyslu o „obtěžování pohledem“, umocněné tím, že tento pohled je zachycen technickými prostředky. Lze proto konstatovat, že je-li fotografováním nebo pořizováním jiného obrazového záznamu soustavně a závažným způsobem narušováno soukromí vlastníka nebo uživatele nemovitosti, jde o imisi ve smyslu § 127 odst. 1 obč. zák.“.
Z uvedeného rozsudku môžeme vyvodiť, že o zásah do súkromia môže ísť aj častým nazeraním do súkromných priestorov, napríklad na dvor rodinného domu. Mnohokrát býva dvor rodinného dvoru nedostatočne chránený a oddelený od okolia nepriehľadným plotom, čo však neoprávňuje cudzie osoby považovať súkromný pozemok za verejný priestor a vyhotovovať fotografie osôb, ktoré sa tam zdržiavajú. V súvislosti s neoprávneným zásahom je však potrebné uviesť, že o neoprávnený zásah nepôjde, keď nebude možné na fotografii identifikovať konkrétnu osobu, napríklad jej nebude vidno do tváre. Je samozrejme otázne, či osoba nemôže byť identifikovaná, ak je fotografia vyhotovená na súkromnom pozemku. Ak by bola fotografia použitá napríklad v miestnych novinách v menšej obci, aj ak by nebolo osobe vidieť do tváre, podľa pozemku, respektíve dvora domu, by bolo možné osobu identifikovať.
V určitých prípadoch aj fotografia samotného domu môže byť zásahom do práv osoby na súkromie. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku 30 Cdo 181/2004 zo dňa 22.septembra 2004 uviedol, že: „Bylo uvedeno, že žalobci tvrdili, že vyobrazení nemovitosti v souvislosti se jménem žalobců dává informaci o jejich majetkových poměrech, tedy o jejich intimní sféře, a tato informace je šířena s následky pro ně nepříjemnými, je zásahem do práva na ochranu osobnosti. Odvolací soud se však v tomto případě – jak již bylo uvedeno – ztotožnil se závěrem soudu prvního stupně, že zveřejněním fotografie domu žalobců nedošlo k neoprávněnému zásahu do jejich osobnostních práv, konkrétně do jejich práva na soukromí, a to proto, že dům je věcí, která je seznatelná zvenčí a nenáleží proto do sféry osobního soukromí, které představuje vnitřní intimní sféru života fyzické osoby nezbytnou pro její seberealizaci a další rozvoj. Ač tento závěr bude nepochybně ve většině případů spíše pravidlem, přesto nelze současně bez dalšího vyloučit ani možnost, že okolnosti takovéhoto zveřejnění v konkrétním případě (při současné identifikaci vlastníka věci nebo jejího uživatele) mohou eventuálně být ve své podstatě nepřípustnou sondou do intimní oblasti fyzické osoby, schopnou nedovoleně informovat i širokou veřejnost o jejím individuálním založení, resp. zaměření, směřování, apod. – tedy celkově nepřípustně vypovídat o soukromé sféře fyzické osoby.“.
Ak vidno z uvedeného rozsudku, pri zásahu do súkromia je dôležité, či samotný zásah je spôsobilý porušiť práva fyzickej osoby na súkromie.
Súkromným pozemkom môže byť aj predajňa, napríklad v obchodnom centre. Fotografovanie v takom priestore je však odlišné od fotografovania napríklad v dome. V prípade predajne do nej vstupujeme za účelom uzavretia obchodného vzťahu, napríklad kúpy tovaru. Za tým účelom predajca sprostredkuje vstup do predajne. Preto je oprávnený aj obmedziť pohyb a vykonávanie niektorých činností v predajni. Ide napríklad o zákaz vstupu psov, zákaz vstupu so zbraňou, s jedlom, ale aj fotografovanie. Obmedzenia však nemôžu byť diskriminujúce, napríklad do predajne nemôže byť zakázaný vstup mamičkám s kočíkom, alebo osobám určitej národnosti alebo farby pleti. Zákazy musia byť vyznačené na viditeľnom mieste, zväčša na alebo pri vchodových dverách. Ak nie je v predajni vyznačený zákaz fotografovania, fotografovať je povolené, avšak fotografovanie nesmie porušiť osobnostné práva osôb, ktorá sa nachádzajú v predajni.